–

Staten og Kommunernes Indkøbsservice A/S, v zastúpení: J. Bødtcher‑Hansen a R. Holdgaard, advokater,

–

BibMedia A/S, v zastúpení: H. Holtse, advokat,

–

estónska vláda, v zastúpení: M. Kriisa, splnomocnená zástupkyňa,

–

španielska vláda, v zastúpení: I. Herranz Elizalde, splnomocnený zástupca,

–

rakúska vláda, v zastúpení: A. Posch a J. Schmoll, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: G. Gattinara, C. Vang a G. Wils, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 18 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi obstarávacou organizáciou Staten og Kommunernes Indkøbsservice A/S (ďalej len „SKI“) a spoločnosťou BibMedia A/S vo veci zadania verejnej zákazky na dodanie vybavenia knižníc a súvisiacich prípravných služieb.

3

Článok 18 smernice 2014/24, nazvaný „Zásady obstarávania“, v odseku 1 stanovuje:

„Verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentným a primeraným spôsobom.

Obstarávanie sa nesmie robiť so zámerom vylúčiť ho z rozsahu pôsobnosti tejto smernice ani umelo zúžiť hospodársku súťaž. Hospodárska súťaž sa považuje za umelo zúženú, ak je návrh obstarávania vypracovaný so zámerom neprimerane zvýhodniť či znevýhodniť niektoré hospodárske subjekty.“

4

Článok 27 tejto smernice s názvom „Verejná súťaž“ v odseku 1 stanovuje:

„V prípade verejnej súťaže môže každý hospodársky subjekt, ktorý má záujem, reagovať na výzvu na súťaž predložením ponuky.

…“

5

Článok 28 uvedenej smernice, nazvaný „Užšia súťaž“, stanovuje:

„1.   V užšej súťaži môže každý hospodársky subjekt reagovať na výzvu na súťaž predložením žiadosti o účasť…, pričom poskytne informácie na účely kvalitatívneho výberu, ktoré vyžaduje verejný obstarávateľ.

…

2.   Ponuku môžu predložiť len tie hospodárske subjekty, ktoré verejný obstarávateľ po posúdení poskytnutých informácií vyzve na predloženie ponuky. …

…“

6

Článok 46 tej istej smernice, nazvaný „Rozdelenie zákaziek na časti“, stanovuje:

„1.   Verejní obstarávatelia môžu rozhodnúť o zadaní zákazky vo forme samostatných častí a môžu určiť veľkosť a predmet takýchto častí.

…

2.   Verejní obstarávatelia v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo vo výzve na potvrdenie záujmu uvedú, či sa ponuky môžu predložiť na jednu, niekoľko alebo všetky časti.

Verejní obstarávatelia môžu aj v prípade, že ponuky možno predložiť na niekoľko alebo všetky časti, obmedziť počet častí, ktoré sa môžu zadať jednému uchádzačovi, a to za predpokladu, že maximálny počet častí pripadajúci na uchádzača je uvedený v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo vo výzve na potvrdenie záujmu. Verejní obstarávatelia v súťažných podkladoch uvedú objektívne a nediskriminačné kritéria alebo pravidlá, ktoré majú v úmysle uplatniť pri určení, ktoré časti zákazky sa zadajú, ak by uplatnenie kritérií na vyhodnotenie ponúk viedlo k tomu, že jednému uchádzačovi by sa zadalo viac častí ako stanovený maximálny počet.

3.   Členské štáty môžu stanoviť, že v prípade, ak sa tomu istému uchádzačovi môže zadať viac ako jedna časť, môžu verejní obstarávatelia zadávať zákazky kombinujúce niekoľko častí alebo všetky časti, ak v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo vo výzve na potvrdenie záujmu uviedli, že si vyhradzujú túto možnosť a uviedli časti alebo skupiny častí, ktoré môžu byť kombinované.

…“

7

Článok 2 Udbudsloven (zákon o verejnom obstarávaní) stanovuje:

„1.   Pri zadávaní verejných zákaziek… obstarávateľ dodržiava zásady rovnosti zaobchádzania, transparentnosti a proporcionality.

2.   Verejná súťaž nesmie byť navrhnutá so zámerom vylúčiť ju z pôsobnosti tohto zákona alebo umelo obmedziť hospodársku súťaž. Hospodárska súťaž sa považuje za umelo obmedzenú, ak je návrh obstarávania vypracovaný so zámerom neprimerane zvýhodniť či znevýhodniť jeden alebo niektoré hospodárske subjekty.“

8

Článok 49 ods. 3 tohto zákona stanovuje:

„V oznámení o vyhlásení verejného obstarávania verejný obstarávateľ uvedie tieto údaje:

9

Článok 56 uvedeného zákona stanovuje:

„V prípade verejnej súťaže môže každý hospodársky subjekt, ktorý má záujem, reagovať na oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania predložením ponuky. …“

10

SKI je centrálna obstarávacia organizácia, ktorá je vo vlastníctve dánskeho štátu a Kommunernes Landsforening (združenie obcí Dánskeho kráľovstva). Tento subjekt bol zriadený s cieľom racionalizovať zadávanie verejných zákaziek najmä prostredníctvom zadávania a správy rámcových dohôd v mene štátu a obcí.

11

SKI 4. februára 2020 vyhlásila verejné obstarávanie s cieľom uzavrieť rámcovú dohodu o dodávke vybavenia knižnice a prípravných služieb. Kritériom pre zadanie zákazky bola najnižšia cena.

12

Toto obstarávanie bolo rozdelené na osem častí. Časti 1 a 2, ktorých sa týka spor vo veci samej, boli označené ako „Dánske knihy a noty (východ)“ a „Dánske knihy a noty (západ)“ a mali odhadovanú hodnotu 253 miliónov dánskych korún (DKK) (približne 34 miliónov eur) a 475 miliónov DKK (približne 63 miliónov eur).

13

Bod 3.1 súťažných podkladov týkajúci sa tohto verejného obstarávania stanovoval:

„Časti 1 a 2 sú navzájom závislé (pozri bod 3.1.1) a ak uchádzač predloží ponuku na jednu z týchto častí, ponuky sa automaticky predkladajú pre obidve časti. …

Okrem vyššie uvedeného neexistujú žiadne obmedzenia, pokiaľ ide o počet častí, na ktoré uchádzač môže/musí predložiť ponuky.

SKI očakáva, že zákazku zadá jednému dodávateľovi na jednu časť. Tomu istému dodávateľovi môže byť zadaných niekoľko častí.

Trh s knižničnými materiálmi sa vyznačuje tým, že existuje len niekoľko špecializovaných dodávateľov a potenciálnych uchádzačov. Dánske knihy a noty predstavujú najväčšiu oblasť produktov z hľadiska obratu a sú pre potenciálnych uchádzačov z komerčného hľadiska dôležité. S cieľom zabezpečiť hospodársku súťaž na trhu v budúcnosti sú dánske knihy a noty geograficky rozdelené na dve časti. Zúčastnení zákazníci sú rozdelení na dve časti, východnú a západnú. …“

14

Bod 3.1.1 týchto súťažných podkladov stanovoval:

„Na dánske knihy a noty je vyhlásená verejná súťaž v rámci takzvaného „modelu východ/západ“, čo znamená, že zámerom je zadať zákazku jednému dodávateľovi vo východnom Dánsku a druhému dodávateľovi v západnom Dánsku, ale rovnaké navrhované ceny budú platiť pre všetkých zákazníkov bez ohľadu na to, či sa zákazníci nachádzajú vo východnom alebo západnom Dánsku.

…

Uchádzačovi, ktorý predloží ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, sa zadá zákazka ako dodávateľovi časti 2 – Dánske knihy a noty (západ).

Uchádzačovi, ktorý predloží druhú ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, sa zadá zákazka ako dodávateľovi časti 1 – Dánske knihy a noty (východ). Tento uchádzač však musí súhlasiť s tým, že zadanie zákazky ako dodávateľovi pre východné Dánsko vyžaduje, aby dodával výrobky a služby podľa rámcovej dohody zákazníkom vo východnom Dánsku za presne tie isté ceny, aké ponúkol uchádzač s ekonomicky najvýhodnejšou ponukou a za aké ich bude dodávať v západnom Dánsku.

Ak uchádzač s druhou ekonomicky najvýhodnejšou ponukou nesúhlasí s tým, že bude dodávateľom vo východnom Dánsku, možnosť prechádza na uchádzača s treťou ekonomicky najvýhodnejšou ponukou, ktorý musí rovnako súhlasiť s tým, že zadanie zákazky ako dodávateľovi vo východnom Dánsku vyžaduje, aby uchádzač dodával výrobky a služby podľa rámcovej dohody zákazníkom vo východnom Dánsku za presne tie isté ceny, aké ponúkol uchádzač s ekonomicky najvýhodnejšou ponukou a za aké ich bude dodávať v západnom Dánsku.

Ak ani tento uchádzač nesúhlasí s tým, že bude dodávateľom vo východnom Dánsku, možnosť prechádza na ďalšieho uchádzača na zozname a tak ďalej. Ak sa zoznam uchádzačov s ponukami, ktoré spĺňajú podmienky zákazky, vyčerpá a nenájde sa medzi nimi žiadny dodávateľ pre východné Dánsko, dodávateľovi, ktorému je zadaná zákazka v západnom Dánsku, bude zadaná aj zákazka vo východnom Dánsku. …

…“

15

Po uplynutí lehoty na predkladanie ponúk SKI dostala ponuky od spoločností Audio Visionary Music A/S (ďalej len „AVM“) a BibMedia, z ktorých každá predložila ponuku na všetky časti.

16

SKI, ktorá sa domnievala, že BibMedia predložila ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, zadala tejto spoločnosti časť 2 (západ) a navrhla prideliť AVM časť 1 (východ) pod podmienkou, že táto spoločnosť bude súhlasiť s dodaním tovaru a poskytnutím služieb stanovených pre túto časť za cenu, ktorú ponúkla BibMedia, teda za cenu, o ktorej bola AVM informovaná.

17

AVM s uvedeným súhlasila a SKI následne 21. apríla 2020 zaslala oznámenie o rozhodnutí o zadaní zákazky.

18

Dňa 30. apríla 2020 AVM podala sťažnosť na Klagenævnet for Udbud (Rada pre sťažnosti v oblasti verejného obstarávania, Dánsko) (ďalej len „rada pre sťažnosti“).

19

Dňa 14. januára 2021 rada pre sťažnosti dospela k záveru, že SKI porušila článok 2 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní tým, že pri častiach 1 a 2 použila postup zadávania zákaziek, ktorého podmienky by v podstate znamenali, že uchádzač, ktorý predložil druhú ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, môže zmeniť svoju ponuku po uplynutí lehoty na predloženie ponúk, aby mu bola zadaná časť 1 (ďalej len „rozhodnutie zo 14. januára 2021“).

20

Rada pre sťažnosti odôvodnila toto rozhodnutie tým, že tento uchádzač mal možnosť zmeniť podstatnú časť svojej ponuky, teda cenu, a to spôsobom, ktorý je v prospech verejného obstarávateľa a ktorý dá uvedenému uchádzačovi možnosť zlepšiť svoju ponuku s cieľom získať časť zákazky. Takýto postup je v rozpore so zákazom rokovaní, ktorý vyplýva zo zásad rovnosti zaobchádzania a transparentnosti.

21

SKI podala 9. júla 2021 proti rozhodnutiu zo 14. januára 2021 žalobu na Retten i Glostrup (Okresný súd Glostrup, Dánsko).

22

Dňa 7. decembra 2021 bola táto žaloba postúpená na Østre Landsret (Východný vyšší súd, Dánsko) konajúci ako prvostupňový súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

23

Tento súd sa domnieva, že hoci Súdny dvor už spresnil rozsah zákazu rokovaní vyplývajúceho z článku 18 smernice 2014/24, pokiaľ ide o výhrady obsiahnuté v ponuke, subdodávky a možnosť zohľadniť doplňujúce informácie, zatiaľ ešte nespresnil, či v rámci verejnej súťaže týkajúcej sa zákazky rozdelenej na časti v súlade s článkom 46 tejto smernice zákaz rokovaní bráni tomu, aby uchádzačovi, ktorý nepredložil ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, bola zadaná zákazka za podmienky, že v rámci tejto časti prijme možnosť dodávať dodávky a poskytovať služby, ktoré sú predmetom zákazky, za rovnakú cenu, ako je cena ponúknutá uchádzačom, ktorý predložil ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku.

24

Za týchto okolností Østre Landsret (Východný vyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Bránia zásady transparentnosti a rovnosti zaobchádzania uvedené v článku 18 smernice [2014/24] a z nich vyplývajúci zákaz rokovaní tomu, aby bola uchádzačovi, ktorý predložil druhú ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku v rámci verejnej súťaže pre samostatné časti (pozri články 27 a 46 tejto smernice), daná možnosť po uplynutí lehoty na predloženie ponuky a v súlade s vopred stanovenými podmienkami v špecifikácii dodať navrhované služby v rámci časti za rovnakých podmienok ako uchádzač, ktorý predložil ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku a ktorému preto bola zadaná iná časť v rámci toho istého verejného obstarávania?“

25

Súdny dvor opakovane zdôraznil, že konanie, ktoré upravuje článok 267 ZFEÚ, je nástrojom spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi, prostredníctvom ktorého Súdny dvor poskytuje týmto súdom výklad práva Únie potrebný na vyriešenie sporov, ktoré prejednávajú, pričom odôvodnením návrhu na začatie prejudiciálneho konania nie je formulovanie poradných názorov na všeobecné alebo hypotetické otázky, ale potreba, ktorá je vnútorne spätá s efektívnym riešením určitého sporu [rozsudok z 9. januára 2024, G. a i. (Vymenovanie sudcov na všeobecné súdy v Poľsku), C‑181/21 a C‑269/21, EU:C:2024:1, bod 62, ako aj citovaná judikatúra]. Súdny dvor tiež pripomenul, že zo znenia a systematiky článku 267 ZFEÚ vyplýva, že prejudiciálne konanie predovšetkým predpokladá, že pred vnútroštátnymi súdmi skutočne prebieha konanie, v rámci ktorého majú vydať rozhodnutie, pri ktorom budú môcť zohľadniť rozsudok v prejudiciálnom konaní (rozsudok z 26. marca 2020, Miasto Łowicz a Prokurator Generalny, C‑558/18 a C‑563/18, EU:C:2020:234, bod 46, ako aj citovaná judikatúra).

26

V prejednávanej veci Súdny dvor zaslal 13. októbra 2023 vnútroštátnemu súdu žiadosť o informácie, v ktorej žiadal, aby vnútroštátny súd objasnil, či napriek skutočnosti uvedenej v písomných pripomienkach spoločnosti BibMedia, že po rozhodnutí zo 14. januára 2021 sa v predmetnom verejnom obstarávaní nepokračovalo, ale bolo nahradené novým verejným obstarávaním, si SKI podľa dánskeho práva zachováva záujem na konaní v spore vo veci samej.

27

Dňa 27. novembra 2023 vnútroštátny súd odpovedal na túto žiadosť o informácie kladne, pričom odkázal najmä na dánsku judikatúru týkajúcu sa záujmu na konaní v oblasti správneho práva.

28

Keďže tento súd uviedol, že podľa vnútroštátneho práva pretrváva právny záujem na rozhodnutí sporu vo veci samej, v rámci ktorého má uvedený súd vydať rozhodnutie, pri ktorom bude môcť zohľadniť rozsudok vydaný v prejudiciálnom konaní, položená otázka nie je hypotetická a treba ju považovať za prípustnú.

29

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 18 ods. 1 smernice 2014/24 vykladať v tom zmysle, že zásady rovnosti zaobchádzania a transparentnosti uvedené v tomto ustanovení bránia tomu, aby v rámci postupu verejného obstarávania rozdeleného na časti bola uchádzačovi, ktorý predložil druhú ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, zadaná v súlade so spôsobmi stanovenými v súťažných podkladoch časť zákazky pod podmienkou, že súhlasí s dodaním tovaru a poskytnutím služieb týkajúcich sa tejto časti za rovnakú cenu, ako je cena ponúknutá uchádzačom, ktorý predložil ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku a ktorému bola v dôsledku toho zadaná iná, významnejšia časť tejto zákazky.

30

Zásada rovnosti zaobchádzania zakotvená v článku 18 ods. 1 smernice 2014/24 má za cieľ podporovať rozvoj zdravej a účinnej hospodárskej súťaže medzi podnikmi, ktoré sa zúčastňujú na verejnom obstarávaní, a patrí do samotnej podstaty pravidiel Únie týkajúcich sa postupov verejného obstarávania. V súlade s touto zásadou sa s uchádzačmi musí zaobchádzať rovnako tak v čase vypracúvania ich ponúk, ako aj v čase, keď sú tieto ponuky hodnotené uvedeným verejným obstarávateľom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. júna 2021, Rad Service a i., C‑210/20, EU:C:2021:445, bod 43, ako aj citovanú judikatúru).

31

Cieľom zásady transparentnosti, ktorá je tiež zakotvená v tomto článku 18 ods. 1, je zabezpečiť absenciu rizika uprednostňovania a svojvôle zo strany verejného obstarávateľa. Táto zásada vyžaduje, aby podmienky a modality verejného obstarávania boli v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch jasne, presne a jednoznačne formulované tak, aby po prvé všetci primerane informovaní a primerane obozretní uchádzači chápali ich presný význam a mohli ich vykladať rovnako, a po druhé, aby bol verejný obstarávateľ schopný skutočne overiť, či ponuky uchádzačov zodpovedajú kritériám, ktorými sa riadi predmetné obstarávanie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. septembra 2017, Casertana Costruzioni, C‑223/16, EU:C:2017:685, bod 34 a citovanú judikatúru).

32

Tieto zásady rovnosti zaobchádzania a transparentnosti tak bránia akémukoľvek rokovaniu medzi verejným obstarávateľom a uchádzačom v rámci postupu verejného obstarávania, čo znamená, že ponuka sa po jej predložení v zásade nemôže meniť ani z podnetu verejného obstarávateľa, ani uchádzača (rozsudky zo 14. septembra 2017, Casertana Costruzioni, C‑223/16, EU:C:2017:685, bod 35, ako aj z 3. júna 2021, Rad Service a i., C‑210/20, EU:C:2021:445, bod 43).

33

Taký spôsob zadania verejnej zákazky, ako je uvedený v súťažných podkladoch k verejnému obstarávaniu, o ktoré ide vo veci samej, podľa ktorého sa zákazka rozdelí na časti, z ktorých najvýznamnejšia bude zadaná uchádzačovi, ktorý predloží ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, zatiaľ čo časť nižšej hodnoty bude na účely zachovania hospodárskej súťaže v dotknutom hospodárskom odvetví prednostne zadaná uchádzačovi, ktorý predloží druhú ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, pod podmienkou, že tento uchádzač súhlasí s vykonaním tejto časti za cenu uchádzača, ktorý predloží ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, neobsahuje žiadny prvok rokovania v zmysle vyššie uvedenej judikatúry.

34

V tejto súvislosti treba uviesť, že takýto spôsob verejného obstarávania zaručuje pri zadávaní všetkých častí zákazky dodržanie kritéria najnižšej ceny bez možnosti verejného obstarávateľa odchýliť sa od tohto kritéria alebo vyzvať uchádzača, aby zmenil svoju ponuku, pretože tento verejný obstarávateľ musí vychádzať z cien navrhnutých pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk a dodržiavať počas celého tohto postupu poradie, ktoré vyplýva z týchto cenových ponúk.

35

V takom verejnom obstarávaní totiž práve ceny navrhnuté pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk priamo a s konečnou platnosťou určujú poradie uchádzačov. V rámci tohto poradia uchádzač, ktorý ponúkol najnižšiu cenu, zastáva prvé miesto a jeho cena je cenou, za ktorú sa uzavrie zákazka ako celok.

36

Možnosť, ktorú súťažné podklady poskytujú uchádzačovi, ktorý predloží druhú ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, aby mu bola pridelená časť zákazky, vychádza – ako to výslovne vyplýva zo súťažných podkladov – zo skutočnosti, že sa nachádza na druhom mieste v poradí vyplývajúcom z cien ponúknutých v ponukách.

37

Otázka, či táto možnosť bude alebo nebude využitá, závisí od rozhodnutia uvedeného uchádzača, či prijme alebo neprijme vykonanie predmetnej časti za cenu uchádzača, ktorý predložil ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku. Táto podmienka je súčasťou podmienok verejného obstarávania uvedených v súťažných podkladoch verejného obstarávania. V prípade, že uchádzač, ktorý predložil druhú ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, nesúhlasí s prispôsobením sa tejto cene, prináleží uchádzačovi, ktorý zastáva tretie miesto v poradí cien navrhnutých v ponukách, aby zaujal stanovisko k tejto otázke, a tak ďalej v poradí podľa poradia ponúk, až kým jeden z uchádzačov nesúhlasí s prispôsobením sa cene ponuky predloženej uchádzačom, ktorý predložil ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku. Ak všetci uchádzači zoradení od druhého po posledné miesto odmietnu vykonať túto časť zákazky za túto cenu, uchádzačovi, ktorý predložil ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, sa zadajú všetky časti zákazky.

38

Žiadne z rozhodnutí, ktoré môžu prijať uchádzači zoradení od druhého po posledné miesto, neznamená zmenu ponúk, ktoré predložili pred uplynutím lehoty stanovenej na tento účel, ani rokovanie s verejným obstarávateľom. Žiadny uchádzač totiž nemá možnosť zmenou svojej ponuky alebo akýmkoľvek rokovaním zmeniť svoje miesto v poradí alebo cenu, za ktorú bude uzavretá zmluva týkajúca sa ktorejkoľvek časti zákazky.

39

Z týchto skutočností vyplýva, že na taký spôsob zadania zákazky, o aký ide vo veci samej, sa bez porušenia zásad rovnosti zaobchádzania a transparentnosti vzťahuje prípad uvedený v článku 46 smernice 2014/24, teda prípad, v ktorom sa verejný obstarávateľ rozhodne zadať zákazku vo forme samostatných častí, pričom v súťažných podkladoch uvedie, či je možné predložiť ponuku na jednu, niekoľko alebo všetky časti, a uvedie, ktoré objektívne a nediskriminačné kritériá sa uplatnia na určenie zadania častí.

40

V tejto súvislosti nie je relevantná okolnosť, že postup verejného obstarávania v prejednávanej veci je verejná súťaž v zmysle článku 27 tejto smernice, keďže úvahy uvedené v bodoch 33 až 38 tohto rozsudku sa môžu uplatniť aj v užšej súťaži v zmysle článku 28 uvedenej smernice, keď hospodárske subjekty, ktoré boli vyzvané na predloženie ponuky, predložia svoje príslušné cenové ponuky.

41

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 18 ods. 1 smernice 2014/24 sa má vykladať v tom zmysle, že zásady rovnosti zaobchádzania a transparentnosti uvedené v tomto ustanovení nebránia tomu, aby sa v rámci postupu verejného obstarávania rozdeleného na časti uchádzačovi, ktorý predložil druhú ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, zadala v súlade s podmienkami stanovenými v súťažných podkladoch časť zákazky pod podmienkou, že súhlasí s dodaním tovaru a poskytnutím služieb týkajúcich sa tejto časti zákazky za rovnakú cenu, ako je cena ponúknutá uchádzačom, ktorý predložil ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku a ktorému bola v dôsledku toho zadaná iná, významnejšia časť tejto zákazky.

42

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

Článok 18 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES

sa má vykladať v tom zmysle, že:

zásady rovnosti zaobchádzania a transparentnosti uvedené v tomto ustanovení nebránia tomu, aby sa v rámci postupu verejného obstarávania rozdeleného na časti uchádzačovi, ktorý predložil druhú ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, zadala v súlade s podmienkami stanovenými v súťažných podkladoch časť zákazky pod podmienkou, že súhlasí s dodaním tovaru a poskytnutím služieb týkajúcich sa tejto časti zákazky za rovnakú cenu, ako je cena ponúknutá uchádzačom, ktorý predložil ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku a ktorému bola v dôsledku toho zadaná iná, významnejšia časť tejto zákazky.