1.

Má sa článok 1 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006 (1) vykladať v tom zmysle, že predpis vnútroštátneho práva, ako je § 371 ods. 1 bod 4 estónskeho Občianskeho súdneho poriadku (podľa ktorého súd vyhlási žalobu za neprípustnú o. i. v prípade, keď nadobudlo právoplatnosť uznesenie estónskeho súdu, ktorým sa konanie skončilo, pričom toto uznesenie bolo vydané v právnom spore medzi rovnakými účastníkmi konania, s tým istým predmetom konania a na rovnakom základe a vylučuje opakovanú žalobu v tej istej veci) bráni prerokovaniu žaloby vo veci pohľadávky, pre ktorú súd členského štátu vydal európsky platobný rozkaz a vyhlásil ho za vykonateľný?

2.

Keď na prvú otázku treba spravidla odpovedať v tom zmysle, že potvrdzuje existenciu prekážky, zmení sa odpoveď v prípade, keď sa po vyhlásení vykonateľnosti európskeho platobného rozkazu preukáže, že doručenie platobného rozkazu sa neuskutočnilo v súlade s minimálnymi požiadavkami, ktoré sú stanovené v článku 13 až článku 15 nariadenia č. 1896/2006?

3.

Keď na druhú otázku treba odpovedať v tom zmysle, že sa potvrdí existencia prekážky: môže súd, ktorý vydal európsky platobný rozkaz a vyhlásil ho za vykonateľný, ex offo alebo na návrh navrhovateľa rozhodnúť, že vyhlásenie vykonateľnosti platobného rozkazu je neplatné, keď sa po vyhlásení vykonateľnosti platobného rozkazu preukáže, že doručenie platobného rozkazu sa neuskutočnilo v súlade s minimálnymi požiadavkami, ktoré sú stanovené v článku 13 až článku 15 nariadenia č. 1896/2006?

4.

V prípade kladnej odpovede na tretiu otázku: môže súd, ktorý vydal európsky platobný rozkaz a vyhlásil ho za vykonateľný, nezávisle od realizácie, ukončenia alebo výsledku konania vo veci vykonateľnosti na súde členského štátu výkonu rozhodnúť o neplatnosti vyhlásenia platobného rozkazu za vykonateľný?