|
7.11.2022 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 424/51 |
Žaloba podaná 26. septembra 2022 – Hypo Vorarlberg Bank/SRB
(Vec T-599/22)
(2022/C 424/65)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Hypo Vorarlberg Bank AG (Bregenz, Rakúsko) (v zastúpení: G. Eisenberger a A. Brenneis, advokáti)
Žalovaná: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB)
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
|
— |
zrušil rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií z 25. júla 2022 o výpočte príspevkov Hypo Vorarlberg AG a Portigon AG vyberaných ex ante do Jednotného fondu pre riešenie krízových situácií za rok 2017 (SRB/ES/2022/41) vrátane príloh, a to v rozsahu, v akom sa napadnuté rozhodnutie týka žalobkyne, ako aj |
|
— |
uložil Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií povinnosť nahradiť trovy konania. |
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza desať žalobných dôvodov.
|
1. |
Prvý žalobný dôvod je založený na porušení podstatných formálnych náležitostí z dôvodu neúplného oznámenia napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie nebolo žalobkyni oznámené v celom rozsahu v rozpore s článkom 1 ods. 2 ZEÚ, článkami 15, 296 a 298 ZFEÚ, ako aj článkami 42 a 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“). Znalosť neposkytnutých údajov ako centrálneho prvku rozhodnutia je nevyhnutná na pochopenie toho, ako bola individuálna situácia žalobkyne zohľadnená pri výpočte príspevkov vzhľadom na situáciu všetkých ostatných dotknutých inštitúcií. |
|
2. |
Druhý žalobný dôvod je založený na porušení zásady právnej istoty z dôvodu retroaktívneho prijatia napadnutého rozhodnutia. Retroaktívne prijatie napadnutého rozhodnutie porušuje zásadu právnej istoty, keďže nie je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa. |
|
3. |
Tretí žalobný dôvod je založený na porušení článku 102 smernice 2014/59/EÚ (1), článku 69 ods. 1 a 2 a článku 70 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 (2), článku 3 a článku 4 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 (3), ako aj zásady proporcionality z dôvodu nesprávneho určenia cieľovej úrovne, pretože žalovaná určila neprimeranú cieľovú úroveň v rozpore s regulačným rámcom Únie. |
|
4. |
Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení podstatných formálnych náležitostí z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie porušuje povinnosť odôvodnenia podľa článku 296 ods. 2 ZFEÚ, ako aj článku 41 ods. 1 a 2 písm. c) Charty z dôvodu, že bolo uverejnených len málo vybraných čiastočných výsledkov. Požiadavky týkajúce sa rozsahu povinnosti odôvodnenia stanovené Súdnym dvorom vo veci C-584/20 P (4) neboli dodržané. |
|
5. |
Piaty žalobný dôvod je založený na porušení podstatných formálnych náležitostí z dôvodu nedostatočného odôvodnenia vyčerpania základného priestoru na uváženie. Napadnuté rozhodnutie porušuje povinnosť odôvodnenia, pretože, pokiaľ ide o priestor na uváženie žalovanej, nebolo spresnené, aké hodnotenia z akých dôvodov žalovaná uskutočnila. Nemožno teda vylúčiť svojvoľný výkon uváženia zo strany žalovanej. |
|
6. |
Šiesty žalobný dôvod je založený na porušení článku 102 smernice 2014/59/EÚ, článku 69 ods. 1 a 2 a článku 70 ods. 2 a 3 nariadenia (EÚ) č. 806/2014, článku 4 ods. 2, článku 6 ods. 2 písm. a), článku 7 ods. 2 písm. a), článku 17 ods. 3 a 4, ako aj prílohy 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63, ako aj zásady účinnej súdnej ochrany a zásady proporcionality z dôvodu nezohľadnenia skutkových okolností. Napadnuté rozhodnutie porušuje právny rámec práva Únie, ako aj zásady účinnej súdnej ochrany a proporcionality, keďže žalovaná nezohľadnila aktuálny stav veci v čase prijatia napadnutého rozhodnutia a založila ho na nesprávnych prognózach (najmä pokiaľ ide o cieľovú úroveň). |
|
7. |
Siedmy žalobný dôvod je založený na porušení podstatných formálnych náležitostí z dôvodu nevypočutia a porušenia práva byť vypočutý. Žalobkyňa nebola vypočutá pred prijatím napadnutého rozhodnutia ani pred prijatím rozhodnutia o príspevku založeného na tomto rozhodnutí, v rozpore s tým, čo stanovuje článok 41 ods. 1 a článok 41 ods. 2 písm. a) Charty. Vykonaná konzultácia neumožnila skutočné a vyčerpávajúce stanovisko. |
|
8. |
Ôsmy žalobný dôvod je založený na protiprávnosti delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 ako splnomocňujúceho základu napadnutého rozhodnutia, ako aj protiprávnosti metodiky úpravy rizík stanovenej delegovaným nariadením (EÚ) 2015/63 a priestoru na uváženie zvereného SRB. Články 4 až 7 a 9, ako aj príloha I delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie, vytvárajú systém určenia netransparentného príspevku, ktorý je v rozpore s článkami 16, 17, 41 a 47 Charty, a pri ktorom nie je dodržiavanie článkov 20 a 21 Charty, ako aj dodržiavanie zásad proporcionality a právnej istoty zaručené. Žalovaná disponuje priestorom na uváženie, ktorého vyčerpanie nie je preskúmateľné. |
|
9. |
Deviaty žalobný dôvod je založený na protiprávnosti vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/81 (5) ako základu napadnutého uznesenia. Napadnuté rozhodnutie porušuje Zmluvy, pretože článok 8 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/81 prekračuje hranice stanovené článkom 70 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 v spojení s článkom 291 ZFEÚ a ani vykonávacie nariadenie, ani splnomocňujúci základ nie sú doplnené odôvodnením v súlade s článkom 296 ods. 2 ZFEÚ. Táto protiprávnosť sa odráža v napadnutom rozhodnutí. |
|
10. |
Desiaty žalobný dôvod je založený na protiprávnosti smernice 2014/59/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 806/2014 ako splnomocňujúceho základu pre delegované nariadenie (EÚ) 2015/63 a vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/81 a teda napadnuté rozhodnutie. Subsidiárne sa namieta protiprávnosť tých ustanovení smernice 2014/59/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 806/2014, ktoré záväzne upravujú systém príspevkov a priznávajú žalovanej príliš široký priestor na uváženie. V rozsahu, v akom tieto ustanovenia nemožno vykladať v súlade s primárnym právom, sú v rozpore so zásadou odôvodnenia, so zásadou právnej istoty, ako aj so Zmluvami (najmä článok 1 ods. 2 ZEÚ, články 15, 296 a 298 ZFEÚ) a s Chartou (najmä články 16, 17, 41, 42 a 47 Charty). |
(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 190).
(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1).
(3) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií (Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 44).
(4) Rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden-Württemberg a SRB, C-584/20 P a C-621/20 P, EU:C:2021:601.
(5) Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2015/81 z 19. decembra 2014, ktorým sa bližšie určujú jednotné podmienky uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o príspevky ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií (Ú. v. EÚ L 15, 2015, s. 1).