1

Svojím odvolaním spoločnosť bonnanwalt Vermögens‑ und Beteiligungsgesellschaft mbH navrhuje zrušenie uznesenia Všeobecného súdu Európskej únie zo 16. júna 2022, bonnanwalt/EUIPO – Bayerischer Rundfunk a i. (tagesschau) (T‑83/20, neuverejnené, ďalej len „napadnuté uznesenie“, EU:T:2022:369), ktorým tento súd zamietol jej žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia druhého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 12. decembra 2019 (vec R 1487/2019‑2), týkajúceho sa konania vo veci zrušenia ochrannej známky Európskej únie medzi spoločnosťou bonnanwalt Vermögens‑ und Beteiligungsgesellschaft a vedľajšími účastníkmi konania v prvostupňovom konaní.

2

Podľa článku 58a prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie preskúmanie odvolania podaného proti rozhodnutiu Všeobecného súdu týkajúcemu sa jedného z nezávislých odvolacích senátov EUIPO podlieha predchádzajúcemu prijatiu Súdnym dvorom.

3

Podľa článku 58a tretieho odseku tohto štatútu sa odvolanie prijme – sčasti alebo úplne – podľa postupu stanoveného v Rokovacom poriadku Súdneho dvora, ak vyvoláva dôležitú otázku, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie.

4

Podľa článku 170a ods. 1 tohto rokovacieho poriadku platí, že v situáciách uvedených v ustanovení článku 58a prvom odseku uvedeného štatútu odvolateľ pripojí k svojmu odvolaniu žiadosť o prijatie odvolania, v ktorej vysvetlí, akú dôležitú otázku odvolanie vyvoláva, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie, a ktorá obsahuje všetky skutočnosti potrebné na to, aby Súdny dvor mohol o tejto žiadosti rozhodnúť.

5

Podľa článku 170b ods. 1 a 3 tohto rokovacieho poriadku Súdny dvor rozhodne o žiadosti o prijatie odvolania čo najskôr odôvodneným uznesením.

6

Na podporu svojej žiadosti o prijatie odvolania odvolateľka tvrdí, že jej odvolanie vyvoláva dôležité otázky, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad a vývoj práva Únie.

7

Tak je to aj v prípade prvej časti prvého odvolacieho dôvodu, v ktorom odvolateľka vytýka Všeobecnému súdu, že v bode 33 a nasl. napadnutého uznesenia rozhodol, že judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa nezávislosti advokáta vo vzťahu ku klientovi, ktorá vychádza najmä z rozsudku z 24. marca 2022, PJ a PC/EUIPO (C‑529/18 P a C‑531/18 P, EU:C:2022:218), sa uplatní aj vtedy, ak je klientom právnická osoba.

8

V rámci druhej časti tohto prvého odvolacieho dôvodu odvolateľka subsidiárne tvrdí, že Všeobecný súd mal aspoň zohľadniť, že konanie vo veci zrušenia podľa článku 63 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1) slúži všeobecnému záujmu a že tento záujem sa prekrýva so záujmom každého potenciálneho zástupcu, takže advokát zastupujúci navrhovateľa zrušenia koná aj vo svojom vlastnom záujme.

9

Druhý dôvod odvolania nastoľuje dôležitú otázku, či je Všeobecný súd pred odmietnutím žaloby alebo opravného prostriedku ako neprípustného povinný vzhľadom na článok 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) upozorniť dotknutého účastníka konania v tom zmysle, aby sa mu umožnilo nechať sa riadne zastúpiť, ak tento účastník nie je riadne zastúpený.

10

Na úvod treba uviesť, že prináleží odvolateľovi, aby preukázal, že otázky uvedené v jeho odvolaní sú dôležité, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie (uznesenie z 10. decembra 2021, EUIPO/The KaiKai Company Jaeger Wichmann,C‑382/21 P, EU:C:2021:1050, bod 20 a citovaná judikatúra).

11

Okrem toho, ako vyplýva z článku 58a tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie v spojení s článkom 170a ods. 1 a článkom 170b ods. 4 druhou vetou Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, žiadosť o prijatie odvolania musí obsahovať všetky skutočnosti, ktoré sú nevyhnutné na to, aby Súdny dvor mohol rozhodnúť o tejto žiadosti, a v prípade čiastočného prijatia odvolania určiť, ktorých odvolacích dôvodov alebo častí odvolania sa má týkať vyjadrenie k odvolaniu. Vzhľadom na to, že mechanizmus predchádzajúceho prijatia odvolaní, uvedený v článku 58a tohto štatútu, má za cieľ obmedziť preskúmanie Súdneho dvora na otázky, ktoré sú dôležité pre jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie, musí totiž Súdny dvor preskúmať v rámci odvolania len tie odvolacie dôvody, ktoré odvolateľ uvedie a ktoré vyvolávajú také otázky (uznesenia z 10. decembra 2021, EUIPO/The KaiKai Company Jaeger Wichmann,C‑382/21 P, EU:C:2021:1050, bod 21, a zo 16. novembra 2022, EUIPO/Nowhere,C‑337/22 P, EU:C:2022:908, bod 24).

12

V žiadosti o prijatie odvolania sa teda musia v každom prípade jasným a presným spôsobom uviesť dôvody, na ktorých sa odvolanie zakladá, s rovnakou presnosťou a jasnosťou určiť právna otázka, ktorú každý z týchto dôvodov nastoľuje, spresniť, či je táto otázka dôležitá, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie, a osobitne vysvetliť dôvody, pre ktoré je táto otázka dôležitá vzhľadom na uvedené kritérium. Pokiaľ ide konkrétne o odvolacie dôvody, v žiadosti o prijatie odvolania sa musí spresniť ustanovenie práva Únie alebo judikatúra, ktoré údajne boli porušené napadnutým rozsudkom alebo uznesením, ktoré je predmetom odvolania, stručne objasniť, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie, ktorého sa údajne dopustil Všeobecný súd, a uviesť, v akom rozsahu táto chyba ovplyvnila výsledok napadnutého rozsudku alebo uznesenia, ktoré je predmetom odvolania. Ak nesprávne namietané právne posúdenie vyplýva z porušenia judikatúry, v žiadosti o prijatie odvolania sa musí uviesť stručne, ale jasne a presne po prvé, kde sa nachádza údajný rozpor, a to s uvedením tak bodov rozsudku alebo uznesenia, ktoré je predmetom odvolania, ktoré žalobca spochybňuje, ako aj bodov rozhodnutia Súdneho dvora alebo Všeobecného súdu, ktoré boli údajne porušené, a po druhé konkrétne dôvody, pre ktoré takýto rozpor vyvoláva dôležitú otázku, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie (uznesenie z 10. decembra 2021, EUIPO/The KaiKai Company Jaeger Wichmann,C‑382/21 P, EU:C:2021:1050, bod 22 a citovaná judikatúra).

13

Po prvé je v prejednávanej veci potrebné konštatovať, že v žiadosti o prijatie odvolania sú presne a jasne uvedené tieto dva dôvody, pričom prvý vychádza z nesprávneho uplatnenia judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa použitia článku 19 tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a druhý z porušenia článku 47 Charty.

14

Po druhé, pokiaľ ide o prvý dôvod odvolania, je potrebné uviesť, že v žiadosti o prijatie odvolania je z právneho hľadiska dostatočne uvedené, v čom spočíva tvrdené pochybenie vyplývajúce z porušenia judikatúry, v akom rozsahu toto pochybenie ovplyvnilo výsledok napadnutého uznesenia, ako aj konkrétne dôvody, pre ktoré takéto pochybenie – ak bude preukázané – nastoľuje otázku dôležitú pre jednotu, vnútorný súlad, alebo vývoj práva Únie. Z tejto žiadosti totiž vyplýva, že tvrdené pochybenie spočíva v tom, že judikatúra vychádzajúca z bodu 81 rozsudku z 24. marca 2022, PJ a PC/EUIPO (C‑529/18 P a C‑531/18 P, EU:C:2022:218), podľa ktorej platí, že v situácii, keď je samotný klient, ktorý je fyzickou osobou, spoločníkom a zakladajúcim členom advokátskej kancelárie, a z tohto dôvodu môže nad spolupracovníkom vykonávať skutočnú kontrolu, je potrebné konštatovať, že vzťahy existujúce medzi advokátom, ktorý je spolupracovníkom, a klientom, ktorý je spoločníkom advokátskej kancelárie, zo svojej povahy zjavne narúšajú nezávislosť advokáta, bola v bode 33 a nasl. napadnutého uznesenia uplatnená na odvolateľa, ktorý je právnickou osobou. V predmetnej žiadosti sa pritom uvádza, že keby bolo takéto pochybenie konštatované, bola by žaloba podaná na Všeobecný súd prípustná.

15

V súlade s dôkazným bremenom, ktoré znáša žiadateľ o prijatie odvolania, musí odvolateľ preukázať, že nezávisle od právnych otázok, ktoré uvádza vo svojom odvolaní, toto odvolanie nastoľuje jednu alebo viacero otázok dôležitých pre jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie, pričom rozsah tohto kritéria prekračuje rámec rozsudku, ktorý je predmetom odvolania, a v konečnom dôsledku aj rámec jeho odvolania (uznesenie zo 16. novembra 2022, EUIPO/Nowhere,C‑337/22 P, EU:C:2022:908, bod 32 a citovaná judikatúra).

16

Toto preukázanie samo osebe vyžaduje preukázať tak existenciu, ako aj dôležitosť takýchto otázok prostredníctvom konkrétnych skutočností, ktoré sú príznačné pre prejednávanú vec, a nie iba všeobecné tvrdenia (uznesenie zo 16. novembra 2022, EUIPO/Nowhere,C‑337/22 P, EU:C:2022:908, bod 33 a citovaná judikatúra).

17

V prejednávanej veci pritom odvolateľka otázku nastolenú v rámci prvého odvolacieho dôvodu identifikuje ako otázku, ktorej cieľom je v podstate zistiť, či z judikatúry vychádzajúcej z bodu 81 rozsudku z 24. marca 2022, PJ a PC/EUIPO (C‑529/18 P a C‑531/18 P, EU:C:2022:218), ktorý sa týka uplatnenia článku 19 tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, vyplýva, že k zjavnému narušeniu nezávislosti advokáta dochádza aj vtedy, ak je klientom právnická osoba, ktorej konateľom je vlastník advokátskej kancelárie, ktorá zamestnáva advokáta zastupujúceho tohto klienta.

18

Odvolateľka ďalej zdôrazňuje, že právna otázka nastolená v rámci prvého odvolacieho dôvodu prekračuje rámec tohto dôvodu, keďže z odpovede na túto otázku vyplynú indikácie na zastupovanie klienta, a teda aj na prípustnosť žalôb, čo je otázka, ktorá ďaleko prekračuje oblasť práva ochranných známok. Odvolateľka teda uvádza konkrétne dôvody, prečo je takáto otázka dôležitá pre jednotu, vnútorný súlad a vývoj práva Únie.

19

Po tretie, pokiaľ ide o otázku nastolenú v rámci druhého odvolacieho dôvodu, je potrebné konštatovať, že v žiadosti o prijatie odvolania je z právneho hľadiska dostatočne uvedené, v čom spočíva tvrdené pochybenie vyplývajúce z porušenia judikatúry, v akom rozsahu toto pochybenie ovplyvnilo výsledok napadnutého uznesenia a prečo konkrétne takéto pochybenie – ak bude preukázané – nastoľuje otázku dôležitú pre jednotu, vnútorný súlad, alebo vývoj práva Únie.

20

Z tejto žiadosti o prijatie odvolania totiž vyplýva, že tvrdené nesprávne právne posúdenie v podstate spočíva v tom, že Všeobecný súd odvolateľku neupozornil, že nie je riadne zastúpená advokátom v zmysle článku 51 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu a článku 19 tretieho a štvrtého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, a ani jej neumožnil, aby sa nechal riadne zastúpiť. Odvolateľka okrem toho z právneho hľadiska dostatočne vysvetľuje, že okolnosť, že jej Všeobecný súd pred konštatovaním neprípustnosti jej žaloby neumožnil zmeniť včas zástupcu, ovplyvnila výsledok napadnutého uznesenia. V opačnom prípade by totiž odvolateľka mala možnosť zamedziť vyhlásenie neprípustnosti jej žaloby.

21

Nakoniec treba uviesť, že odvolateľka otázku nastolenú v rámci druhého odvolacieho dôvodu identifikuje ako otázku, ktorej cieľom je v podstate zistiť, či v prípade, ak účastník konania nie je podľa Všeobecného súdu riadne zastúpený advokátom v zmysle článku 51 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu v spojení s článkom 19 tretieho a štvrtého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, z článku 47 Charty vyplýva, že Všeobecný súd musí pred prijatím rozhodnutia o odmietnutí žaloby na túto okolnosť upozorniť dotknutého účastníka konania v tom zmysle, aby sa mu umožnilo nechať sa riadne zastúpiť. Ďalej zo žiadosti o prijatie odvolania vyplýva, že dôležitosť prípadnej povinnosti Všeobecného súdu umožniť odvolateľovi zmeniť zástupcu pred konštatovaním neprípustnosti jeho žaloby prekračuje rámec napadnutého uznesenia. V tomto ohľade je nutné uviesť, že takáto otázka nesúvisí s určitou oblasťou práva Únie, ale sa týka všetkých druhov sporov pred Všeobecným súdom, pri ktorých sa vyžaduje zastúpenie advokátom v zmysle článku 19 tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie v spojení s článkom 53 prvým odsekom tohto štatútu.

22

Vzhľadom na skutočnosti, ktoré uviedla odvolateľka, táto žiadosť o prijatie odvolania z právneho hľadiska dostatočne preukazuje, že odvolanie vyvoláva dôležitú otázku, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad a vývoj práva Únie.

23

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti treba rozhodnúť, že odvolanie sa prijíma v celom rozsahu.

24

Podľa článku 170b ods. 4 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak sa odvolanie prijme čiastočne alebo úplne vzhľadom na kritériá uvedené v článku 58a treťom odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, v konaní sa pokračuje podľa článkov 171 až 190a tohto rokovacieho poriadku.

25

Podľa článku 137 uvedeného rokovacieho poriadku, ktorý sa na odvolacie konanie uplatňuje na základe článku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku, sa o trovách konania rozhodne v rozsudku alebo uznesení, ktorým sa konanie končí.

26

Vzhľadom na to, že žiadosti o prijatie odvolania sa vyhovelo, sa o trovách konania rozhodne neskôr.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (komora príslušná prijímať odvolania) rozhodol takto: