Predbežné znenie
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)
z 29. júla 2024 (*)
„Odvolanie – Štátna pomoc – SA.33846 (2015/C) (ex 2014/NN) (ex 2011/CP) – Relevantná okolnosť, ktorá nastala po uverejnení rozhodnutia o začatí formálneho vyšetrovacieho konania – Identifikácia príjemcu pomoci – Povinnosť uverejniť pozmeňujúce rozhodnutie o začatí konania – Právo príjemcu pomoci predložiť svoje pripomienky – Podstatná formálna náležitosť – Nezlučiteľnosť s vnútorným trhom – Vymáhanie pomoci nariadené Európskou komisiou – Suma, ktorá sa má vymáhať – Právomoc dotknutého členského štátu“
Vo veci C‑697/22 P,
ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 11. novembra 2022,
Koiviston Auto Helsinki Oy, predtým Helsingin Bussiliikenne Oy, so sídlom v Helsinkách (Fínsko), v zastúpení: O. Hyvönen a N. Rosenlund, asianajajat,
odvolateľka,
ďalší účastníci konania:
Európska komisia, v zastúpení: M. Huttunen, J. Ringborg a F. Tomat, splnomocnení zástupcovia,
žalovaná v prvostupňovom konaní,
Fínska republika,
Nobina Oy, so sídlom v Espoo (Fínsko),
Nobina AB, so sídlom v Solne (Švédsko),
vedľajšie účastníčky konania v prvostupňovom konaní,
SÚDNY DVOR (štvrtá komora),
v zložení: predseda štvrtej komory C. Lycourgos, sudcovia O. Spineanu‑Matei, J.‑C. Bonichot (spravodajca), S. Rodin a L. S. Rossi,
generálna advokátka: L. Medina,
tajomník: A. Juhász‑Tóth, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 22. februára 2024,
po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 16. mája 2024,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Svojím odvolaním sa spoločnosť Helsingin Bussiliikenne Oy, teraz Koiviston Auto Helsinki Oy, domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie zo 14. septembra 2022, Helsingin Bussiliikenne/Komisia (T‑603/19, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2022:555), ktorým Všeobecný súd zamietol jej žalobu o neplatnosť rozhodnutia Komisie (EÚ) 2020/1814 z 28. júna 2019 o štátnej pomoci SA.33846 (2015/C) (ex 2014/NN) (ex 2011/CP), poskytnutej Fínskom v prospech spoločnosti Helsingin Bussiliikenne Oy (Ú. v. EÚ L 404, 2020, s. 10, ďalej len „sporné rozhodnutie“).
Právny rámec
2 Nariadenie Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 [ZFEÚ] (Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9), vo svojom článku 1, nazvanom „Vymedzenie pojmov“, stanovuje:
„Na účely tohto nariadenia platia nasledujúce vymedzenia pojmov:
…
h) ‚zainteresovaná strana‘ je akýkoľvek členský štát a akákoľvek osoba, podnik alebo združenie podnikov, ktorých záujmy by mohli byť ovplyvnené poskytnutím pomoci, najmä príjemca pomoci, konkurujúce si podniky a obchodné združenia.“
3 Podľa článku 6 tohto nariadenia s názvom „Formálne vyšetrovacie konanie“:
„1. Rozhodnutie o začatí formálneho vyšetrovacieho konania zhrnie relevantné skutkové a právne otázky, zahrnie predbežné posúdenie [Európskej k]omisie o povahe navrhovaného opatrenia ako pomoci a vysvetlí pochybnosti o jeho zlučiteľnosti s vnútorným trhom. Rozhodnutím sa vyzve dotknutý členský štát a iné zainteresované strany, aby predložili pripomienky v stanovenej lehote, ktorá spravidla nepresiahne jeden mesiac. V riadne odôvodnených prípadoch môže Komisia stanovenú lehotu predĺžiť.
2. Prijaté pripomienky sa predložia dotknutému členskému štátu. Ak zainteresovaná strana o to požiada na základe potenciálnej škody, jej identita sa nesprístupní dotknutému členskému štátu. Dotknutý členský štát môže odpovedať na pripomienky predložené v stanovenej lehote, ktorá spravidla nepresiahne jeden mesiac. V riadne odôvodnených prípadoch môže Komisia stanovenú lehotu predĺžiť.“
Okolnosti predchádzajúce sporu
4 Spoločnosť Helsingin Bussiliikenne (ďalej len „bývalá spoločnosť HelB“) prevádzkovala autobusové linky v regióne Helsinki (Fínsko) a ponúkala nájomnú prepravu a služby spočívajúce v prenájme autobusov. Bola v 100 % vlastníctve Helsingin kaupunki (mesto Helsinki).
5 Okolnosti predchádzajúce sporu boli opísané v bodoch 3 až 9 napadnutého rozsudku takto:
„3. Mesto Helsinki prijalo od roku 2002 do roku 2012 rôzne opatrenia v prospech spoločnosti HKL‑Bussiliikenne [Oy] a bývalej spoločnosti HelB (ďalej len ‚sporné opatrenia‘). Po prvé v roku 2002 tak bol spoločnosti HKL‑Bussiliikenne poskytnutý úver vo výške 14,5 milióna eur na obstaranie vybavenia pre autobusovú dopravu. Bývalá spoločnosť HelB začala čerpať tento úver 1. januára 2005. Mesto Helsinki po druhé poskytlo tejto spoločnosti v čase jej založenia prevádzkový úver v celkovej výške 15 893 700,37 eura, ktorého cieľom bolo refinancovať určité pasíva spoločností HKL‑Bussiliikenne a Suomen Turitiauto [Oy]. Mesto Helsinki po tretie 31. januára 2011 a 23. mája 2012 poskytlo bývalej spoločnosti HelB dva nové prevádzkové úvery vo výške 5,8 milióna eur a 8 miliónov eur.
4 Dňa 31. októbra 2011 podniky verejnej dopravy, spoločnosti Nobina Sverige AB a Nobina Finland Oy, podali na Európsku komisiu sťažnosť, ku ktorej sa 15. novembra 2011 pripojila ich materská spoločnosť Nobina AB. V tejto sťažnosti tvrdili, že Fínska republika poskytla bývalej spoločnosti HelB protiprávnu pomoc. Dňa 22. novembra 2011 Komisia predložila túto sťažnosť Fínskej republike.
5 Rozhodnutím C(2015) 80 final zo 16. januára 2015 o opatrení SA.33846 (2015/C) (ex 2014/NN) (ex 2011/CP) – Fínsko – Helsingin Bussiliikenne Oy (Ú. v. EÚ C 116, 2015, s. 22, ďalej len ‚rozhodnutie o začatí konania‘) Komisia začala konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ, ktoré sa týka najmä sporných opatrení. Toto rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie 10. apríla 2015 a dotknuté strany boli vyzvané, aby predložili svoje pripomienky v lehote jedného mesiaca od tohto uverejnenia. …
6 Okrem toho 24. júna 2015, počas konania, mesto Helsinki informovalo Komisiu o uskutočnení predaja bývalej spoločnosti HelB. Dňa 5. novembra 2015 Fínska republika zaslala Komisii návrh kúpnej zmluvy vypracovaný s odvolateľkou.
7 Dňa 14. decembra 2015 bola bývalá spoločnosť HelB predaná… spoločnosti Viikin Linja Oy. V súlade s podmienkami kúpnej zmluvy sa premenovala na Helsingin Bussiliikenne Oy (ďalej len ‚nová spoločnosť HelB‘). Akty týkajúce sa operácie zahŕňali doložku zaručujúcu úplné odškodnenie pre nadobúdateľa bývalej spoločnosti HelB v prípade žiadosti o vrátenie štátnej pomoci (ďalej len ‚doložka o odškodnení‘) a časť kúpnej ceny bola uvedená na viazaný účet až do prijatia konečného rozhodnutia týkajúceho sa štátnej pomoci alebo najneskôr do 31. decembra 2022. Tieto akty obsahovali aj mechanizmus návratu k lepšiemu zisku, na základe ktorého sa nadobúdateľ zaviazal vyplatiť predávajúcemu na ten istý viazaný účet bonus, ak sa prekročia vopred dohodnuté úrovne zisku.
8 Prevod v prospech spoločnosti Viikin Linja sa týkal všetkých obchodných činností bývalej spoločnosti HelB. Bývalá spoločnosť HelB si neponechala už žiadne aktíva, s výnimkou súm zapísaných alebo splatných na účet viazaného účtu. Pasíva vyplývajúce zo sporných opatrení neboli prevedené na novú spoločnosť HelB. Mesto Helsinki ju po predaji bývalej spoločnosti HelB oslobodilo od povinnosti vrátiť zostávajúcu dlžnú sumu za úver na obstaranie vybavenia z roku 2002. Okrem toho mesto Helsinki 11. decembra 2015 zmenilo prevádzkové úvery z rokov 2005, 2011 a 2012, ktoré neboli splatené, na základné imanie bývalej spoločnosti HelB.
9 Komisia 28. júna 2019 prijala [sporné rozhodnutie, ktorého v]ýrok… znie:
‚Článok 1
Štátna pomoc vo výške 54 231 850 [eur], ktorú [Fínska republika] v rámci [sporných] opatrení… v rozpore s článkom 108 ods. 3 [ZFEÚ] neoprávnene poskytl[a] v prospech spoločnosti Helsingin Bussiliikenne Oy, je nezlučiteľná s vnútorným trhom.
Článok 2
1. [Fínska republika] zabezpečí, že príjemca vráti pomoc uvedenú v článku 1.
2. So zreteľom na hospodársku kontinuitu medzi bývalou spoločnosťou HelB (v súčasnosti spoločnosť Helsingin kaupungin Linja‑autotoiminta Oy) a novou spoločnosťou HelB (celé obchodné meno Helsingin Bussiliikenne Oy, predtým Viikin Linja Oy) sa povinnosť splatiť pomoc prenáša na novú spoločnosť HelB (celé obchodné meno: Helsingin Bussiliikenne Oy).
3. Sumy, ktoré sa majú vrátiť, sa úročia od dátumu, keď ich príjemca dostal k dispozícii, až do ich skutočného vrátenia.
…
Článok 4
1. Do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia [Fínska republika] predloží Komisii tieto informácie:
a) celkovú sumu (istinu a úroky súvisiace s vrátením), ktorú má príjemca vrátiť;
…‘“
Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok
6 Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 9. septembra 2019 podala nová spoločnosť HelB žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia sporného rozhodnutia.
7 Na podporu svojej žaloby uviedla päť žalobných dôvodov, pričom prvý bol založený na tom, že sporné rozhodnutie bolo prijaté v rozpore s jej procesnými právami, druhý sa zakladal na zjavne nesprávnom posúdení Komisie pri jej posúdení existencie hospodárskej kontinuity medzi bývalou a novou spoločnosťou HelB, tretí bol založený na nedostatočnom odôvodnení sporného rozhodnutia, štvrtý na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery a zásady proporcionality a piaty na porušení článku 107 ods. 1 ZFEÚ.
8 Všeobecný súd napadnutým rozsudkom túto žalobu zamietol.
Návrhy účastníkov odvolacieho konania
9 Odvolateľka svojím odvolaním navrhuje, aby Súdny dvor:
– zrušil napadnutý rozsudok,
– zrušil sporné rozhodnutie a
– uložil Komisii povinnosť nahradiť všetky trovy konania, ktoré vznikli odvolateľke v konaní na Všeobecnom súde a Súdnom dvore, zvýšené o zákonné úroky.
10 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:
– zamietol odvolanie a
– uložil odvolateľke povinnosť nahradiť všetky trovy konania Komisie.
O odvolaní
11 Odvolateľka uvádza na podporu svojho odvolania dva dôvody, ktoré sú založené na porušení podstatných procesných náležitostí a na porušení zásady proporcionality.
O prvom odvolacom dôvode
Argumentácia účastníkov konania
12 V prvom odvolacom dôvode odvolateľka poukazuje na porušenie podstatných procesných náležitostí.
13 V prvej časti tohto dôvodu odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že Komisia nebola povinná rozšíriť formálne vyšetrovacie konanie, ak chcela rozhodnúť o hospodárskej kontinuite medzi bývalou spoločnosťou HelB a novou spoločnosťou HelB. Všeobecný súd v bode 40 napadnutého rozsudku podľa nej nesprávne konštatoval, že rozšírenie povinnosti vrátiť štátnu pomoc poskytnutú bývalej spoločnosti HelB, ktoré nebolo stanovené v rozhodnutí o začatí konania, nerozšírilo predmet tohto konania, ktorý zostal obmedzený na pomoc uvedenú v tomto rozhodnutí. Prevod bývalej spoločnosti HelB, ku ktorému došlo 14. decembra 2015, bol novou skutočnosťou, s ktorou rozhodnutie o začatí konania nerátalo, v dôsledku čoho bola Komisia povinná opraviť alebo rozšíriť formálne vyšetrovacie konanie.
14 V druhej časti uvedeného dôvodu odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd v bode 51 napadnutého rozsudku nesprávne usúdil, že porušenie článku 108 ods. 2 ZFEÚ, ktorého sa dopustila Komisia tým, že nezapojila odvolateľku do formálneho vyšetrovacieho konania, nepredstavuje porušenie podstatnej formálnej náležitosti, ale len procesnú vadu, ktorá môže viesť k zrušeniu sporného rozhodnutia len vtedy, ak by sa preukázalo, že v prípade neexistencie tejto vady by toto rozhodnutie mohlo mať iný obsah.
15 Všeobecný súd sa tiež podľa odvolateľky dopustil pochybenia, keď v bodoch 50 a 51 napadnutého rozsudku uviedol, že opomenutie Komisie zapojiť zainteresované strany do správneho konania môže predstavovať porušenie podstatnej formálnej náležitosti len vtedy, ak sa toto opomenutie týkalo obsahu rozhodnutia o začatí konania.
16 Po prvé totiž toto stanovisko Všeobecného súdu mení právo kupujúceho podniku, ktorý je príjemcom štátnej pomoci, predložiť svoje pripomienky k formálnemu vyšetrovaciemu konaniu týkajúcemu sa tejto pomoci tým, že ho robí závislým od okamihu, keď k tomuto nadobudnutiu došlo.
17 Po druhé je v rozpore so zásadou rovnosti, ak by sa nadobúdateľ pri prevode činnosti, ku ktorému došlo počas formálneho vyšetrovacieho konania, nachádzal v nepriaznivejšej situácii ako nadobúdateľ pri prevode činnosti, ku ktorému došlo pred uverejnením rozhodnutia o začatí konania, teda nadobúdateľ, ktorý má možnosť predložiť pripomienky v tejto veci v štádiu tohto rozhodnutia, alebo ako nadobúdateľ pri prevode činnosti, ku ktorému dôjde až po konečnom rozhodnutí Komisie, teda nadobúdateľ, ktorý môže predložiť pripomienky vo vnútroštátnej fáze výkonu.
18 Po tretie vyššie uvedený prístup Všeobecného súdu viedol k situácii, v ktorej sa zainteresovanej strane nachádzajúcej sa v situácii porovnateľnej so situáciou odvolateľky, neposkytuje nijaká možnosť predložiť svoje pripomienky, relevantné informácie a dôkazy predtým, ako Komisia prijme rozhodnutie o vrátení pomoci, ktorú považuje za protiprávnu.
19 Všeobecný súd založil svoje rozlišovanie medzi porušením podstatnej formálnej náležitosti a ďalšou procesnou vadou na súdnych precedensoch, ktorých skutkové okolnosti sa líšia od skutkových okolností prejednávanej veci. Na jednej strane vo veciach, v ktorých bol vyhlásený rozsudok uvedený v bode 51 napadnutého rozsudku a judikatúre, na ktorú spomenutý rozsudok odkazuje, mal dotknutý účastník konania možnosť byť vypočutý a nesplnenie povinnosti vypočutia sa týkalo len niektorých dokumentov v spise. Na druhej strane odvolateľka tvrdí, že judikatúra, na ktorú odkazuje rozsudok uvedený v bode 51 napadnutého rozsudku, vychádza zo skutkových okolností, ktoré nie sú porovnateľné s okolnosťami v prejednávanej veci.
20 Z rozsudku z 11. decembra 2008, Komisia/Freistaat Sachsen (C‑334/07 P, EU:C:2008:709, bod 55), naopak vyplýva, že „ak Komisia rozhodne o začatí konania vo veci formálneho zisťovania v súvislosti s návrhom pomoci, musí umožniť účastníkom, medzi ktorými je jeden alebo viac dotknutých podnikov, predložiť ich pripomienky, [pričom t]oto pravidlo má charakter podstatnej formálnej náležitosti.“
21 Odvolateľka tiež uvádza, že právo byť vypočutý v správnom konaní je základným právom uznaným právom Únie a zakotveným v článku 41 Charty základných práv Európskej únie s názvom „Právo na dobrú správu vecí verejných“. Jeho porušenie predstavuje podstatnú procesnú vadu odôvodňujúcu zrušenie sporného rozhodnutia bez toho, aby bola poškodená osoba povinná preukázať prípadné účinky svojho vypočutia na rozhodnutie, ktoré sa má prijať v rámci správneho konania. Všeobecný súd tým, že usúdil, že samotné odňatie práva byť vypočutý je len procesnou vadou, naznačuje, že toto právo nie je základným právom, ale právom, ktoré môže byť beztrestne porušené.
22 Právo byť vypočutý je tiež všeobecnou právnou zásadou, ktorá je v oblasti hospodárskej súťaže zakotvená v rozsudku z 23. októbra 1974, Transocean Marine Paint Association/Komisia (17/74, EU:C:1974:106, bod 15), v ktorom sa zdôrazňuje, že toto právo je o to dôležitejšie, že predmetné rozhodnutie vytvára „nezanedbateľnú zaťaž veľkého rozsahu“.
23 V prejednávanej veci malo sporné rozhodnutie závažné dôsledky pre novú spoločnosť HelB, pretože ju zaviazalo zaplatiť sumu približne 54 miliónov eur, zvýšenú o úroky spojené s vrátením protiprávnej štátnej pomoci, čo ju vystavilo riziku konkurzu a v júni 2021 prinútilo požiadať o reštrukturalizáciu. Reštrukturalizačné konanie sa skončilo vo februári 2022, a to predajom skupiny Koiviston Auto, ktorá nadobudla novú spoločnosť HelB, pretože rodina, ktorá túto skupinu založila v 20. rokoch, bola nútená ju predať, aby bola schopná toto vrátenie financovať. Z uvedeného vrátenia malo naopak prospech mesto Helsinki, ktoré pritom bolo za protiprávnu štátnu pomoc zodpovedné, pretože túto pomoc, ktorú poskytlo svojej vlastnej spoločnosti, získalo späť, pričom si ponechalo celú kúpnu cenu zaplatenú odvolateľkou.
24 V tretej časti prvého odvolacieho dôvodu odvolateľka tvrdí, že aj keby sa pripustilo, že Komisia v prejednávanej veci neporušila podstatnú formálnu náležitosť a spôsobila len procesnú vadu, nič to nemení na tom, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 64 napadnutého rozsudku rozhodol, že pripomienky odvolateľky neumožnili zmeniť sporné rozhodnutie.
25 Toto pochybenie je dôsledkom ďalšej chyby Všeobecného súdu v bode 56 napadnutého rozsudku, keď uviedol, že pripomienky, ktoré podľa odvolateľky mohli byť predložené, ak by nedošlo ku konštatovanej procesnej vade, sa týkali len jedného z kritérií použitých na určenie existencie hospodárskej kontinuity, teda hospodárskej logiky transakcie. Ako naopak vyplýva z bodov 42 a 52 napadnutého rozsudku, odvolateľka pred Všeobecným súdom tvrdila, že formálne vyšetrovacie konanie viedlo alebo mohlo viesť k odlišnému výsledku, najmä pokiaľ ide o uplatnenie zásady hospodárskej kontinuity a existenciu prevodu štátnej pomoci na novú spoločnosť HelB.
26 Navyše, ak je rozhodnutie Komisie predmetom žaloby pred súdmi Únie, preskúma sa na základe informácií a dokumentov, ktoré mala Komisia k dispozícii v čase, keď bolo prijaté (rozsudok z 2. septembra 2010, Komisia/Scott, C‑290/07 P, EU:C:2010:480, bod 91). Z uvedeného vyplýva, že ak je žalobca závislý len od skutočností uvedených v spise týkajúcom sa formálneho vyšetrovacieho konania, nemôže, a to ani v rámci súdneho konania, predložiť dôkazy preukazujúce, že jeho účasť na tomto formálnom vyšetrovacom konaní mohla mať vplyv na uvedené rozhodnutie. V dôsledku toho nedokáže predložiť dôkaz o tom, že by táto účasť mohla mať vplyv na toto rozhodnutie.
27 Vo svojej replike odvolateľka uvádza, že súhlasí s posúdením Komisie uvedeným v bode 73 jej vyjadrenia k odvolaniu, podľa ktorého preskúmanie existencie štátnej pomoci a preskúmanie hospodárskej kontinuity sú dvoma odlišnými otázkami. Zainteresované strany by preto mali byť vypočuté v súvislosti s oboma otázkami.
28 Komisia odmieta argumentáciu odvolateľky.
29 V prvom rade, pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého bola Komisia povinná opraviť alebo rozšíriť rozhodnutie o začatí konania, táto inštitúcia tvrdí, že Všeobecný súd správne konštatoval v bode 39 napadnutého rozsudku, že po tomto rozhodnutí nezmenila stanovisko, pokiaľ ide o príjemcu štátnej pomoci, a v bode 40 tohto rozsudku, že nezmenila ani názor, pokiaľ ide o predmet tejto pomoci, ktorý bol obmedzený na štyri opatrenia identifikované v uvedenom rozhodnutí. Zistenie hospodárskej kontinuity medzi novou a bývalou spoločnosťou HelB teda posúdenie Komisie nezmenilo. Všeobecný súd sa preto v bode 41 napadnutého rozsudku nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že Komisia nebola povinná ani opraviť, ani rozšíriť rozhodnutie o začatí konania.
30 V druhom rade Komisia spochybňuje údajné porušenie podstatnej formálnej náležitosti spočívajúce v tom, že nevyzvala novú spoločnosť HelB, aby predložila svoje pripomienky k hospodárskej kontinuite.
31 Po prvé, pokiaľ ide v tejto súvislosti o nesprávne právne posúdenie, ktorého sa údajne dopustil Všeobecný súd v súvislosti so zásadou rovnosti, keďže usúdil, že právo osôb, ktoré majú prospech z prevodu činností, byť vypočutí v rámci formálneho vyšetrovacieho konania sa líši podľa dátumu prevodu, Komisia sa domnieva, že rozlišovanie zo strany Všeobecného súdu je odôvodnené objektívnym rozdielom v situácii. Ak by totiž k prevodu došlo po začatí formálneho vyšetrovacieho konania, nadobúdateľ by vedel o tomto prebiehajúcom konaní a predpokladalo by sa, že akceptuje existujúcu situáciu, teda skutočnosť, že Komisia môže rozhodnúť, že predmetná štátna pomoc je nezlučiteľná s vnútorným trhom a musí sa vrátiť. V tejto situácii by nič nebránilo kupujúcemu, ktorý je hospodárskym nástupcom, aby toto riziko zohľadnil pri rokovaniach s predávajúcim.
32 V prejednávanej veci najmä nemožno pochybovať o tom, že nová spoločnosť HelB bola informovaná o prebiehajúcom formálnom vyšetrovacom konaní, pretože ustanovenie kúpnej zmluvy jej v prípade žiadosti o vrátenie štátnej pomoci zaručovalo úplnú náhradu škody.
33 Po druhé, pokiaľ ide o skutočnosť, že podľa odvolateľky je rozlišovanie Všeobecného súdu medzi porušením podstatnej formálnej náležitosti a inou procesnou vadou neodôvodnené, Komisia uvádza, že toto rozlišovanie vyplýva z judikatúry Súdneho dvora. Odvolateľka tým, že si zamenila právo byť vypočutý a právo zúčastniť sa na správnom konaní týkajúcom sa štátnej pomoci, túto judikatúru nezohľadnila. V rozsudku z 11. marca 2020, Komisia/Gmina Miasto Gdynia a Port Lotniczy Gdynia Kosakowo (C‑56/18 P, EU:C:2020:192), ktorý odvolateľka nesprávne považovala za irelevantný pre prejednávanú vec, totiž Súdny dvor rozhodol, že zainteresované strany boli zapojené do správneho konania, ale nie v dostatočnej miere.
34 Procesná vada by viedla k zrušeniu sporného rozhodnutia len vtedy, ak by sa preukázalo, že v prípade jej neexistencie by toto rozhodnutie mohlo mať iný obsah, ako to Všeobecný súd pripomenul v bode 51 napadnutého rozsudku.
35 Po tretie, pokiaľ ide o pochybenie, ktorého sa údajne dopustil Všeobecný súd konštatovaním, že skutočnosť, že nevyzval odvolateľku na predloženie pripomienok k rozhodnutiu o začatí konania, nepredstavuje porušenie podstatnej formálnej náležitosti, Komisia tvrdí, že o také porušenie nejde, ak okolnosť, ktorej opomenutie v rozhodnutí o začatí formálneho vyšetrovacieho konania sa Komisii vytýka, nepredstavuje skutkovú alebo právnu okolnosť relevantnú na skúmanie predmetného opatrenia pomoci (rozsudok z 10. marca 2022, Komisia/Freistaat Bayern a i., C‑167/19 P, EU:C:2022:176, bod 96). V prejednávanej veci Komisia v rozhodnutí o začatí konania neopomenula nijakú skutočnosť relevantnú pre preskúmanie sporných opatrení.
36 Po štvrté Komisia tvrdí, že v každom prípade nemá povinnosť zapojiť do formálneho vyšetrovacieho konania hospodárskeho nástupcu, ktorý nadobudne spoločnosť po prijatí rozhodnutia o začatí tohto konania. V dôsledku toho sa domnieva, že Všeobecný súd sa v bodoch 47, 48 a 51 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že Komisia porušila článok 108 ods. 2 ZFEÚ, a navrhuje, aby Súdny dvor nahradil nesprávne dôvody uvedené v týchto bodoch dôvodmi uvedenými nižšie.
37 Povinnosti vyplývajúce z článku 108 ods. 2 ZFEÚ sa obmedzujú na požiadavky týkajúce sa rozhodnutia o začatí formálneho vyšetrovacieho konania a súvisia s týmto rozhodnutím. Pokiaľ ide konkrétne o požiadavku riadne zapojiť zainteresované strany do správneho konania v oblasti štátnej pomoci, nemôže mať za následok, že tieto strany získajú rovnaké práva ako dotknutý členský štát. Záver Všeobecného súdu, podľa ktorého Komisia mala osobitne zapojiť odvolateľku do formálneho vyšetrovacieho konania a dať jej príležitosť predložiť svoje pripomienky k aspektom súvisiacim s hospodárskou kontinuitou z dôvodu osobitných okolností prejednávanej veci, spochybňuje zásadu, podľa ktorej sú vyšetrovania štátnej pomoci hlavne konaniami voči členskému štátu, ktorý poskytol predmetnú pomoc.
38 Po piate, pokiaľ ide o tvrdenie, že údajné porušenie článku 108 ods. 2 ZFEÚ zasahuje do práva byť vypočutý, ako je zakotvené v článku 41 Charty základných práv, a že má teda povahu porušenia podstatnej formálnej náležitosti, Komisia tvrdí, že zainteresované strany nemajú právo byť vypočuté, ale len právo zúčastniť sa na správnom konaní vedenom Komisiou v primeranom rozsahu so zreteľom na okolnosti prejednávanej veci (rozsudky z 11. marca 2020, Komisia/Gmina Miasto Gdynia a Port Lotniczy Gdynia Kosakowo, C‑56/18 P, EU:C:2020:192, bod 71, ako aj citovaná judikatúra, a z 29. septembra 2021, Ryanair/Komisia a i., T‑448/18, EU:T:2021:626, bod 102).
39 Súdy Únie nemôžu na základe všeobecných právnych zásad, ako je právo byť vypočutý, rozšíriť procesné práva, ktoré zainteresovaným stranám priznáva Zmluva o FEÚ a sekundárne právo. Konanie podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ je konaním inter partes len pre dotknutý členský štát, ale nie pre ostatných účastníkov konania (rozsudok zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein‑Westfalen/Komisia, T‑228/99 a T‑233/99, EU:T:2003:57, bod 168). V konaní týkajúcom sa kontroly štátnej pomoci sa preto príjemcovia štátnej pomoci nemôžu dovolávať práva na obranu.
40 Povinnosť Komisie vopred oznámiť príjemcom štátnej pomoci skutočnosti, na ktorých má v úmysle založiť svoje konečné rozhodnutie, by znamenala otvorenie kontradiktórnej diskusie, aká sa začala v prospech členského štátu zodpovedného za poskytnutie pomoci. Takáto povinnosť by bola v rozpore s rozsudkom z 11. marca 2020, Komisia/Gmina Miasto Gdynia a Port Lotniczy Gdynia Kosakowo (C‑56/18 P, EU:C:2020:192, body 74 a 75).
41 V treťom rade, pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie, ktorého sa údajne dopustil Všeobecný súd, keď rozhodol, že pripomienky odvolateľky neumožnili zmeniť sporné rozhodnutie, Komisia sa domnieva, že táto výhrada je zjavne neprípustná, pretože sa v skutočnosti týka posúdenia dôkazov Všeobecným súdom.
42 Okrem toho Komisia poukazuje na neopodstatnenosť tvrdenia odvolateľky, podľa ktorého jej Všeobecný súd uložil povinnosť predložiť dôkazy, ktoré nebolo možné predložiť, keďže bola oprávnená uviesť len tie informácie, ktoré boli Komisii známe ku dňu prijatia sporného rozhodnutia. Táto inštitúcia tvrdí, že odvolateľka mohla pred Všeobecným súdom predložiť všetky relevantné dôkazy a že tento súd správne rozhodol, že odvolateľka nepredložila dôkaz, ktorý mala predložiť.
Posúdenie Súdnym dvorom
43 Vo svojom prvom odvolacom dôvode odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 51 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že Komisia neporušila podstatnú formálnu náležitosť tým, že jej neumožnila predložiť svoje pripomienky počas formálneho vyšetrovacieho konania týkajúceho sa sporných opatrení.
44 Prvou časťou tohto odvolacieho dôvodu odvolateľka Všeobecnému súdu vytýka, že v bodoch 36 až 41 napadnutého rozsudku zamietol jej tvrdenie, podľa ktorého bola Komisia povinná doplniť alebo opraviť rozhodnutie o začatí konania po prevode bývalej spoločnosti HelB.
45 V tejto súvislosti je na úvod potrebné pripomenúť, že v rámci konania o preskúmaní štátnej pomoci upraveného v článku 108 ZFEÚ treba rozlišovať medzi na jednej strane predbežnou fázou skúmania pomoci podľa odseku 3 tohto článku, ktorá slúži len na to, aby si Komisia mohla vytvoriť prvý názor o čiastočnej alebo úplnej zlučiteľnosti predmetnej pomoci, a na druhej strane fázou skúmania podľa odseku 2 uvedeného článku. Len v tejto fáze, ktorá má Komisii umožniť získať úplné informácie o všetkých okolnostiach veci, upravuje Zmluva o FEÚ povinnosť Komisie poskytnúť dotknutým osobám možnosť predložiť svoje pripomienky (rozsudok z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, C‑487/06 P, EU:C:2008:757, bod 27 a citovaná judikatúra). Táto povinnosť má povahu podstatnej formálnej náležitosti, keďže predstavuje zásadnú procesnú podmienku neoddeliteľne spojenú so správnym vytvorením alebo vyjadrením vôle autora aktu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. decembra 2008, Komisia/Freistaat Sachsen, C‑334/07 P, EU:C:2008:709, bod 55, ako aj z 10. marca 2022, Komisia/Freistaat Bayern a i., C‑167/19 P a C‑171/19 P, EU:C:2022:176, bod 89).
46 Rozsah tejto povinnosti spresňuje článok 1 písm. h) nariadenia 2015/1589, ktorý definuje „zainteresovanú stranu“ ako „akýkoľvek členský štát a akúkoľvek osobu, podnik alebo združenie podnikov, ktorých záujmy by mohli byť ovplyvnené poskytnutím pomoci, najmä príjemca pomoci, konkurujúce si podniky a obchodné združenia“.
47 V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že vzhľadom na to, že konanie o preskúmaní štátnej pomoci je vzhľadom na svoju všeobecnú štruktúru konaním začatým proti členskému štátu zodpovednému za poskytnutie pomoci, iné zainteresované strany ako tento členský štát sa nemôžu zúčastniť takej kontradiktórnej diskusie s Komisiou, aká sa začala v prospech tohto členského štátu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, C‑74/00 P a C‑75/00 P, EU:C:2002:524, body 81 a 82), pričom príjemca pomoci nemá k dispozícii rozsiahlejšie práva ako ostatné zainteresované strany (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. marca 2020, Komisia/Gmina Miasto Gdynia a Port Lotniczy Gdynia Kosakowo, C‑56/18 P, EU:C:2020:192, bod 75).
48 Za týchto okolností Súdny dvor konštatoval, že uverejnenie oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie predstavuje primeraný prostriedok na informovanie všetkých dotknutých osôb o začatí formálneho vyšetrovacieho konania. Cieľom tohto oznámenia je získať od nich všetky informácie, ktoré majú Komisii pomôcť pri jej budúcich úkonoch. Takýto postup zaručuje tiež ostatným členským štátom a dotknutým kruhom možnosť byť vypočutý (rozsudok z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, C‑74/00 P a C‑75/00 P, EU:C:2002:524, bod 80).
49 Zainteresované strany však budú môcť účinne predložiť svoje pripomienky len vtedy, ak uverejnené rozhodnutie výslovne a jasne uvádza relevantné skutkové a právne otázky, ako stanovuje článok 6 ods. 1 prvá veta nariadenia 2015/1589 (rozsudok z 10. marca 2022, Komisia/Freistaat Bayern a i., C‑167/19 P a C‑171/19 P, EU:C:2022:176, bod 91).
50 Z uvedeného vyplýva, že samotné uverejnenie rozhodnutia o začatí formálneho vyšetrovacieho konania bez toho, aby bol obsah takéhoto rozhodnutia v súlade s požiadavkami tohto ustanovenia, neumožňuje dospieť k záveru, že bola splnená povinnosť Komisie, ktorú má táto inštitúcia pri začatí formálneho vyšetrovacieho konania, a považuje sa za „podstatnú formálnu náležitosť“ v zmysle článku 263 druhého odseku ZFEÚ (rozsudok z 10. marca 2022, Komisia/Freistaat Bayern a i., C‑167/19 P a C‑171/19 P, EU:C:2022:176, bod 92).
51 Relevantné skutkové a právne otázky, ktoré musia byť uvedené v rozhodnutí o začatí formálneho vyšetrovacieho konania, sú tie, ktoré má toto konanie preskúmať na účely prijatia konečného rozhodnutia, ktorým Komisia rozhoduje o existencii a zlučiteľnosti predmetnej štátnej pomoci, ako aj prípadne o povinnosti vrátenia tejto pomoci.
52 Okrem toho Súdny dvor rozhodol, že môžu existovať okolnosti, keď si zistenie nových alebo odlišných skutočností v porovnaní s tými, ktoré sú uvedené v rozhodnutí o začatí formálneho vyšetrovacieho konania, alebo aj vplyv podstatných zmien príslušného právneho rámca, môžu vyžadovať viac zapojiť zainteresované strany, či dokonca vyžadovať zverejnenie doplňujúceho alebo opraveného rozhodnutia o začatí konania (rozsudok z 11. novembra 2021, Autostrada Wielkopolska/Komisia a Poľsko, C‑933/19 P, EU:C:2021:905, bod 71).
53 Ak sú nové skutočnosti, ktoré nastali po prijatí rozhodnutia o začatí formálneho vyšetrovacieho konania, „relevantnými skutkovými a právnymi otázkami“ v zmysle článku 6 ods. 1 nariadenia 2015/1589, povinnosť Komisie informovať o tom všetky zainteresované strany, aby mohli predložiť svoje pripomienky, možno splniť len uverejnením doplňujúceho rozhodnutia o začatí konania. Ako bolo zdôraznené v bode 46 tohto rozsudku, zainteresované strany predstavujú neurčitú skupinu adresátov, ktorých informovanosť možno zabezpečiť len zverejnením.
54 V prejednávanej veci odkúpila bývalú spoločnosť HelB, označenú za príjemcu predmetnej štátnej pomoci v rozhodnutí o začatí konania, nová spoločnosť HelB po tomto rozhodnutí.
55 Ako však pripomenula generálna advokátka v bode 49 svojich návrhov, z bodov 42 až 46 napadnutého rozsudku vyplýva, že Komisia bola informovaná o procese prevodu činností bývalej spoločnosti HelB od júna 2015 a že medzi dňom tohto prevodu na novú spoločnosť HelB a dňom prijatia sporného rozhodnutia uplynulo obdobie tri a pol roka. V tejto súvislosti treba poznamenať, že Komisia v rozhodnutí o začatí konania spomenula ako potenciálneho príjemcu predmetnej pomoci len bývalú spoločnosť HelB. V dôsledku toho bol uvedený prevod po jeho oznámení Komisii relevantnou otázkou na posúdenie v zmysle článku 6 ods. 1 nariadenia 2015/1589.
56 Táto relevantná okolnosť však nemohla byť zahrnutá do rozhodnutia o začatí konania, pretože nastala po uverejnení tohto rozhodnutia. Za týchto okolností, ako je uvedené v bode 53 tohto rozsudku, bola Komisia povinná, s cieľom umožniť zainteresovaným stranám účinne predložiť svoje pripomienky, ako to vyžaduje článok 108 ods. 2 ZFEÚ a článok 6 ods. 1 nariadenia 2015/1589, uverejniť doplňujúce rozhodnutie o začatí konania, v ktorom uvedie túto novú relevantnú otázku.
57 Ako uviedla generálna advokátka v bodoch 53 a 54 svojich návrhov, keďže nedošlo k takému uverejneniu, ani odvolateľka, ani nijaká iná zainteresovaná strana, najmä jej konkurujúce podniky, neboli v ktoromkoľvek štádiu formálneho vyšetrovacieho konania schopné predložiť svoje pripomienky k hospodárskej kontinuite medzi bývalou spoločnosťou HelB a novou spoločnosťou HelB a následne k možnosti vymáhať predmetnú štátnu pomoc od tejto spoločnosti.
58 Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvej časti prvého odvolacieho dôvodu, podľa ktorej sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 41 napadnutého rozsudku rozhodol, že Komisia nebola povinná rozšíriť formálne vyšetrovacie konanie prostredníctvom doplňujúceho rozhodnutia o začatí konania, treba vyhovieť.
59 V druhej časti uvedeného odvolacieho dôvodu odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd v bode 51 napadnutého rozsudku nesprávne konštatoval, že porušenie článku 108 ods. 2 ZFEÚ, ktorého sa dopustila Komisia tým, že nezapojila odvolateľku do formálneho vyšetrovacieho konania, nepredstavuje porušenie podstatnej formálnej náležitosti, ale len procesnú vadu, ktorá môže viesť k zrušeniu sporného rozhodnutia len vtedy, ak by sa preukázalo, že v prípade neexistencie tejto vady by toto rozhodnutie mohlo mať iný obsah.
60 Na jednej strane, ako bolo pripomenuté v bodoch 45 a 50 tohto rozsudku, povinnosť umožniť zainteresovaným stranám predložiť svoje pripomienky k relevantným skutkovým a právnym okolnostiam prostredníctvom uverejnenia rozhodnutia o začatí formálneho vyšetrovacieho konania má povahu podstatnej formálnej náležitosti v zmysle článku 263 druhého odseku ZFEÚ.
61 Na druhej strane, ako vyplýva z bodov 55 a 56 tohto rozsudku, prevod bývalej spoločnosti HelB na novú spoločnosť HelB predstavoval relevantnú skutočnosť v zmysle článku 6 ods. 1 nariadenia 2015/1589, ktorá vzhľadom na to, že nemohla byť uvedená v rozhodnutí o začatí konania pred touto udalosťou, mala viesť k uverejneniu doplňujúceho rozhodnutia o začatí konania, aby sa zainteresovaným stranám umožnilo účinne predložiť ich pripomienky.
62 Odvolateľka preto dôvodne tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 51 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia neporušila podstatnú formálnu náležitosť, ale dopustila sa len procesnej vady, keď ju nezapojila do formálneho vyšetrovacieho konania.
63 Druhej časti prvého odvolacieho dôvodu je preto potrebné vyhovieť.
64 Z uvedeného vyplýva, že prvému odvolaciemu dôvodu treba vyhovieť bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o jeho tretej časti.
O druhom odvolacom dôvode
Argumentácia účastníkov konania
65 Druhým odvolacím dôvodom odvolateľka poukazuje na porušenie zásady proporcionality.
66 V bode 159 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že Komisia nebola povinná určiť, v akom rozsahu mala byť štátna pomoc vyplývajúca zo sporných opatrení vymáhaná od novej spoločnosti HelB. Výška pomoci, ktorá sa má vrátiť, však nemá presiahnuť sumu skutočne prevedenú na odvolateľku. Vrátenie štátnej pomoci totiž nemá povahu sankcie, ale smeruje k obnoveniu podmienok, ktoré existovali pred poskytnutím pomoci, a k odstráneniu skreslenia hospodárskej súťaže spôsobeného touto pomocou.
67 Vrátenie sumy, ktorá prevyšuje sumu získanej štátnej pomoci, by bolo v rozpore so zásadou proporcionality. Na rozdiel od toho, čo Všeobecný súd uviedol v bode 157 napadnutého rozsudku, však v prejednávanej veci nebolo možné určiť sumu, ktorá má byť vrátená, bez posúdenia trhovej ceny bývalej spoločnosti HelB, ako ju uviedla odvolateľka vo svojej žalobe na prvom stupni. Odvolateľka poukazuje na to, že ak by vedela, že by mala zodpovedať za protiprávnu štátnu pomoc poskytnutú predávajúcemu a že by sa nemohla odvolávať na doložku o odškodnení, hodnota činnosti by bola záporná.
68 Súdny dvor rozhodol, že povinnosť postupníka vrátiť štátnu pomoc sa môže uplatniť len vtedy, ak hodnota podniku nebola ocenená trhovou cenou a ak sa preukáže, že postupník si zachoval prospech z konkurenčnej výhody spojenej s touto pomocou (rozsudky z 29. apríla 2004, Nemecko/Komisia, C‑277/00, EU:C:2004:238, body 86, 92 a 93, ako aj z 13. novembra 2008, Komisia/Francúzsko, C‑214/07, EU:C:2008:619, bod 58).
69 Odvolateľka sa preto domnieva, že aj keby existovali pochybnosti o súlade kúpnej ceny s trhovou cenou, nezbavuje to Komisiu povinnosti preskúmať, v akom rozsahu bola štátna pomoc na odvolateľku prevedená.
70 Okrem toho prístup Komisie, s ktorým sa Všeobecný súd stotožnil, diskriminuje podniky podliehajúce povinnosti vrátenia, ktoré rovnako ako odvolateľka nadobudli činnosť od verejného subjektu, a zvýhodňuje podniky, ktoré v rovnakej situácii nadobudli činnosť od súkromného podniku, ktorý získal protiprávnu štátnu pomoc. Druhé uvedené podniky by mohli požadovať a získať od predávajúceho zníženie kúpnej ceny alebo náhradu škody na základe zmluvných podmienok, čo by nemohli urobiť prvé uvedené podniky, pretože v ich prípade by sa zníženie kúpnej ceny považovalo za novú štátnu pomoc.
71 Mesto Helsinki napokon získalo neodôvodnenú hospodársku výhodu z dôvodu vyplatenia protiprávnej štátnej pomoci. Ako vlastník bývalej spoločnosti HelB získalo od novej spoločnosti HelB kúpnu cenu približne 36 miliónov eur a následne 44 miliónov eur z dôvodu vrátenia pomoci.
72 Komisia argumentáciu odvolateľky spochybňuje.
73 Po prvé tvrdenie odvolateľky, podľa ktorého Komisia mala určiť „správnu“ predajnú cenu bývalej spoločnosti HelB, je nedôvodné. V tejto súvislosti Komisia poznamenáva, že existuje rozdiel medzi konštatovaním hospodárskej kontinuity a určením pomeru, v akom sa má uskutočniť vymáhanie od príjemcov štátnej pomoci. Na preukázanie hospodárskej kontinuity nie je potrebné, aby Komisia určila presný pomer, v akom musia príjemcovia protiprávnej štátnej pomoci túto pomoc vrátiť. Ako Všeobecný súd správne uviedol v bodoch 86 a 87 napadnutého rozsudku, na konštatovanie tejto kontinuity teda nie je potrebné určiť trhovú cenu hospodárskej činnosti bývalej spoločnosti HelB, ale stačí, aby Komisia preukázala, že predajná cena za prevod tejto činnosti nezodpovedala trhovej cene (rozsudky z 29. apríla 2021, Fortischem/Komisia, C‑890/19 P, EU:C:2021:345, body 77 až 81, a z 24. septembra 2019, Fortischem/Komisia, T‑121/15, EU:T:2019:684, bod 221).
74 Po druhé, ako Všeobecný súd pripomenul v bode 159 napadnutého rozsudku, Komisia nie je povinná určiť, v akom rozsahu má byť štátna pomoc, ktorej vrátenie bolo nariadené sporným rozhodnutím, vymáhaná od odvolateľky. Je na Fínskej republike, aby prijala vhodné opatrenia na dosiahnutie skutočného vrátenia dlžných súm.
75 Po tretie tvrdenie odvolateľky, podľa ktorého odôvodnenie napadnutého rozsudku zakladá neopodstatnený rozdiel v zaobchádzaní medzi nadobúdateľom verejnoprávneho podniku, ktorý je príjemcom štátnej pomoci, a nadobúdateľom súkromného podniku, ktorý je príjemcom takejto pomoci, vychádza zo zamieňania odlišných úloh verejného subjektu a hospodárskeho subjektu vo vlastníctve verejnoprávnej osoby.
76 Po štvrté Komisia pripomína, že zamietnutie druhého žalobného dôvodu na prvom stupni Všeobecným súdom, ktorý smeroval proti konštatovaniu existencie hospodárskej kontinuity medzi bývalou spoločnosťou HelB a novou spoločnosťou HelB, nie je v odvolaní spochybnené. Keďže táto hospodárska kontinuita by sa mala pripustiť, je potrebné dospieť k záveru, že neoprávnená štátna pomoc bola prevedená z jednej spoločnosti na druhú.
Posúdenie Súdnym dvorom
77 Zásada proporcionality vyžaduje, aby akty inštitúcií Únie neprekračovali hranice toho, čo je primerané a potrebné na uskutočnenie legitímnych cieľov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pričom v situácii, keď existuje výber medzi viacerými primeranými opatreniami, treba zvoliť také opatrenie, ktoré je najmenej obmedzujúce, a spôsobené zásahy nesmú byť neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom [rozsudky zo 17. mája 1984, Denkavit Nederland, 15/83, EU:C:1984:183, bod 25, a z 30. apríla 2019, Taliansko/Rada (Kvóta na rybolov stredomorského mečiara veľkého), C‑611/17, EU:C:2019:332, bod 55].
78 Z uvedeného vyplýva, že dodržiavanie zásady proporcionality, ktorá je pre Komisiu záväzná pri rozhodovaní o vymáhaní protiprávnej štátnej pomoci, sa musí posudzovať vzhľadom na cieľ, ktorý sa týmto rozhodnutím sleduje.
79 Podľa ustálenej judikatúry je cieľom vrátenia protiprávnej pomoci obnovenie predchádzajúcej situácie, pričom tento cieľ sa dosiahne vtedy, keď predmetnú pomoc, prípadne zvýšenú o úroky z omeškania, vrátia jej príjemcovia alebo, inými slovami, podniky, ktoré ju skutočne použili. Týmto vrátením totiž príjemca stráca výhodu, ktorú mal na trhu v porovnaní so svojimi konkurentmi, a obnoví sa situácia pred vyplatením pomoci (rozsudok z 1. októbra 2015, Electrabel a Dunamenti Erőmű/Komisia, C‑357/14 P, EU:C:2015:642, bod 110, ako aj citovaná judikatúra).
80 Vymáhanie tejto pomoci s cieľom obnoviť pôvodný stav preto nemôže byť v zásade považované za neprimerané opatrenie vzhľadom na ciele ustanovení Zmluvy o FEÚ v oblasti štátnej pomoci (rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/Aer Lingus a Ryanair Designated Activity, C‑164/15 P a C‑165/15 P, EU:C:2016:990, bod 116, ako aj citovaná judikatúra). Vymáhanie protiprávnej štátnej pomoci je v rozpore so zásadou proporcionality len vtedy, ak suma, ktorú musí príjemca vrátiť, je vyššia ako aktualizovaná suma pomoci, ktorú prijal.
81 V prípade, že spoločnosť, ktorá je príjemcom protiprávnej štátnej pomoci, bola prevzatá inou spoločnosťou, táto pomoc sa musí vymáhať od spoločnosti, ktorá pokračuje v hospodárskej činnosti podniku, ktorý túto pomoc využil, keď sa preukáže, že táto spoločnosť naďalej skutočne využíva konkurenčnú výhodu vyplývajúcu z tejto pomoci (rozsudok zo 7. marca 2018, SNCF Mobilités/Komisia, C‑127/16 P, EU:C:2018:165, bod 106 a citovaná judikatúra). V takom prípade zásada proporcionality zužuje povinnosť vrátenia vzťahujúcu sa na kupujúceho podniku, ktorý pôvodne túto pomoc využil, na výšku konkurenčnej výhody, ktorú si skutočne zachoval.
82 Odvolateľka vytýka Všeobecnému súdu, že porušil zásadu proporcionality, keď v bode 159 napadnutého rozsudku rozhodol, že Komisia nebola povinná určiť, v akom rozsahu mala byť štátna pomoc od odvolateľky vymáhaná. Domnieva sa, že Všeobecný súd v tomto bode pripustil, že Komisia jej mohla uložiť povinnosť vrátiť celú pomoc vyplatenú bývalej spoločnosti HelB bez toho, aby posúdila, do akej miery na ňu bola táto pomoc skutočne prevedená.
83 Argumentácia odvolateľky je však založená na nesprávnom výklade bodu 159 napadnutého rozsudku. Všeobecný súd totiž v tomto bode iba konštatoval, a nedopustil sa pritom nesprávneho právneho posúdenia, že Komisia nebola povinná určiť výšku štátnej pomoci, ktorú mali fínske orgány vymáhať od novej spoločnosti HelB.
84 V skutočnosti Komisia sporným rozhodnutím konštatovala hospodársku kontinuitu medzi bývalou spoločnosťou HelB a novou spoločnosťou HelB a vyvodila z nej, že povinnosť vrátiť štátnu pomoc sa má rozšíriť aj na novú spoločnosť HelB. Komisia sa tým nevyjadrila k rozsahu pomoci poskytnutej bývalej spoločnosti HelB, ktorú nová spoločnosť HelB skutočne využila. Ako táto inštitúcia uviedla vo svojich písomných podaniach, existuje rozdiel medzi konštatovaním hospodárskej kontinuity a určením pomeru, v akom sa má vymáhať protiprávna pomoc od jej príjemcov. Z uvedeného vyplýva, že odvolateľka nemôže oprávnene tvrdiť, že bod 157 napadnutého rozsudku obsahuje nesprávne právne posúdenie, keďže Všeobecný súd na takýto rozdiel v podstate poukázal.
85 Za týchto podmienok, ako rozhodol Všeobecný súd v bode 159 napadnutého rozsudku, prináleží Fínskej republike, aby určila výšku štátnej pomoci, ktorá sa má vymáhať od novej spoločnosti HelB.
86 Druhý odvolací dôvod založený na tom, že Všeobecný súd porušil zásadu proporcionality, treba preto zamietnuť.
87 Z vyššie uvedeného vyplýva, že vzhľadom na to, že prvému odvolaciemu dôvodu treba vyhovieť, napadnutý rozsudok sa musí zrušiť.
O žalobe podanej na Všeobecný súd
88 V súlade s článkom 61 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie Súdny dvor môže v prípade zrušenia rozhodnutia Všeobecného súdu buď vrátiť vec na rozhodnutie Všeobecného súdu, alebo vydať konečný rozsudok v spore sám, ak to stav konania dovoľuje.
89 V prejednávanej veci je namieste, aby Súdny dvor vydal konečný rozsudok, keďže to stav konania dovoľuje.
90 Prvým žalobným dôvodom v žalobe podanej na Všeobecný súd nová spoločnosť HelB tvrdila, že Komisia mala po odkúpení bývalej spoločnosti HelB prijať doplňujúce rozhodnutie o začatí formálneho vyšetrovacieho konania, aby mohla v rámci tohto konania predložiť svoje pripomienky. Odvolateľka navyše uviedla, že Komisia tým, že neprijala takéto rozhodnutie, aby umožnila dotknutým osobám predložiť svoje pripomienky, porušila podstatnú formálnu náležitosť.
91 Z bodov 43 až 64 tohto rozsudku vyplýva, že tento žalobný dôvod je opodstatnený, a preto mu treba vyhovieť.
92 To znamená, že vzhľadom na to, že porušenie podstatnej formálnej náležitosti vedie k automatickej neplatnosti aktu (rozsudok z 10. marca 2022, Komisia/Freistaat Bayern a i., C‑167/19 P a C‑171/19 P, EU:C:2022:176, bod 94, ako aj citovaná judikatúra), sporné rozhodnutie musí byť zrušené.
O trovách
93 Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania.
94 Článok 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, ktorý sa uplatňuje na odvolacie konanie podľa článku 184 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku, stanovuje, že účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže nová spoločnosť HelB, teraz Koiviston Auto Helsinki, navrhla uložiť Komisii povinnosť nahradiť trovy konania a Komisia nemala vo veci úspech, je potrebné rozhodnúť, že Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila nová spoločnosť HelB v súvislosti s konaním na prvom stupni, ako aj s odvolacím konaním.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:
1. Rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie zo 14. septembra 2022, Helsingin Bussiliikenne/Komisia (T‑603/19, EU:T:2022:555), sa zrušuje.
2. Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2020/1814 z 28. júna 2019 o štátnej pomoci SA.33846 (2015/C) (ex 2014/NN) (ex 2011/CP), ktorú poskytlo Fínsko spoločnosti Helsingin Bussiliikenne Oy, sa zrušuje.
3. Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Koiviston Auto Helsinki Oy, a to tak v prvostupňovom, ako aj v odvolacom konaní.
Podpisy
* Jazyk konania: fínčina.