19.9.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 359/80


Žaloba podaná 6. júla 2022 – Max Heinr. Sutor/SRB

(Vec T-423/22)

(2022/C 359/98)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Max Heinr. Sutor OHG (Hamburg, Nemecko) (v zastúpení: A. Glos, M. Rätz, T. Kreft a H.-U. Klöppel, Rechtsanwälte)

Žalovaná: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB)

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií z 11. apríla 2022 o výpočte príspevkov ex ante do Jednotného fondu pre riešenie krízových situácií (č. SRB/ES/2022/18) v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne,

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Žaloba sa zakladá na nasledujúcich žalobných dôvodoch.

1.

Prvý žalobný dôvod: porušenie článku 5 ods. 1 písm. e) delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 (1), keďže žalovaná nevylúčila z výpočtu bankového poplatku za rok 2022 peniaze klientov spravované žalobkyňou. Článok 5 ods. 1 písm. e) delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 sa má uplatniť na také peniaze klientov chránené pred platobnou neschopnosťou, pretože podľa jasného znenia tohto ustanovenia spĺňajú znaky skutkovej podstaty.

2.

Druhý žalobný dôvod: porušenie zásady proporcionality v súlade s článkom 70 ods. 2 prvým pododsekom. 2 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 (2) v spojení s článkom 103 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ (3) v rozsahu, v akom rozhodnutie len na základe fiduciárnych bezrizikových pasív uvedených v súvahe žalobkyne stanovuje násobne vyšší bankový poplatok. Rozhodnutie nie je ani vhodné, ani nevyhnutné na dosiahnutie cieľov sledovaných bankovým poplatkom a nevýhody spôsobené týmto rozhodnutím nie sú primerané vo vzťahu k sledovaným cieľom.

3.

Tretí žalobný dôvod: porušenie zásady rovnosti zaobchádzania, keďže rozhodnutie zavádza rozdielne zaobchádzanie so žalobkyňou a úverovými inštitúciami, ktorých vnútroštátne účtovné štandardy nevyžadujú uvedenie fiduciárnych pasív alebo ktoré fungujú podľa štandardov IFRS (International Financial Reporting Standards) a investičnými spoločnosťami, ktoré nemajú povolenie ako úverová inštitúcia a ktoré spravujú finančné prostriedky klientom, bez toho, aby toto rozdielne zaobchádzanie bolo objektívne odôvodnené.

4.

Štvrtý žalobný dôvod: porušenie článku 16 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), keďže zahrnutie do základu bezrizikových fiduciárnych pasív by malo za následok značné zvýšenie bankového poplatku pre žalobkyňu za rok 2022.

5.

Piaty žalobný dôvod: porušenie článku 49 ZFEÚ v spojení s článkom 54 ZFEÚ, pretože rozhodnutie obmedzovalo žalobkyňu v slobodnom výkone hospodárskej činnosti v členskom štáte jej hlavného sídla, toto obmedzenie je neprimerané a diskriminuje žalobkyňu vo vzťahu k investičným spoločnostiam usadeným v iných členských štátoch, ktoré tiež majú povolenie ako úverová inštitúcia.

6.

Šiesty žalobný dôvod: porušenie práva byť vypočutý zakotveného v článku 41 ods. 1 a článku 41 ods. 2 písm. a) Charty v rozsahu, v akom žalovaná poskytla žalobkyni nedostatočnú lehotu na konzultáciu iba v rozsahu 11 pracovných dní na preskúmanie návrhu rozhodnutia a prípravu pripomienok počas konzultácie.

7.

Siedmy žalobný dôvod: porušenie článku 41 ods. 1 a článku 41 ods. 2 písm. c) Charty a článku 296 ods. 2 ZFEÚ, keďže žalobkyňa nie je schopná primerane overiť výšku svojho príspevku na základe odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

8.

Ôsmy žalobný dôvod: porušenie zásady účinnej súdnej ochrany uvedenej v článku 47 ods. 1 Charty, keďže nedostatok odôvodnenia neumožňuje žalobkyni primerane pochopiť alebo preskúmať zákonnosť rozhodnutia.

9.

Deviaty žalobný dôvod (subsidiárne): neplatnosť základu dane uvedeného v článku 14 ods. 2, článku 3 bode 11 v spojení s článkom 5 ods. 1 písm. e) delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63, ak by sa malo vykladať v tom zmysle, že fiduciárne záväzky investičných spoločností, ktoré tiež majú povolenie ako úverová inštitúcia, sa musia zohľadniť na účely výpočtu bankového poplatku, pretože by išlo o porušenie článku 103 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ, ako aj zásady rovnosti zaobchádzania, článku 16 Charty a článku 49 ZFEÚ v spojení s článkom 54 ZFEÚ.


(1)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií (Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 44).

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1).

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 190).