–

rozhodnutie z 11. novembra 2022 o spojení vecí,

–

námietku neprípustnosti vznesenú Radou podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 13. decembra 2022 a pripomienky žalobcov,

–

rozhodnutie z 19. decembra 2022 o prejednaní veci v skrátenom súdnom konaní,

–

rozhodnutie z 31. marca 2023 o spojení rozhodnutia o námietke neprípustnosti s rozhodnutím vo veci samej,

–

vyjadrenia vedľajších účastníkov konania podané do kancelárie Všeobecného súdu 17. a 19. júla 2023 Maďarskom, Poľskou republikou a Komisiou a pripomienky hlavných účastníkov konania,

–

návrh na úpravu žalôb podaný do kancelárie Všeobecného súdu 19. februára 2024 a pripomienky Rady a Komisie,

1

Svojimi žalobami podanými na základe článku 263 ZFEÚ sa žalobcovia, Magistrats européens pour la démocratie et les libertés (Medel) vo veci T‑530/22, International Association of Judges (IAJ) vo veci T‑531/22, Association of European Administrative Judges (AEAJ) vo veci T‑532/22 a Stichting Rechters voor Rechters vo veci T‑533/22, domáhajú zrušenia vykonávacieho rozhodnutia Rady zo 17. júna 2022 o schválení posúdenia plánu obnovy a odolnosti Poľskej republiky (ďalej len „pôvodné rozhodnutie“), zmeneného vykonávacím rozhodnutím Rady z 8. decembra 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

2

V rámci mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (ďalej len „mechanizmus“) zavedeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (Ú. v. EÚ L 57, 2021, s. 17), možno členským štátom poskytnúť finančné prostriedky vo forme finančného príspevku, ktorý v súlade s článkom 2 bodom 2 uvedeného nariadenia pozostáva z nenávratnej finančnej podpory, alebo vo forme úveru.

3

Dňa 17. júna 2022 Rada prijala pôvodné rozhodnutie. Prijatie tohto rozhodnutia bolo zverejnené prostredníctvom tlačovej správy Rady z toho istého dňa.

4

Dňa 31. augusta 2023 Poľská republika predložila Komisii upravenú verziu svojho plánu obnovy a odolnosti.

5

Dňa 8. decembra 2023 prijala Rada rozhodnutie, ktorým sa mení pôvodné rozhodnutie. Toto rozhodnutie mení pôvodné rozhodnutie okrem iného tým, že do neho zahrnulo kapitolu „REPowerEU“ a upravilo sumu, ktorá je k dispozícii pre finančný príspevok a úver. Naproti tomu míľniky F1G, F2G a F3G uvedené v prílohe k napadnutému rozhodnutiu, ktoré sa týkajú reformy poľského súdneho systému, zostali nezmenené.

6

Napadnuté rozhodnutie je podľa svojho článku 4 určené Poľskej republike.

7

Napadnutým rozhodnutím Rada v súlade s jeho článkom 1 prvou vetou schválila posúdenie plánu obnovy a odolnosti Poľskej republiky.

8

V súlade s článkom 1 druhou vetou napadnutého rozhodnutia sú míľniky a ciele, ktoré má Poľská republika splniť, špecifikované v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

9

V súlade s článkom 2 ods. 1 napadnutého rozhodnutia je výška dostupného finančného príspevku v zásade stanovená na 25276853716 eur.

10

V súlade s článkom 2 ods. 2 napadnutého rozhodnutia Komisia poskytne Poľskej republike finančný príspevok vo forme viacerých platieb v súlade s prílohou k tomuto rozhodnutiu. Platby môže Komisia uskutočniť v niekoľkých splátkach.

11

V súlade s článkom 2 ods. 3 napadnutého rozhodnutia uvoľnenie platieb okrem iného predpokladá, že Komisia prijala podľa článku 24 nariadenia 2021/241 rozhodnutie, ktorým uznala, že Poľská republika uspokojivo splnila míľniky a ciele uvedené v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

12

Napokon v súlade s článkom 3 ods. 1 napadnutého rozhodnutia je výška dostupného úveru v zásade stanovená na 34541303518 eur.

13

Príloha k napadnutému rozhodnutiu obsahuje tri časti.

14

Časť 1 je venovaná reformám a investíciám stanoveným v pláne obnovy a odolnosti. Plánované reformy a investície má Poľská republika uskutočniť v období od posledného štvrťroka 2021 do druhého štvrťroka 2026.

15

Opatrenia týkajúce sa reformy súdnictva v Poľsku sú spresnené v míľnikoch F1G, F2G a F3G.

16

V súlade s míľnikom F1G je potrebné prijať niekoľko opatrení na posilnenie nezávislosti a nestrannosti poľských sudcov. Podľa orientačného harmonogramu sa mala táto časť reformy vykonať prijatím právnych predpisov v priebehu druhého štvrťroka 2022.

17

V súlade s míľnikom F2G je potrebné prijať opatrenia, ktoré zabezpečia, aby sudcovia dotknutí rozhodnutiami Izba Dyscyplinarna (disciplinárny senát) na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko) (ďalej len „disciplinárny senát“), mali prístup ku konaniu umožňujúcemu preskúmanie rozhodnutí uvedeného senátu, ktoré sa ich týkajú. Podľa orientačného harmonogramu sa mala táto časť reformy vykonať prijatím právnych predpisov tiež v priebehu druhého štvrťroka 2022.

18

Míľnik F2G znie:

„Nadobudnutie účinnosti reformy, ktorou sa zabezpečí, aby sudcovia dotknutí rozhodnutiami disciplinárnej komory Najvyššieho súdu mali prístup k preskúmaniu svojich vecí. Takéto prípady, o ktorých už rozhodla disciplinárna komora, preskúma súd, ktorý spĺňa požiadavky článku 19 ods. 1 Zmluvy o EÚ, v súlade s pravidlami, ktoré sa majú prijať na základe míľnika F1G. V legislatívnom akte sa stanoví, že prvé pojednávanie súdu, ktorý má rozhodnúť v týchto veciach, sa uskutoční do troch mesiacov od prijatia návrhu sudcu žiadajúceho o preskúmanie a že vo veciach sa rozhodne do dvanástich mesiacov od prijatia takéhoto návrhu. Veci, ktoré v súčasnosti prebiehajú pred disciplinárnou komorou, sa postúpia na ďalšie posúdenie súdu, v súlade s pravidlami stanovenými v rámci uvedeného konania.“

19

V súlade s míľnikom F3G mali byť konania o preskúmaní uvedené v míľniku F2G v zásade ukončené podľa orientačného harmonogramu v štvrtom štvrťroku 2023.

20

Okrem toho z odôvodnenia 45 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že míľniky F1G a F2G musia byť dosiahnuté predtým, ako Poľská republika môže podať prvú žiadosť o platbu, a že pred splnením týchto míľnikov sa nemôže uskutočniť žiadna platba. V súlade s časťou 2 bodom 2.1 prílohy k napadnutému rozhodnutiu tak platba v rámci prvej splátky finančného príspevku vo výške 2758738902 eur podlieha okrem iného podmienke, že Poľská republika dosiahne míľniky F1G a F2G.

21

Naproti tomu míľnik F3G, podľa ktorého v zásade každé konanie začaté na základe míľnika F2G (ďalej len „konanie o preskúmaní“) musí byť ukončené v štvrtom štvrťroku 2023, nestanovuje žiadnu podmienku vyplatenia finančných prostriedkov v rámci mechanizmu.

22

Okrem toho z odôvodnenia 45 napadnutého rozhodnutia tiež vyplýva, že míľniky F1G, F2G a F3G nemajú vplyv na povinnosť Poľskej republiky vždy dodržiavať právo Európskej únie, a najmä článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ, ako ho vykladá Súdny dvor Európskej únie.

23

Najmä z odôvodnenia 50 napadnutého rozhodnutia napokon vyplýva, že míľnikmi týkajúcimi sa reformy súdnictva v Poľsku, konkrétne míľnikmi F1G, F2G a F3G, nie sú dotknuté žiadne prebiehajúce ani budúce konania o nesplnení povinnosti, ani všeobecnejšie povinnosť Poľska dodržiavať právo Únie, a najmä rozsudky Súdneho dvora.

24

Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

25

Rada navrhuje, aby Všeobecný súd:

26

Maďarsko navrhuje zamietnuť žaloby ako neprípustné.

27

Poľská republika navrhuje zamietnuť žaloby ako neprípustné alebo subsidiárne ako nedôvodné.

28

Komisia navrhuje zamietnuť žaloby ako neprípustné alebo subsidiárne ako nedôvodné a uložiť žalobcom povinnosť nahradiť trovy konania.

29

Žalobcovia spochybňujú napadnuté rozhodnutie v tom zmysle, že míľniky F1G, F2G a F3G, ako sú špecifikované v jeho jedinej prílohe, sú nezlučiteľné s právom Únie.

30

Rada tvrdí, že žalobcovia sa svojimi žalobami zameriavajú výlučne na tieto míľniky, pričom ich umelo oddeľujú od výroku napadnutého rozhodnutia.

31

V tejto súvislosti na rozdiel od toho, čo tvrdí Rada, predmet žalôb nemožno chápať tak, že ich cieľom je len zrušenie míľnikov F1G, F2G a F3G, ktoré sa týkajú reformy súdneho systému v Poľsku, bez ohľadu na výrok napadnutého rozhodnutia.

32

Tieto míľniky, najmä míľniky F1G a F2G, sú totiž neoddeliteľnou a podstatnou súčasťou napadnutého rozhodnutia, keďže sú na jednej strane začlenené do článku 1 tohto rozhodnutia, a na druhej strane, pokiaľ Poľská republika tieto míľniky uspokojivo nesplní, nedôjde k žiadnej platbe na základe článkov 2 a 3 uvedeného rozhodnutia.

33

Žaloby preto treba chápať tak, že smerujú k zrušeniu napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.

34

Podľa článku 130 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu môže žalovaná strana navrhnúť, aby Všeobecný súd rozhodol o neprípustnosti bez prejednania veci samej. Podľa článku 130 ods. 7 tohto rokovacieho poriadku Všeobecný súd rozhodne o návrhu čo najskôr.

35

Uznesením z 31. marca 2023 Všeobecný súd rozhodol o spojení námietky neprípustnosti, ktorú vzniesla Rada, s vecou samou.

36

Vzhľadom na písomnosti účastníkov konania a ich odpovede na viaceré otázky položené Všeobecným súdom sa však tento súd teraz domnieva, že o námietke neprípustnosti vznesenej Radou môže rozhodnúť uznesením prijatým na základe článku 130 ods. 1 a 7 rokovacieho poriadku bez toho, aby bolo potrebné začať ústnu časť konania.

37

Za týchto podmienok Všeobecný súd zastáva názor, že uznesenie z 31. marca 2023, ktorým bola námietka neprípustnosti vznesená Radou spojená s vecou samou, nebráni v prejednávanej veci možnosti rozhodnúť o tejto námietke uznesením.

38

Na podporu svojej námietky neprípustnosti Rada na jednej strane tvrdí, že žalobcovia nemajú aktívnu legitimáciu konať vo svojom vlastnom mene. Na druhej strane sa Rada domnieva, že žalobcovia sa nemôžu opierať ani o postavenie sudcov, ktorých záujmy obhajujú, keďže títo sudcovia sami nemajú aktívnu legitimáciu ani právny záujem na konaní.

39

Žalobcovia spochybňujú tieto tvrdenia. Okrem toho tvrdia, že pokiaľ ide o prípustnosť ich žalôb podaných tak v ich mene, ako aj v mene sudcov, ktorých záujmy obhajujú, bolo by vhodné s ohľadom na osobitosti prejednávanej veci zmierniť podmienky prípustnosti, ako vyplývajú zo súčasnej judikatúry.

40

V súlade s ustálenou judikatúrou sa žaloby o neplatnosť podané zduženiami považujú za prípustné v troch typoch situácií: po prvé, ak právne ustanovenie výslovne priznáva profesijným združeniam viacero oprávnení procesného charakteru, po druhé, ak združenie zastupuje záujmy svojich členov, ktorí by boli sami aktívne legitimovaní, a po tretie, ak je združenie individualizované z dôvodu ovplyvnenia jeho vlastných záujmov ako združenia najmä preto, lebo jeho postavenie vyjednávača bolo dotknuté aktom, ktorého zrušenie sa navrhuje (pozri uznesenie z 8. mája 2019, Carvalho a i./Parlament a Rada, T‑330/18, neuverejnené, EU:T:2019:324, bod 51 a citovanú judikatúru).

41

Žalobcovia tvrdia, že sú organizáciami, ktorých úlohou je chrániť hodnotu právneho štátu a nezávislosť súdnej moci. Pravidelne vystupujú ako partneri inštitúcií Únie v otázkach týkajúcich sa právneho štátu a sami majú inštitucionálny záujem na ochrane nezávislosti súdnictva a hodnoty právneho štátu. Okrem toho, že zaslali listy viacerým inštitúciám Únie, zverejnili aj rôzne vyhlásenia, najmä v záujme ochrany práv poľských sudcov. Navyše sú organizáciami zastupujúcimi sudcov, a teda jednu z mocí štátu, a preto ich nemožno v súvislosti s prípustnosťou ich žalôb o neplatnosť prirovnávať k iným združeniam.

42

Pokiaľ ide o prvý typ situácie uvedený v judikatúre pripomenutej v bode 40 vyššie, žalobcovia sa neodvolávajú na existenciu právnych ustanovení, ktoré by im výslovne priznávali oprávnenia procesného charakteru, a žiadna skutočnosť zo spisov neumožňuje dospieť k záveru o existencii takýchto ustanovení.

43

Okrem toho, pokiaľ sa má argumentácia žalobcov uvedená v bode 41 vyššie vykladať v tom zmysle, že na účely zabezpečenia účinnej súdnej ochrany súdnej moci, najmä s ohľadom na hodnotu právneho štátu zakotvenú v článku 2 ZEÚ, im treba priznať určité procesné výsady, treba konštatovať, že žiadne právne ustanovenie neudelilo žalobcom výsady na zabezpečenie takejto ochrany v kontexte mechanizmu.

44

Žalobcom ako orgánom zastupujúcim sudcov preto nemožno priznať procesné zaobchádzanie odlišné od toho, ktoré je poskytované akémukoľvek inému združeniu.

45

Za týchto podmienok nemožno preukázať prípustnosť žalôb vo vzťahu k prvému typu situácie uvedenému v bode 40 vyššie.

46

Pokiaľ ide o tretí typ situácie uvedený v judikatúre pripomenutej v bode 40 vyššie, ktorý sa týka ovplyvnenia vlastných záujmov združení, najmä ako vyjednávačov, treba konštatovať, že žalobcovia takéto ovplyvnenie vo svojich prípadoch nepreukázali.

47

Okolnosť, že žalobcovia boli, ako tvrdia, „partnermi“ inštitúcií Únie, totiž vo všeobecnom kontexte otázok týkajúcich sa právneho štátu nestačí na to, aby im bolo v osobitnom kontexte prijatia napadnutého rozhodnutia priznané postavenie vyjednávača v zmysle judikatúry uvedenej v bode 40 vyššie.

48

Platí to aj pre skutočnosť, na ktorú sa odvolávajú žalobcovia vo veciach T‑530/22, T‑531/22 a T‑532/22, že majú postavenie pozorovateľa v rôznych orgánoch Rady Európy, ako je Európska komisia pre efektívnu justíciu (CEPEJ) pri Rade Európy a pri Poradnej rade európskych sudcov (CCJE).

49

Z rovnakého dôvodu je irelevantná skutočnosť, na ktorú sa odvoláva žalobca vo veci T‑533/22, že vystupoval na Európskom súde pre ľudské práva vo veciach, ktoré iniciovali poľskí sudcovia a ktoré sa týkali krízy právneho štátu v Poľsku.

50

Ani tvrdenie žalobcu vo veci T‑530/22 [dôverné] ( 1 ) nemôže preukázať, že boli ovplyvnené jeho vlastné záujmy. Samotné uplatnenie tohto tvrdenia [dôverné] totiž neumožňuje preukázať priame ovplyvnenie uvedeného žalobcu.

51

Vzhľadom na vyššie uvedené treba dospieť k záveru, že žalobcovia nespĺňajú podmienky týkajúce sa prvého a tretieho typu situácií, ktoré sú uvedené v bode 40 vyššie, a teda v prejednávanej veci nemajú aktívnu legitimáciu konať vo svojom vlastnom mene.

52

V súlade s druhým typom situácie, ktorý je uvedený v judikatúre pripomenutej v bode 40 vyššie, majú združenia aktívnu legitimáciu, ak zastupujú záujmy svojich členov, ktorí sú sami aktívne legitimovaní.

53

Rada spochybňuje najmä tvrdenie žalobcov, podľa ktorého ich aktívna legitimácia vyplýva zo skutočnosti, že zastupujú záujmy sudcov, ktorí by boli sami aktívne legitimovaní.

54

Na úvod treba po prvé uviesť, že žalobcovia vo veciach T‑530/22, T‑531/22 a T‑532/22 v odpovedi na otázku Všeobecného súdu spresnili, že sú združeniami zastupujúcimi sudcov na medzinárodnej úrovni, ktorých členmi sú spravidla vnútroštátne profesijné združenia, vrátane poľských združení sudcov.

55

V tejto súvislosti žalobcovia v týchto troch veciach tvrdia, že judikatúru pripomenutú v bode 40 vyššie, ktorá sa týka aktívnej legitimácie združení konajúcich v mene svojich členov, treba uplatniť aj na tento posledný uvedený prípad. V tomto kontexte odkazujú najmä na rozsudok z 28. novembra 2008, Hôtel Cipriani a i./Komisia (T‑254/00, T‑270/00 a T‑277/00, EU:T:2008:537), ktorý uznal prípustnosť žaloby podanej združením zastupujúcim záujmy svojich členov, zloženým zo združení zastupujúcich fyzické alebo právnické osoby, ktoré boli samy aktívne legitimované.

56

Po druhé treba tiež uviesť, že vo veci T‑533/22 sa žalobca, keďže je nadáciou, a teda nemá žiadnych členov, nedovoláva vo svojej žalobe žiadnej aktívnej legitimácie vyplývajúcej z toho, že boli ovplyvnené záujmy sudcov, ktorých záujmy obhajuje. Vo svojej odpovedi na námietku neprípustnosti vznesenú Radou pritom žalobca v tejto veci tvrdil, že nie je dôležité, či organizácia koná v mene svojich členov, keďže vzťah členstva nie je nevyhnutný, ale stačí, aby konala v mene tých, ktorých záujmy obhajuje.

57

Judikatúru pripomenutú v bode 40 vyššie možno uplatniť na osobitné situácie uvedené v bodoch 54 a 56 vyššie v prípade, že členovia združení, ktoré sú samy osebe členmi žalobcov, by boli sami aktívne legitimovaní. V prejednávanej veci treba preskúmať aktívnu legitimáciu sudcov ako členov združení, ktoré sú členmi žalobcov.

58

Podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ „akákoľvek fyzická alebo právnická osoba môže za podmienok ustanovených v prvom a druhom odseku podať žalobu proti aktom, ktoré sú jej určené alebo ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, ako aj voči regulačným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyžadujú vykonávacie opatrenia“.

59

Keďže napadnuté rozhodnutie je určené Poľskej republike, prípustnosť žalôb sa musí preskúmať z hľadiska druhej a tretej časti vety článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, v ktorých sa vyžaduje podmienka priamej dotknutosti.

60

V tejto súvislosti sa žalobcovia odvolávajú na priamu dotknutosť sudcov, ktorých záujmy obhajujú, pričom rozlišujú tri skupiny sudcov, a to po prvé poľských sudcov dotknutých rozhodnutiami disciplinárneho senátu, ktorých sa priamo dotýka konanie o preskúmaní uvedené v míľnikoch F2G a F3G, po druhé všetkých poľských sudcov, ktorých sa priamo dotýka toto konanie o preskúmaní, ako aj míľnik F1G, a po tretie všetkých ostatných európskych sudcov, ktorí sú tiež priamo dotknutí týmito míľnikmi.

61

Treba preskúmať, či sa žalobcovia na účely preukázania prípustnosti ich žalôb môžu odvolávať na situáciu poľských sudcov, ktorých sa priamo dotýka zavedenie konania o preskúmaní stanovené v míľnikoch F2G a F3G.

62

Podľa ustálenej judikatúry na to, aby bola fyzická alebo právnická osoba priamo dotknutá opatrením, ktoré je predmetom žaloby, musia byť splnené dve kumulatívne podmienky, konkrétne po prvé, aby sporné opatrenie priamo ovplyvňovalo právnu situáciu tejto osoby, a po druhé, aby neponechávalo žiaden priestor na voľnú úvahu jeho adresátom povereným jeho uplatňovaním, keďže má úplne automatický charakter a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Únie bez uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení (pozri rozsudok z 12. júla 2022, Nord Stream 2/Parlament a Rada, C‑348/20 P, EU:C:2022:548, bod 43 a citovanú judikatúru).

63

Pokiaľ ide o prvú podmienku, Súdny dvor pripomenul, že každý akt, či už má regulačnú alebo inú povahu, sa v zásade môže priamo týkať jednotlivca, a teda mať priame účinky na jeho právnu situáciu, bez ohľadu na to, či vyžaduje vykonávacie opatrenia (rozsudok z 12. júla 2022, Nord Stream 2/Parlament a Rada, C‑348/20 P, EU:C:2022:548, bod 74).

64

Okrem toho na účely preskúmania spôsobilosti napadnutého rozhodnutia vyvolať priame účinky na právnu situáciu sudcov dotknutých rozhodnutiami disciplinárneho senátu je potrebné zamerať sa na podstatu tohto aktu a posúdiť tieto účinky podľa objektívnych kritérií, ako je obsah uvedeného aktu, a prípadne zohľadniť kontext, v akom bol tento akt prijatý, ako aj právomoci inštitúcie, ktorá je jeho autorom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júla 2022, Nord Stream 2/Parlament a Rada, C‑348/20 P, EU:C:2022:548, body 63 a 75).

65

Pokiaľ ide v prvom rade o podstatu napadnutého rozhodnutia, ktorá sa posudzuje vzhľadom na jeho obsah, ako aj jeho kontext, treba pripomenúť, že nariadenie 2021/241 bolo prijaté na základe článku 175 tretieho odseku ZFEÚ, ktorý sa týka koordinácie hospodárskych politík členských štátov na účely dosiahnutia cieľov hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti stanovených v článku 174 ZFEÚ.

66

Článok 1 nariadenia 2021/241, ktorý sa týka predmetu uvedeného nariadenia, stanovuje, že týmto nariadením sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a že sa v ňom stanovujú ciele mechanizmu, jeho financovanie, formy financovania z prostriedkov Únie v rámci mechanizmu a pravidlá poskytovania takéhoto financovania. Odôvodnenie 8 nariadenia 2021/241 spresňuje, že mechanizmus je inovačným nástrojom, ktorý umožňuje poskytnúť členským štátom priamu finančnú podporu.

67

Z článku 4 ods. 1 uvedeného nariadenia vyplýva, že všeobecným cieľom mechanizmu je podporovať hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť Únie, a to najmä zlepšovaním odolnosti, pripravenosti na krízy a adaptačnej kapacity členských štátov. Mechanizmus má tak okrem iného prispieť k vzostupnej hospodárskej a sociálnej konvergencii, obnove a presadzovaniu udržateľného rastu a integrácii hospodárstiev Únie.

68

Na tento účel členské štáty vypracujú plány obnovy a odolnosti, ktoré posudzuje Komisia. Posúdenie je následne schválené vykonávacím rozhodnutím Rady. Takéto rozhodnutie podmieňuje vyplatenie finančného príspevku splnením podmienok, konkrétne vykonaním uvedených plánov, vrátane splnenia míľnikov a cieľov, ktoré sú v súlade s článkom 2 ods. 4 nariadenia 2021/241, mierami pokroku pri vykonávaní reformy alebo implementácii investície.

69

Článok 15 ods. 2 nariadenia 2021/241 stanovuje, že ak sa Komisia domnieva, že žiadosť o úverovú podporu spĺňa kritériá uvedené v odseku 1, a ak sa prijme vykonávacie rozhodnutie Rady uvedené v článku 20 ods. 1 uvedeného nariadenia, Komisia uzavrie s dotknutým členským štátom dohodu o úvere.

70

Rovnako článok 23 ods. 1 nariadenia 2021/241 stanovuje, že keď Rada prijme vykonávacie rozhodnutie uvedené v článku 20 ods. 1 uvedeného nariadenia, Komisia uzavrie dohodu s dotknutým členským štátom predstavujúcu individuálny právny záväzok v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách.

71

Podľa článku 24 ods. 9 nariadenia 2021/241, ak dotknutý členský štát nedosiahne hmatateľný pokrok pri plnení príslušných míľnikov a cieľov, Komisia vypovie dohody uvedené v článku 15 ods. 2 a článku 23 ods. 1 a zruší viazanosť sumy príspevku.

72

V kontexte napadnutého rozhodnutia je teda úlohou míľnikov stanoviť podmienky, ktoré musí Poľská republika splniť a ktoré následne preskúma Komisia na účely rozhodnutia, či môžu byť tomuto členskému štátu poskytnuté finančné prostriedky v rámci mechanizmu. V dôsledku toho je relevantnosť uvedených míľnikov obmedzená na proces uvoľnenia finančných prostriedkov v rámci mechanizmu, keďže uspokojivé dosiahnutie týchto míľnikov podmieňuje vyplatenie uvedených prostriedkov.

73

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že napadnuté rozhodnutie stanovilo celý rad míľnikov a cieľov, ktoré má Poľská republika splniť. Napríklad len na účely uvoľnenia financovania v rámci prvej splátky mechanizmu bola Poľská republika povinná dosiahnuť okrem míľnikov F1G a F2G aj 26 ďalších míľnikov, ako to vyplýva z časti 2 bodu 2.1.1 prílohy k napadnutému rozhodnutiu.

74

Z uvedeného vyplýva, že míľniky, vrátane míľnikov F1G, F2G a F3G, majú povahu rozpočtovej podmienenosti, keďže ich dosiahnutie je podmienkou financovania v rámci mechanizmu.

75

V kontexte napadnutého rozhodnutia je teda úlohou míľnikov F1G, F2G a F3G zabezpečiť dodržiavanie jednak kritérií článku 19 ods. 3 písm. b) a j) nariadenia 2021/241 a jednak povinností stanovených v článku 22 uvedeného nariadenia v spojení s článkom 20 ods. 5 písm. e) tohto nariadenia, aby sa zabezpečila účinná reakcia na výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra a aby nedostatky poľského súdneho systému nepoškodzovali finančné záujmy Únie.

76

Je pravda, že Rada bola pri prijímaní napadnutého rozhodnutia viazaná článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom ZEÚ a hodnotou právneho štátu v súlade s článkom 2 ZEÚ, ako aj príslušnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

77

Rovnako míľniky F1G, F2G a F3G odrážajú vzťah medzi dodržiavaním hodnoty právneho štátu na jednej strane a efektívnym plnením rozpočtu Únie v súlade so zásadami správneho finančného riadenia, ako aj ochranou finančných záujmov Únie na strane druhej (pozri analogicky rozsudok zo 16. februára 2022, Poľsko/Parlament a Rada, C‑157/21, EU:C:2022:98, bod 148).

78

Na rozdiel od toho, čo podľa všetkého navrhujú žalobcovia, sa však Rada prijatím napadnutého rozhodnutia, a teda stanovením míľnikov F1G, F2G a F3G, nesnažila nahradiť pravidlá týkajúce sa hodnoty právneho štátu alebo účinnej súdnej ochrany, ako sú objasnené judikatúrou Súdneho dvora.

79

Potvrdzuje to aj odôvodnenie 45 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého míľnikmi F1G, F2G a F3G nie je dotknutá povinnosť Poľskej republiky vždy dodržiavať právo Únie, a najmä článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ, ako ho vykladá Súdny dvor Európskej únie, a odôvodnenie 50 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého uvedené míľniky nemajú vplyv na prebiehajúce alebo budúce konania o nesplnení povinnosti, a všeobecnejšie na povinnosť Poľskej republiky dodržiavať právo Únie, najmä rozsudky Súdneho dvora Európskej únie.

80

Z uvedeného vyplýva, že Rada tým, že v prílohe k napadnutému rozhodnutiu špecifikovala míľniky F1G, F2G a F3G, ktoré musela Poľská republika dosiahnuť, aby mohla získať prístup k financovaniu v rámci mechanizmu, nemala v úmysle povoliť tomuto členskému štátu nerešpektovanie rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie, ktoré konštatovali, že tento štát nedodržiava hodnotu právneho štátu alebo zásadu účinnej súdnej ochrany.

81

Práve s ohľadom na predchádzajúce úvahy treba v druhom rade preskúmať otázku, či sa napadnuté rozhodnutie z hľadiska svojej podstaty priamo dotýka sudcov, ktorých sa týkajú rozhodnutia disciplinárneho senátu, vzhľadom na míľnik F2G obsiahnutý v prílohe k uvedenému rozhodnutiu.

82

V tejto súvislosti treba uviesť, že žalobcovia sa odvolávajú súčasne na míľnik F2G, ako aj míľnik na F3G, aby tvrdili, že zavedenie konania o preskúmaní sa dotýka sudcov, ktorých sa týkajú rozhodnutia disciplinárneho senátu. Keďže pritom míľnik F3G stanovuje len lehotu, počas ktorej sa majú uskutočniť konania o preskúmaní, a že samotné zavedenie konania o preskúmaní predpokladá míľnik F2G, priamu dotknutosť týchto sudcov treba preskúmať len s ohľadom na míľnik F2G, ako je stanovený v prílohe k napadnutému rozhodnutiu.

83

Napadnuté rozhodnutie je určené Poľskej republike, ktorá musí dosiahnuť míľnik F2G uvedený v jeho prílohe, aby mohla využiť financovanie v rámci mechanizmu.

84

Je pravda, že v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 63 vyššie skutočnosť, že sporný akt vyžaduje vykonávacie opatrenia, sama osebe neznamená, že takýto akt nemôže mať priame účinky na právnu situáciu jednotlivca.

85

Musí však existovať priama súvislosť medzi dotknutým aktom a jeho účinkami na žalujúcu stranu (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 12. júla 2022, Nord Stream 2/Parlament a Rada, C‑348/20 P, EU:C:2022:548, body 74 a 76).

86

Napríklad v bode 75 rozsudku z 12. júla 2022, Nord Stream 2/Parlament a Rada (C‑348/20 P, EU:C:2022:548), Súdny dvor mohol dospieť k záveru, že medzi napadnutým aktom, ktorým bola smernica, a jeho účinkami existuje priama súvislosť, pretože na základe dotknutých ustanovení sa na odvolateľku stali uplatniteľnými osobitné povinnosti.

87

Naproti tomu v prejednávanej veci, bez ohľadu na prípadnú mieru voľnej úvahy, ktorou by disponovala Poľská republika pri plnení míľniku F2G, treba pripomenúť, že tento míľnik sa obmedzuje na stanovenie podmienky, ktorú musí dotknutý členský štát splniť, aby mohol získať financovanie, ako bolo konštatované v bode 74 vyššie. Nemožno teda dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie tým, že stanovilo míľnik F2G, s konečnou platnosťou uložilo tomuto členskému štátu osobitné povinnosti v jeho vzťahoch so sudcami dotknutým rozhodnutiami disciplinárneho senátu.

88

Napadnuté rozhodnutie konkrétne nemalo za následok, že by sudcovia dotknutí rozhodnutiami disciplinárneho senátu podliehali podmienkam, ktoré stanovuje, ani že by sa na nich priamo vzťahovalo osobitné pravidlo. Neexistuje teda priama súvislosť medzi uvedeným rozhodnutím v rozsahu, v akom špecifikovalo míľnik F2G, a právnou situáciou sudcov dotknutých rozhodnutiami disciplinárneho senátu.

89

V dôsledku toho sa aj po prijatí napadnutého rozhodnutia situácia sudcov dotknutých rozhodnutiami disciplinárneho senátu naďalej riadila príslušnými ustanoveniami poľského práva uplatniteľnými na uvedenú situáciu, ako aj ustanoveniami práva Únie a rozsudkami Súdneho dvora Európskej únie bez toho, aby míľnik F2G špecifikovaný v tomto rozhodnutí priamo menil právnu situáciu týchto sudcov v zmysle požadovanom v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ.

90

Okrem toho nemožno konštatovať, ako tvrdia žalobcovia, že míľnik F2G mal za následok „umožnenie, ak nie vyžadovanie“, zavedenia konania o preskúmaní v poľskom práve a že Komisia, ktorá spolupracovala na prijatí napadnutého rozhodnutia, a teda na špecifikácii míľnikov F1G, F2G a F3G, nemôže z tohto dôvodu namietať, najmä v rámci konaní o nesplnení povinnosti, nezlučiteľnosť konania o preskúmaní s právom Únie.

91

Po prvé totiž napadnuté rozhodnutie iba schvaľuje sériu podmienok financovania, medzi ktoré patrí aj míľnik F2G, bez toho, aby priamo menilo situáciu sudcov dotknutých rozhodnutiami disciplinárneho senátu, pričom táto situácia sa zmení až opatrením prijatým následne Poľskou republikou na účely plnenia uvedeného míľnika. Okrem toho vzhľadom na záver vyvodený v bode 80 vyššie nemôže byť Poľskej republike povolené, aby sa na základe míľnika F2G uvedeného v prílohe k napadnutému rozhodnutiu vyhla dodržiavaniu svojich povinností vyplývajúcich z práva Únie, a najmä z rozsudkov a uznesení Súdneho dvora Európskej únie.

92

Po druhé aj za predpokladu, ako tvrdia žalobcovia, že procesné práva Komisie by boli obmedzené z dôvodu jej zapojenia v procese, ktorý viedol k špecifikácii míľnikov, v prejednávanej veci by to neznamenalo, že sudcovia, ktorých sa týkajú rozhodnutia disciplinárneho senátu, sú priamo dotknutí napadnutým rozhodnutím.

93

Vzhľadom na vyššie uvedené treba dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie, ktoré podmieňuje prístup Poľskej republiky k financovaniu na základe mechanizmu, priamo neovplyvňuje právnu situáciu sudcov dotknutých rozhodnutiami disciplinárneho senátu, a tak prvá podmienka na vyvodenie záveru o ich priamej dotknutosti nie je splnená.

94

Podľa žalobcov sú napadnutým rozhodnutím priamo dotknutí všetci poľskí sudcovia, ako aj sudcovia iných členských štátov a EHP.

95

V prvom rade, pokiaľ ide o dotknutosť poľských sudcov z dôvodu konania o preskúmaní stanoveného v míľnikoch F2G a F3G, žalobcovia tvrdia, že aj na sudcov, ktorí nie sú dotknutí rozhodnutiami disciplinárnej komory, majú tieto rozhodnutia „odradzujúci účinok pri výkone ich povolania“, pokiaľ sa nevyjasní situácia ich kolegov dotknutých takýmito rozhodnutiami, a vedú k vyššiemu pracovnému zaťaženiu, pokiaľ majú ich kolegovia pozastavený výkon funkcie. Predlžovanie pozastavenia výkonu funkcie sudcov, ktorým boli uložené nezákonné sankcie, by „mohlo narušiť dôveru, ktorú musí justícia v demokratickej spoločnosti a právnom štáte vzbudzovať u osôb podliehajúcich súdnej právomoci“. Priamo tak ovplyvňuje schopnosť všetkých sudcov riadne plniť úlohy, ktoré im prináležia v rámci ich funkcií.

96

V tejto súvislosti treba uviesť, že vzhľadom na to, že míľniky F2G a F3G priamo neovplyvňujú situáciu poľských sudcov dotknutých rozhodnutiami disciplinárneho senátu, ako bolo konštatované v bodoch 82 až 93 vyššie, platí to a fortiori aj pre poľských sudcov, ktorí nie sú takýmito rozhodnutiami dotknutí.

97

Pokiaľ ide tiež o dotknutosť všetkých poľských sudcov z dôvodu míľnika F1G, žalobcovia tvrdia, že míľnik F1G, ako bol schválený napadnutým rozhodnutím, priamo ovplyvňuje právnu situáciu všetkých poľských sudcov, keďže nepostačuje na obnovenie účinnej súdnej ochrany. Poľskí sudcovia sú tak nútení rozhodovať o veciach, vrátane vecí týkajúcich sa financovania na základe mechanizmu, „za neprijateľných pracovných okolností, pretože sú naďalej vystavení nezákonným tlakom, ako aj zásahom do ich nezávislosti a nestrannosti“. „Poľskí sudcovia sú nútení vykonávať svoje funkcie za podmienok vyvolávajúcich pochybnosti“, najmä pokiaľ ide o ich schopnosť obrátiť sa na Súdny dvor, uplatňovať v plnom rozsahu právo Únie a prijímať rozhodnutia, ktoré sú v rozpore so záujmami vlády alebo vládnucej politickej strany v Poľsku.

98

V tejto súvislosti treba konštatovať, že žalobcovia nepreukázali existenciu dostatočne úzkej súvislosti medzi situáciou všetkých poľských sudcov a míľnikom F1G, ktorá by umožnila dospieť k záveru, že uvedený míľnik priamo ovplyvňuje právnu situáciu týchto sudcov.

99

Žalobcovia totiž kritizujú míľnik F1G najmä z dôvodu, že nepostačuje na obnovenie nezávislosti a nestrannosti poľských sudcov, a všeobecnejšie poľského súdneho systému spĺňajúceho minimálne požiadavky, ktoré si vyžaduje dodržiavanie zásad právneho štátu.

100

Žalobcovia sa tak obmedzujú na tvrdenia všeobecnej povahy týkajúce sa toho, čo podľa nich mal míľnik F1G obsahovať. Nespresňujú však konkrétne prvky v samotnom texte tohto míľnika, ktoré by priamo poškodzovali poľských sudcov.

101

Neexistencia pravidiel v napadnutom rozhodnutí, ktoré žalobcovia považujú za nevyhnutné, však nemôže predstavovať priamy zásah do práv poľských sudcov podľa článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ, ktorý by priamo ovplyvnil ich právnu situáciu.

102

Žalobcovia napokon dospeli k záveru, že míľniky F1G, F2G a F3G, ako boli schválené napadnutým rozhodnutím, sa priamo dotýkajú sudcov iných členských štátov a EHP z dôvodu úzkych väzieb, ktoré spájajú právne poriadky týchto štátov s právnym poriadkom Únie.

103

Na jednej strane tvrdia, že títo sudcovia sú povinní napríklad uznať a vykonať rozsudky alebo určiť miestnu príslušnosť v azylových konaniach, či dokonca preskúmať žiadosti o vydanie osoby na základe európskeho zatykača. Okolnosť, že je ohrozený právny štát v jednom členskom štáte, môže priamo ovplyvniť schopnosť sudcov iných štátov riadne vykonávať svoje funkcie.

104

V tejto súvislosti treba uviesť, že hoci nedostatky v právnom poriadku členského štátu môžu mať dopad na výkon súdnej moci v iných štátoch, a aj keby tieto nedostatky mohli ovplyvniť každodennú prácu sudcov týchto štátov, takýto dopad neznamená, že napadnuté rozhodnutie môže priamo ovplyvniť právnu situáciu týchto sudcov.

105

Na druhej strane žalobcovia tvrdia, že medzi členskými štátmi existuje riziko „účinku rozptýlenia“, keďže ak zákonodarca členského štátu plánuje legislatívne reformy, vrátane reforiem týkajúcich sa organizácie jeho súdneho systému, inšpiruje sa vývojom v ostatných členských štátoch.

106

Treba pritom uviesť, že úvahy žalobcov týkajúce sa možného účinku rozptýlenia, akokoľvek môžu byť významné z politického hľadiska, nemôžu preukázať, že napadnuté rozhodnutie priamo ovplyvňuje situáciu sudcov iných členských štátov alebo EHP.

107

V dôsledku toho nie sú napadnutým rozhodnutím priamo dotknutí ani poľskí sudcovia, či už boli alebo neboli dotknutí rozhodnutím disciplinárneho senátu, ani sudcovia iných členských štátov alebo EHP. Žalobcovia sa preto nemôžu opierať o situáciu týchto sudcov na účely preukázania prípustnosti svojich žalôb.

108

Žalobcovia sa nemôžu odvolávať ani na tretiu časť vety článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ týkajúcu sa regulačných aktov z dôvodu, že sudcovia, ktorých záujmy obhajujú prostredníctvom záujmov svojich členov, majú podľa nich na základe tejto tretej časti vety aktívnu legitimáciu. Podmienka, podľa ktorej musí byť žalobca priamo dotknutý napadnutým aktom, má totiž rovnaký význam tak v druhej časti vety článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, ako aj v tretej časti vety tohto ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júla 2022, Nord Stream 2/Parlament a Rada, C‑348/20 P, EU:C:2022:548, bod 73). Za týchto podmienok, vzhľadom na neexistenciu priamej dotknutosti napadnutým rozhodnutím, nie je potrebné skúmať, či toto rozhodnutie predstavuje regulačný akt v zmysle tretej časti vety článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.

109

Vzhľadom na vyššie uvedené a na to, že sudcovia, ktorých záujmy žalobcovia obhajujú, nie sú sami aktívne legitimovaní, žalobcovia nespĺňajú ani podmienky na to, aby ich žaloby boli prípustné na základe druhého typu situácie uvedeného v judikatúre pripomenutej v bode 40 vyššie.

110

Podľa žalobcov treba v prejednávanej veci zmierniť podmienky prípustnosti žalôb.

111

Žalobcovia sa v podstate domnievajú, že podmienky prípustnosti sa musia uplatňovať s určitou pružnosťou, najmä z dôvodu požiadaviek týkajúcich sa účinnej súdnej ochrany a právneho štátu, ktorý je základnou hodnotou Únie a súčasťou jej samotnej identity. Podľa žalobcov je úplný systém opravných prostriedkov implicitne založený na predpoklade, že členské štáty dodržiavajú hodnotu právneho štátu. Tento predpoklad pritom v Poľsku už nie je naplnený, keďže situácia sa vyznačuje systémovými nedostatkami vyplývajúcimi z úmyselného rozhodnutia nedodržiavať právo Únie, a najmä rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie. V tejto súvislosti žalobcovia tvrdia, že návrh na začatie prejudiciálneho konania už nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mali k dispozícii oni sami alebo sudcovia, ktorých záujmy obhajujú.

112

Rada podporovaná Maďarskom spochybňuje tvrdenia žalobcov.

113

V tejto súvislosti treba uviesť, že hoci je pravda, že podmienky prípustnosti stanovené v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ sa musia vykladať so zreteľom na základné právo na účinnú súdnu ochranu, takýto výklad nesmie viesť k vylúčeniu podmienok výslovne stanovených v uvedenej Zmluve (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. októbra 2013, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada, C‑583/11 P, EU:C:2013:625, bod 98 a citovanú judikatúru, a z 28. apríla 2015, T & L Sugars a Sidul Açúcares/Komisia, C‑456/13 P, EU:C:2015:284, bod 44 a citovanú judikatúru).

114

Konkrétne cieľom ochrany priznanej článkom 47 Charty nie je meniť systém súdneho preskúmania stanovený v Zmluvách, a najmä pravidlá týkajúce sa prípustnosti žalôb podaných priamo na súdy Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. októbra 2013, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada, C‑583/11 P, EU:C:2013:625, bod 97 a citovanú judikatúru).

115

Ochrana priznaná článkom 47 Charty základných práv predovšetkým nevyžaduje, aby osoba podliehajúca súdnej právomoci mohla bez toho, aby splnila akékoľvek podmienky, podať žalobu o neplatnosť proti aktom Únie priamo na súd Únie (rozsudok z 28. októbra 2020, Associazione GranoSalus/Komisia, C‑313/19 P, neuverejnený, EU:C:2020:869, bod 62).

116

V prejednávanej veci žalobcovia nemôžu tvrdiť, že sú priamo dotknutí napadnutým rozhodnutím, ako bolo konštatované v bode 109 vyššie.

117

Za týchto podmienok by zmiernenie podmienok prípustnosti, ako to požadujú žalobcovia, v skutočnosti znamenalo vylúčenie podmienky priamej dotknutosti, ktorá je výslovne uvedená v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ, čo by bolo v rozpore s judikatúrou pripomenutou v bode 113 vyššie. Systémové nedostatky súdneho systému v Poľsku, ktoré uvádzajú žalobcovia, tak v žiadnom prípade nemôžu odôvodniť, aby sa Všeobecný súd odchýlil od podmienky priamej dotknutosti, ktorá sa uplatňuje na žaloby podané fyzickými alebo právnickými osobami v súlade s článkom 263 štvrtým odsekom ZFEÚ.

118

Tým nie je dotknutá povinnosť Poľskej republiky podľa článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ a článku 266 ZFEÚ čo najskôr napraviť nedostatky konštatované Súdnym dvorom Európskej únie, pokiaľ ide o krízu právneho štátu. Článok 263 ZFEÚ v súlade so svojím prvým odsekom navyše umožňuje najmä členským štátom a inštitúciám podať žalobu proti všetkým ustanoveniam prijatým inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie bez ohľadu na ich formu, ktoré majú vyvolávať záväzné právne účinky, bez toho, aby museli preukazovať právny záujem na konaní (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. októbra 2011, Deutsche Post a Nemecko/Komisia, C‑463/10 P a C‑475/10 P, EU:C:2011:656, bod 36 a citovanú judikatúru). Okrem toho prináleží Komisii v súlade s jej úlohou strážkyne Zmlúv, ako vyplýva z článku 17 ods. 1 ZEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2016, Ledra Advertising a i./Komisia a ECB, C‑8/15 P až C‑10/15 P, EU:C:2016:701, bod 59), a vzhľadom na skutočnosť, že hodnoty, ktoré obsahuje článok 2 ZEÚ, vrátane hodnoty právneho štátu, vymedzujú samotnú identitu Únie ako spoločného právneho poriadku (rozsudok zo 16. februára 2022, Poľsko/Parlament a Rada, C‑157/21, EU:C:2022:98, bod 145), konať, a to aj prostredníctvom svojho posúdenia podľa článku 24 ods. 3 nariadenia 2021/241, s cieľom prispieť k zabezpečeniu toho, aby Poľská republika dodržiavala požiadavky vyplývajúce z článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ.

119

Vzhľadom na vyššie uvedené treba žaloby zamietnuť ako neprípustné.

120

Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobcovia nemali vo veci úspech a Rada žiadala náhradu trov konania, je odôvodnené uložiť im povinnosť nahradiť trovy konania.

121

V súlade s článkom 138 ods. 1 rokovacieho poriadku znášajú členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, svoje vlastné trovy konania. Poľská republika, Maďarsko a Komisia teda znášajú svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (veľká komora)

nariadil: