Vec T‑540/22
Francúzska republika
proti
Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií
Rozsudok Všeobecného súdu (tretia rozšírená komora) z 10. júla 2024
„Hospodárska a menová politika – Banková únia – Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností (SRM) – Nariadenie (EÚ) č. 806/2014 – Minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky – Rozhodnutie Jednotnej rady nepriznať oslobodenie – Odvolanie na odvolací výbor Jednotnej rady – Zamietnutie – Podmienka neexistencie prekážky rýchleho prevodu vlastných zdrojov – Miera voľnej úvahy Jednotnej rady – Právna istota – Povinnosť odôvodnenia“
Hospodárska a menová politika – Hospodárska politika – Dohľad nad finančným sektorom Únie – Prudenciálne požiadavky na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti – Minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (MPVZOZ) – Žiadosť o oslobodenie od MPVZOZ stanovenej pre iné subjekty, ako sú subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši (interná MPVZOZ) – Miera voľnej úvahy Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB) – Preskúmanie iných funkčných náhrad internej MPVZOZ – Podmienka neexistencie žiadnej súčasnej ani predpokladanej významnej prekážky brániacej okamžitému prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov – Požiadavka Jednotnej rady spočívajúca v dodatočnej záruke na splnenie tejto podmienky – Prípustnosť s výhradou
[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 806/2014, článok 12g ods. 3 a článok 12h ods. 1 písm. c)]
(pozri body 42, 43, 50)
Hospodárska a menová politika – Hospodárska politika – Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností – Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB) – Odvolací výbor Jednotnej rady – Rozsah preskúmania – Preskúmanie dôvodov uvedených v podaní predloženom Jednotnej rade
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 806/2014, článok 85 ods. 3 a 4)
(pozri bod 73)
Hospodárska a menová politika – Hospodárska politika – Dohľad nad finančným sektorom Únie – Prudenciálne požiadavky na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti – Minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (MPVZOZ) – Žiadosť o oslobodenie od MPVZOZ – Podmienka neexistencie žiadnej súčasnej ani predpokladanej významnej prekážky brániacej okamžitému prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov – Miera voľnej úvahy Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB) pri posudzovaní normatívnych kritérií – Porušenie zásady právnej istoty – Neexistencia
[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 806/2014, článok 12h ods. 1 písm. c)]
(pozri body 120, 121)
Zhrnutie
Všeobecný súd konajúci vo veci žaloby o neplatnosť – o ktorej rozhodol tak, že ju zamietol –, t. j. vo veci žaloby, ktorú podala Francúzska republika proti rozhodnutiu odvolacieho výboru Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB) (ďalej len „odvolací výbor“), ( 1 ) sa po prvýkrát vyjadril k rozhodnutiu odvolacieho výboru, v ktorom došlo k overeniu toho, aké preskúmanie uskutočnila Jednotná rada s cieľom určiť, či banková skupina spĺňa podmienky potrebné na to, aby mohla byť oslobodená od minimálnej požiadavky na vlastné zdroje stanovenej v článku 12h nariadenia č. 806/2014 ( 2 ).
Dňa 6. novembra 2020 predložila banková skupina na Jednotnú radu žiadosť o oslobodenie od minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (ďalej len „MPVZOZ“) uplatňovanú na individuálnom základe podľa článku 12g nariadenia č. 806/2014, a to vo vzťahu k jednej zo svojich dcérskych spoločností. Odvolací výbor, na ktorý podal Úrad pre prudenciálny dohľad a riešenie krízových situácií (Francúzsko) (ďalej len „odvolateľ pred odvolacím výborom“) odvolanie proti rozhodnutiu Jednotnej rady, ktorým bola uvedená žiadosť zamietnutá ( 3 ), napadnutým rozhodnutím uvedené odvolanie zamietol.
Posúdenie Všeobecným súdom
V prvom rade, pokiaľ ide o rozsah článku 12h ods. 1 nariadenia č. 806/2014 (ďalej len „predmetné ustanovenie“), Všeobecný súd najprv na základe doslovného výkladu skonštatoval, že článok 12h ods. 1 písm. c) tohto nariadenia nestanovuje možnosť požadovať osobitnú záruku na to, aby bola splnená podmienka neexistencie súčasnej alebo predpokladanej významnej prekážky brániacej okamžitému prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov, a tiež neobsahuje žiadnu zmienku o tom, že by sa Jednotnej rade zakazovalo požadovať v tejto súvislosti osobitnú záruku.
Ďalej z hľadiska kontextuálneho výkladu usúdil, že požiadavka kolateralizovaných záruk medzi materskou spoločnosťou a jej dcérskymi spoločnosťami je v článku 12g nariadenia č. 806/2014 stanovená len ako prostriedok na dosiahnutie súladu s internou MPVZOZ a že podmienka záruky nie je v článku 12h tohto nariadenia uvedená v kontexte oslobodenia, a to na rozdiel od toho, čo normotvorca stanovil v smernici 2014/59 ( 4 ). Možnosť dosiahnuť oslobodenie na základe predmetného ustanovenia tak nemôže byť v žiadnom prípade podmienená požiadavkou kolateralizovanej záruky, ktorá by bola podobná požiadavke stanovenej v článku 12g ods. 3 tohto nariadenia. Opačný prístup by znamenal, že predmetné ustanovenie by bolo zbavené všetkého potrebného účinku a predstavovalo by tak hrubé porušenie tohto ustanovenia.
Všeobecný súd naopak konštatoval, že z kontextuálneho výkladu predmetného ustanovenia nemožno vyvodiť, že to, že v ustanovení týkajúcom sa preskúmania žiadosti o oslobodenie od internej MPVZOZ, ( 5 ) nie je zmienená záruka, by Jednotnej rade ipso iure bránilo uložiť požiadavku tohto druhu v rámci uvedeného preskúmania. Jednotná rada je tak síce povinná zamietnuť žiadosť o oslobodenie v prípade, že nie je splnená niektorá z kumulatívnych podmienok stanovených v predmetnom ustanovení, disponuje však určitou mierou voľnej úvahy na účely určenia toho, za akých okolností je splnená tretia z týchto podmienok, ktorá sa týka neexistencie prekážky brániacej okamžitému prevodu vlastných zdrojov. Preto nie je vylúčené, že vzhľadom na túto mieru voľnej úvahy môže byť Jednotná rada oprávnená uložiť povinnosť záruky – odlišnej od tej, ktorú stanovuje článok 12g ods. 3 nariadenia č. 806/2014 –, ako protiváhu existencie prekážky brániacej okamžitému prevodu vlastných zdrojov.
Všeobecný súd napokon na základe teleologického výkladu predmetného ustanovenia zdôraznil, že hlavným cieľom spoločným pre nariadenie č. 806/2014 a smernicu 2014/59, ktorý normotvorca sleduje tým, že MPVZOZ ukladá vo vzťahu ku všetkým inštitúciám z bankovej skupiny, je zabezpečiť účinné riešenie krízovej situácie s minimálnym negatívnym vplyvom na reálnu ekonomiku, finančný systém a verejné financie. Keď teda Jednotná rada skúma žiadosť o oslobodenie od internej MPVZOZ, prináleží jej posúdiť, či existujú iné dohody, ktoré by mohli slúžiť ako funkčné náhrady internej MPVZOZ. V rámci miery voľnej úvahy, ktorou disponuje, jej nič nebráni v tom, aby usúdila, že v závislosti od osobitných okolností každej jednotlivej žiadosti o oslobodenie je nevyhnutná záruka na to, aby bola splnená podmienka neexistencie prekážky brániacej okamžitému prevodu vlastných zdrojov. Nie je však oprávnená požadovať takú záruku, ktorej charakteristické vlastnosti by boli podobné vlastnostiam záruky stanovenej v článku 12g ods. 3 nariadenia č. 806/2014.
V tejto súvislosti Všeobecný súd uviedol, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by Jednotná rada od dotknutej bankovej skupiny vyžadovala záruku, ktorá by zodpovedala záruke uvedenej v článku 12g ods. 3 nariadenia č. 806/2014 alebo ktorá by mala podobné vlastnosti ako táto záruka, a a fortiori ani to, že by odvolací výbor takýto prístup Jednotnej rady potvrdil.
V druhom rade, pokiaľ ide o preskúmanie zo strany odvolacieho výboru vo vzťahu k jediným dôvodom, ktoré mu boli predložené, Všeobecný súd na úvod pripomenul, že podľa nariadenia č. 806/2014 ( 6 ) každá fyzická alebo právnická osoba môže podať odvolanie na odvolací výbor proti rozhodnutiu Jednotnej rady, že odvolanie musí obsahovať dôvody, na ktorých je založené, a že o uvedenom odvolaní rozhoduje odvolací výbor. Z toho vyplýva, že odvolací výbor preskúma dôvody, ktoré mu boli predložené. Všeobecný súd navyše uviedol, že tvrdenia, ktoré uvádzal odvolateľ pred odvolacím výborom na podporu svojho prvého dôvodu, sa netýkali vecného posúdenia záruk z rokov 2014 a 2015, na ktoré sa dotknutá banková skupina odvolávala na podporu tvrdenia, že podmienka neexistencie prekážky brániacej okamžitému prevodu vlastných zdrojov bola splnená. Predmetné tvrdenia sa totiž týkali údajného nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa dopustila Jednotná rada tým, že prekročila svoju právomoc, keď mechanicky a automaticky uplatnila podmienku, ktorá v článku 12h nariadenia č. 806/2014 nie je uvedená.
Všeobecný súd teda konštatoval, že odvolaciemu výboru prináležalo overiť, že posúdenie vykonané Jednotnou radou nespočívalo v in abstracto predstieranom preskúmaní záruk z rokov 2014 a 2015, ale vo vierohodnom in concreto preskúmaní situácie dotknutej bankovej skupiny a uvedených záruk predložených na podporu jej žiadosti o oslobodenie, a že tak boli rešpektované hranice miery voľnej úvahy Jednotnej rady. Preto zamietol výhradu, že dôvody a tvrdenia uvádzané odvolateľom pred odvolacím výborom, založené na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa Jednotná rada údajne dopustila tým, že nesprávne uplatnila predmetné ustanovenie a prekročila hranice svojej právomoci, mali odvolací výbor nevyhnutne priviesť k tomu, aby preskúmal, či Jednotná rada bola s ohľadom na všetky relevantné skutočnosti prejednávanej veci oprávnená vyžadovať osobitnú záruku.
V poslednom rade, pokiaľ ide o porušenie zásady právnej istoty, Všeobecný súd poznamenal, že na jednej strane nemožno vyžadovať, aby článok 12h ods. 1 písm. c) nariadenia č. 806/2014 uvádzal rôzne konkrétne prípady, v ktorých podmienka stanovená týmto ustanovením je alebo nie je splnená, keďže všetky tieto prípady nemôže normotvorca vopred určiť. Nie je totiž možné vymenovať príklady prekážok brániacich okamžitému prevodu vlastných zdrojov, rovnako ako od normotvorcu nemožno vyžadovať, aby boli pozitívnym spôsobom citované opatrenia, ktoré by zabezpečili splnenie podmienky neexistencie uvedených prekážok. Na druhej strane zásada právnej istoty nebráni tomu, aby príslušné orgány mali určitú mieru voľnej úvahy pri uplatňovaní kritérií, ktoré boli vymedzené právnymi predpismi. V prejednávanej veci to, že Jednotná rada disponuje mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o existenciu prekážky brániacej rýchlemu prevodu vlastných zdrojov, alebo pokiaľ ide o primeraný spôsob, akým sa táto podmienka musí splniť, predsa len neznamená, že bola porušená zásada právnej istoty.
( 1 ) Rozhodnutie odvolacieho výboru Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB) č. 3/2021 z 8. júna 2022, ktorým bolo zamietnuté odvolanie proti rozhodnutiu SRB/EES/2021/44 zo 4. novembra 2021, ktorým sa určuje minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1), v znení zmenenom nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/877 z 20. mája 2019 (Ú. v. EÚ L 150, 2019, s. 226).
( 3 ) Rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií SRB/EES/2021/44 zo 4. novembra 2021.
( 4 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 190), v znení zmenenom smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/879 z 20. mája 2019 (Ú. v. EÚ L 150, 2019, s. 296).
( 5 ) T. j. v článku 12h ods. 1 nariadenia č. 806/2014.
( 6 ) Pozri článok 85 ods. 3 a 4 tohto nariadenia.