—

určil, že žalobkyňa si riadne splnila svoje zmluvné povinnosti a má plný nárok na úhradu deklarovaných nákladov na projekt SANAD, a zrušil ťarchopis č. 3242113938, ktorý podľa žalobkyne tým, že zamietnuté náklady prehlásil za neoprávnené, porušil uplatniteľné právne predpisy, a

—

uložil REA povinnosť nahradiť trovy konania na Všeobecnom súde, alebo v prípade, že sa návrhom uvedeným v tejto žalobe nevyhovie, upustil od toho, aby žalobkyni uložil povinnosť nahradiť trovy konania, a to vzhľadom na zložitosť tejto veci.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že na „Final Audit Report“ (záverečná správa z auditu), týkajúcu sa príspevkov pre vyslaných pracovníkov žalobkyne za zdieľanie znalostí a medzisektorovú mobilitu, sa má hľadieť tak, že sa na ňu nevťahuje pôsobnosť dohody o dotácii (GA), a to z dôvodu, že ju REA vykonala výnimočne vzhľadom na paušálne financovanie typické pre výskum založený na výstupoch a výsledkoch, ktoré preto nepodlieha overovaniu ex post, a tiež z dôvodu, že tento audit sa vykonával zjavne inkvizičným spôsobom s podozreniami na systematické chyby, ktoré sa však ako systematické nepreukázali, a vychádzal z úpravy iných typov postupov.

2.

Druhý žalobný dôvod je subsidiárne založený na tom, že ak by sa na takéto preskúmanie malo hľadieť tak, že sa naň pôsobnosť GA vzťahuje, malo sa uskutočniť ako overovanie povoľujúcim úradníkom ex ante na základe dôkazov vychádzajúcich z elektronických kontrolných mechanizmov zavedených v hostiteľskej organizácii (KU), ktorá je osobitne poverená zberom údajov o vyslaných pracovníkoch vo vlastných priestoroch, a pod kontrolou žalovanej. Keďže žalovaná tak neurobila, porušila podmienky GA pri správnom posudzovaní podľa uplatniteľných právnych predpisov.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že ak by sa aj na audit malo hľadieť tak, že sa naň vzťahuje pôsobnosť zmluvy a že dôkazné bremeno v zásade znáša žalobkyňa, pri zamietnutí nákladov na vyslaných pracovníkov počas overovania ex post z dôvodu systematických chýb, ktoré je pri takomto overovaní nevhodné, keďže sa vzťahuje na paušálne financovanie, bola porušená zásada dobrej viery nielen vo vzťahu k uplatňovaniu nariadenia o rozpočtových pravidlách 2018/1046 (1) platného v čase auditu (článok 181 ods. 2), ale aj vo vzťahu k uplatňovaniu zmluvy vo všeobecnosti: audítorský subjekt neoprávnenou svojvôľou poprel dostatočnosť výkonnostného auditu paušálneho financovania pri posúdení potvrdených a overiteľných historických údajov príjemcu a namiesto toho uprednostnil typy dôkazov týkajúcich sa udalostí, ktoré boli určujúce vo vzťahu k činnostiam pokrytým paušálnym financovaním. Takéto obrátenie dôkazného bremena zbavilo žalobkyňu práva na výklad jej zmluvných povinností v jej prospech v právnom kontexte vágnosti podmienok, vytvorenom vtedy uplatniteľným nariadením o rozpočtových pravidlách (966/2012) (2) a v kontexte rozporuplných konaní žalovanej pri monitorovaní plnenia GA.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že pri náležitom hodnotení rôznych navzájom si odporujúcich dôkazov, interných i externých, ako aj zavádzajúcich usmernení pred plnením GA a po ňom, by sa nemali zohľadňovať nezrovnalosti a nedostatky zistené v dôkazoch, alebo by sa prinajmenšom mali zohľadniť proporčne k ich skutočnému významu, no nemali by viesť k úplnému zamietnutiu z dôvodu ich systematickej povahy, najmä nie tam, kde by sa zohľadňovať nemali vzhľadom na ich irelevantnosť alebo zanedbateľnosť so zreteľom na všeobecnú zásadu proporcionality.