Odvolanie podané 16. septembra 2022: ABLV Bank AS, v likvidácii, proti rozsudku Všeobecného súdu (desiata rozšírená komora) zo 6. júla 2022 vo veci T-280/18, ABLV Bank/SRB

(Vec C-602/22 P)

(2022/C 424/46)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: ABLV Bank AS, v likvidácii (v zastúpení: O. Behrends, advokát)

Ďalší účastníci konania: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB), Európska centrálna banka (ECB)

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

—	zrušil napadnutý rozsudok,

—	určil, že rozhodnutia SRB z 23. februára 2018 sú v rozsahu, v akom sa týkajú odvolateľky a jej luxemburskej dcérskej spoločnosti, neplatné,

—	zaviazal SRB na náhradu trov konania odvolateľky a trov odvolacieho konania a

—	pokiaľ nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, vrátil vec Všeobecnému súdu na ďalšie konanie.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania odvolateľka uvádza štyri odvolacie dôvody.

Prvý odvolací dôvod: Všeobecný súd nesprávne vyložil a uplatnil článok 18 nariadenia o jednotnom postupe riešenia krízových situácií (1) a dopustil sa viacerých s tým súvisiacich pochybení a skreslení skutkového stavu. Odvolateľka tvrdí, že:

—

Všeobecný súd ignoroval jasný popis hraníc právomoci SRB, ktorý je obsiahnutý v článku 18 nariadenia o jednotnom postupe riešenia krízových situácií a podľa ktorého môže mať postup SRB právne účinky navonok iba vtedy, ak sú splnené všetky tri podmienky stanovené v článku 18 tohto nariadenia a ak proti tomu Európska komisia a Rada Európskej únie nevzniesli žiadnu námietku,

—	tvrdenie, že SRB môže prijať opatrenia, ktoré navonok vyvolávajú právne účinky, a teda sú splnené iba prvé dve podmienky, nemá oporu v článku 18 nariadenia o postupe riešenia krízových situácií,

—	SRB pripustila svoje pochybenie, keď v nedávnych obdobných prípadoch zaujala odlišný prístup,

—	Všeobecný súd nepreskúmal v celom rozsahu legalitu sporných rozhodnutí (SRB/EES/2018/09 a SRB/EES/2018/10 z 23. februára 2018), keď nezistil, ako konkrétne sa podľa jeho výkladu sporných rozhodnutí zmenilo právne postavenie odvolateľky a jej dcérskej spoločnosti,

—	Všeobecný súd skreslil jasný obsah sporných rozhodnutí, keď odmietol pripustiť, že obsahujú rozhodnutia o likvidácii odvolateľky a jej dcérskej spoločnosti a

—	Všeobecný súd sa dopustil viacerých ďalších pochybení, a to okrem iného tým, že na účely vykonania sporných rozhodnutí zamenil tieto rozhodnutia s opatreniami, ktoré SRB adresovala vnútroštátnym orgánom príslušným na riešenie krízy.

Druhý odvolací dôvod: Všeobecný súd sa dopustil viacerých právnych a procesných pochybení, ako aj skreslenia skutkového stavu, v súvislosti s vecnými zisteniami. Odvolateľka tvrdí, že:

—	Všeobecný súd skreslil obsah spisu tvrdením o implicitnom posúdení zlyhania alebo pravdepodobného zlyhania a tým, že nespomenul, že SRB na svoju obranu výslovne konštatovala, že nevykonala posúdenie zlyhania alebo pravdepodobného zlyhania a

—

v tejto súvislosti sa Všeobecný súd dopustil viacerých ďalších pochybení a skreslení a nevyporiadal sa s argumentami odvolateľky, keď sa okrem iného nezaoberal účinkami moratória pozastavenia platobných záväzkov a nesprávne vyložil pojem likvidity v zmysle článku 18 nariadenia o postupe riešenia krízových situácií.

Tretí odvolací dôvod: Všeobecný súd sa dopustil viacerých právnych pochybení a skreslení skutkového stavu a nevyporiadal sa s námietkami odvolateľky súvisiacimi s oznámením FinCEN (Financial Crimes Enforcement Network) a následnými zisteniami uskutočnenými na základe záverov Lotyšského úradu pre prevenciu a potieranie korupcie.

Štvrtý odvolací dôvod: Všeobecný súd sa nesprávne domnieval, že žaloba o neplatnosť sporného rozhodnutia týkajúceho sa dcérskej spoločnosti odvolateľky je neprípustná. Odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa nesprávne domnieval, že sporné rozhodnutia nie je možné vykladať vo svetle verejných oznámení uskutočnených v čase prijatia týchto rozhodnutí a že je relevantný iba dokument, ktorý SRB zaslala vnútroštátnym orgánom príslušným na riešenie krízových situácií na účely vykonania sporných rozhodnutí, a že Všeobecný súd v každom prípade skreslil jasný obsah tohto dokumentu.

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1).