Žaloba podaná 11. júla 2022 – D’Agostino e Dafin/ECB

(Vec T-424/22)

(2022/C 340/69)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobcovia: Vincenzo D’Agostino (Neapol, Taliansko), Dafin Srl (Casandrino, Taliansko) (v zastúpení: M. De Siena, avvocata)

Žalovaná: Európska centrálna banka

Návrhy

Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

—

určil a vyhlásil mimozmluvnú zodpovednosť Európskej centrálnej banky (ECB), zastúpenej jej prezidentkou pani Christine Lagarde:

za to, že spôsobila prepad hodnoty cenných papierov s názvom SI FTSE.COPERP vo vlastníctve Vincenza D'Agostina vedúci k strate celkovej hodnoty investovaného kapitálu vo výške 450 596,28 eur, keďže 12. marca 2020 pani Christine Lagarde ako prezidentka ECB tým, že vyslovila známu vetu „Nie sme tu na to, aby sme znižovali spready, to nie je úlohou ECB“, spôsobila výrazný pokles hodnoty cenných papierov na všetkých burzách na svete, pokles o 16,92 % na milánskej burze, pričom takáto percentuálny pokles táto inštitúcia v histórii ešte nezaznamenala, a pokles na iných svetových burzách, a na tlačovej konferencii celému svetu oznámila, že ECB už nebude podporovať hodnotu cenných papierov emitovaných krajinami v ťažkostiach, a teda oznámila celkovú zmenu v orientácii menovej politiky ECB v čase, keď jej predsedal Mario Draghi, ktorý ukončil svoj mandát v novembri 2019,

b)	za to, že týmto konaním a v dôsledku vyššie uvedeného závratného poklesu indexu milánskej burzy spôsobila zníženie hodnoty majetku žalobcu,

za to, že v dôsledku podstatného a výrazného zníženia hodnoty majetku žalobcu bol tento žalobca nútený nahradiť toto zníženie majetku, a ako ručiteľ spoločnosti Dafin Srl za úverový rámec poskytnutý tejto spoločnosti zo strany Banca Fideuram SpA musel splatiť čerpanú časť tohto úverového rámca získaním potrebných finančných prostriedkov predajom iných cenných papierov v jeho vlastníctve v krátkom čase, čím mu vznikla strata vo výške 2 534 422,16 eur v roku 2020 a ďalších 336 517,30 eur v období od 1. januára 2021 do 15. apríla 2021, a teda celková strata vo výške 2 870 939,30 eur,

d)	za spôsobenie majetkovej ujmy pozostávajúcej z ušlého zisku vo výške 1 013 074,00 eur;

e)	za to, že v dôsledku toho spôsobila majetkovú ujmu v celkovej výške 4 334 609,28 eur,

—

uložil ECB v osobe prezidentky povinnosť:

—

nahradiť majetkovú ujmu pozostávajúcu zo skutočnej ujmy a ušlého zisku, z nemajetkovej ujmy a ujmy spôsobenej stratou príležitosti v prospech žalobcu Vincenza D'Agostina, odhadnutej podľa kritérií uvedených v príslušných kapitolách a bodoch tejto žaloby, zaplatením týchto súm: 1) 4 334 609,28 eura za majetkovú ujmu, 2) 1 000 000 eur za nemajetkovú ujmu, 3) a teda zaplatením celkovej sumy 5 321 535 eur,

—	subsidiárne zaplatiť rôzne sumy, ktoré budú určené v priebehu konania v rozsahu, ktorý sa považuje za spravodlivý, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorý nariadi Všeobecný súd podľa článku 70 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu,

—	zaplatiť ďalšiu sumu, Všeobecný súd určí a prizná na základe spravodlivosti ako náhradu ujmy spôsobenej stratou príležitosti,

—	okrem toho zaplatiť úroky z omeškania, ktoré sa vypočítajú od 12. marca 2020, teda odo dňa vzniku ujmy, až do skutočného zaplatenia,

—	uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobcovia uvádzajú štyri žalobné dôvody.

1.	Prvý žalobný dôvod sa týka zodpovednosti ECB podľa článku 340 ods. 3 ZFEÚ a článku 2043 talianskeho občianskeho zákonníka za majetkovú a nemajetkovú ujmu, ktorú žalobca utrpel sám a ako spoločník spoločnosti Dafin Srl.

Druhý žalobný dôvod odkazuje na zásady uvedené v judikatúre Európskej únie, najmä v rozsudkoch z 28. októbra 2021, Vialto Consulting/Komisia, C-650/19 P, z 9. februára 2022, QI a i./Komisia a ECB, T-868/16, a z 21. januára 2014, Klein/Komisia, T-309/10.

Žalobca vysvetľuje podmienky, ktoré musia existovať na vznik mimozmluvnej zodpovednosti európskej inštitúcie voči občanovi Európskej únie, a tvrdí, že došlo k overeniu existencie týchto podmienok.

Tretí žalobný dôvod založený na porušení primárneho a sekundárneho práva Únie zo strany ECB a na zneužití právomoci zo strany jej prezidentky.

Žalobca tvrdí, že ECB v osobe svojej prezidentky 12. marca 2020 porušila článok 127 kapitolu 2 ZFEÚ s názvom „Menová politika“, články 3, 10, 11, 12, 13 a 38 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, ako aj článok 17, body 17.2 a 17.3 rokovacieho poriadku prijatého rozhodnutím ECB z 19. februára 2004 (1).

4.	Štvrtý žalobný dôvod vyčísľuje, odôvodňuje a dokumentuje majetkovú ujmu, ktorú utrpel žalobca (skutočná ujma a ušlý zisk).

(1) Rozhodnutie európskej centrálnej banky 2004/257/ES z 19. februára 2004, ktorým sa prijíma rokovací poriadok Európskej centrálnej banky (ECB/2004/2) (Ú. v. EÚ L 80, 2004 s. 33; Mim. vyd. 01/005, s. 46), zmenené rozhodnutím Európskej centrálnej banky ECB /2014/1 z 22. januára 2014 (Ú. v. EÚ L 95, 2014, s. 56).