Vec C‑670/22

Trestné konanie

proti

M. N. (EncroChat)

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Berlin)

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 30. apríla 2024

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Justičná spolupráca v trestných veciach – Smernica 2014/41/EÚ – Európsky vyšetrovací príkaz v trestných veciach – Zabezpečenie dôkazov, ktoré sa už nachádzajú v držbe príslušných orgánov vykonávajúceho štátu – Podmienky vydania – Šifrovaná telekomunikačná služba – EncroChat – Nevyhnutnosť rozhodnutia sudcu – Použitie dôkazov získaných v rozpore s právom Únie“

Justičná spolupráca v trestných veciach – Európsky vyšetrovací príkaz v trestných veciach – Smernica 2014/41/EÚ – Pojem vydávajúci orgán – Európsky vyšetrovací príkaz na zabezpečenie dôkazov, ktoré sa už nachádzajú v držbe príslušných orgánov vykonávajúceho štátu – Prokurátor, ktorý môže nariadiť poskytnutie takých dôkazov v rámci výlučne vnútroštátneho konania – Zahrnutie

[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41, článok 1 ods. 1 a článok 2 písm. c) bod i)]

(pozri body 71 – 75, 77, bod 1 výroku)
Justičná spolupráca v trestných veciach – Európsky vyšetrovací príkaz v trestných veciach – Smernica 2014/41/EÚ – Podmienky vydania a zaslania európskeho vyšetrovacieho príkazu – Európsky vyšetrovací príkaz na zabezpečenie dôkazov, ktoré sa už nachádzajú v držbe príslušných orgánov vykonávajúceho štátu – Dôkazy získané po odpočúvaní šifrovanej telekomunikačnej prevádzky na území vydávajúceho štátu – Prípustnosť – Dodržiavanie podmienok upravených právom vydávajúceho členského štátu na poskytnutie takých dôkazov vo výlučne vnútroštátnej situácii

[Článok 82 ods. 1 ZFEÚ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41, odôvodnenia 2, 6 a 19 a článok 1 ods. 1 a článok 6 ods. 1 písm. a) a b) a článok 14 ods. 7]

(pozri body 88 – 93, 99 – 101, 104 – 106, bod 2 výroku)
Justičná spolupráca v trestných veciach – Európsky vyšetrovací príkaz v trestných veciach – Smernica 2014/41/EÚ – Odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky, ktoré nevyžaduje pomoc členského štátu miesta, na ktorom sa nachádza odpočúvaná osoba – Pojem – Autonómny a jednotný výklad – Infiltrácia koncových zariadení s cieľom získať údaje o prenose dát, polohe a komunikácii internetovej komunikačnej služby – Zahrnutie – Oznámenie tomuto členskému štátu – Určenie príslušného orgánu – Rozsah

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41, odôvodnenie 30 a články 31 ods. 1 až 3 a článok 33 a príloha C)

(pozri body 110 – 119, bod 3 výroku)
Justičná spolupráca v trestných veciach – Európsky vyšetrovací príkaz v trestných veciach – Smernica 2014/41/EÚ – Odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky, ktoré nevyžaduje pomoc členského štátu miesta, na ktorom sa nachádza odpočúvaná osoba – Oznámenie tomuto členskému štátu – Ciele – Ochrana práv dotknutých užívateľov – Zahrnutie

(Charta základných práv Európskej únie, článok 7; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41, článok 31)

(pozri body 123 – 125, bod 4 výroku)
Justičná spolupráca v trestných veciach – Európsky vyšetrovací príkaz v trestných veciach – Smernica 2014/41/EÚ – Dodržiavanie práva na obhajobu a spravodlivé súdne konanie vo vydávajúcom štáte – Informácie a dôkazy získané v rozpore so smernicou – Povinnosti vnútroštátneho súdu – Rozsah

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41, článok 14 ods. 7)

(pozri body 128, 130, 131, bod 5 výroku)

Zhrnutie

Na základe návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Berlin (Krajinský súd Berlín, Nemecko), Súdny dvor zasadajúci vo veľkej komore rozhodol o podmienkach vydania európskeho vyšetrovacieho príkazu v trestných veciach prokurátorom, ak vydávajúci orgán členského štátu požaduje poskytnutie zachytených telekomunikačných údajov, ktoré sú už v držbe iného členského štátu. Spresňuje tiež dôsledky, ktoré treba vyvodiť z porušenia právnej úpravy Únie v danej oblasti, pokiaľ ide o použitie týchto údajov.

V rámci vyšetrovania vedeného francúzskymi orgánmi sa ukázalo, že vyšetrované osoby používali šifrované mobilné telefóny, ktoré fungovali na základe služby „EncroChat“, na páchanie trestných činov súvisiacich najmä s obchodovaním s omamnými látkami. Táto služba umožňovala prostredníctvom servera umiestneného vo Francúzsku viesť šifrovanú komunikáciu, ktorú nie je možné odpočúvať tradičnými vyšetrovacími metódami.

Na jar 2020 bol na uvedenom serveri s povolením francúzskeho súdu nainštalovaný softvér „trójsky kôň“, ktorý vyvinula francúzsko‑holandská vyšetrovacia skupina, a pomocou tohto servera bol tento softvér nainštalovaný na mobilné telefóny používateľov v 122 krajinách, z nich približne 4600 v Nemecku.

Na konferencii, ktorú zorganizoval Eurojust ( 1 ) v marci 2020, zástupcovia francúzskych a holandských orgánov informovali orgány ostatných členských štátov o plánovanom opatrení na odpočúvanie údajov, ktoré zvažujú, vrátane údajov z mobilných telefónov, ktoré sa nachádzali mimo francúzskeho územia. Zástupcovia Bundeskriminalamt (Spolkový úrad kriminálnej polície, Nemecko, ďalej len „BKA“) a Generalstaatsanwaltschaft Frankfurt am Main (Generálna prokuratúra Frankfurt nad Mohanom, Nemecko, ďalej len „Generálna prokuratúra vo Frankfurte“) prejavili záujem o údaje nemeckých užívateľov.

V období od júna 2020 do júla 2021 vydala Generálna prokuratúra vo Frankfurte, v rámci konania začatého proti X, európske vyšetrovacie príkazy s cieľom vyžiadať od francúzskych orgánov povolenie používať bez obmedzenia v trestnom konaní údaje, ktoré francúzske orgány zhromaždili. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že Europol informoval BKA, že veľký počet veľmi závažných trestných činov bol spáchaný v Nemecku pomocou mobilných telefónov vybavených službou „EncroChat“ a že osoby, ktoré do daného okamihu neboli identifikované, sú podozrivé z plánovania a páchania takýchto trestných činov v Nemecku prostredníctvom šifrovanej komunikácie. Francúzsky súd povolil poskytnutie a používanie zachytených údajov nemeckých užívateľov v súdnom konaní.

Generálna prokuratúra vo Frankfurte následne z vyššie uvedeného konania vylúčila konanie, okrem iných, proti M. N. na osobitné konanie a vec postúpila miestne príslušným prokuratúram. V jednom z trestných konaní začatých na vnútroštátnom súde, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, sa tento súd pýta na zákonnosť uvedených európskych vyšetrovacích príkazov z hľadiska smernice 2014/41 ( 2 ) a na vplyv prípadného porušenia práva Únie na použitie zachytených údajov v tomto konaní. V dôsledku toho sa rozhodol podať na Súdny dvor návrh na začatie prejudiciálneho konania.

Posúdenie Súdnym dvorom

V prvom rade Súdny dvor pripomenul, že pojem „vydávajúci orgán“ v zmysle smernice 2014/41 sa neobmedzuje len na súdy. Prokurátor je totiž uvedený v článku 2 písm. c) bode i) tejto smernice medzi orgánmi, ktoré sa považujú za „vydávajúci orgán“, pod jedinou podmienkou, že majú právomoc v dotknutej veci. Ak teda podľa práva vydávajúceho štátu má prokurátor v čisto vnútroštátnej situácii tohto štátu právomoc nariadiť vyšetrovacie opatrenie na poskytnutie dôkazov, ktoré už majú v držbe príslušné vnútroštátne orgány, na účely vydania európskeho vyšetrovacieho príkazu na poskytnutie dôkazov, ktoré už majú v držbe príslušné orgány vykonávajúceho štátu, sa na tohto prokurátora vzťahuje pojem „vydávajúci orgán“.

V druhom rade z článku 6 ods. 1 smernice 2014/41 vyplýva, že európsky vyšetrovací príkaz na poskytnutie takých získaných dôkazov, ako sú dôkazy v spore vo veci samej, ktoré sú už v držbe príslušných orgánov vykonávajúceho štátu, musí spĺňať všetky podmienky stanovené prípadne právom vydávajúceho štátu na poskytnutie takýchto dôkazov v čisto vnútroštátnej situácii tohto štátu.

Naproti tomu, hoci sa článok 6 ods. 1 písm. b) smernice 2014/41 usiluje zamedziť obchádzaniu práv a záruk upravených právom vydávajúceho štátu, nevyžaduje, a to ani v situácii, o akú ide v spore vo veci samej, keď dotknuté údaje zhromaždili príslušné orgány vykonávajúceho štátu na území vydávajúceho štátu a v jeho záujme, aby vydanie európskeho vyšetrovacieho príkazu na poskytnutie dôkazov, ktoré už majú v držbe príslušné orgány vykonávajúceho štátu, podliehalo rovnakým hmotnoprávnym podmienkam, aké sa na zhromažďovanie týchto dôkazov uplatňujú vo vydávajúcom štáte.

Okrem toho vzhľadom na zásadu vzájomného uznávania rozsudkov a rozhodnutí, na ktorej je založená justičná spolupráca v trestných veciach, do ktorej patrí smernica 2014/41, vydávajúci orgán nie je oprávnený preskúmavať zákonnosť samostatného konania, v ktorom vykonávajúci členský štát zhromaždil dôkazy, ktoré už má v držbe a ktorých poskytnutie vydávajúci orgán požaduje.

Okrem toho Súdny dvor spresnil po prvé, že článok 6 ods. 1 písm. a) smernice 2014/41 nevyžaduje, aby vydanie takého európskeho vyšetrovacieho príkazu bolo nevyhnutne podmienené existenciou domnienky závažného trestného činu založenej na konkrétnych skutočnostiach, a to voči každej dotknutej osobe, v čase vydania tohto európskeho vyšetrovacieho príkazu, ak takáto požiadavka nevyplýva na účel výmeny dôkazov medzi vnútroštátnymi prokuratúrami z práva vydávajúceho štátu. Na druhej strane toto ustanovenie nebráni vydaniu európskeho vyšetrovacieho príkazu ani vtedy, keď nemožno v tomto štádiu overiť integritu údajov zachytených odpočúvaním z dôvodu dôvernosti technického postupu odpočúvania, za predpokladu, že právo na spravodlivý proces je zaručené v neskoršom trestnom konaní. Integritu poskytnutých dôkazov totiž možno v zásade posúdiť až v okamihu, keď príslušné orgány skutočne disponujú predmetnými dôkazmi.

V treťom rade Súdny dvor uviedol, že infiltrácia koncových zariadení, ktorej cieľom je získanie údajov o prenose dát, polohe a komunikácii internetovej komunikačnej služby, predstavuje „odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky“ v zmysle článku 31 ods. 1 smernice 2014/41, ktoré sa musí oznámiť orgánu určenému na tento účel členským štátom, na ktorého území sa nachádza odpočúvaná osoba. V prípade, že odpočúvajúci členský štát nie je schopný určiť príslušný orgán informovaného členského štátu, toto oznámenie možno adresovať ktorémukoľvek orgánu informovaného členského štátu, ktorý odpočúvajúci členský štát považuje za vhodný na tento účel.

Podľa článku 31 ods. 3 smernice 2014/41 má tak príslušný orgán informovaného členského štátu oprávnenie, v prípade, že odpočúvanie by nebolo povolené v rámci podobného vnútroštátneho konania, oznámiť, že toto odpočúvanie nemožno vykonať alebo ho treba ukončiť, prípadne že zachytené údaje nemožno použiť alebo ich možno použiť len za podmienok, ktoré príslušný orgán informovaného členského štátu stanoví. Cieľom článku 31 smernice 2014/41 je teda nielen zaručiť rešpektovanie suverenity informovaného členského štátu, ale aj chrániť práva osôb dotknutých takým opatrením odpočúvania telekomunikačnej prevádzky.

V poslednom rade Súdny dvor zdôraznil, že v zásade prináleží iba vnútroštátnemu právu, aby v rámci trestného konania určilo pravidlá týkajúce sa prípustnosti a posúdenia informácií a dôkazov, ktoré boli získané spôsobom, ktorý je v rozpore s právom Únie.

Na druhej strane článok 14 ods. 7 smernice 2014/41 ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, bez toho, aby tým bolo dotknuté uplatňovanie vnútroštátnych procesných pravidiel, aby sa v trestnom konaní začatom vo vydávajúcom štáte pri posudzovaní dôkazov získaných prostredníctvom európskeho vyšetrovacieho príkazu dodržiavali práva na obhajobu a právo na spravodlivý proces. V dôsledku toho, ak sa súd domnieva, že účastník konania nie je schopný účinne sa vyjadriť k takémuto dôkazu, ktorý môže rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť posúdenie skutkových okolností, musí tento súd konštatovať porušenie práva na spravodlivý proces a tento dôkaz vylúčiť.

( 1 ) Agentúra Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach.

( 2 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach (Ú. v. EÚ L 130, 2014, s. 1).