Žaloba podaná 8. februára 2022 – Európska komisia/Bulharská republika

(Vec C-85/22)

(2022/C 148/24)

Jazyk konania: bulharčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: G. Koleva, C. Hermes, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Bulharská republika

Návrhy žalobkyne

určiť, že Bulharská republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 4 ods. 4 a článku 6 ods. 1 smernice 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (smernice o ochrane prirodzených biotopov) (1), tým, že

—	čo najskôr, najneskôr však do šiestich rokov neoznačila 194 z celkového počtu 229 lokalít, ktoré boli v rozhodnutiach 2009/93/ES, 2009/91/ES a 2009/92/ES z 12. decembra 2008 a v rozhodnutí 2013/23/ES zo 16. novembra 2012 schválené ako lokality európskeho významu, ako osobitné chránené územia,

—	systematicky a sústavne porušovala svoje povinnosti stanoviť pre tieto lokality špecifické podrobné ciele ochrany,

—	systematicky a sústavne porušovala svoje povinnosti stanoviť potrebné ochranné opatrenia, ktoré zodpovedajú ekologickým požiadavkám určitých typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a druhov uvedených v prílohe II, vyskytujúcich sa v týchto lokalitách,

—	riadne neprebrala do vnútroštátneho právneho poriadku článok 6 ods. 1,

2.	zaviazať Bulharskú republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Predmetom tejto veci je riadne neprebratie článku 6 ods. 1 do vnútroštátneho právneho poriadku a riadne neuplatňovanie článku 4 ods. 4 a článku 6 ods. 1 smernice o ochrane prirodzených biotopov.

Článok 4 ods. 4 smernice o ochrane prirodzených biotopov okrem iného vyžaduje: Po schválení lokality európskeho významu v súlade s postupom uvedeným v odseku 2 označí príslušný členský štát čo najskôr túto lokalitu ako osobitné chránené územie, najneskôr však do šiestich rokov. Vo svojom rozsudku vo veci C-849/19, Komisia/Grécko (EU:C:2020:1047), Súdny dvor vysvetlil, že členské štáty sú takisto povinné stanoviť pre každé osobitné chránené územie konkrétne ciele ochrany. Podľa článku 6 ods. 1 smernice o ochrane prirodzených biotopov vytvoria členské štáty pre osobitne chránené územia potrebné ochranné opatrenia obsahujúce v prípade potreby príslušné plány riadenia, osobitne navrhnuté pre dané lokality alebo začlenené do ďalších plánov rozvoja, a primerané štatutárne, administratívne alebo zmluvné opatrenia, ktoré zodpovedajú ekologickým požiadavkám typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a druhov uvedených v prílohe II, vyskytujúcich sa v týchto lokalitách.

Podľa názoru Komisie Bulharská republika nesplnila svoje povinnosti, ktoré pre ňu z tohto ustanovenia vyplývajú: včasné označenie lokalít ako osobitne chránených území; stanovenie konkrétnych podrobných cieľov ochrany pre tieto lokality; stanovenie potrebných ochranných opatrení, a riadne prebratie článku 6 ods. 1 smernice o ochrane prirodzených biotopov do vnútroštátneho právneho poriadku.

(1) Ú. v. ES L 206, 1992, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102.