1.

Má sa článok 167, článok 168 písm. a) a článok 178 písm. a) smernice o DPH (1) vykladať v tom zmysle, že ak daňové orgány u ktoréhokoľvek člena dodávateľského reťazca zistia, že došlo k porušeniu osobitnej právnej úpravy týkajúcej sa plnení prevzatých na základe zmluvy uzavretej so zdaniteľnou osobou alebo dohôd uzavretých medzi členmi reťazca, alebo k porušeniu ktorejkoľvek inej právnej úpravy, takéto porušenie samo osebe predstavuje objektívnu skutočnosť postačujúcu na preukázanie existencie daňového podvodu, hoci je činnosť členov reťazca zo všetkých hľadísk v súlade s právom, alebo má daňový orgán aj v tomto prípade konkretizovať, v čom spočíva daňový podvod, ako aj to, ktorý z členov reťazca a ako sa tohto podvodu dopustil? Má daňový orgán za týchto okolností v prípade zistenia, že došlo k nesplneniu povinnosti, skúmať príčinnú súvislosť medzi nesplnením povinností stanovených právnymi predpismi upravujúcimi ekonomickú činnosť, a právom zdaniteľnej osoby na odpočítanie dane, takže len v prípade preukázania takejto súvislosti môže zdaniteľnej osobe odoprieť právo na odpočítanie DPH?

2.

Možno vzhľadom na vyššie uvedené články smernice o DPH, ako aj na právo na spravodlivý proces zakotvené v článku 47 Charty základných Európskej únie ako všeobecná zásada práva a na základnú zásadu proporcionality a právnej istoty, požadovať od zdaniteľnej osoby, aby v rámci svojej všeobecnej kontroly overila, či si predchádzajúci členovia reťazca splnili povinnosti stanovené osobitnou právnou úpravou upravujúcou poskytovanie fakturovaných plnení a podmienky na výkon činnosti v súlade s právom? V prípade kladnej odpovede ide nepretržitú povinnosť zdaniteľnej osoby, pokiaľ trvá právny vzťah, prípadne ako často si ju má plniť?

3.

Má sa článok 167, článok 168 písm. a) a článok 178 písm. a) smernice o DPH vykladať v tom zmysle, že ak zdaniteľná osoba zistí, že niektorý z predchádzajúcich členov reťazca si nesplnil svoje povinnosti, zdaniteľná osoba si nesmie uplatniť svoje právo na odpočítanie dane, ktorá je jej fakturovaná, inak by sa žiadosť o odpočítanie dane DPH kvalifikovala ako daňový podvod?

4.

Majú sa vyššie uvedené články smernice o DPH v spojení so zásadou právnej istoty a daňovej neutrality vykladať v tom zmysle, že daňový orgán pri skúmaní a kvalifikovaní podvodnej povahy reťazca, ako aj pri určení relevantných skutočností a posudzovaní dôkazov slúžiacich na podloženie tejto povahy, musí zohľadniť ustanovenia osobitnej právnej úpravy týkajúce sa fakturovaných plnení, najmä pravidlá upravujúce práva a povinností strán?

5.

Je v súlade s uvedenými článkami smernice, ako aj s právom na spravodlivý proces zakotveným v článku 47 ako všeobecná zásada práva a so základnou zásadou právnej istoty, prax daňových orgánov, kde po overení práva na odpočítanie dane na základe hospodárskeho plnenia pri poskytovaní služieb môže byť skutočná existencia tohto plnenia, ktorá je doložená faktúrami, zmluvami a inými účtovnými dokladmi, vyvrátená na základe zistení kontrolného orgánu získaných počas kontroly, ako aj na základe svedeckých výpovedí agentúrnych pracovníkov v odpovedi na otázku, čo si myslia o svojom pracovnoprávnom vzťahu, ako ho kvalifikujú z právneho hľadiska a kto podľa nich vykonáva funkciu zamestnávateľa?

6.

Je zlučiteľná s uvedenými článkami smernice o DPH a v súlade s právom na spravodlivý proces zakotveným v článku 47 Charty ako všeobecná zásada práva a so základnou zásadou právnej istoty prax daňových orgánov, kde je rozhodnutie zdaniteľnej osoby vykonávať svoju ekonomickú činnosť spôsobom, ktorý jej umožní čo najviac znížiť náklady, kvalifikované ako zneužitie práva a na tomto základe daňový orgán využije svoje právo prekvalifikovať zmluvy tak, že vytvorí zmluvu medzi stranami, ktoré predtým v zmluvnom zväzku neboli.