3.10.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 380/10


Žaloba podaná 28. júna 2022 – Deutsche Bank/SRB

(Vec T-398/22)

(2022/C 380/12)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Deutsche Bank AG (Frankfurt nad Mohanom, Nemecko) (v zastúpení: H. Berger a M. Weber, Rechtsanwälte)

Žalovaná: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB)

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií z 11. apríla 2022 o výpočte príspevkov ex ante na rok 2022 do Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB/ES/2022/18) vrátane jeho príloh v rozsahu, v akom sa napadnuté rozhodnutie, vrátane príloh I, II a III, týka príspevku žalobkyne,

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobkyňa uvádza šesť žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod: Rozhodnutie porušuje povinnosť odôvodnenia článku 296 ods. 2 ZFEÚ a článku 41 ods. 1 a ods. 2 písm. c) Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) a základné právo na účinný prostriedok nápravy podľa článku 47 ods. 1 Charty, keďže vykazuje medzery v odôvodnení najmä v súvislosti s tým, že žalovaná pri viacerých príležitostiach využila jej zverenú diskrečnú právomoc, a nezverejňuje údaje iných inštitúcií a zároveň je súdne preskúmanie rozhodnutia prakticky nemožné.

2.

Druhý žalobný dôvod: Rozhodnutie porušuje článok 4 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/81 (1) v spojení s článkami 69 a 70 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 (2), ako aj články 16, 17, 41 a 52 Charty v rozsahu, v akom žalovaná stanovila ročnú cieľovú úroveň pre rok 2022 na 14 253 573 821,46 eura, podporne porušujú články 69 a 70 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 nadradené právo.

3.

Tretí žalobný dôvod: Články 6, 7 a 9, ako aj príloha I delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 (3) porušujú nadradené právo, okrem iného pretože porušujú požiadavku posúdenia príspevkov z hľadiska primeraného rizika, zásadu proporcionality a požiadavky úplného posúdenia skutkového stavu.

4.

Štvrtý žalobný dôvod: Rozhodnutie porušuje slobodu podnikania žalobkyne podľa článku 16 Charty a zásadu proporcionality, pretože zásadné koeficienty prispôsobenia rizika nie sú úmerné veľmi vysokej schopnosti žalobkyne absorbovať stratu a značne nízkemu riziku čerpania prostriedkov z jednotného fondu v prípade krízovej situácie u žalobkyne.

5.

Piaty žalobný dôvod: Rozhodnutie porušuje články 16 a 20 Charty, ako aj zásadu proporcionality a riadnej správy vecí verejných vzhľadom na to, že žalovaná sa dopustila zjavných omylov pri výkone viacerých svojich diskrečných právomocí.

6.

Šiesty žalobný dôvod: Článok 20 ods. 1 prvá a druhá veta delegovaného nariadenia porušuje článok 103 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ (4) ako požiadavku posúdenia príspevkov z hľadiska primeraného rizika.


(1)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2015/81 z 19. decembra 2014, ktorým sa bližšie určujú jednotné podmienky uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o príspevky ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií (Ú. v. EÚ L 15, 2015, s. 1).

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1).

(3)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií (Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 44).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 190).