ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (siedma komora)

z 22. februára 2024 ( *1 )

„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Článok 110 ZFEÚ – Ročná daň z prevádzky – Vyššie daňové zaťaženie dovezených ojazdených vozidiel než daňové zaťaženie podobných vozidiel, ktoré sa už nachádzajú na vnútroštátnom trhu“

Vo veci C‑694/22,

ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ, podaná 10. novembra 2022,

Európska komisia, v zastúpení: M. Björkland, K. Mifsud‑Bonnici a R. Valletta Mallia, splnomocnení zástupcovia,

žalobkyňa,

proti

Maltskej republike, v zastúpení: A. Buhagiar, splnomocnená zástupkyňa,

žalovanej,

SÚDNY DVOR (siedma komora),

v zložení: predseda siedmej komory F. Biltgen, sudcovia J. Passer a M. L. Arastey Sahún (spravodajkyňa),

generálny advokát: A. M. Collins,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Európska komisia svojou žalobou navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Maltská republika si tým, že uplatnila vyšší ročný poplatok za prevádzku motorových vozidiel prihlásených do evidencie v iných členských štátoch pred 1. januárom 2009 a dovezených na Maltu po 1. januári 2009, než je poplatok uplatňovaný na podobné vozidlá prihlásené do evidencie na Malte pred uvedeným dátumom, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 110 ZFEÚ.

Právny rámec

2

Ustanovenie § 2 ods. 1 Motor Vehicles Registration and Licensing Act (zákon o prihlasovaní do evidencie a schvaľovaní motorových vozidiel) v znení zákona XV z roku 2016, ktorý sa nachádza v kapitole 368 zákonov Malty (ďalej len „zákon o prihlasovaní do evidencie“), stanovuje:

„Pokiaľ v tomto zákone nie je stanovené inak:

‚poplatok za prevádzku‘ je poplatok zaplatený pri prihlásení motorového vozidla do evidencie a potom každoročne;

‚daň z prihlásenia do evidencie‘ je daň z prihlásenia do evidencie, ktorá sa uplatňuje a vyberá v súlade s § 3;

…“

3

V ustanovení § 3 ods. 1 zákona o prihlasovaní do evidencie sa uvádza:

„[Maltský dopravný úrad] v mene vlády uplatňuje a vyberá daň z prihlásenia do evidencie a poplatok za prevádzku, ktorých sadzba alebo výška je stanovená v tomto zákone, pri prihlasovaní do evidencie a schvaľovaní:

a)

akéhokoľvek motorového vozidla dovezeného na Maltu alebo uvedeného do prevádzky na Malte a

b)

akéhokoľvek motorového vozidla vyrobeného na Malte,

s výnimkou prípadu, keď je vozidlo oslobodené podľa tohto zákona alebo ak už je prihlásené do evidencie a schválené v inom štáte a bolo dočasne uvedené ho prevádzky na Malte alebo dovezené na Maltu v súlade s ustanoveniami § 18…“

4

Ustanovenie § 8 tohto zákona znie:

„1.   Daň z prihlásenia do evidencie pre vozidlá kategórie M1, M2 a M3 je splatná z evidenčnej hodnoty motorového vozidla zaradeného alebo predbežne zaradeného do druhého zoznamu v sadzbe alebo vo výške uvedenej pre príslušnú kategóriu a v súlade s kritériami stanovenými v každom zozname:

za predpokladu, že v prípade ojazdených vozidiel kategórie M1 zaradených do druhého zoznamu iných ako tých, na ktoré sa vzťahuje článok 6 ods. 2, táto hodnota neprekročí zostatkovú odpisovú daňovú hodnotu rovnakého alebo podobného motorového vozidla na maltskom trhu.

2.   Daň z prihlásenia do evidencie pre vozidlá kategórie N1, N2 a N3 sa rovná sadzbe alebo sumám uvedeným v prvej prílohe.

3.   Pokiaľ ide o motorové vozidlá uvedené do prevádzky na Malte, ktoré boli prenajaté alebo poskytnuté na lízing v inom členskom štáte a ktoré podliehajú povinnosti zaplatiť daň z prihlásenia do evidencie podľa § 3 ods. 2, daň z prihlásenia do evidencie je daň stanovená v § 3 ods. 3.

4.   Motorové vozidlá kategórie M1, ktorých úrovne emisií CO2 sú rovnaké alebo vyššie ako 221 g/km (a ktorých úroveň emisií je rovnaká ako najnovšia európska norma, najnovšia európska norma mínus 1 alebo najnovšia európska norma mínus 2) a motocykle so zdvihovým objemom valcov 801 cc alebo viac, ktoré sa musia podľa tohto zákona po prvýkrát prihlásiť do evidencie na [Maltskom dopravnom úrade], môžu byť prihlásené do evidencie na použitie len na maltských cestách a výlučne na soboty, nedele, štátne sviatky a iné dni pracovného pokoja.

Daň z prihlásenia uvedených motorových vozidiel kategórie M1 a motocyklov do evidencie sa uplatňuje v sadzbe stanovenej v druhej prílohe tohto zákona.

5.   Pri prihlasovaní motorových vozidiel kategórie M1 a motocyklov do evidencie v súlade s odsekmi 3 a 4 sa vyberá poplatok za prevádzku v plnej výške stanovenej vo štvrtej prílohe a potom každý rok.

…“

5

Štvrtá príloha zákona o prihlasovaní do evidencie rozlišuje na jednej strane medzi vozidlami prihlásenými do evidencie na Malte pred 1. januárom 2009, ktoré podliehajú poplatku za prevádzku vypočítanému na základe zdvihového objemu motora vozidla, spôsobu pohonu (diesel alebo benzín) a roku výroby vozidla, ako aj na druhej strane vozidlami prihlásenými do evidencie na Malte od 1. januára 2009, ktoré podliehajú poplatku za prevádzku vypočítanému na základe emisií CO2 (benzínové motory), emisií CO2 a tuhých častíc (dieselové motory) a roku výroby.

Konanie pred podaním žaloby a konanie na Súdnom dvore

6

Dňa 7. júna 2019 Komisia po tom, čo dospela k záveru, že uplatnením vyššieho ročného poplatku za prevádzku (ďalej len „daň z prevádzky“) motorových vozidiel prihlásených do evidencie v iných členských štátoch než v Maltskej republike pred 1. januárom 2009, ktoré boli dovezené na Maltu po tomto dni, než je poplatok uplatniteľný na podobné vozidlá prihlásené do evidencie na Malte pred uvedeným dňom, je štvrtá príloha zákona o prihlasovaní do evidencie v rozpore s článkom 110 ZFEÚ, zaslala tomuto členskému štátu výzvu.

7

Maltská republika odpovedala listom z 26. augusta 2019, v ktorom po prvé uviedla, že režim dane z prihlásenia vozidiel do evidencie a režim dane z prevádzky sa vzájomne dopĺňajú, takže tento posledný uvedený režim nemôže byť samostatne predmetom preskúmania z hľadiska jeho súladu s článkom 110 ZFEÚ. Po druhé uviedla, že režim zavedený štvrtou prílohou zákona o prihlasovaní do evidencie týkajúci sa dane z prevádzky uplatniteľnej na vozidlá prihlásené do evidencie na Malte od 1. januára 2009 (ďalej len „nový systém“) je založený na zásade znečisťovateľ platí a zvýhodňuje nové, menšie a ekologickejšie vozidlá. Po tretie tvrdila, že uplatňovanie nového systému na vozidlá prihlásené do evidencie na Malte pred 1. januárom 2009 by znevýhodňovalo osoby, ktoré si svoje vozidlo kúpili pred uvedeným dátumom. Po štvrté uviedla, že sa budú analyzovať zmeny zákona o prihlasovaní do evidencie umožňujúce napraviť diskrimináciu, ktorú podľa Komisie zaviedla štvrtá príloha tohto zákona vo vzťahu k vozidlám dovezeným na Maltu od 1. januára 2009.

8

Dňa 9. júna 2021 Komisia vydala odôvodnené stanovisko, v ktorom zopakovala, že podľa jej názoru je režim dane z prevádzky zavedený štvrtou prílohou zákona o prihlasovaní do evidencie v rozpore s článkom 110 ZFEÚ. Uviedla, že zmeny, ktoré spomenula Maltská republika vo svojom liste z 26. augusta 2019, stále neboli prijaté, že ich vo svojom hodnotení nezohľadnila, ale zo skutočnosti, že tieto zmeny boli navrhnuté, vyvodila, že Maltská republika uznáva existenciu predmetnej diskriminácie. Vyzvala tak Maltskú republiku, aby dosiahla súlad s odôvodneným stanoviskom v lehote dvoch mesiacov.

9

Listom z 5. augusta 2021 Maltská republika odpovedala na toto odôvodnené stanovisko, pričom ďalej spresnila plánované legislatívne opatrenia na nápravu údajného porušenia. Okrem toho tento členský štát opätovne poukázal na nepriaznivé dôsledky, ktoré by pre majiteľov dotknutých vozidiel malo zdanenie celého vozového parku prihláseného do evidencie na Malte pred 1. januárom 2009 na základe nového systému. Takéto zdanenie by totiž narušilo legitímnu dôveru týchto majiteľov, ktorí v súlade so systémom predchádzajúcim štvrtej prílohe zákona o prihlasovaní do evidencie (ďalej len „starý systém“) zaplatili pri prihlasovaní svojho vozidla takúto daň v očakávaní, že následne nebude vyberaná žiadna ďalšia daň. V tejto súvislosti Maltská republika zdôraznila, že je potrebné zohľadniť sociálne dôsledky, ktoré by takáto zmena mala a ktoré vyplývajú z pravdepodobnosti, že vozidlá patriace do starého systému patria osobám, ktorých finančná situácia je neistá.

10

Keďže Komisiu odpoveď Maltskej republiky nepresvedčila, rozhodla sa podať túto žalobu.

O žalobe

Argumentácia účastníkov konania

11

Na podporu svojej žaloby Komisia uvádza jediný žalobný dôvod založený na tom, že Maltská republika porušila článok 110 ZFEÚ tým, že režim zavedený štvrtou prílohou zákona o prihlasovaní do evidencie, pokiaľ ide o určenie výšky dane z prevádzky, diskriminuje ojazdené vozidlá prihlásené do evidencie v inom členskom štáte pred 1. januárom 2009 a dovezené na Maltu po tomto dátume.

12

Po prvé Komisia uvádza, že v súlade s týmto režimom musia byť vozidlá prihlásené do evidencie na Malte pred 1. januárom 2009 zdanené podľa starého systému, podľa ktorého sa výpočet dane z prevádzky vykoná na základe zdvihového objemu motora vozidla, spôsobu pohonu (diesel alebo benzín) a roku výroby. Naopak vozidlá prihlásené do evidencie na Malte po tomto dátume musia byť zdanené podľa nového systému, podľa ktorého sa výpočet dane z prevádzky vykonáva na základe emisií CO2 pre motorové vozidlá s benzínovým motorom, emisií CO2 a tuhých častíc pre vozidlá s dieselovým motorom a roku výroby pre obe tieto kategórie vozidiel.

13

Keďže je nesporné, že daň z prevádzky uplatniteľná podľa nového systému je vyššia ako daň z prevádzky uplatniteľná podľa starého systému, vozidlá prihlásené do evidencie na Malte pred 1. januárom 2009 podliehajú nižšej dani z prevádzky v porovnaní s podobnými vozidlami prihlásenými do evidencie v inom členskom štáte a dovezenými na Maltu po tomto dátume. V tejto súvislosti Komisia uvádza niekoľko príkladov, ktoré podľa jej názoru ilustrujú toto tvrdenie.

14

Komisia pripomína, že článok 110 ZFEÚ zaväzuje každý členský štát, aby si zvolil a zaviedol také daňové zaťaženie motorových vozidiel, ktorého účinkom by nebolo zvýhodňovanie predaja domácich ojazdených vozidiel a odrádzanie od dovozu podobných ojazdených vozidiel z iných členských štátov (rozsudok zo 7. júla 2011, Nisipeanu,C‑263/10, EU:C:2011:466, bod 25).

15

V tomto kontexte Komisia odkazuje na ustálenú judikatúru Súdneho dvora vyplývajúcu najmä z rozsudkov z 11. decembra 1990, Komisia/Dánsko (C‑47/88, EU:C:1990:449, bod 17); z 3. júna 2010, Kalinčev (C‑2/09, EU:C:2010:312, body 3240), ako aj zo 7. apríla 2011, Tatu (C‑402/09, EU:C:2011:219, bod 55), z ktorých vyplýva, že ojazdené motorové vozidlá pochádzajúce z iných členských štátov, ktoré predstavujú „výrobky z iných členských štátov“ v zmysle článku 110 ZFEÚ, sú vozidlá ponúkané na predaj v iných členských štátoch, než je dotknutý členský štát, ktoré môžu byť v prípade kúpy osobou s bydliskom v tomto členskom štáte dovezené a uvedené do prevádzky v tomto členskom štáte, zatiaľ čo podobné domáce vozidlá, ktoré predstavujú „domáce výrobky“ v zmysle článku 110 ZFEÚ, sú ojazdené motorové vozidlá rovnakého typu, rovnakých vlastností a rovnakého opotrebenia, ktoré sú ponúkané na predaj v dotknutom členskom štáte.

16

Podľa Komisie však režim zavedený štvrtou prílohou zákona o prihlasovaní do evidencie v rozsahu, v akom stanovuje výšku dane z prevádzky, nezohľadňuje dátum prvého prihlásenia vozidiel do evidencie, ak k nemu došlo v inom členskom štáte než v Maltskej republike pred 1. januárom 2009, takže z toho vyplýva vyššie zdanenie vozidiel dovezených z iného členského štátu, než je zdanenie vozidiel prihlásených do evidencie na Malte pred týmto dátumom.

17

Komisia z toho vyvodzuje, že podobne ako portugalský daňový režim týkajúci sa ročnej dane z prevádzky vyberanej z motorových vozidiel zapísaných do evidencie v Portugalsku, o ktorom Súdny dvor v uznesení zo 17. apríla 2018, dos Santos (C‑640/17, EU:C:2018:275), rozhodol, že je v rozpore s článkom 110 ZFEÚ, režim zavedený štvrtou prílohou zákona o prihlasovaní do evidencie má za následok podporu priaznivého zdaňovania domácich ojazdených motorových vozidiel a odrádzanie od dovozu podobných ojazdených motorových vozidiel z iných členských štátov, čo je v rozpore s uvedeným článkom.

18

Po druhé Komisia spochybňuje tvrdenia, ktoré Maltská republika uviedla v rámci konania pred podaním žaloby, s cieľom odôvodniť súlad štvrtej prílohy zákona o prihlasovaní do evidencie s článkom 110 ZFEÚ.

19

V tejto súvislosti v prvom rade tvrdí, že tvrdenie Maltskej republiky týkajúce sa toho, že sa daň z prihlásenia do evidencie a daň z prevádzky vzájomne dopĺňajú, nie je dôvodné, pretože zlučiteľnosť tejto poslednej uvedenej dane s právom Únie sa má posudzovať nezávisle od akejkoľvek inej dane týkajúcej sa vozidiel. Okrem toho, aj keby tieto dve dane mali rovnaký právny základ v maltskej právnej úprave, neexistuje medzi nimi žiadna súvislosť v spôsobe, akým sú vypočítané, keďže daň z prihlásenia do evidencie sa vyberá len raz, zatiaľ čo daň z prevádzky sa vyberá každý rok. Napokon aj za predpokladu, že Maltská republika by považovala za vhodné zdaniť vozidlá zapísané do evidencie na Malte pred 1. januárom 2009 podľa starého systému ako kompenzáciu, mohla by diskrimináciu, ktorú štvrtá príloha zákona o prihlasovaní do evidencie zavádza, ľahko napraviť jednoducho tým, že prizná rovnaké daňové zaobchádzanie dovezeným ojazdeným vozidlám, ktoré boli pred týmto dátumom prihlásené do evidencie v inom členskom štáte.

20

V druhom rade sledovanie cieľa v oblasti životného prostredia, v prejednávanej veci prijatím zásady znečisťovateľ platí v novom systéme nezbavuje členský štát povinnosti zabrániť akejkoľvek diskriminácii. Okrem toho, ako už Súdny dvor rozhodol v bode 60 rozsudku zo 7. apríla 2011, Tatu (C‑402/09, EU:C:2011:219), cieľ ochrany životného prostredia možno v prejednávanej veci dosiahnuť komplexnejším a koherentnejším spôsobom zvýšením environmentálnej zložky dane z prevádzky pre všetky vozidlá určitého veku prihlásené do evidencie pred 1. januárom 2009 bez ohľadu na to, či ide o dovezené ojazdené vozidlá, alebo o „domáce“ vozidlá.

21

V treťom rade úvahy týkajúce sa porušenia zásady legitímnej dôvery a sociálnych dôsledkov, ktoré by vyplývali zo zdanenia domáceho vozového parku prihláseného do evidencie pred 1. januárom 2009 na základe nového systému, nemôžu odôvodniť porušenie základnej zásady zákazu diskriminácie uvedenej v článku 110 ZFEÚ, keďže maltské orgány by mohli ľahko vyriešiť s tým spojené obavy a zároveň konať v súlade s článkom 110 ZFEÚ tým, že by podriadili starému systému všetky vozidlá, ktoré boli prihlásené do evidencie pred týmto dátumom, či už na Malte alebo v inom členskom štáte.

22

Po tretie a napokon Komisia zdôrazňuje, že prebiehajúci proces, ktorým by Maltská republika zmenila zákon o prihlasovaní do evidencie, nemá nijaký vplyv na prejednávanú žalobu. Maltská republika totiž ešte formálne neprijala žiadny pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Na druhej strane z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že existencia nesplnenia povinnosti sa má posudzovať podľa situácie v členskom štáte ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku, teda v prejednávanej veci k 9. augustu 2021.

23

Maltská republika po prvé uvádza, že na Malte sa nevyrába žiadne vozidlo, takže do tohto členského štátu sa nevyhnutne dovážajú všetky vozidlá. V prípade neexistencie miestneho trhu s vozidlami by teda nikdy nemohla uvažovať o prijatí akejkoľvek právnej úpravy zameranej na ochranu takéhoto trhu. Akýkoľvek odkaz na „domáce výrobky“ v porovnaní s „dovezenými výrobkami“ v kontexte maltského trhu s vozidlami je preto absurdný a čisto fiktívny. Všetky právne argumenty Komisie v rozsahu, v akom sú založené na takejto fikcii, treba preto zamietnuť.

24

Okrem toho sa rozlišovanie v rámci režimu zavedeného štvrtou prílohou zákona o prihlasovaní do evidencie, pokiaľ ide o určenie výšky dane z prevádzky, nezakladá na tom, či bolo dotknuté vozidlo vyrobené na Malte alebo dovezené z iného členského štátu, pričom v takom prípade by zjavne došlo k porušeniu článku 110 ZFEÚ, ale na dátume prihlásenia uvedeného vozidla do evidencie.

25

Po druhé Maltská republika zdôrazňuje, že na maltských cestách sa nesmie používať žiadne vozidlo, pokiaľ jeho majiteľ pri dovoze na Maltu a pri jeho prihlásení do evidencie v tomto členskom štáte nezaplatil daň z prihlásenia do evidencie a následne daň z prevádzky. Preto na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, daň z prihlásenia do evidencie a daň z prevádzky by sa mali považovať za spadajúce pod jednotný a globálny daňový režim, takže posúdenie jednej z jeho zložiek nezávisle od druhej by nevyhnutne viedlo k nespravodlivým a nerovným záverom.

26

V tejto súvislosti Maltská republika uvádza, že rozdielne zaobchádzanie, pokiaľ ide o určenie výšky dane z prevádzky, ktorú zavádza štvrtá príloha zákona o prihlasovaní do evidencie, medzi vozidlami prihlásenými do evidencie na Malte pred 1. januárom 2009, teda v rámci starého systému, a vozidlami prihlásenými do evidencie po tomto dátume, teda v rámci nového systému, zohľadňuje okolnosť, že majitelia vozidiel prihlásených do evidencie v rámci starého systému museli zaplatiť oveľa vyššiu daň z prihlásenia do evidencie, než je daň, ktorú musia platiť majitelia vozidiel prihlásených do evidencie v rámci nového systému, na ktorých sa však vzťahuje daň z prevádzky, ktorá sa líši v závislosti od emisií CO2 ich vozidiel.

27

Systém je teda koncipovaný tak, aby viedol k spravodlivému celkovému zdaneniu vozidiel a kryl škodu, ktorú by v opačnom prípade utrpeli vozidlá zapísané do evidencie na Malte pred rokom 2009 z dôvodu zníženia dane z prihlásenia do evidencie vyplývajúceho zo zmien prijatých v roku 2009. Podľa Maltskej republiky treba preto konštatovať, že vozidlá prihlásené do evidencie na Malte pred 1. januárom 2009 a vozidlá prihlásené do evidencie po tomto dátume patria do dvoch objektívne odlišných kategórií, ktoré z dôvodu prepracovania daňového systému nie sú porovnateľné, a preto nemôžu byť predmetom diskriminačného zaobchádzania.

28

Na ilustráciu tohto tvrdenia Maltská republika odkazuje na tabuľku uvedenú v prílohe 1 k jej vyjadreniu k žalobe, ktorá obsahuje porovnanie siedmich modelov vozidiel najčastejšie prihlasovaných do evidencie na Malte, z ktorej vyplýva, že vyberanie vyššej dane z prevádzky pre vozidlá prihlásené do evidencie po 1. januári 2009 v porovnaní s daňou z prevádzky vyberanou pre vozidlá prihlásené do evidencie pred týmto dátumom predstavuje spravodlivé opatrenie s cieľom čo najviac priblížiť celkové daňové zaťaženie majiteľov vozidiel prihlásených do evidencie pred rokom 2009 celkovému daňovému zaťaženiu majiteľov vozidiel prihlásených do evidencie po 1. januári 2009.

29

Vyberanie vyššej dane z prevádzky pre vozidlá prihlásené do evidencie po 1. januári 2009 teda nevytvára žiadnu diskrimináciu medzi vozidlami prihlásenými do evidencie pred týmto dátumom a vozidlami prihlásenými do evidencie po tomto dátume, ale naopak prispieva k tomu, aby sa zabránilo diskriminácii a zjavnej nespravodlivosti majiteľov vozidiel prihlásených do evidencie pred 1. januárom 2009, ak by sa tá istá daň z prevádzky mala uplatňovať bez rozdielu. Výber dane vo výške zodpovedajúcej dani z prevádzky by totiž nijako neumožnil majiteľom týchto posledných uvedených vozidiel odpisovať vyššiu daň z prihlásenia do evidencie, ktorú zaplatili, s nevyhnutným dôsledkom, že zostatková hodnota týchto vozidiel sa výrazne zníži v porovnaní s hodnotou vozidiel prihlásených do evidencie po tomto dátume.

30

Maltská republika napokon dodáva, že vozidlá prihlásené do evidencie v inom členskom štáte pred 1. januárom 2009 a dovezené na Maltu po tomto dátume nemožno považovať za vozidlá, ktoré boli prihlásené do evidencie na Malte pred uvedeným dátumom, keďže prvé uvedené vozidlá podliehali úplne odlišnému režimu dane z prihlásenia do evidencie v členskom štáte ich pôvodu.

31

Po tretie Maltská republika opätovne potvrdzuje, že cieľom nového systému je chrániť životné prostredie uplatňovaním zásady znečisťovateľ platí uprednostnením nových, menších a ekologickejších vozidiel. V rámci nového systému by sa sadzba dane z prevádzky proporcionálne zvýšila v závislosti od veku vozidla a zároveň v závislosti od jeho celkových emisií CO2. Cieľom tohto systému je tak skutočne podporiť nákup vozidiel, ktoré menej znečisťujú životné prostredie, ako aj častejšie obnovovať vozidlá, keďže sadzba dane z prevádzky je fixná počas prvých piatich rokov po prihlásení každého vozidla do evidencie.

32

Po štvrté Maltská republika opakuje, že uloženie povinnosti, aby celý vozový park prihlásený do evidencie na Malte pred 1. januárom 2009 podliehal novému systému, by znevýhodňovalo osoby, ktoré si kúpili svoje vozidlo pred týmto dátumom, keďže takéto zdanenie by viedlo k výraznému poklesu zostatkovej hodnoty dotknutých vozidiel a ukladalo by ich majiteľom vysoké daňové zaťaženie vo fáze dane z prevádzky, hoci už vo fáze prihlasovania do evidencie znášali vysoké daňové zaťaženie. Prechod na nový systém by tak narušil legitímne očakávania majiteľov vozidiel registrovaných na Malte v rámci starého systému. Okrem toho uvedené zdanenie nezohľadňuje sociálne dôsledky, ktoré vyplývajú zo skutočnosti, že vozidlá patriace do starého systému sú spravidla vo vlastníctve osôb, ktorých finančná situácia je neistá.

33

Po piate a napokon Maltská republika uvádza, že zmeny zákona o prihlasovaní do evidencie, ktoré by napravili údajné porušenie článku 110 ZFEÚ, už boli schválené maltským parlamentom a nadobudnú účinnosť 1. januára 2024, pričom však spresňuje, že tieto zmeny boli predložené Komisii výlučne v duchu spolupráce a kompromisu a že v žiadnom prípade neznamenajú uznanie existencie akéhokoľvek porušenia alebo diskriminácie.

Posúdenie Súdnym dvorom

34

Po prvé treba pripomenúť, ako vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora, že existencia nesplnenia povinnosti sa musí posudzovať podľa situácie v členskom štáte ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku a že Súdny dvor nemôže prihliadať na neskoršie zmeny [rozsudok z 21. septembra 2023, Komisia/Nemecko (Ochrana osobitných chránených území),C‑116/22, EU:C:2023:687, bod 29 a citovaná judikatúra].

35

V prejednávanej veci teda schválenie zmien zákona o prihlasovaní do evidencie uvedených v bode 33 tohto rozsudku maltským parlamentom po uplynutí lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku z 9. júna 2021 nemá nijaký vplyv na predmet tejto žaloby ani na jej dôvodnosť.

36

Po druhé ako Súdny dvor opakovane rozhodol, článok 110 ZFEÚ predstavuje doplnok k ustanoveniam, ktoré sa týkajú zrušenia ciel a poplatkov s rovnakým účinkom. Cieľom tohto ustanovenia Zmluvy o FEÚ je zabezpečenie voľného pohybu tovaru medzi členskými štátmi za normálnych podmienok hospodárskej súťaže vylúčením všetkých foriem ochrany, ktorá by mohla vyplývať z uplatnenia diskriminujúceho vnútroštátneho zdanenia výrobkov, ktoré pochádzajú z iných členských štátov (rozsudok z 3. júna 2010, Kalinčev,C‑2/09, EU:C:2010:312, bod 37 a citovaná judikatúra).

37

Na tento účel článok 110 prvý odsek ZFEÚ zakazuje členským štátom zaťažovať výrobky z ostatných členských štátov vnútroštátnymi daňami, ktoré sú vyššie ako tie, ktoré zaťažujú podobné domáce výrobky.

38

Toto ustanovenie smeruje k zabezpečeniu úplnej neutrality vnútroštátneho zdaňovania z hľadiska hospodárskej súťaže medzi výrobkami, ktoré sa už nachádzajú na vnútroštátnom trhu, a dovezenými výrobkami (rozsudok zo 7. apríla 2011, Tatu,C‑402/09, EU:C:2011:219, bod 35 a citovaná judikatúra).

39

V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že systém zdaňovania možno považovať za zlučiteľný s článkom 110 ZFEÚ, iba ak sa preukáže, že funguje tak, že je v každom prípade vylúčené, aby dovážané výrobky boli zdaňované vyššou sadzbou než domáce výrobky, a nemá teda v žiadnom prípade diskriminačné účinky (rozsudok z 3. júna 2010, Kalinčev,C‑2/09, EU:C:2010:312, bod 38 a citovaná judikatúra).

40

V tejto súvislosti Súdny dvor spresnil, že ide o porušenie článku 110 prvého odseku ZFEÚ, keď je zdanenie dovezeného výrobku a zdanenie podobného domáceho výrobku vypočítavané rozdielnym spôsobom a podľa rozdielnych pravidiel, ktoré spôsobujú vyššie zdanenie dovezeného výrobku, aj keby to malo byť len v niektorých prípadoch (rozsudok z 3. júna 2010, Kalinčev,C‑2/09, EU:C:2010:312, bod 39 a citovaná judikatúra).

41

Zákaz stanovený v článku 110 ZFEÚ sa musí uplatniť zakaždým, keď je zdanenie takej povahy, že môže odradiť od dovozu tovaru pochádzajúceho z iných členských štátov a zvýhodniť tým podobné domáce výrobky (rozsudok z 19. decembra 2013, X,C‑437/12, EU:C:2013:857, bod 38).

42

Na jednej strane z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že dane zaťažujúce motorové vozidlá, ako sú najmä dane z prevádzky a dane z prihlásenia do evidencie, predstavujú vnútroštátne dane členských štátov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. marca 2001, Komisia/Francúzsko,C‑265/99, EU:C:2001:169, bod 51, ako aj z 19. decembra 2013, X,C‑437/12, EU:C:2013:857, bod 20 a citovanú judikatúru).

43

Na druhej strane je nesporné, že motorové vozidlá nachádzajúce sa na trhu určitého členského štátu sú jeho „domácimi výrobkami“ v zmysle článku 110 ZFEÚ. Ak sa tieto výrobky predávajú na trhu ojazdených vozidiel tohto štátu, vo vzťahu k dovezeným ojazdeným vozidlám rovnakého druhu, vlastností a opotrebenia sa musia považovať za „podobné výrobky“ (rozsudok zo 7. júla 2011, Nisipeanu,C‑263/10, EU:C:2011:466, bod 24 a citovaná judikatúra).

44

V dôsledku toho článok 110 ZFEÚ zaväzuje každý členský štát, aby si zvolil a zaviedol také daňové zaťaženie motorových vozidiel, ktorého účinkom by nebolo zvýhodňovanie predaja domácich ojazdených vozidiel a odrádzanie od dovozu podobných ojazdených vozidiel (rozsudok zo 7. apríla 2011, Tatu,C‑402/09, EU:C:2011:219, bod 56).

45

V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol najmä, že článok 110 ZFEÚ bráni vnútroštátnej právnej úprave členského štátu, na základe ktorej sa jednotná cestná daň, ktorú stanovuje, vyberá z ľahkých motorových vozidiel určených na prepravu cestujúcich, ktoré sú zapísané do evidencie alebo zaregistrované v uvedenom členskom štáte, bez toho, aby sa zohľadnil dátum prvého zápisu do evidencie vozidla v prípade, že k tomuto zápisu došlo v inom členskom štáte, čo má za dôsledok, že zdanenie vozidiel dovezených z iného členského štátu je vyššie než zdanenie podobných domácich vozidiel. Taká právna úprava má totiž za dôsledok zvýhodňovanie predaja domácich ojazdených vozidiel, a tým odrádzanie od dovozu podobných ojazdených vozidiel (pozri v tomto zmysle uznesenie zo 17. apríla 2018, dos Santos,C‑640/17, EU:C:2018:275, body 2122).

46

Vzhľadom na túto judikatúru je preto potrebné overiť, či režim zavedený štvrtou prílohou zákona o prihlasovaní do evidencie, pokiaľ ide o určenie výšky dane z prevádzky, má účinok opísaný v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, čím by, ako tvrdí Komisia, porušoval zákaz diskriminácie stanovený v článku 110 ZFEÚ.

47

V tejto súvislosti po prvé v súlade s judikatúrou citovanou v bode 43 tohto rozsudku a na rozdiel od tvrdenia Maltskej republiky o neexistencii maltského trhu s vozidlami treba konštatovať, že vozidlá prihlásené do evidencie na Malte a predávané na trhu ojazdených vozidiel tohto členského štátu sa majú považovať za „podobné domáce výrobky“ v zmysle článku 110 ZFEÚ v porovnaní s dovezenými ojazdenými vozidlami rovnakého typu, rovnakých vlastností a rovnakého opotrebenia.

48

Po druhé, ako vyplýva z § 3 ods. 1 a § 8 ods. 5 zákona o prihlasovaní do evidencie, daň z prevádzky sa uplatňuje na motorové vozidlá dovezené alebo vyrobené na Malte a vyberá sa pri prihlásení takýchto vozidiel do evidencie a potom každý rok.

49

Po tretie je nesporné, že v rámci režimu, ktorý zavádza štvrtá príloha zákona o prihlasovaní do evidencie, sa diferencovaná daň z prevádzky uplatňuje podľa toho, či sa týka vozidiel prihlásených do evidencie na Malte pred 1. januárom 2009, alebo po ňom. Konkrétne, pokiaľ ide o vozidlá zapísané do evidencie na Malte pred týmto dátumom, výpočet dane z prevádzky sa vykoná na základe zdvihového objemu motora vozidla, spôsobu pohonu (diesel alebo benzín) a roku výroby. Naopak, pokiaľ ide o vozidlá prihlásené do evidencie na Malte po tomto dátume, sa výpočet dane z prevádzky vykonáva na základe emisií CO2 (vozidlá s benzínovým motorom), emisií CO2 a tuhých častíc (vozidlá s dieselovým motorom) a roku výroby pre tieto dve kategórie vozidiel.

50

Po štvrté z písomností účastníkov konania vyplýva, že z dôvodu týchto odlišných spôsobov výpočtu je výška dane z prevádzky uplatniteľná na vozidlá prihlásené do evidencie na Malte po 1. januári 2009 vyššia ako daň z prevádzky uplatniteľná na podobné vozidlá prihlásené do evidencie na Malte pred týmto dátumom, čo potvrdzujú príklady, ktoré predložila Komisia Súdnemu dvoru a ktoré Maltská republika nespochybnila.

51

Režim zavedený štvrtou prílohou zákona o prihlasovaní do evidencie, pokiaľ ide o určenie výšky dane z prevádzky, má za následok, že ojazdené vozidlá predané na Malte po tom, čo tam boli prihlásené do evidencie pred 1. januárom 2009, podliehajú nižšej dani z prevádzky v porovnaní s podobnými ojazdenými vozidlami prihlásenými do evidencie v inom členskom štáte než v Maltskej republike pred týmto dátumom a dovezenými na Maltu po uvedenom dátume.

52

Takáto právna úprava teda zaťažuje ojazdené vozidlá, ktoré boli prvýkrát prihlásené do evidencie v inom členskom štáte než v Maltskej republike pred 1. januárom 2009 a dovezené do tohto členského štátu po tomto dátume, vyššou daňou v porovnaní s podobnými domácimi ojazdenými vozidlami prihlásenými do evidencie na Malte pred uvedeným dátumom, keďže nezohľadňuje dátum prihlásenia dovezených vozidiel do evidencie v iných členských štátoch. Takýto režim má teda za dôsledok zvýhodňovanie predaja domácich ojazdených vozidiel, a tým odrádzanie od dovozu podobných ojazdených vozidiel (pozri analogicky uznesenie zo 17. apríla 2018, dos Santos,C‑640/17, EU:C:2018:275, bod 21).

53

Po tretie tvrdenia Maltskej republiky smerujúce k preukázaniu súladu režimu zavedeného štvrtou prílohou zákona o prihlasovaní do evidencie s článkom 110 ZFEÚ nemôžu spochybniť toto posúdenie.

54

Pokiaľ totiž ide v prvom rade o tvrdenie týkajúce sa celkovej povahy dane z prihlásenia do evidencie a dane z prevádzky, treba konštatovať, že s výnimkou skutočnosti, že tieto dve dane majú rovnaký právny základ v maltskej právnej úprave, nič v prvkoch predložených Maltskou republikou, najmä v tabuľke uvedenej v prílohe 1 jej vyjadrenia k žalobe uvedenej v bode 28 tohto rozsudku, neumožňuje preukázať, že uvedené dane majú takú spojitosť, ktorá by odôvodňovala ich spoločné posudzovanie.

55

Na jednej strane, pokiaľ ide o samotnú povahu týchto daní, daň z prihlásenia do evidencie je splatná z dôvodu prihlásenia vozidla do evidencie na Malte, zatiaľ čo daň z prevádzky je splatná z dôvodu držby vozidla spôsobilého na prevádzku na verejných komunikáciách. Na druhej strane, pokiaľ ide o splatnosť týchto daní, daň z prihlásenia do evidencie je splatná len raz, a to pri prihlásení vozidla do evidencie na Malte, zatiaľ čo daň z prevádzky sa musí platiť pri prihlásení do evidencie a potom každý rok počas celej životnosti vozidla.

56

Okrem toho aj za predpokladu, že by sa existencia súvislosti medzi daňou z prihlásenia do evidencie a daňou z prevádzky mohla považovať za preukázanú, Maltská republika v žiadnom prípade nepreukázala, že celková suma dane z prihlásenia do evidencie zaplatenej majiteľmi vozidiel prihlásených do evidencie na Malte pred rokom 2009 a dane z prevádzky, ktorá sa má platiť počas celej životnosti týchto vozidiel, zodpovedá celkovej sume dane z prihlásenia do evidencie zaplatenej majiteľmi podobných vozidiel, ktoré boli po prvýkrát prihlásené do evidencie v inom členskom štáte než v Maltskej republike pred 1. januárom 2009, a dovezené do tohto členského štátu po tomto dátume a dane z prevádzky, ktorá sa má platiť počas celej životnosti týchto posledných uvedených vozidiel.

57

V druhom rade, pokiaľ ide o tvrdenie Maltskej republiky, podľa ktorého je nový systém zameraný na ochranu životného prostredia uplatnením zásady znečisťovateľ platí, stačí konštatovať, že tento členský štát nepreukázal, v čom je zavedenie dane z prevádzky, ktorá viac zaťažuje dovezené ojazdené vozidlá než podobné domáce ojazdené vozidlá, spôsobilé dosiahnuť tento cieľ.

58

Okrem toho, ako správne uviedla Komisia, sledovanie cieľa ochrany životného prostredia by bolo možné dosiahnuť komplexnejším a koherentnejším spôsobom zvýšením environmentálnej zložky dane z prevádzky pre všetky vozidlá určitého veku, teda ojazdené vozidlá, ktoré boli prvýkrát prihlásené do evidencie pred rokom 2009, či už na Malte, alebo v inom členskom štáte. Takéto zvýšenie by diskriminačným spôsobom neuprednostňovalo domáci trh ojazdených vozidiel na úkor uvedenia dovezených ojazdených vozidiel do prevádzky a okrem by bolo v súlade so zásadou znečisťovateľ platí (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júla 2011, Nisipeanu,C‑263/10, EU:C:2011:466, bod 28 a citovanú judikatúru).

59

V treťom rade, pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa zásady ochrany legitímnej dôvery a sociálnych úvah, aj za predpokladu, že táto zásada a tieto úvahy predstavujú legitímny cieľ na účely odôvodnenia predmetného rozdielneho zaobchádzania, Maltská republika ani nepreukázala, v čom by zavedenie takéhoto rozdielneho zaobchádzania mohlo zaručiť ochranu uvedenej zásady a zohľadniť uvedené sociálne úvahy.

60

V tejto súvislosti treba podobne ako Komisia konštatovať, že ak sa Maltská republika domnievala, že je nevyhnutné chrániť prípadné očakávania majiteľov vnútroštátneho vozového parku prihláseného do evidencie na Malte pred 1. januárom 2009, mohla k tomu dospieť bez toho, aby porušila zákaz diskriminácie stanovený v článku 110 ZFEÚ, a to tak, že by starému systému podriadila tak tieto vozidlá, ako aj vozidlá prihlásené do evidencie v inom členskom štáte pred týmto dátumom a dovezené na Maltu po uvedenom dátume.

61

V dôsledku toho treba dospieť k záveru, že režim zavedený štvrtou prílohou zákona o prihlasovaní do evidencie, pokiaľ ide o určenie výšky dane z prevádzky, porušuje článok 110 ZFEÚ, a preto treba vyhovieť jedinému žalobnému dôvodu Komisie.

62

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že Maltská republika si tým, že uplatnila vyšší ročný poplatok za prevádzku motorových vozidiel prihlásených do evidencie v iných členských štátoch pred 1. januárom 2009 a uvedených do prevádzky na Malte po 1. januári 2009, než je poplatok uplatňovaný na podobné vozidlá prihlásené do evidencie na Malte pred uvedeným dátumom, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 110 ZFEÚ.

O trovách

63

Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

64

Keďže v prejednávanej veci Maltská republika nemala úspech vo veci, je opodstatnené rozhodnúť, že znáša svoje vlastné trovy konania, a uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania Komisie v súlade s jej návrhmi.

 

Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto:

 

1.

Maltská republika si tým, že uplatnila vyšší ročný poplatok za prevádzku motorových vozidiel prihlásených do evidencie v iných členských štátoch pred 1. januárom 2009 a uvedených do prevádzky na Malte po 1. januári 2009, než je poplatok uplatňovaný na podobné vozidlá prihlásené do evidencie na Malte pred uvedeným dátumom, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 110 ZFEÚ.

 

2.

Maltská republika znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

 

Podpisy


( *1 ) Jazyk konania: angličtina.