1

Svojou žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ žalobkyňa, Francúzska republika, navrhuje zrušiť oznámenie o verejnom výberovom konaní EPSO/AD/400/22 s názvom „Administrátori (AD 7) a experti (AD 9) v odboroch obranný priemysel a kozmický priestor“ (Ú. v. EÚ C 233 A, 2022, s. 1, ďalej len „napadnuté oznámenie o výberovom konaní“).

2

Európska komisia vytvorila 1. januára 2020 nové Generálne riaditeľstvo pre obranný priemysel a vesmír, ktoré má vykonávať politiky Komisie v odbore obranný priemysel, za ktoré dovtedy zodpovedalo Generálne riaditeľstvo pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP.

3

Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) uverejnil 16. júna 2022 v Úradnom vestníku Európskej únie napadnuté oznámenie o výberovom konaní.

4

Podľa „Všeobecných ustanovení“ napadnutého oznámenia o výberovom konaní „[EPSO] organizuje verejné výberové konanie na základe kvalifikácie uchádzačov a formou testov s cieľom zostaviť rezervné zoznamy, z ktorých najmä Európska komisia a jej Generálne riaditeľstvo pre obranný priemysel a vesmír…, môže prijať nových zamestnancov vo verejnej službe (funkčné skupiny AD 7 a AD 9) [v odboroch obranný priemysel a kozmický priestor]“.

5

Oddiel 4.1 (s názvom „Prehľad fáz jednotlivých výberových konaní“) napadnutého oznámenia o výberovom konaní stanovuje, že výberové konanie bude prebiehať v piatich fázach, a to „podanie prihlášky“, „kontrola splnenia podmienok“, „talent screener“, „hodnotiace centrum“ a „kontrola dokladov a zostavenie rezervných zoznamov“.

6

Podľa oddielu 3.2 (s názvom „Osobitné podmienky – jazyky“) napadnutého oznámenia o výberovom konaní „aby sa uchádzač mohol zúčastniť na výberovom konaní, musí mať znalosť aspoň dvoch z 24 úradných jazykov EÚ, ako sa uvádza ďalej v oddiele 4.2.1“.

7

Podľa oddielu 4.2.1 (s názvom „Jazykové požiadavky“) napadnutého oznámenia o výberovom konaní:

„Uchádzač v tomto výberovom konaní musí mať dôkladnú znalosť jedného z 24 úradných jazykov EÚ (minimálne na úrovni C1) a uspokojivú znalosť iného úradného jazyka EÚ (minimálne na úrovni B2). Jeden z týchto jazykov musí byť angličtina.

…

Jazykové požiadavky v tomto výberovom konaní, t. j. skutočnosť, že niektoré testy treba absolvovať v angličtine, zohľadňujú špecifickosť náplne práce zamestnancov [Generálneho riaditeľstva pre obranný priemysel a vesmír]. Rovnaké požiadavky platia pre oba odbory a obe platové triedy, na ktoré sa vzťahuje toto oznámenie o výberovom konaní.

Zamestnanci [Generálneho riaditeľstva pre obranný priemysel a vesmír] väčšinou používajú angličtinu na analytickú prácu, internú komunikáciu a stretnutia, komunikáciu s externými zainteresovanými stranami, vypracúvanie správ, brífingov, prejavov a právnych predpisov, prípravu publikácií, na vykonávanie iných úloh uvedených v prílohe I, ako aj na účasť na špecializovaných kurzoch odbornej prípravy. Angličtina sa používa aj v rámci medziútvarových konzultácií, medziinštitucionálnej komunikácie a audítorských postupov. Dobrá znalosť angličtiny je preto nevyhnutná na to, aby sa prijatí uchádzači mohli ihneď zapojiť do pracovného procesu.

Znalosť iných jazykov sa považuje za výhodu, keďže iné jazyky sa používajú v osobitných prípadoch, napríklad pri práci týkajúcej sa konkrétnej krajiny. Úspešní uchádzači však musia mať aspoň uspokojivú znalosť angličtiny (úroveň B2), aby mohli plniť úlohy uvedené v prílohe I.

Z týchto dôvodov musí byť angličtina jedným z jazykov, ktoré uchádzači ovládajú. Tým sa určuje aj používanie jazykov vo formulári prihlášky a v testoch (pozri oddiel 4.2.2).“

8

V prílohe I k napadnutému oznámeniu o výberovom konaní sú uvedené príklady typických úloh, ktoré úspešní uchádzači tohto výberového konania môžu mať v náplni práce v závislosti od odboru (obranný priemysel alebo kozmický priestor) a vykonávanej pozície (administrátor alebo expert).

9

Oddiel 4.2.2 („Jazyky prihlášky a testov“) napadnutého oznámenia o výberovom konaní stanovuje, že podanie prihlášok sa musí vykonať v ktoromkoľvek z 24 úradných jazykov Európskej únie okrem vyplnenia oddielu „Talent Screener“, ktorý musí byť v angličtine. Pokiaľ ide o testy v hodnotiacom centre, testy uvažovania musia byť vykonané v úradnom jazyku Únie okrem angličtiny. Pohovor s dôrazom na schopnosti riešiť rôzne situácie, ústna prezentácia, pohovor v danom odbore a písomný test v danom odbore sa musia vykonať v angličtine.

10

V tomto oddiele sa ďalej spresňuje, že „žiadame uchádzačov, aby oddiel prihlášky Talent Screener vyplnili v angličtine, pretože ich odpovede budú predmetom porovnávacieho hodnotenia výberovou komisiou“ a že [v]ýberová komisia môže počas pohovoru v danom odbore použiť oddiel prihlášky Talent Screener ako referenčný dokument.

11

Podľa bodu 4.3.3 (s názvom „Talent Screener“) napadnutého oznámenia o výberovom konaní:

„Výberová komisia uskutoční selekciu uchádzačov, ktorí spĺňajú podmienky účasti, a to na základe ich kvalifikačných predpokladov. Na tento účel vykoná porovnávacie posúdenie kvalít všetkých uchádzačov spĺňajúcich podmienky na základe informácií, ktoré uviedli v prihláške. Ďalšie podrobnosti sú uvedené v prílohe IV k tomuto oznámeniu. Na základe tohto posúdenia výberová komisia zostaví pre každý odbor a každú platovú triedu zoznam uchádzačov zoradený podľa celkového počtu udelených bodov. Uchádzači s najvyšším počtom bodov budú pozvaní do hodnotiaceho centra.“

12

V prílohe IV k napadnutému oznámeniu o výberovom konaní sa spresňujú výberové kritériá podľa odboru, ako aj výberový postup v rámci „Talent Screener“.

13

Francúzska republika podporovaná Belgickým kráľovstvom, Helénskou republikou a Talianskou republikou navrhuje, aby Všeobecný súd:

14

Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

15

Francúzska republika na podporu svojej žaloby uvádza päť žalobných dôvodov. Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 1d Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“) v spojení s článkami 21 a 22 Charty základných práv Európskej únie. Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 27 prvého pododseku služobného poriadku. Tretí žalobný dôvod je založený na zneužití postupu stanoveného v článku 342 ZFEÚ, ako aj postupu stanoveného v článku 6 nariadenia Rady č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (Ú. v. ES 17, 1958, s. 385; Mim. vyd. 01/001, s. 3), zmeneného nariadením Rady (EÚ) č. 517/2013 z 13. mája 2013, ktorým sa z dôvodu pristúpenia Chorvátskej republiky upravujú určité nariadenia a rozhodnutia v oblasti voľného pohybu tovaru, slobody pohybu osôb, práva obchodných spoločností, politiky hospodárskej súťaže, poľnohospodárstva, bezpečnosti potravín, veterinárnej a fytosanitárnej politiky, dopravnej politiky, energetiky, daní, štatistiky, transeurópskych sietí, súdnictva a základných práv, spravodlivosti, slobody a bezpečnosti, životného prostredia, colnej únie, vonkajších vzťahov, zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky a inštitúcií (Ú. v. EÚ L 158, 2013, s. 1). Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení článku 3 ods. 3 štvrtého pododseku ZEÚ a článku 22 Charty základných práv. Piaty žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia právnych aktov Únie stanovenej v článku 296 druhom odseku ZFEÚ.

16

Francúzska republika na podporu svojho prvého žalobného dôvodu tvrdí, že vzhľadom na používanie a užitočnosť iných úradných jazykov Únie ako angličtiny pri práci na Generálnom riaditeľstve pre obranný priemysel a vesmír, najmä francúzštiny, nemôže dôvod založený na potrebe, aby sa prijaté osoby mohli ihneď zapojiť do pracovného procesu, odôvodniť obmedzenie výberu jazyka 2 výberového konania na angličtinu (ďalej len „sporné jazykové obmedzenie“), keďže takéto obmedzenie nezodpovedá skutočným potrebám služby. Spochybňuje relevantnosť dokumentov predložených Komisiou s cieľom preukázať, že pri práci zamestnancov na Generálnom riaditeľstve pre obranný priemysel a vesmír prevláda použitie anglického jazyka. Francúzska republika tiež tvrdí, že Komisia nepreukázala súvislosť medzi používaním angličtiny na Generálnom riaditeľstve pre obranný priemysel a vesmír a úlohami opísanými v napadnutom oznámení o výberovom konaní. Francúzska republika tiež tvrdí, že sporné obmedzenie nie je založené na jasných, objektívnych a predvídateľných kritériách. Okrem toho tvrdí, že aj za predpokladu, že by sporná diskriminácia mohla byť odôvodnená používaním angličtiny v rámci dotknutého generálneho riaditeľstva, Komisia nepreukázala primeranosť tejto diskriminácie.

17

Belgické kráľovstvo, Helénska republika a Talianska republika súhlasia s tvrdeniami Francúzskej republiky. Belgické kráľovstvo a Talianska republika dodávajú, že Komisia nemôže stotožňovať záujem služby s potrebou, aby sa úradníci prijatí do zamestnania na účely internej a externej komunikácie mohli ihneď zapojiť do pracovného procesu. Belgické kráľovstvo tak zdôrazňuje, že hoci Všeobecný súd v rozsudkoch z 2. júna 2021, Taliansko/Komisia (T‑718/17, neuverejnený, EU:T:2021:316, body 63 a 64) a z 8. septembra 2021, Španielsko/Komisia (T‑554/19, neuverejnený, EU:T:2021:554, bod 65), uznal, že cieľ okamžitého zapojenia do pracovného procesu môže byť legitímnym cieľom, Súdny dvor v rozsudku zo 16. februára 2023, Komisia/Taliansko a Španielsko (C‑635/20 P, EU:C:2023:98, bod 96), nekonštatoval, že takýto cieľ zbavuje Komisiu povinnosti objektívne preukázať záujem služby, ktorý by mohol odôvodniť takéto obmedzenie jazyka 2 výberového konania. Okrem toho Belgické kráľovstvo uvádza, že samotný Všeobecný súd v rozsudku z 2. júna 2021, Taliansko/Komisia (T‑718/17, neuverejnený, EU:T:2021:316, bod 70), pripomenul, že treba zachovať rovnováhu medzi cieľom, aby sa úradníci prijatí do zamestnania mohli ihneď zapojiť do pracovného procesu, a cieľom spočívajúcim v prijímaní do zamestnania úradníkov s najvyššou úrovňou spôsobilosti, výkonnosti a bezúhonnosti, ako aj s možnosťami úradníkov, naučiť sa v inštitúciách jazyky, ktoré sú nevyhnutné pre záujem služby. Podľa Belgického kráľovstva, existujú ešte ďalšie ciele, ako zdôraznila Francúzska republika, ktoré musia byť vyvážené s cieľom okamžitého zapojenia do pracovného procesu, ako je cieľ ochrany jazykovej rozmanitosti Únie, „oživenie viacjazyčnosti“, „prijímanie zamestnancov s rôznymi jazykovými profilmi z dôvodu rôznorodosti úloh a plurality kontaktov, spojených s činnosťou Únie alebo potreba integrácie do spoločnosti hostiteľského štátu“.

18

Komisia tvrdí, že z dôkazov predložených Všeobecnému súdu vyplýva, že angličtina je hlavným pracovným jazykom Generálneho riaditeľstva pre obranný priemysel a vesmír a že jej ovládanie je teda nevyhnutné na to, aby sa prijaté osoby mohli okamžite zapojiť do pracovného procesu, čo predstavuje cieľ všeobecného záujmu personálnej politiky uznaný súdom Únie. Spresňuje, že v rámci Generálneho riaditeľstva pre obranný priemysel a vesmír sa žiadny iný úradný jazyk Únie nepoužíva v rozsahu porovnateľnom s angličtinou, aby bolo vzhľadom na judikatúru možné odôvodniť určenie takéhoto jazyka ako jazyka 2 predmetného výberového konania. Podľa Komisie je sporné jazykové obmedzenie tiež primerané cieľu, aby sa prijaté osoby mohli ihneď zapojiť do pracovného procesu, keďže žiadny iný jazykový režim ako ten, ktorý stanovuje napadnuté oznámenie o výberovom konaní, vzhľadom na judikatúru neumožňuje dosiahnutie tohto cieľa všeobecného záujmu.

19

Na úvod treba pripomenúť, že článok 21 ods. 1 Charty základných práv stanovuje:

„Zakazuje sa akákoľvek diskriminácia najmä z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.“

20

Článok 22 Charty základných práv stanovuje:

„Únia rešpektuje kultúrnu, náboženskú a jazykovú rozmanitosť.“

21

Treba pripomenúť, že článok 1 ods. 1 nariadenia č. 1 stanovuje:

„Úradnými jazykmi a pracovnými jazykmi inštitúcií Únie sú angličtina, bulharčina, čeština, dánčina, estónčina, fínčina, francúzština, gréčtina, holandčina, chorvátčina, írčina, litovčina, lotyština, maďarčina, maltčina, nemčina, poľština, portugalčina, rumunčina, slovenčina, slovinčina, španielčina, švédčina a taliančina.“

22

Treba tiež pripomenúť, že hoci v článku 1 nariadenia č. 1 sa výslovne uvádza, ktoré jazyky sú pracovnými jazykmi inštitúcií Únie, v jeho článku 6 sa stanovuje, že tieto inštitúcie môžu vo svojom rokovacom poriadku určiť, ktorý z jazykov sa má použiť v osobitných prípadoch.

23

V tejto súvislosti treba na úvod konštatovať, že na základe skutočností vyplývajúcich zo spisu v prejednávanej veci nemožno preukázať, že inštitúcia, ktorej súčasťou je útvar, ktorého sa napadnuté oznámenie o výberovom konaní prevažne týka, teda Komisia, pred uverejnením uvedeného oznámenia prijala vo svojom rokovacom poriadku ustanovenia s cieľom určiť pravidlá uplatňovania všeobecného jazykového režimu stanoveného v nariadení č. 1 v súlade s jeho článkom 6.

24

Okrem toho článok 1d ods. 1 služobného poriadku stanovuje, že pri jeho uplatňovaní je zakázaná akákoľvek diskriminácia, ako je najmä diskriminácia na základe jazyka. V súlade s článkom 1d ods. 6 prvou vetou tohto služobného poriadku „pri rešpektovaní zásady nediskriminácie a zásady proporcionality každé obmedzenie ich uplatňovania musí byť zdôvodnené objektívnymi a dostatočnými dôvodmi a musí byť zamerané na legitímne ciele všeobecného záujmu v rámci personálnej politiky“.

25

Navyše článok 28 písm. f) služobného poriadku stanovuje, že úradník môže byť vymenovaný len pod podmienkou, že predloží doklad o dôkladnej znalosti jedného z jazykov Únie a o uspokojivej znalosti ďalšieho jazyka Únie. Hoci toto ustanovenie spresňuje, že uspokojivá znalosť ďalšieho jazyka sa vyžaduje „v rozsahu potrebnom na plnenie jeho povinností“, neuvádzajú sa v ňom kritériá, ktoré možno zohľadniť na obmedzenie výberu tohto jazyka spomedzi úradných jazykov uvedených v článku 1 nariadenia č. 1 (pozri rozsudok z 9. septembra 2020, Španielsko a Taliansko/Komisia, T‑401/16 a T‑443/16, neuverejnený, EU:T:2020:409, bod 62 a citovanú judikatúru).

26

Takéto kritériá nevyplývajú ani z článku 27 služobného poriadku, ktorého prvý odsek bez odkazu na jazykové znalosti stanovuje, že „cieľom prijímania do služobného pomeru je zabezpečiť pre inštitúciu služby úradníkov s najvyššou úrovňou spôsobilosti, výkonnosti a bezúhonnosti, prijatých na čo najširšom možnom geografickom základe spomedzi štátnych príslušníkov členských štátov Únie“ a že „žiadne pracovné miesta sa nevyhradia pre štátnych príslušníkov určitého členského štátu“. To isté platí pre druhý odsek tohto článku, ktorý len uvádza, že „zásada rovnosti občanov Únie umožňuje každej inštitúcii prijímať vhodné opatrenia na základe pozorovania výraznej nerovnováhy medzi štátnymi príslušnosťami úradníkov, ktorá nie je odôvodnená objektívnymi kritériami“, pričom najmä spresňuje, že „tieto vhodné opatrenia musia byť odôvodnené a nesmú nikdy viesť k iným kritériám prijímania do zamestnania ako tým, ktoré sú založené na zásluhách“ (rozsudok z 9. septembra 2020, Španielsko a Taliansko/Komisia, T‑401/16 a T‑443/16, neuverejnený, EU:T:2020:409, bod 63).

27

Napokon podľa článku 1 ods. 1 písm. f) prílohy III k služobnému poriadku oznámenie o výberovom konaní môže prípadne špecifikovať znalosť jazykov požadovanú s ohľadom na špecifický charakter obsadzovaných pracovných miest. Z tohto ustanovenia však nevyplýva všeobecné oprávnenie obmedziť výber druhého jazyka výberového konania na obmedzený počet úradných jazykov spomedzi jazykov uvedených v článku 1 nariadenia č. 1 (pozri rozsudok z 9. septembra 2020, Španielsko a Taliansko/Komisia, T‑401/16 a T‑443/16, neuverejnený, EU:T:2020:409, bod 64 a citovanú judikatúru).

28

Zo všetkých týchto úvah vyplýva, že obmedzenie výberu druhého jazyka pre uchádzačov výberového konania na obmedzený počet jazykov s vylúčením ostatných úradných jazykov predstavuje diskrimináciu na základe jazyka, ktorá je v zásade zakázaná podľa článku 1d ods. 1 služobného poriadku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. marca 2019, Španielsko/Parlament, C‑377/16, EU:C:2019:249, bod 66). Je totiž zrejmé, že týmto obmedzením sú niektorí potenciálni uchádzači zvýhodnení, a to tí, ktorí majú uspokojivú znalosť aspoň jedného z uvedených jazykov, keďže sa môžu zúčastniť na výberovom konaní a byť prijatí do zamestnania ako úradníci alebo zamestnanci Únie, zatiaľ čo ostatní, ktorí nemajú túto znalosť, sú z neho vylúčení (pozri rozsudok z 9. septembra 2020, Španielsko a Taliansko/Komisia, T‑401/16 a T‑443/16, neuverejnený, EU:T:2020:409, bod 65 a citovanú judikatúru).

29

Široká miera voľnej úvahy, ktorou disponujú inštitúcie Únie pri organizácii svojich služieb, rovnako ako EPSO pri výkone právomocí, ktoré mu uvedené inštitúcie zverili, je teda imperatívne obmedzená článkom 1d služobného poriadku, takže rozdielne zaobchádzanie na základe jazyka, ktoré vedie k obmedzeniu jazykového režimu výberového konania na obmedzený počet úradných jazykov, je prípustné iba vtedy, ak je takéto obmedzenie objektívne odôvodnené a primerané skutočným potrebám služby. Okrem toho akákoľvek podmienka týkajúca sa špecifických jazykových znalostí musí byť založená na jasných, objektívnych a predvídateľných kritériách, ktoré uchádzačom umožnia pochopiť dôvod, prečo musia túto podmienku splniť, a súdom Únie umožní preskúmať jej zákonnosť (pozri rozsudok zo 16. februára 2023, Komisia/Taliansko a Španielsko, C‑635/20 P, EU:C:2023:98, bod 68 a citovanú judikatúru).

30

Treba tiež pripomenúť, že Všeobecný súd v bode 65 rozsudku z 8. septembra 2021, Španielsko/Komisia (T‑554/19, neuverejnený, EU:T:2021:554), rozhodol, že pokiaľ nie je v príslušnom oznámení o výberovom konaní stanovené inak, existuje záujem služby na tom, aby sa osoby prijaté inštitúciami Únie na základe takého výberového konania, akým je dotknuté výberové konanie vo veci, v ktorej bol vydaný uvedený rozsudok, mohli ihneď zapojiť do pracovného procesu, a teda mohli sa rýchlo ujať funkcií, ktoré im uvedené inštitúcie zamýšľajú zveriť.

31

Všeobecný súd tiež v bode 66 rozsudku z 8. septembra 2021, Španielsko/Komisia (T‑554/19, neuverejnený, EU:T:2021:554), rozhodol, že aj za predpokladu, že je vždy potrebné stanoviť čas na prispôsobenie sa novým úlohám a novým pracovným návykom, ako aj čas potrebný na začlenenie sa do novej služby, je legitímne, aby sa inštitúcia snažila prijať osoby, ktoré sú hneď od nástupu do funkcie schopné prinajmenšom na jednej strane komunikovať so svojimi nadriadenými a kolegami, a môžu tak pochopiť čo najrýchlejšie a čo najlepšie rozsah funkcií, ktoré sú im zverené, a náplň úloh, ktoré budú musieť plniť, a na druhej strane komunikovať so spolupracovníkmi a zamestnancami a externými spolupracovníkmi dotknutých služieb.

32

Všeobecný súd z toho vyvodil, že treba považovať za legitímne, že inštitúcia sa snaží prijať osoby, ktoré dokážu efektívne používať jazyk alebo jazyky používané v profesijnom prostredí, do ktorého budú tieto osoby integrované, a uvedenému jazyku či jazykom rozumieť (rozsudok z 8. septembra 2021, Španielsko/Komisia, T‑554/19, neuverejnený, EU:T:2021:554, bod 66).

33

Vzhľadom na tieto úvahy Všeobecný súd preskúmal, či vzhľadom na skutočnosti uvedené Komisiou môže znalosť jedného zo štyroch jazykov navrhovaných v napadnutom oznámení o výberovom konaní v tejto veci umožniť úspešným uchádzačom dotknutého výberového konania, aby sa po prijatí do zamestnania mohli ihneď zapojiť do pracovného procesu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. septembra 2021, Španielsko/Komisia, T‑554/19, neuverejnený, EU:T:2021:554, bod 73).

34

Práve v tejto osobitnej súvislosti sa Všeobecný súd domnieval, že obmedzenie výberu druhého jazyka uchádzačov vo výberovom konaní na obmedzený počet úradných jazykov nemožno považovať za objektívne odôvodnené a primerané, ak tieto jazyky zahŕňajú okrem jazyka, ktorého znalosť je žiaduca alebo dokonca nevyhnutná, aj iné jazyky, ktorých znalosť neposkytuje potenciálnym úspešným uchádzačom výberového konania žiadnu osobitnú výhodu v porovnaní so znalosťou iného úradného jazyka (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. septembra 2021, Španielsko/Komisia, T‑554/19, neuverejnený, EU:T:2021:554, bod 122).

35

Z rozsudku z 8. septembra 2021, Španielsko/Komisia (T‑554/19, neuverejnený, EU:T:2021:554), proti ktorému nebolo podané odvolanie, teda vyplýva, že diskriminácia na základe jazyka môže byť odôvodnená záujmom služby mať k dispozícii úradníkov ovládajúcich jazyk alebo jazyky používané predmetnou službou tak, aby sa mohli ihneď zapojiť do pracovného procesu.

36

Treba však zdôrazniť, že v rozsudku zo 16. februára 2023, Komisia/Taliansko a Španielsko (C‑635/20 P, EU:C:2023:98), Súdny dvor pripomenul, že je úlohou inštitúcie, ktorá obmedzila jazykový režim výberového konania na obmedzený počet úradných jazykov Únie, aby preukázala, že takéto obmedzenie je spôsobilé uspokojiť skutočné potreby týkajúce sa úloh, ktoré budú prijaté osoby plniť, že je primerané týmto potrebám a je založené na jasných, objektívnych a predvídateľných kritériách, zatiaľ čo Všeobecnému súdu prináleží, aby vykonal konkrétne preskúmanie, či je toto obmedzenie objektívne odôvodnené a primerané vzhľadom na uvedené potreby (pozri rozsudok zo 16. februára 2023, Komisia/Taliansko a Španielsko, C‑635/20 P, EU:C:2023:98, bod 69 a citovanú judikatúru).

37

Požiadavku existencie súvislosti medzi jazykovým obmedzením a úlohami, ktoré budú prijaté osoby plniť, tak Súdny dvor už vyjadril v rozsudkoch z 26. marca 2019, Španielsko/Parlament (C‑377/16, EU:C:2019:249, bod 69) a z 26. marca 2019, Komisia/Taliansko (C‑621/16 P, EU:C:2019:251). V tomto poslednom uvedenom rozsudku, v ktorom išlo o zákonnosť oznámenia o verejnom výberovom konaní na vytvorenie rezervného zoznamu administrátorov (AD 5) v oblasti ochrany údajov, tak Súdny dvor rozhodol, že na to, aby Všeobecný súd mohol preskúmať, či pravidlá upravujúce predmetné výberové konania sú v súlade s článkom 1d služobného poriadku, mal v konkrétnom prípade preskúmať uvedené pravidlá a predmetné osobitné okolnosti. Podľa Súdneho dvora totiž iba prostredníctvom takého preskúmania je totiž možné určiť, aké jazykové znalosti môžu objektívne požadovať inštitúcie v záujme služby vo vzťahu ku konkrétnym úlohám, a teda či bolo obmedzenie výberu jazykov, ktoré bolo možné použiť na účasť v týchto výberových konaniach, objektívne odôvodnené a primerané skutočným potrebám služby (rozsudok z 26. marca 2019, Komisia/Taliansko, C‑621/16 P, EU:C:2019:251, bod 94).

38

V tejto súvislosti treba uviesť, že sporné jazykové obmedzenie v rozsahu, v akom obmedzuje výber jazyka 2 výberového konania, ktorého sa týka napadnuté oznámenie o výberovom konaní, len na anglický jazyk s vylúčením ostatných úradných jazykov Únie, predstavuje diskrimináciu na základe jazyka, ktorá je v zásade zakázaná, čo uznáva aj samotná Komisia.

39

V súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 29 až 37 vyššie treba teda overiť, či je toto jazykové obmedzenie objektívne odôvodnené skutočnými potrebami služby a primerané uvedeným potrebám.

40

Francúzska republika tvrdí, že sporné jazykové obmedzenie predstavuje diskrimináciu na základe jazyka, ktorá je podľa článku 1d ods. 1 služobného poriadku v spojení s článkami 21 a 22 Charty základných práv v zásade zakázaná.

41

V tejto súvislosti Francúzska republika uvádza, že EPSO odôvodňuje sporné jazykové obmedzenie tvrdením, že vzhľadom na to, že zamestnanci Generálneho riaditeľstva pre obranný priemysel a vesmír používajú najmä angličtinu tak na všetky štandardné úlohy, ktorých plnenie môže byť od úspešných uchádzačov výberového konania vyžadované, ako aj na jeho internú, medziagentúrnu a externú komunikáciu, dobrá znalosť angličtiny je nevyhnutná na to, aby sa mohli uchádzači zapojiť do pracovného procesu v rámci Generálneho riaditeľstva pre obranný priemysel a vesmír ihneď po ich prijatí. Podľa Francúzskej republiky sú tieto tvrdenia všeobecné a abstraktné a nie sú podložené žiadnymi konkrétnymi kvantitatívnymi alebo kvalitatívnymi údajmi, a to ani v napadnutom oznámení o výberovom konaní alebo vo vyjadrení Komisie k žalobe.

42

Francúzska republika tvrdí, že na rozdiel od toho, čo uvádza EPSO v napadnutom oznámení o výberovom konaní, podstatná časť komunikácie v rámci Generálneho riaditeľstva pre obranný priemysel a vesmír sa uskutočňuje vo francúzštine. Osobitné postavenie francúzštiny v rámci Generálneho riaditeľstva pre obranný priemysel a vesmír možno vysvetliť najmä skúsenosťami, ktoré získali niektorí zamestnanci na École de guerre de Paris (Vojenská škola v Paríži, Francúzsko). Okrem toho sa stretnutia údajne pravidelne konajú vo francúzštine, mnohé správy zo služobných ciest sa vyhotovujú v tomto jazyku a niektoré aktuálne správy Generálneho riaditeľstva pre obranný priemysel a vesmír sa tiež uverejňujú vo francúzštine. Francúzska republika ďalej pripomína, že komisár pre vnútorný trh Thierry Breton a jeho poradca pre otázky obrany hovoria po francúzsky.

43

Francúzska republika v tejto súvislosti spochybňuje relevantnosť dokumentov predložených Komisiou v prílohách B1 až B5 vyjadrenia k žalobe na preukázanie prednostného postavenia angličtiny v rámci Generálneho riaditeľstva pre obranný priemysel a vesmír. Uvádza, že ako pripúšťa zástupkyňa oddelenia ľudských zdrojov Generálneho riaditeľstva pre obranný priemysel a vesmír v prílohe B2, tieto dokumenty neposkytujú informácie o jazyku prejavov, legislatívnych textov a špecializovaných kurzov odbornej prípravy uvedených v oddiele 4.2.1 napadnutého oznámenia o výberovom konaní. Tieto dokumenty tiež neposkytujú informácie o jazyku nad rámec formálnych dokumentov a brífingov, pokiaľ ide o internú komunikáciu, stretnutia, komunikáciu s externými zainteresovanými stranami, konzultácie medzi útvarmi, medziagentúrnu komunikáciu a audítorské postupy, ktoré sú tiež uvedené v oddiele 4.2.1 napadnutého oznámenia o výberovom konaní. V tejto súvislosti Francúzska republika spochybňuje rozlišovanie Komisie medzi formálnou a neformálnou komunikáciou, čo vylučuje neformálnu komunikáciu z prezentácie používania jazykov v rámci Generálneho riaditeľstva pre obranný priemysel a vesmír. Tvrdí teda, že rozhodujúcim kritériom je, či je jazyk používaný na profesijný účel týkajúci sa úloh plnených v rámci Generálneho riaditeľstva pre obranný priemysel a vesmír, a to bez ohľadu na stupeň formalizmu tejto komunikácie.

44

Pokiaľ ide o prílohu B3, Francúzska republika uvádza, že z 36057 uvedených dokumentov 15709 dokumentov, teda viac ako 40 %, neobsahuje informácie o jazyku, takže nie je možné zistiť, v akých jazykoch sú tieto dokumenty vypracované. Zdôrazňuje, že tvrdenie Komisie, že podiel týchto dokumentov údajne vypracovaných v angličtine, je rovnaký ako v prípade dokumentov, v ktorých je jazyk uvedený, nemožno overiť.

45

Pokiaľ ide o prílohu B5, Francúzska republika uvádza, že v 23 z 29 oznámení o voľných pracovných miestach, t. j. vo veľkej väčšine týchto oznámení, sa uvádza, že je nevyhnutná znalosť francúzskeho jazyka aspoň na uspokojivej úrovni (B2). Uvádza tiež, že štyri ďalšie formuláre vyžadujú ovládanie francúzštiny na úrovni B1, takže počet formulárov, v ktorých sa uvádza, že je potrebná určitá znalosť francúzštiny, je 27 z 29. Predmetné obmedzenie na angličtinu preto tým, že nezaručuje, že úspešní uchádzači budú ovládať francúzštinu na požadovanej úrovni, nijako nezaručuje, že sa úspešní uchádzači budú môcť „ihneď zapojiť do pracovného procesu“ na predmetných pracovných miestach.

46

Okrem toho Francúzska republika zdôrazňuje, že v rozpore s tým, čo vyžaduje judikatúra, tak EPSO v napadnutom oznámení o výberovom konaní, ako aj Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe nepreukázali existenciu konkrétnej súvislosti medzi výlučným používaním anglického jazyka a osobitnými úlohami vykonávanými v rámci Generálneho riaditeľstva pre obranný priemysel a vesmír, ktoré sú opísané v prílohe I k napadnutému oznámeniu o výberovom konaní.

47

Francúzska republika tak tvrdí, že z prílohy I k napadnutému oznámeniu o výberovom konaní vyplýva, že od úspešných uchádzačov, ktorí budú prijatí do zamestnania ako administrátori, sa môže vyžadovať, aby plnili úlohy, ktoré nie sú špecifické pre odbory obranného priemyslu a vesmíru, ale sú spoločné pre všetky politiky Únie. Francúzska republika zdôrazňuje, že prierezová povaha schopností potrebných na plnenie takýchto úloh odôvodňuje mobilitu úspešných uchádzačov výberových konaní v priebehu ich kariéry z jedného generálneho riaditeľstva na iné.

48

V tejto súvislosti Francúzska republika poznamenáva, že EPSO uverejnil oznámenia o výberových konaniach stanovujúce jazykové režimy, ktoré sú oveľa menej obmedzujúce než jazykové režimy stanovené v napadnutom oznámení o výberovom konaní, hoci úlohy, ktorých plnenie môže byť od úspešných uchádzačov týchto výberových konaní vyžadované, sa veľmi nelíšili od povinností uvedených v prílohe I k napadnutému oznámeniu o výberovom konaní. Francúzska republika poznamenáva, že sa zdá, že uchádzač, ktorý bol prijatý na základe jedného z týchto výberových konaní a bol zaradený do rezervného zoznamu, by v zásade mohol byť prijatý na Generálne riaditeľstvo pre obranný priemysel a vesmír a naopak, takže údajná „špecifickosť“ zamestnancov Generálneho riaditeľstva pre obranný priemysel a vesmír zrejme neodôvodňuje sporné obmedzenie. Francúzska republika tiež poznamenáva, že Všeobecný súd nikdy nezrušil oznámenie o výberovom konaní, ktoré stanovovalo takýto alebo podobný jazykový režim, a uvádza, že generálna advokátka Sharpston vo svojich návrhoch vo veci Španielsko/Parlament (C‑377/16, EU:C:2018:610) zdôraznila výhody takýchto režimov.

49

Okrem toho Francúzska republika zdôrazňuje, že niektoré úlohy opísané v prílohe I k napadnutému oznámeniu o výberovom konaní môžu vo francúzštine operatívne vykonávať administrátori Generálneho riaditeľstva pre obranný priemysel a vesmír vzhľadom na to, že medzi ich spolupracovníkmi prevažujú osoby hovoriace po francúzsky.

50

Komisia spochybňuje argumentáciu Francúzskej republiky. Tvrdí tak, že sporné jazykové obmedzenie je v súlade s požiadavkami nedávnej judikatúry Všeobecného súdu, ako vyplývajú z rozsudku z 8. septembra 2021, Španielsko/Komisia (T‑554/19, neuverejnený, EU:T:2021:554). Z tohto rozsudku údajne vyplýva, že ak oznámenie o výberovom konaní stanovuje obmedzenie výberu jazyka 2, tento výber sa nemôže týkať jazyka, pre ktorý toto obmedzenie nie je odôvodnené. Z uvedeného rozsudku tiež údajne vyplýva, že na odôvodnenie takéhoto obmedzenia je potrebné predložiť dokumenty, ktoré umožňujú „určiť, ktorý jazyk alebo ktoré jazyky dotknuté útvary skutočne používajú vo svojej každodennej práci, či dokonca ktorý jazyk alebo ktoré jazyky sú nevyhnutné na plnenie úloh uvedených v napadnutom oznámení“. Z vyššie uvedeného rozsudku ďalej vyplýva, že Všeobecný súd môže na základe dokumentov predložených dotknutou inštitúciou overiť, či sa používanie jazyka vyznačuje „výraznou prevahou“, čo by viedlo k záveru, že jeho zahrnutie je odôvodnené, alebo „oveľa menej významným“ percentuálnym podielom, čo by viedlo k opačnému záveru.

51

Komisia tvrdí, že z konkrétnych údajov uvedených v oddiele 4.2.1 napadnutého oznámenia o výberovom konaní podložených dôkazmi, ktoré predložila Všeobecnému súdu, vyplýva, že znalosť angličtiny je nevyhnutná na to, aby bolo možné ihneď sa zapojiť do pracovného procesu v rámci Generálneho riaditeľstva pre obranný priemysel a vesmír, čo by neplatilo v prípade žiadneho z ostatných úradných jazykov Únie.

52

Na podporu tohto tvrdenia Komisia predložila tabuľku uvádzajúcu jazyky dokumentov predložených a doručených Generálnemu riaditeľstvu pre obranný priemysel a vesmír v období jedného roka pred uverejnením sporného oznámenia o výberovom konaní (príloha B3). Z tejto tabuľky vyplýva, že z 36057 dokumentov je 19949 vypracovaných v angličtine, 399 v iných jazykoch alebo vo viacerých jazykoch a 15709 nemá v informačnom systéme uvedený jazyk, v ktorom sú zaevidované. Z iných jazykov ako angličtina je druhým najpoužívanejším jazykom francúzština (186 dokumentov), nasleduje nemčina (70 dokumentov), viacjazyčné dokumenty (57 dokumentov) a španielčina (37 dokumentov). Podľa Komisie z analýzy dokumentov, pri ktorých je uvedený jazyk, čo sú jediné relevantné dokumenty v prejednávanej veci, vyplýva, že dokumenty v angličtine predstavujú 98 % dokumentov, zatiaľ čo dokumenty vo francúzštine predstavujú 0,9 % dokumentov.

53

Komisia tiež predkladá štatistiky o jazykoch brífingov pripravených Generálnym riaditeľstvom pre obranný priemysel a vesmír za to isté obdobie (príloha B4), z ktorých údajne vyplýva, že zo 431 brífingov, ktoré Generálne riaditeľstvo pre obranný priemysel a vesmír viedlo alebo sa na nich podieľalo, bolo 362 vypracovaných v angličtine, t. j. 84 %, a 69 vo francúzštine, t. j. 16 %.

54

Komisia predložila aj oznámenia o voľných pracovných miestach na pozíciu „administrátor mimo riadiacich štruktúr“, ktoré uverejnilo Generálne riaditeľstvo pre obranný priemysel a vesmír v rovnakom období (príloha B5), pričom vo všetkých predmetných oznámeniach o voľných pracovných miestach sa uvádzajú jazykové znalosti vyžadujúce odbornú znalosť angličtiny. Francúzština je údajne spomenutá len v niekoľkých oznámeniach o voľných pracovných miestach, niekedy len ako „výhoda“. Okrem toho odkaz na francúzštinu v oznámeniach o voľných pracovných miestach vyplýva len zo skutočnosti, že vzory oznámení o voľných pracovných miestach neboli aktualizované a oddelenia, pre ktoré boli tieto oznámenia uverejnené, pracujú výlučne v angličtine.

55

Komisia dodáva, že sporné jazykové obmedzenie je nevyhnutné na to, aby sa zabránilo tomu, že rezervný zoznam bude čiastočne nepoužiteľný, čo nezodpovedá záujmu služby. Komisia totiž spresňuje, že ak by úspešný uchádzač mohol uspieť vo výberovom konaní bez znalosti angličtiny na úrovni B2, nemohol by byť prijatý na Generálne riaditeľstvo pre obranný priemysel a vesmír, pretože nedávne oznámenia o voľných pracovných miestach AD na Generálnom riaditeľstve pre obranný priemysel a vesmír vyžadujú znalosť angličtiny na dostatočnej úrovni. Podľa názoru Komisie na rozdiel od toho, čo tvrdí Francúzska republika, nemá zmysel umožniť účasť uchádzačom, ktorí by z dôvodu nedostatočných jazykových znalostí nemohli vykonávať požadované úlohy.

56

Komisia okrem toho odpovedá na viaceré tvrdenia Francúzskej republiky, pokiaľ ide o údajnú neodôvodnenosť predmetného jazykového obmedzenia.

57

Po prvé teda nespochybňuje, že sporné obmedzenie vylučuje uchádzačov, ktorí neovládajú angličtinu na úrovni B2, ale poznamenáva, že uchádzači, ktorí sa uchádzajú o medzinárodnú kariéru bez toho, aby ovládali angličtinu na úrovni B2, sú zriedkaví a že okrem toho dokonca jazykový režim s 24 jazykmi vylučuje uchádzačov, ktorí neovládajú dva úradné jazyky Únie, a to jeden na úrovni C1 a druhý na úrovni B2.

58

Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie Francúzskej republiky, že všetky inštitúcie budú môcť čerpať z rezervného zoznamu, Komisia uvádza, že táto možnosť síce existuje, ale je okrajová a nezodpovedá cieľu sledovanému napadnutým oznámením o výberovom konaní a nemôže byť základom jazykového režimu výberového konania, ktorý musí byť odôvodnený potrebami služby. Okrem toho zdôrazňuje, že odborná znalosť angličtiny je potrebná v prípade väčšiny pracovných miest v inštitúciách Únie.

59

Po tretie, pokiaľ ide o tvrdenie Francúzskej republiky, podľa ktorého sa francúzština vo veľkej miere používa v rámci Generálneho riaditeľstva pre obranný priemysel a vesmír a niektoré dôležité pracovné miesta sú obsadené osobami hovoriacimi po francúzsky, vrátane generálneho riaditeľa, Komisia spresňuje, že schopnosť pracovať vo francúzštine neznamená, že pracovným jazykom je francúzština. Z prílohy B4 teda vyplýva, že niektorí adresáti brífingov, ktorí majú francúzske priezviská, požadujú, aby boli uvedené brífingy doručené v angličtine. Rovnako skutočnosť, že generálny riaditeľ Generálneho riaditeľstva pre obranný priemysel a vesmír, fínsky štátny príslušník, ovláda francúzštinu a v prípade potreby ju môže použiť, nie je v rozpore so skutočnosťou, že pracuje v angličtine.

60

Po štvrté, pokiaľ ide o významné zastúpenie osôb hovoriacich po francúzsky medzi spolupracovníkmi zamestnancov Generálneho riaditeľstva pre obranný priemysel a vesmír, Komisia pripomína, že táto skutočnosť môže umožniť aj príležitostnú neformálnu komunikáciu na bilaterálnom základe medzi dvoma osobami hovoriacimi po francúzsky. To však údajne nemá vplyv na formálnu komunikáciu medzi Generálnym riaditeľstvom pre obranný priemysel a vesmír a jeho spolupracovníkmi. Podľa Komisie totiž nejde o to, či by jazyk, akým je francúzština, mohol byť užitočný, ale či sa skutočne používa pri práci na Generálnom riaditeľstve pre obranný priemysel a vesmír. Okrem toho judikatúra výslovne odmietla pokusy odôvodniť zahrnutie jazyka do výberu jazyka 2 výberového konania skutočnosťou, že uvedený jazyk ovládajú jeho spolupracovníci, s tým, že údaje o znalosti jazykov poskytnuté zamestnancami Komisie sú irelevantné.

61

Po piate, pokiaľ ide o tvrdenie Francúzskej republiky, podľa ktorého úlohy zamestnancov Generálneho riaditeľstva pre obranný priemysel a vesmír nie sú dostatočne špecifické na odôvodnenie sporného obmedzenia, Komisia zdôrazňuje, že Generálne riaditeľstvo pre obranný priemysel a vesmír je nedávno vytvoreným a malým útvarom, ktorý mal od svojho založenia len jedného generálneho riaditeľa, a preto mohol od začiatku pracovať dôsledne v jednom jazyku. Okrem toho podľa Komisie, hoci v minulosti mohli oznámenia o výberových konaniach stanovovať viac jazykov, neznamená to nevyhnutne, že dotknuté útvary sa v tomto ohľade odlišovali od Generálneho riaditeľstva pre obranný priemysel a vesmír. To údajne potvrdzujú rozsudky, v ktorých Súdny dvor a Všeobecný súd konštatovali, že Komisia nebola schopná preukázať, že jej úradníci pracujú v iných útvaroch v iných jazykoch ako v angličtine.

62

Po šieste Komisia tvrdí, že príklady oznámení o výberových konaniach, na ktoré Francúzska republika odkazuje, nie sú v prejednávanej veci relevantné. Zdôrazňuje tak, že oznámenie o výberovom konaní EPSO/AD/373/19 sa týkalo všeobecného výberového konania určeného pre všetky inštitúcie Únie, ktoré bolo navyše uverejnené pred najnovšími rozsudkami, ktorými boli zrušené oznámenia o výberových konaniach alebo rozhodnutia výberovej komisie založené na oznámeniach o výberových konaniach zahŕňajúcich iné jazyky než angličtinu. Oznámenie o výberovom konaní EPSO/AD/397/32 je pilotným výberovým konaním a v tomto štádiu predstavuje ojedinelý prípad. Okrem toho Komisia zdôrazňuje, že jazykové režimy týchto výberových konaní nemôžu slúžiť ako základ na porovnanie v rámci posúdenia proporcionality sporného obmedzenia na jednej strane preto, že režim s 24 jazykmi neobsahuje žiadne obmedzenie, a na druhej strane preto, že Francúzska republika nepreukázala, ako by v tomto prípade bol odôvodnený režim 5 jazykov.

63

Po siedme Komisia tvrdí, že tvrdenie Francúzskej republiky, že úspešný uchádzač výberového konania s jazykovým režimom, ktorý zahŕňa viac jazykov, môže byť prijatý na Generálne riaditeľstvo pre obranný priemysel a vesmír, je špekulatívne, keďže Generálne riaditeľstvo pre obranný priemysel a vesmír sa snaží prijať odborníkov a v každom prípade bude kontrolovať úroveň angličtiny v čase prijatia do zamestnania. Okrem toho Komisia nie je povinná odôvodniť rozdiel medzi jazykovým režimom dvoch výberových konaní, a to tým skôr, ak sledujú odlišné ciele. Komisia dodáva, že jazykové režimy, na ktoré sa Francúzska republika odvoláva, síce neboli zrušené, ale ani spochybnené, a že Francúzska republika nepreukázala, že by takéto režimy boli zlučiteľné so súčasnou judikatúrou. V tejto súvislosti Komisia tvrdí, že hoci jej judikatúra v zásade neukladá povinnosť obmedziť výber druhého jazyka výberového konania na angličtinu, nič to nemení na tom, že ak sa práca vykonáva prevažne v angličtine, nemôže medzi jazyky, ktoré sa majú vybrať ako jazyk 2 výberového konania, zahrnúť iné jazyky ako angličtinu, a naopak je oprávnená obmedziť výber jazyka 2 na angličtinu.

64

Po ôsme Komisia uvádza, že jazykový režim s 24 úradnými jazykmi Únie by napriek tomu vylučoval niektorých uchádzačov z dôvodu ich úrovne jazyka podľa článku 28 písm. f) služobného poriadku, ktorý tým, že stanovuje povinnosť znalosti druhého jazyka, nevyhnutne smeruje v rámci služieb inštitúcií k vzniku jedného alebo viacerých „dorozumievacích“ jazykov.

65

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora pripomenutou v bodoch 36 až 37 vyššie sa odôvodnenie jazykového obmedzenia, akým je sporné jazykové obmedzenie, musí vzťahovať na úlohy, ktoré budú prijaté osoby plniť. Inými slovami, v prejednávanej veci prináleží Komisii, aby preukázala, že úlohy opísané v napadnutom oznámení o výberovom konaní si samy osebe vyžadujú znalosť angličtiny na úrovni B2.

66

V prejednávanej veci treba konštatovať, že Komisia nespája potrebu, aby prijaté osoby ovládali angličtinu na úrovni B2 aby sa mohli ihneď zapojiť do pracovného procesu, s konkrétnymi úlohami, ktoré budú prijaté osoby plniť, so samotnou skutočnosťou, že tieto osoby budú musieť vykonávať uvedené úlohy v útvaroch, v ktorých súčasní zamestnanci na vykonávanie uvedených úloh používajú najmä angličtinu.

67

Takáto argumentácia, ktorá iba znamená, že úlohy sa musia vykonávať v angličtine, pretože už sú vykonávané v tomto jazyku, teda v zásade nemôže preukázať, že sporné jazykové obmedzenie je spôsobilé uspokojiť skutočné potreby služby týkajúce sa úloh, ktoré budú prijaté osoby plniť, ako to vyžaduje judikatúra Súdneho dvora pripomenutá v bode 36 vyššie.

68

Okrem toho treba uviesť, že argumentácia Komisie, ktorá odôvodňuje sporné jazykové obmedzenie existenciou údajnej „preukázanej skutočnosti“ v rámci Generálneho riaditeľstva pre obranný priemysel a vesmír, nezodpovedá situácii, v ktorej sa toto generálne riaditeľstvo nachádza. Je potrebné pripomenúť, že Generálne riaditeľstvo pre obranný priemysel a vesmír bolo zriadené len dva a pol roka pred uverejnením sporného oznámenia o výberovom konaní a je v procese budovania svojho personálu, čo okrem iného preukazuje uverejnenie predmetného oznámenia.

69

V každom prípade treba zdôrazniť, že argumentácia Komisie nie je dostatočne podložená dokumentmi, ktoré boli na tento účel predložené Všeobecnému súdu.

70

Po prvé z čestného vyhlásenia „zástupkyne oddelenia ľudských zdrojov“ Generálneho riaditeľstva pre obranný priemysel a vesmír (príloha B2) vyplýva, že štatistiky o jazykoch dokumentov vypracovaných a prijatých týmto generálnym riaditeľstvom (príloha B3), zahŕňajú všetky skutočnosti uvedené v štvrtom odseku oddielu 4.2.1 napadnutého oznámenia o výberovom konaní s významnou výnimkou „prejavov, legislatívnych textov a špecializovaných kurzov odbornej prípravy“, ktoré sú však v tomto oznámení uvedené ako práca, ktorú vykonávajú zamestnanci Generálneho riaditeľstva pre obranný priemysel a vesmír v angličtine.

71

Po druhé treba zdôrazniť, že tabuľka predložená Komisiou v prílohe B3 neumožňuje určiť povahu predmetných dokumentov, ale len počítačovú aplikáciu použitú na ich uloženie a spôsob ich prenosu, takže nie je možné overiť, či sa tieto dokumenty skutočne vzťahujú na úlohy, ktoré budú prijaté osoby plniť. Samotné čestné vyhlásenie „zástupkyne oddelenia ľudských zdrojov“ Generálneho riaditeľstva pre obranný priemysel a vesmír (príloha B2), v ktorom toto generálne riaditeľstvo potvrdzuje, že tabuľka predložená Komisiou sa týka všetkých skutočností uvedených v oddiele 4.2.1 napadnutého oznámenia o výberovom konaní, s výnimkou prejavov, legislatívnych textov a špecializovaných kurzov odbornej prípravy, nemôže napraviť nepresnosť predmetnej tabuľky vzhľadom na povahu preskúmania dôkazov, ktoré je Všeobecný súd povinný vykonať v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 36 vyššie.

72

Okrem toho z predmetnej tabuľky vyplýva, že z celkového počtu 36057 dokumentov bolo 19949 dokumentov vypracovaných v angličtine, zatiaľ čo iba 399 dokumentov bolo vypracovaných v inom úradnom jazyku Únie, z toho najmä 186 vo francúzštine, 70 v nemčine, 37 v španielčine, 5 v taliančine, 4 v holandčine a 1 v gréčtine. Hoci takéto štatistiky skutočne svedčia o významnom používaní angličtiny, nemožno ich považovať za presvedčivé, keďže v prípade 15709 dokumentov nebol zaevidovaný žiadny jazyk. V tejto súvislosti treba spresniť, že na rozdiel od tvrdenia Komisie nemôže Všeobecný súd jednoducho predpokladať, že pomer medzi počtom dokumentov vypracovaných v angličtine a počtom dokumentov vypracovaných v iných úradných jazykoch Únie, pokiaľ ide o dokumenty, pre ktoré je jazyk zaevidovaný, je rovnaký v prípade dokumentov, pre ktoré nie je jazyk zaevidovaný, keďže v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 65 vyššie nesie dôkazné bremeno Komisia.

73

Po tretie z údajov poskytnutých Komisiou v prílohe B4 vyplýva, že zo 431 brífingov, ktoré boli úplne alebo čiastočne vypracované Generálnym riaditeľstvom pre obranný priemysel a vesmír, bolo 362 vypracovaných v angličtine, teda 84 %, a 69 vo francúzštine, teda 16 % (príloha B4). Treba však uviesť, že z tých istých údajov vyplýva, že z 362 brífingov vypracovaných v angličtine bolo 316 adresovaných osobe, ktorej materinským jazykom bola francúzština, alebo osobe, o ktorej je všeobecne známe, že vie po francúzsky. Keďže Komisia nepreukázala, že používanie angličtiny v rámci týchto brífingov vyplývalo z vôle ich adresátov alebo osobitných okolností, nemožno sa domnievať, že tieto údaje preukazujú potrebu ovládať pri komunikácii v rámci inštitúcie angličtinu. Takéto údaje môžu nanajvýš preukázať, že Generálne riaditeľstvo pre obranný priemysel a vesmír väčšinou používa tento jazyk pri komunikácii v rámci inštitúcie na základe jeho voľby, a nie na uspokojenie skutočných potrieb služby. Toto konštatovanie je navyše potvrdené tvrdením Komisie, podľa ktorého generálny riaditeľ Generálneho riaditeľstva pre obranný priemysel a vesmír skutočne hovorí po francúzsky, ale pracuje výlučne v angličtine.

74

Po štvrté, pokiaľ ide o oznámenia o voľných pracovných miestach predložené Komisiou, treba hneď na úvod uviesť, že takéto dokumenty nie sú samy osebe spôsobilé preukázať skutočné používanie jazyka v útvaroch Komisie. Môžu však objasniť potreby služby, ako ich identifikovala inštitúcia. V prejednávanej veci však treba konštatovať, podobne ako to urobila Francúzska republika, že z 29 oznámení o voľných pracovných miestach 27 uvádza okrem odbornej znalosti angličtiny potrebu znalosti francúzštiny na rôznej úrovni. Napríklad v oznámení z 23. júna 2021 sa tak uvádza požiadavka znalosti francúzštiny na úrovni C2 (príloha B5, strana 40). V ďalšom oznámení zo 7. júla 2021 sa uvádza skutočnosť, že francúzština je rovnako ako angličtina pracovným jazykom oddelenia, ktorého sa týka oznámenie o voľnom pracovnom mieste (príloha B5, strana 43). V oznámení z 1. novembra 2021 sa okrem znalosti angličtiny na úrovni C1 uvádza aj požiadavka na znalosť francúzštiny na úrovni C1 alebo B2 (príloha B5, strana 47). V oznámení z 26. októbra 2021 sa uvádza požiadavka dobrej znalosti angličtiny a v ideálnom prípade francúzštiny (príloha B5, strana 70). V ďalšom oznámení z 29. novembra 2021 sa uvádza, že pracovnými jazykmi sú angličtina a francúzština (príloha B5, strana 57). To isté platí pre oznámenie zo 14. októbra 2021(príloha B5, strana 64) a ďalšie oznámenie uverejnené 7. februára 2022. (príloha B5, strana 121). V oznámeniach o voľných pracovných miestach uverejnených v roku 2022 sa uvádza, že sa vyžaduje dobrá znalosť angličtiny a prednostne francúzštiny (príloha B5, strany 128, 177, 205 a 232), veľmi dobrá znalosť angličtiny aj francúzštiny (príloha B5, strana 212) alebo okrem angličtiny na úrovni C1 aj znalosť francúzštiny na úrovni B2 (príloha B5, strany 131, 138, 159, 166, 194, 208, 222 a 229) alebo dokonca C1 (príloha B5, strany 124, 180 a 215), alebo dokonca znalosť angličtiny aj francúzštiny na úrovni C2 (príloha B5, strany 117 a 188). Hoci analýza týchto dokumentov potvrdzuje, že Generálne riaditeľstvo pre obranný priemysel a vesmír od svojho zriadenia považovalo znalosť angličtiny za nevyhnutnú na výkon rôznych úloh v rámci tohto generálneho riaditeľstva, potvrdzuje tiež, že až do uverejnenia napadnutého oznámenia o výberovom konaní nešlo o jediný jazyk považovaný za užitočný, či dokonca nevyhnutný na výkon uvedených úloh, a to do tej miery, že v niektorých z týchto oznámení generálne riaditeľstvo uviedlo, že angličtina a francúzština sú pracovnými jazykmi.

75

Tvrdenie Komisie, podľa ktorého uvedenie francúzštiny v jazykových požiadavkách týchto oznámení o voľných pracovných miestach vyplýva z problému aktualizácie vzorov uvedených oznámení, je málo presvedčivé vzhľadom na rôznorodosť dotknutých oznámení a rozdiely medzi úrovňami znalosti francúzštiny vyžadovanými v jednotlivých oznámeniach. Toto tvrdenie navyše nie je podložené, keďže Komisia netvrdila ani nepreukázala, že tieto oznámenia boli stiahnuté alebo akýmkoľvek spôsobom opravené.

76

Je dôležité zdôrazniť, že Komisia nepredložila žiadne ďalšie dôkazy týkajúce sa používania angličtiny na „analytickú prácu, internú komunikáciu a stretnutia, komunikáciu s externými zainteresovanými stranami, vypracúvanie správ, brífingov, prejavov a právnych predpisov, prípravu publikácií, na vykonávanie iných úloh uvedených v prílohe I, ako aj na účasť na špecializovaných kurzoch odbornej prípravy“. To isté platí, aj pokiaľ ide o „konzultácie medzi útvarmi, medziagentúrnu komunikáciu a audítorské postupy“.

77

Z úvah uvedených v bodoch 65 až 75 vyššie vyplýva, že Komisia nepreukázala, že sporné jazykové obmedzenie bolo odôvodnené v zmysle judikatúry citovanej v bode 36 vyššie.

78

Podľa Francúzskej republiky ani EPSO v napadnutom oznámení o výberovom konaní, ani Komisia nepreukázali, v čom by sporné obmedzenie bolo primerané cieľu, aby sa úspešní uchádzači výberového konania mohli ihneď zapojiť do pracovného procesu.

79

V tejto súvislosti Francúzska republika, ako aj Belgické kráľovstvo, Helénska republika a Talianska republika tvrdia, že hoci cieľ prijať úradníkov, ktorí sa môžu ihneď zapojiť do pracovného procesu, môže patriť medzi skutočné potreby služby, to isté platí pre cieľ chrániť jazykovú rozmanitosť Únie a prijímať zamestnancov s rôznymi jazykovými profilmi z dôvodu rôznorodosti úloh a plurality kontaktov, ktoré so sebou prináša činnosť Únie. Potreba, aby sa úradníci Únie mohli na základe primeranej znalosti jazyka členského štátu, v ktorom má sídlo inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra, v ktorej pracujú, integrovať na území tohto štátu, tiež patrí medzi skutočné potreby služby.

80

Navyše podľa Francúzskej republiky treba spresniť cieľ prijať do zamestnania úspešných uchádzačov výberových konaní, ktorí sa budú môcť ihneď zapojiť do pracovného procesu, a to z troch dôvodov. V prvom rade 50 % úspešných uchádzačov výberových konaní na miesta odborných administrátorov údajne ostáva zapísaných do rezervných zoznamov 6 mesiacov po uverejnení výsledkov, pričom tento podiel predstavuje 12 mesiacov po uverejnení výsledkov 35 %. Úspešní uchádzači výberových konaní tiež majú možnosť absolvovať jazykové vzdelávanie pred a po prijatí do zamestnania. Nakoniec od uvedených úspešných uchádzačov sa očakáva, že strávia niekoľko rokov vo verejnej službe Únie a budú zastávať viacero pracovných miest, na ktorých sa budú vyžadovať rôzne jazykové znalosti. Pri prijímaní do zamestnania by sa preto nemali zohľadňovať jazykové požiadavky spojené s prvým zamestnaním, ani by od začiatku nemali byť limitovaní praxou uprednostňujúcou jednojazyčnosť.

81

EPSO mal teda zabezpečiť vyváženie týchto rôznych cieľov tak, aby boli uprednostnené jazykové režimy, ktoré v čo najmenšej miere obmedzujú prijímanie rôznych jazykových profilov, čo v prejednávanej veci neurobil.

82

Francúzska republika okrem toho odmieta tvrdenie Komisie, podľa ktorého by úspešní uchádzači, ktorí neovládajú angličtinu na úrovni B2, nemali žiadnu šancu na prijatie do zamestnania, v dôsledku čoho by bol rezervný zoznam čiastočne nepoužiteľný. Na jednej strane tak najmenej 10 % úspešných uchádzačov výberových konaní na miesta odborných administrátorov zapísaných do rezervných zoznamov nie je v konečnom dôsledku nikdy prijatých do zamestnania buď na základe ich rozhodnutia alebo z dôvodu, že neuspeli na prijímacom pohovore v stanovených lehotách alebo nenašli vhodnú pracovnú ponuku. Za týchto podmienok by bolo ešte menej odôvodnené uplatniť taký reštriktívny jazykový režim, ako je režim uvedený v napadnutom oznámení o výberovom konaní od prvej fázy prijímania do zamestnania. Na druhej strane by bolo rozumné domnievať sa, že väčšina uchádzačov ovláda angličtinu na úrovni B2, ako to Komisia pripúšťa, čo obmedzuje riziko, že rezervný zoznam bude nepoužiteľný. Okrem toho dôsledky účasti na výberovom konaní bez toho, aby ovládal angličtinu na tejto úrovni, nesie práve úspešný uchádzač.

83

Komisia tvrdí, že sporné jazykové obmedzenie je primerané potrebám služby. Podľa Komisie je toto obmedzenie primerané sledovanému cieľu a neexistovali iné, menej obmedzujúce možnosti, pretože zahrnutie iných úradných jazykov Únie ako angličtiny by nebolo v súlade s judikatúrou Všeobecného súdu. Francúzska republika navyše nevysvetlila, aký iný jazykový režim zodpovedajúci potrebám služby mohol byť stanovený v napadnutom oznámení o výberovom konaní. Komisia dodáva, že angličtina je najviac vyučovaným cudzím jazykom v Európe a že od každej osoby, ktorá sa chce zapojiť do medzinárodnej kariéry, možno odôvodnene očakávať, že pred výberovým konaním dosiahne úroveň angličtiny B2. Súd pre verejnú službu tiež rozhodol, že výzva na vyjadrenie záujmu tým, že vyžadovala len jeden jazyk a nie určitú kombináciu jazykov, bola v súlade so zásadou proporcionality vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 29. júna 2011, Angioi/Komisia (F‑7/07, EU:F:2011:97).

84

V odpovedi na tvrdenie Francúzskej republiky, podľa ktorého je na jednej strane potrebné spresniť cieľ prijať do zamestnania úspešných uchádzačov výberových konaní, ktorí sa môžu ihneď zapojiť do pracovného procesu, pretože všetci úspešní uchádzači nie sú prijatí do zamestnania ihneď, a na druhej strane, že títo úspešní uchádzači majú možnosť absolvovať jazykové vzdelávanie, Komisia zdôrazňuje, že ak by sa mala zohľadniť možnosť uchádzačov rozvíjať svoje schopnosti po výberovom konaní, znamenalo by to popretie záujmu zorganizovať výberové konanie, ktorého cieľom je vybrať najlepších uchádzačov.

85

Komisia tiež spochybňuje tvrdenie Francúzskej republiky, podľa ktorého jazykový režim stanovený v napadnutom oznámení o výberovom konaní zohľadňuje len jazykové požiadavky týkajúce sa prvých úloh, ktoré budú musieť úspešní uchádzači uvedeného výberového konania plniť, a limituje ich praxou uprednostňujúcou jednojazyčnosť. Podľa Komisie jazykový režim stanovený v napadnutom oznámení o výberovom konaní nebráni prijatiu úspešných uchádzačov, ktorí okrem angličtiny ovládajú aj iné jazyky, ani tomu, aby tieto osoby po ich prijatí do zamestnania pri neformálnej komunikácii používali tieto iné jazyky.

86

Pokiaľ ide o tvrdenie Francúzskej republiky, podľa ktorého bolo vhodnejšie postupne znižovať počet jazykov, na ktoré sa vzťahuje výber jazyka 2 než znížiť ich počet z 24 na jediný jazyk, Komisia tvrdí, že takéto zníženie by nebolo v súlade so súčasným právnym stavom, keďže judikatúra vyžaduje, aby každé jazykové obmedzenie bolo odôvodnené, a zakazuje zahrnutie akéhokoľvek ďalšieho jazyka, v prípade ktorého nemožno preukázať, že je nevyhnutný na plnenie úloh.

87

Pokiaľ ide o tvrdenie Francúzskej republiky, podľa ktorého nevyvážila rôzne záujmy, Komisia pripomína, že výberové konanie slúži predovšetkým na výber uchádzačov s cieľom ich prijatia do zamestnania.

88

Podľa judikatúry pripomenutej v bode 36 vyššie je však úlohou inštitúcie, ktorá obmedzila jazykový režim výberového konania na obmedzený počet úradných jazykov Únie, aby preukázala, že také obmedzenie je spôsobilé uspokojiť skutočné potreby týkajúce sa úloh, ktoré budú prijaté osoby plniť, a že je primerané týmto potrebám.

89

Z judikatúry tiež vyplýva, že bolo povinnosťou inštitúcií zachovať rovnováhu medzi legitímnym cieľom, ktorý odôvodňuje obmedzenie počtu jazykov výberových konaní, a možnosťami úradníkov prijatých do zamestnania naučiť sa v inštitúciách jazyky, ktoré sú potrebné pre záujem služby (rozsudok z 27. novembra 2012, Taliansko/Komisia, C‑566/10 P, EU:C:2012:752, bod 97).

90

V prejednávanej veci Komisia netvrdí, že vykonala takéto vyváženie, ale len tvrdí, že na jednej strane neexistovali iné, menej obmedzujúce riešenia jazykového režimu stanoveného v napadnutom oznámení o výberovom konaní, keďže zahrnutie iného jazyka než angličtiny by nebolo v súlade s judikatúrou Všeobecného súdu vzhľadom na prevažujúci význam angličtiny na dotknutých generálnych riaditeľstvách, a na druhej strane poukazuje na body 98 a 99 rozsudku z 29. júna 2011, Angioi/Komisia, F‑7/07, EU:F:2011:97).

91

Na jednej strane však, ako bolo konštatované v bode 77 vyššie, Komisia nemôže tvrdiť, že obmedzenie jazyka 2 výberového konania len na anglický jazyk bolo v súlade s judikatúrou.

92

Na druhej strane treba uviesť, ako to urobila Francúzska republika, že v bodoch 98 a 99 rozsudku z 29. júna 2011, Angioi/Komisia (F‑7/07, EU:F:2011:97), Súd pre verejnú službu nerozhodol o otázke, či právo Únie umožňuje, aby oznámenie o výberovom konaní obmedzilo určité testy na jeden jazyk, ako to stanovuje jazykový režim napadnutého oznámenia o výberovom konaní, konštatoval však, že obmedzenie výberu jazyka 2 výberového konania na tri jazyky internej komunikácie, aj keby si uchádzač zvolil jazyk internej komunikácie v prvom jazyku, bolo primerané cieľu, ktorý v prejednávanej veci EPSO sledoval.

93

Treba preto konštatovať, že Komisia nepreukázala, že sporné jazykové obmedzenie bolo primerané potrebám služby v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 29 vyššie.

94

S ohľadom na predchádzajúce úvahy treba prvému odvolaciemu dôvodu, ktorý uviedla Francúzska republika, vyhovieť.

95

Z vyššie uvedeného vyplýva, že napadnuté oznámenie o výberovom konaní treba zrušiť bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ostatné žalobné dôvody uvedené Francúzskou republikou.

96

Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania Francúzskej republiky v súlade s jej návrhmi.

97

Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku členské štáty, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania. Belgické kráľovstvo, Helénska republika a Talianska republika preto znášajú svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora)

rozhodol takto: