Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgericht Sigmaringen (Nemecko) 23. marca 2022 – A. A./Bundesrepublik Deutschland
(Vec C-216/22)
(2022/C 244/22)
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Verwaltungsgericht Sigmaringen
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: A. A.
Žalovaná: Bundesrepublik Deutschland
Prejudiciálne otázky
1.
|
a)
|
Je vnútroštátny predpis, podľa ktorého sa následná žiadosť považuje za prípustnú len vtedy, ak sa skutkový alebo právny stav, na ktorom bolo založené pôvodné rozhodnutie o zamietnutí, neskôr zmenil v prospech žiadateľa, zlučiteľný s článkom 33 ods. 2 písm. d) a s článkom 40 ods. 2 smernice 2013/32/EÚ (1)?
|
b)
|
Bránia článok 33 ods. 2 písm. d) a článok 40 ods. 2 smernice 2013/32/EÚ vnútroštátnemu predpisu, podľa ktorého sa rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (v tomto prípade rozhodnutie vydané v prejudiciálnom konaní podľa článku 267 ZFEÚ) nepovažuje za „novú skutočnosť“ alebo „nové zistenie“, ak sa v tomto rozhodnutí nekonštatuje nesúlad vnútroštátneho predpisu s právom Únie, ale sa v ňom len podáva výklad práva Únie? Aké podmienky musia byť prípadne splnené na to, aby sa rozsudok Súdneho dvora Európskej únie, v ktorom sa len podáva výklad práva Únie, musel zohľadniť ako „nová skutočnosť“ alebo „nové zistenie“?
|
|
2.
|
V prípade, ak je odpoveď na otázky 1a a 1b kladná, majú sa článok 33 ods. 2 písm. d) a článok 40 ods. 2 smernice 2013/32/EÚ vykladať v tom zmysle, že rozsudok Súdneho dvora Európskej únie, ktorým sa rozhodlo, že existuje silná domnienka, že odmietnutie vykonania vojenskej služby sa za podmienok spresnených v článku 9 ods. 2 písm. e) smernice 2011/95/EÚ (2) viaže na jeden z piatich dôvodov pripomenutých v jej článku 10, sa má zohľadniť ako „nová skutočnosť“ alebo „nové zistenie“?
|
3.
|
a)
|
Má sa článok 46 ods. 1 písm. a) bod ii) smernice 2013/32/EÚ vykladať v tom zmysle, že opravný prostriedok pred súdom proti rozhodnutiu o neprípustnosti, ktoré prijal rozhodujúci orgán, v zmysle článku 33 ods. 2 písm. d) a článku 40 ods. 5 smernice 2013/32/EÚ je obmedzený na posúdenie, či rozhodujúci orgán správne uznal, že sú splnené podmienky na to, aby sa následná žiadosť o azyl podľa článku 33 ods. 2 písm. d) a článku 40 ods. 2 a 5 smernice 2013/32/EÚ mohla považovať za neprípustnú?
|
b)
|
V prípade, ak je odpoveď na otázku 3a záporná, má sa článok 46 ods. 1 písm. a) bod ii) smernice 2013/32/EÚ vykladať v tom zmysle, že opravný prostriedok pred súdom proti rozhodnutiu o neprípustnosti zahŕňa aj posúdenie, či sú splnené podmienky na poskytnutie medzinárodnej ochrany v zmysle článku 2 písm. b) smernice 2011/95/EU, ak súd po vlastnom posúdení konštatuje, že nie sú splnené podmienky na zamietnutie následnej žiadosti o azyl ako neprípustnej?
|
c)
|
V prípade, ak je odpoveď na otázku 3b kladná, je podmienkou vydania takého súdneho rozhodnutia, aby sa žiadateľovi predtým poskytli osobitné procesné záruky podľa článku 40 ods. 3 tretej vety v spojení s ustanoveniami kapitoly II smernice 2013/32/EÚ? Môže súd sám uskutočniť toto konanie, alebo ho musí – prípadne po prerušení súdneho konania – delegovať na rozhodujúci orgán? Môže sa žiadateľ vzdať dodržania týchto procesných záruk?
|
|
(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 60).
(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 337, 2011, s. 9).