10.10.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 389/18


Žaloba podaná 28. augusta 2022 – Karić/Rada

(Vec T-520/22)

(2022/C 389/21)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Bogoljub Karić (Belehrad, Srbsko) (v zastúpení: R. Lööf, advokát)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil vykonávacie rozhodnutie Rady (SZBP) 2022/881 z 3. júna 2022, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2012/642/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Bielorusku a zapojenie Bieloruska do agresie Ruska voči Ukrajine (1),

zrušil vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2022/876 z 3. júna 2022, ktorým sa vykonáva článok 8a ods. 1 nariadenia (ES) č. 765/2006 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Bielorusku a zapojenie Bieloruska do ruskej agresie voči Ukrajine (2) (ďalej len „napadnuté akty“), v rozsahu, v akom sa týkajú žalobcu, a

rozhodol, že Rada znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil žalobca v súvislosti s touto žalobou.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza tri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení práva na obhajobu. Po prvé žalobca poukazuje na nedostatočné odôvodnenie napadnutých aktov. Napadnuté akty, keďže sa v nich dostatočne jednoznačne neuvádza spôsob, akým Rada dospela k záveru, že na žalobcu sa uplatňujú alternatívne kritéria stanovené v článku 3 ods. 1 písm. b) a článku 4 ods. 1 písm. b) rozhodnutia Rady 2012/642/SZBP z 15. októbra 2012 o reštriktívnych opatreniach voči Bielorusku (3), sú v rozpore s článkom 296 druhým odsekom ZFEÚ. Po druhé žalobca poukazuje na porušenie zásady osobnej zodpovednosti z dôvodu, že napadnuté akty tým, že neidentifikujú výhody, ktoré žalobca získal od bieloruského režimu, alebo podporu, ktorú mu poskytol, porušujú základné práva žalobcu, a to v rozpore so zásadou osobnej zodpovednosti.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení. Po prvé žalobca tvrdí, že neboli preukázané výhody zo strany Lukašenkovho režimu ani jeho podpora. Napadnuté akty obsahujú zjavne nesprávne posúdenie, keďže boli prijaté aj napriek absencii dostatočných dôkazov. Po druhé žalobca tvrdí, že nedošlo k preukázaniu časovo relevantného správania. Napadnuté akty sú len sankčné, a preto sú nezákonné, keďže dôkazy na ich podporu odhaľujú len historické okolnosti.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na neprimeranom zásahu do základných práv žalobcu. Cieľ napadnutých aktov bol dosiahnutý inými legislatívnymi opatreniami, a preto tieto akty predstavujú neprimeraný zásah do základných práv žalobcu.


(1)  Ú. v. EÚ L 153, 2022, s. 77.

(2)  Ú. v. EÚ L 153, 2022, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 285, 2012, s. 1.