–

BP France SAS, v zastúpení: M. Dantin a A. Kourtih, avocats, za právnej pomoci A. Comtesse York von Wartenberg a J. Lopez, znalci,

–

francúzska vláda, v zastúpení: J.‑L. Carré, V. Depenne, B. Fodda a M. Guiresse, splnomocnení zástupcovia,

–

holandská vláda, v zastúpení: M. K. Bulterman a A. Hanje, splnomocnené zástupkyne,

–

rakúska vláda, v zastúpení: A. Posch, J. Schmoll, F. Koppensteiner a F. Werni, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: B. De Meester a F. Thiran, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 17 a 18 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (Ú. v. EÚ L 140, 2009, s. 16), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1513 z 9. septembra 2015 (Ú. v. EÚ L 239, 2015, s. 1) (ďalej len „smernica 2009/28“), článkov 25, 29 a 30 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 2018, s. 82), ako aj článku 34 ZFEÚ.

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou BP France SAS a ministre de l’Économie, des Finances et de la Souveraineté industrielle et numérique (minister hospodárstva, financií a priemyselnej a digitálnej suverenity, Francúzsko) vo veci zákonnosti obežníka povereného ministra pre verejné účty z 18. augusta 2020 o dani na podporu začleňovania biopalív (TIRIB) (ďalej len „sporný obežník“), ktorý ukladá povinnosť použiť laboratórnu fyzikálnu analýzu uhlíka 14 na účely stanovenia skutočného objemu hydrogenovaných rastlinných olejov (ďalej len „HVO“) v type benzínu alebo motorovej nafty, získaných postupom spoločného spracovania.

3

Smernica 2009/28 bola zrušená a nahradená smernicou 2018/2001 s účinnosťou k 1. júlu 2021. článok 2 druhý odsek písm. i) smernice 2009/28 obsahoval túto definíciu:

„…

4

Článok 3 tej istej smernice, nazvaný „Záväzné národné celkové ciele a opatrenia pre využívanie energie z obnoviteľných zdrojov energie“, v odseku 4 uvádzal:

„Každý členský štát zabezpečí, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie vo všetkých formách dopravy predstavoval v roku 2020 aspoň 10 % konečnej energetickej spotreby v doprave v danom členskom štáte.

…“

5

Článok 17 uvedenej smernice, nazvaný „Kritériá trvalej udržateľnosti pre biopalivá a biokvapaliny“, v odseku 1 stanovoval:

„Bez ohľadu na to, či sa suroviny vypestovali na území [Európskeho s]poločenstva alebo mimo neho, sa energia z biopalív a biokvapalín zohľadňuje na účely uvedené v písmenách a), b) a c), iba ak spĺňajú kritériá trvalej udržateľnosti uvedené v odsekoch 2 až 5:

…“

6

Tento článok 17 ods. 2 až 5 definuje kritériá trvalej udržateľnosti týkajúce sa výroby biopalív a biokvapalín.

7

Uvedený článok 17 ods. 8 uvádzal:

„Členské štáty nesmú odmietnuť zohľadniť z iných dôvodov trvalej udržateľnosti na účely uvedené v odseku 1 písm. a), b) a c) biopalivá a biokvapaliny získané v súlade s týmto článkom.“

8

Článok 18 smernice 2009/28 s názvom „Overovanie splnenia kritérií trvalej udržateľnosti pre biopalivá a biokvapaliny“ uvádzal:

„1.   Ak sa biopalivá a biokvapaliny zohľadňujú na účely uvedené v článku 17 ods. 1 písm. a), b) a c), členské štáty vyžadujú od hospodárskych subjektov, aby preukázali, že splnili kritériá trvalej udržateľnosti stanovené v článku 17 ods. 2 až 5. Na tento účel členské štáty požadujú od hospodárskych subjektov použitie systému hmotnostnej bilancie, ktorým sa:

…

3.   Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby hospodárske subjekty predkladali spoľahlivé informácie a na požiadanie sprístupnili členskému štátu údaje, ktoré použili na vypracovanie týchto informácií. Členské štáty vyžadujú od hospodárskych subjektov, aby vytvorili primeraný štandard nezávislého auditu poskytnutých informácií, a aby poskytli dôkaz o tom, že táto požiadavka bola splnená. Auditom sa overuje, že systémy využívané hospodárskymi subjektmi sú presné, spoľahlivé a chránené voči podvodom. Prostredníctvom auditu sa hodnotí frekvencia a metodika odberu vzoriek a spoľahlivosť údajov.

Informácie uvedené v prvom pododseku sa týkajú najmä informácií o splnení kritérií trvalej udržateľnosti uvedených v článku 17 ods. 2 až 5, vhodných a relevantných informácií o opatreniach prijatých na ochranu pôdy, vody a ovzdušia, obnovu znehodnotenej pôdy, zabránenie nadmernej spotrebe vody v oblastiach s nedostatkom vody, ako aj vhodných a relevantných informácií o opatreniach prijatých na zohľadnenie prvkov uvedených v článku 17 ods. 7 druhom pododseku.

…

4.   Spoločenstvo sa usiluje uzatvárať s tretími krajinami dvojstranné alebo mnohostranné dohody, ktoré obsahujú ustanovenia o kritériách trvalej udržateľnosti zodpovedajúcich kritériám stanoveným v tejto smernici. Ak Spoločenstvo uzavrelo dohody, ktoré obsahujú ustanovenia o otázkach, na ktoré sa vzťahujú kritériá trvalej udržateľnosti stanovené v článku 17 ods. 2 až 5, [Európska k]omisia môže rozhodnúť, že tieto dohody preukazujú, že biopalivá a biokvapaliny vyrobené zo surovín vypestovaných v týchto krajinách spĺňajú príslušné kritériá trvalej udržateľnosti. …

Komisia môže rozhodnúť, že dobrovoľné vnútroštátne alebo medzinárodné schémy stanovujúce normy pre výrobu produktov z biomasy obsahujú presné údaje na účely článku 17 ods. 2 a/alebo sa v nich preukazuje, že dodávky biopalív alebo biokvapalín spĺňajú kritériá trvalej udržateľnosti stanovené v článku 17 ods. 3, 4 a 5 a/alebo že žiadne materiály neboli zámerne pozmenené alebo vyradené tak, aby sa na dodávku alebo jej časť mohla vzťahovať príloha IX. …

…

5.   Komisia prijíma rozhodnutia uvedené v odseku 4, iba ak predmetná dohoda alebo systém spĺňa primerané kritériá spoľahlivosti, transparentnosti a nezávislého auditu. …

V rámci dobrovoľných schém uvedených v odseku 4 (ďalej len ‚dobrovoľné schémy‘) sa pravidelne, a to aspoň raz za rok, uverejňuje zoznam ich certifikačných orgánov použitých na nezávislý audit, pričom sa pri každom certifikačnom orgáne uvedie, ktorý subjekt alebo vnútroštátny orgán verejnej moci ho uznal a ktorý subjekt alebo vnútroštátny orgán verejnej moci ho monitoruje.

Predovšetkým v záujme zabránenia podvodom môže Komisia na základe analýzy rizík alebo správ uvedených v druhom pododseku odseku 6 tohto článku spresniť štandardy nezávislého auditu a požadovať, aby všetky dobrovoľné schémy tieto štandardy uplatňovali. Uskutoční sa to prostredníctvom vykonávacích aktov prijatých v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 25 ods. 3 Takýmito aktmi sa stanoví lehota, v rámci ktorej sa v dobrovoľných schémach musia štandardy uplatniť. Komisia môže zrušiť rozhodnutia, ktorými sa uznávajú dobrovoľné schémy, ak tieto schémy neuplatnia v stanovenej lehote takéto štandardy.

…

7.   Ak hospodársky subjekt poskytne dôkaz alebo údaje získané v súlade s dohodou alebo systémom, ktorý bol predmetom rozhodnutia podľa odseku 4, členský štát nebude v rozsahu uvedeného rozhodnutia od dodávateľa požadovať poskytnutie ďalších dôkazov o splnení kritérií trvalej udržateľnosti stanovených v článku 17 ods. 2 až 5 ani informácií o opatreniach uvedených v druhom pododseku odseku 3 tohto článku.

…“

9

Podľa znenia odôvodnení 94, 107 až 110, a 126 smernice 2018/2001:

…

…

10

Článok 2 tejto smernice, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, v druhom odseku stanovuje:

„Uplatňuje sa aj toto vymedzenie pojmov:

…

…“

11

Článok 25 uvedenej smernice, nazvaný „Začleňovanie energie z obnoviteľných zdrojov do odvetvia dopravy“, v odseku 1 stanovuje:

„S cieľom začleňovať používanie energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví dopravy stanoví každý členský štát pre dodávateľov palív povinnosť zabezpečiť, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov v rámci konečnej energetickej spotreby v odvetví dopravy dosiahol do roku 2030 aspoň 14 % (minimálny podiel), a to v súlade s orientačnou trajektóriou stanovenou členským štátom a vypočítanou v súlade s metodikou stanovenou v tomto článku a v článkoch 26 a 27. …

…“

12

Článok 28 tej istej smernice, nazvaný „Ďalšie ustanovenia týkajúce energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví dopravy“, v odseku 5 stanovuje:

„Komisia prijme do 31. decembra 2021 delegované akty v súlade s článkom 35 s cieľom doplniť túto smernicu špecifikovaním metodiky na určovanie podielu biopaliva a bioplynu pre dopravu pochádzajúceho z biomasy spracovávaného v spoločnom procese s fosílnymi palivami…“

13

Článok 29 smernice 2018/2001 s názvom „Kritériá udržateľnosti a úspory emisií skleníkových palív [plynov – neoficiálny preklad] pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy“ v odseku 1 stanovuje:

„Energia z biopalív, biokvapalín a palív z biomasy sa zohľadňuje na účely uvedené v písmenách a), b) a c) tohto pododseku, iba ak spĺňajú kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovené v odsekoch 2 až 7 a 10:

…“

14

Tento článok 29 ods. 2 až 7 definuje kritériá udržateľnosti týkajúce sa výroby biopalív, biokvapalín a palív z biomasy.

15

Uvedený článok 29 ods. 12 znie takto:

„Členské štáty neodmietnu zohľadniť z iných dôvodov udržateľnosti na účely uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. a), b) a c) tohto článku a bez toho, aby boli dotknuté články 25 a 26, biopalivá a biokvapaliny získané v súlade s týmto článkom. Týmto odsekom nie je dotknutá verejná podpora poskytnutá v rámci systémov podpory schválených do 24. decembra 2018.“

16

V zmysle článku 30 smernice 2018/2001 s názvom „Overovanie súladu s kritériami udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov“:

„1.   Ak sa biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy alebo iné palivá, ktoré spĺňajú podmienky na započítanie do čitateľa uvedeného v článku 27 ods. 1 písm. b), majú zohľadniť na účely uvedené v článkoch 23 a 25 a v článku 29 ods. 1 prvom pododseku písm. a), b) a c), členské štáty vyžadujú od hospodárskych subjektov, aby preukázali, že splnili kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovené v článku 29 ods. 2 až 7 a 10. Na uvedené účely členské štáty požadujú od hospodárskych subjektov použitie systému hmotnostnej bilancie, ktorý:

Systémom hmotnostnej bilancie sa zabezpečí, aby sa na výpočet hrubej konečnej energetickej spotreby z obnoviteľných zdrojov každá dodávka zohľadnila v rámci článku 7 ods. 1 prvého pododseku písm. a), b) alebo c) len raz a uvádzajú sa v ňom informácie, či sa na výrobu danej dodávky poskytla podpora, a ak áno, o aký druh systému podpory išlo.

2.   Ak je dodávka spracovaná, informácie o vlastnostiach dodávky, ktoré sa týkajú udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov, sa upravujú a priraďujú k výstupu v súlade s týmito pravidlami:

3.   Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby hospodárske subjekty predkladali spoľahlivé informácie týkajúce sa dodržiavania stropov úspor emisií skleníkových plynov stanovených v článku 25 ods. 2 a prijatých podľa uvedeného článku a kritérií udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovených v článku 29 ods. 2 až 7 a 10, a aby hospodárske subjekty na požiadanie sprístupnili príslušnému členskému štátu údaje, ktoré použili na vypracovanie týchto informácií. Členské štáty vyžadujú od hospodárskych subjektov, aby vytvorili primeraný štandard nezávislého auditu poskytnutých informácií, a aby poskytli dôkaz o tom, že táto požiadavka bola splnená. Na dosiahnutie súladu s článkom 29 ods. 6 písm. a) a článkom 26 ods. 7 písm. a) sa môže použiť audit prvej alebo druhej strany, a to až do prvého bodu zhromažďovania lesnej biomasy. Auditom sa overuje, či sú systémy využívané hospodárskymi subjektmi presné, spoľahlivé a chránené voči podvodom vrátane overenia zabezpečujúceho, že materiály nie sú zámerne pozmeňované alebo vyraďované s cieľom vytvoriť z dodávky alebo jej časti odpad alebo zvyšok. Zhodnotí frekvenciu a metodiku odberu vzoriek a spoľahlivosť údajov.

…

4.   Komisia môže rozhodnúť, že dobrovoľné vnútroštátne alebo medzinárodné schémy stanovujúce normy pre výrobu biopalív, biokvapalín alebo palív z biomasy alebo iných palív, ktoré spĺňajú podmienky na započítanie do čitateľa uvedeného v článku 27 ods. 1 písm. b), poskytujú presné údaje o úsporách emisií skleníkových plynov na účely článku 25 ods. 2 a článku 29 ods. 10, preukazujú dodržanie článku 27 ods. 3 a článku 28 ods. 2 a 4 alebo preukazujú, že dodávky biopalív, biokvapalín alebo palív z biomasy spĺňajú kritériá udržateľnosti stanovené v článku 29 ods. 2 až 7. Pri preukazovaní toho, že kritériá stanovené v článku 29 ods. 6 a 7 boli splnené, môžu prevádzkovatelia poskytnúť požadované dôkazy priamo na úrovni zdrojovej oblasti. Komisia môže na účely článku 29 ods. 3 prvého pododseku písm. c) bodu ii) uznať aj oblasti určené na ochranu vzácnych alebo ohrozených ekosystémov alebo druhov uznaných medzinárodnými dohodami alebo zaradených do zoznamov vypracovaných medzivládnymi organizáciami alebo Medzinárodnou úniou pre ochranu prírody.

Komisia môže rozhodnúť, že dané schémy obsahujú presné informácie o vykonaných meraniach v prípade ochrany pôdy, vody a ovzdušia, obnovy znehodnotenej pôdy, zabraňovania nadmernej spotrebe vody v oblastiach s nedostatkom vody, a v prípade certifikácie biopalív, biokvapalín a palív z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy.

…

6.   Členské štáty môžu zaviesť vnútroštátne schémy, v ktorých sa počas celého spracovateľského reťazca za účasti príslušných vnútroštátnych orgánov overuje súlad s kritériami udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovenými v článku 29 ods. 2 až 7 a 10 a so stropmi úspor emisií skleníkových plynov v prípade kvapalných a plynných palív v doprave z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a fosílnych palív vyrobených z odpadu stanovenými v článku 25 ods. 2 a prijatými podľa uvedeného článku a v súlade s článkom 28 ods. 5.

…

9.   Ak hospodársky subjekt poskytne dôkaz alebo údaje získané v súlade so schémou, ktorá bola predmetom rozhodnutia podľa odseku 4 alebo 6 tohto článku, členský štát nebude v rozsahu uvedeného rozhodnutia od dodávateľa požadovať poskytnutie ďalších dôkazov o splnení kritérií udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovených v článku 29 ods. 2 až 7 a 10.

…“

17

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1640 z 5. júna 2023 o metodike určovania podielu biopalív a bioplynu v doprave pochádzajúcich z biomasy spracovávanej v spoločnom procese s fosílnymi palivami (Ú. v. EÚ L 205, 2023, s. 1) bolo prijaté na základe článku 28 ods. 5 smernice 2018/2001. Toto delegované nariadenie vo svojom článku 2 s názvom „Metóda hmotnostnej bilancie“ stanovuje:

„1.   Ak sa používa metóda hmotnostnej bilancie, hospodársky subjekt vykoná úplnú analýzu hmotnostnej bilancie celkovej hmotnosti vstupov a výstupov. Pomocou metódy hmotnostnej bilancie sa zabezpečí, aby bol biologický obsah všetkých výstupov úmerný biologickému obsahu vstupov a aby sa podiel biogénneho materiálu identifikovaného na základe výsledkov rádiouhlíkového (14C) skúšania priradil ku každému výstupu. Pre každý výstup sa použijú rôzne konverzné faktory, ktoré čo najlepšie zodpovedajú nameranému biologickému obsahu prostredníctvom výsledkov rádiouhlíkového (14C) skúšania. Vo výstupe sa zohľadní strata hmotnosti v odpadových plynoch, v kvapalných priemyselných odpadových vodách a v pevných zvyškoch. Metóda hmotnostnej bilancie zahŕňa doplňujúcu analytickú charakterizáciu surovín a produktov, ako sú konečné a približné analýzy hmotnostných prietokov systému.

…“

18

Článok 266n colného kódexu, v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej, stanovoval:

„I. Osoby povinné platiť vnútroštátnu spotrebnú daň podľa článku 265 platia [TIRIB].

…

III. [TIRIB] sa vyrubí z celkových objemov benzínu a motorovej nafty, pri ktorých vznikla daňová povinnosť v príslušnom kalendárnom roku.

Suma tejto dane sa vypočíta zvlášť pre benzín a zvlášť pre motorovú naftu.

Táto suma sa rovná súčinu vymeriavacieho základu stanoveného v prvom pododseku tohto bodu III a sadzby stanovenej v bode IV, na ktorú sa uplatní koeficient rovnajúci sa rozdielu medzi cieľovým národným percentuálnym podielom energie z obnoviteľných zdrojov v doprave, stanoveným v tom istom bode IV, a podielom energie z obnoviteľných zdrojov obsiahnutým vo výrobkoch zahrnutých do vymeriavacieho základu. Ak je podiel energie z obnoviteľných zdrojov vyšší alebo rovnajúci sa cieľovému národnému percentuálnemu podielu energie z obnoviteľných zdrojov na spotrebe energie v doprave, daň je nulová.

IV. Sadzba dane a cieľové národné percentuálne podiely na začlenenie energie z obnoviteľných zdrojov do dopravy sú tieto:

V.‑A.‑ Podiel energie z obnoviteľných zdrojov je podiel energie z obnoviteľných zdrojov vypočítaný na základe hodnoty čistej výhrevnosti, ktorého obsah v pohonných látkach zahrnutých do vymeriavacieho základu vie osoba povinná platiť daň preukázať, pričom sa v prípade potreby zohľadnia osobitné pravidlá výpočtu určitých surovín stanovené v písm. C a D tohto bodu V a ustanovenia bodu VII.

Energia obsiahnutá v biopalivách je obnoviteľná, ak dané biopalivá spĺňajú kritériá trvalej udržateľnosti stanovené v článku 17 [smernice 2009/28].

Aa. ‑ Zohľadňuje sa iba energia obsiahnutá vo výrobkoch, ktoré sú vysledovateľné od okamihu vyrobenia.

Dekrétom sa stanovia podrobné pravidlá vysledovateľnosti pre každý výrobok podľa surovín, z ktorých bol vyrobený, a podľa pravidiel započítavania energie, ktoré sa uplatňujú v súlade s týmto bodom V

…“

19

Dekrét č. 2019‑570 zo 7. júna 2019 o dani na podporu využívania biopalív (JORF z 9. júna 2019, text č. 13) vo svojom článku 3 stanovuje:

„Medzi dôkazy, prostredníctvom ktorých osoba povinná platiť stimulačnú daň na účely uplatnenia druhého odseku písm. A bodu V článku 266n colného kódexu preukáže, že zdaniteľné palivá obsahujú energiu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov, patria okrem prípadných sprievodných dokladov a účtovnej evidencie zásob uvedených v písm. b) ods. II článku 158 g toho istého kódexu, ktoré sa týkajú oprávnených výrobkov a zdaniteľných palív:

…

…“

20

Článok 4 bod III tohto dekrétu stanovuje:

„III. ‑ Účtovnú evidenciu v oblasti monitorovania energie z obnoviteľných zdrojov vedú osoby, ktoré majú v držbe výrobky oprávnené na zvýhodnené zdanenie v daňovom sklade na uskladnenie, daňovom sklade energetických výrobkov alebo vo výrobnom závode, ako aj osoby využívajúce možnosť stanovenú v bode 3° článku 5.

Tieto osoby sledujú:

…“

21

Článok 7 uvedeného dekrétu stanovuje:

„V osvedčeniach a účtovnej evidencii v oblasti monitorovania energie z obnoviteľných zdrojov sa uvedú názvy a množstvá výrobkov oprávnených na zvýhodnené zdanenie, ktoré pozostávajú z energie z obnoviteľných zdrojov, bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú primiešané do zdaniteľných palív, pričom sa rozlišujú:

Zahŕňajú aj informácie potrebné na monitorovanie energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré poskytuje správa ciel a nepriamych daní.“

22

Článok 8 toho istého dekrétu znie takto:

„Vydávanie osvedčení a vedenie účtovnej evidencie v oblasti monitorovania energie z obnoviteľných zdrojov energie sa preukazuje potvrdením od colných orgánov.

…“

23

Body 109 až 111, 114 a 115 tohto obežníka nachádzajúce sa v bode V časti A kapitoly IV sporného obežníka s názvom „Zohľadnenie skutočného obsahu biopalív pri zápise do účtovnej evidencie tovaru vedenej na účely TIRIB“ stanovujú:

„[109] Množstvá oprávnených výrobkov zapísaných v účtovnej evidencii vedenej na účely TIRIB musia zodpovedať objemu uznanému colnými orgánmi pri vstupe výrobku do [výrobného závodu] alebo do [daňového skladu (EFS)]. V zásade ide o objemy uvedené v sprievodných dokumentoch [jednotný administratívny doklad (DAU), elektronický administratívny doklad (DAE), zjednodušený sprievodný doklad (DSA) alebo zjednodušený obchodný sprievodný doklad (DSAC)].

V prípade prijatých dodávok pohonných látok s obsahom biopalív vstupujúcich do [výrobného závodu] alebo do EFS sa laboratórna analýza musí vykonať na vzorke odobratej pri vykládke dodávky pohonnej látky, ktorá umožní zistiť skutočný obsah biopaliva v prijatom výrobku. Táto analýza sa musí vykonať pri každom type biopaliva.

[110] V sprievodných dokladoch k dodávkam pohonnej látky s podielom biopalív musí byť uvedený skutočný objem dodaného výrobku, ako aj skutočný objem biopaliva obsiahnutého v dodanej pohonnej látke. Ak sa v sprievodných dokladoch k dodávkam pohonnej látky uvádza objem biopalív, ktorý nie je v súlade s fyzikálnou analýzou uskutočnenou laboratóriom, ako položku účtovnej evidencie tovaru bude možné zapísať iba objem biopaliva, ktorý je skutočne obsiahnutý v prijatej pohonnej látke a ktorý bol stanovený na základe fyzikálnej analýzy uskutočnenej pri vstupe výrobku do daňového skladu. Objemy zaznamenané na vstupe zo skladovej evidencie musia zodpovedať aj objemom biopaliva, na ktoré sa vzťahuje osvedčenie o udržateľnosti vystavené dodávateľom biopaliva.

[111] V prípade hydrogenovaných rastlinných olejov typu benzínu alebo motorovej nafty sa laboratórnou fyzikálnou rádiouhlíkovou (14C) analýzou musí preukázať objem zodpovedajúci objemu uvedenému v sprievodných dokladoch s toleranciou +/‑ 10 %.

…

[114] Táto analýza bude po prvýkrát povinná pri každom prijatí pohonnej látky s obsahom biopalív v roku 2020 pre každého dodávateľa a potom pre každého nového dodávateľa. Ak sa fyzikálnymi analýzami potvrdí, že objem biopalív je v súlade s objemom uvedeným v sprievodnom doklade, fyzikálne analýzy budúcich dodávok od tohto dodávateľa už nebudú pre tohto dodávateľa povinné, ale na žiadosť príslušnej colnej správy sa môžu uskutočniť náhodne.

Táto laboratórna analýza sa uskutočňuje pri dovozoch, vstupoch na vnútroštátne územie z krajín Spoločenstva a vnútroštátnych dodávkach pohonných látok s obsahom biopalív pri ich prijatí do prvého daňového skladu vo Francúzsku.

[115] Jediným účelom tejto fyzikálnej analýzy je zistiť objemy biopalív prijatých do [výrobného závodu] alebo EFS s cieľom zapísať tento objem do účtovnej evidencie tovaru vedenej na účely TIRIB. Cieľom tejto analýzy nie je určiť surovinu, z ktorej bolo biopalivo vyrobené. Surovina sa musí uviesť v dokumentoch pripojených k zásielke a najmä v osvedčení o udržateľnosti. Táto surovina sa môže určiť pomocou metódy hmotnostnej bilancie uznanej dobrovoľnými systémami udržateľnosti.“

24

BP France dováža do Francúzska palivá obsahujúce HVO, ktoré sú vyrobené v Španielsku, postupom nazývaným „spoločné spracovanie“. Spoločné spracovanie spočíva v primiešaní rastlinných olejov do fosílneho materiálu v rafinérii pred jednotkou na odsírenie, aby sa tieto rastlinné oleje transformovali na HVO pôsobením vodíka. Palivá vyrobené podľa tohto postupu v podstate predstavujú zmes fosílnych molekúl a molekúl z biozložiek.

25

Tieto palivá sa vo Francúzsku prijímajú do daňového skladu, a to predtým, ako sa uvoľnia na spotrebu.

26

S cieľom podporiť používanie biopalív v odvetví dopravy francúzske orgány v článku 266n colného kódexu zriadili TIRIB. Táto daň sa vymeria z celkového objemu benzínu a nafty, ktoré platitelia dane uvoľnia na spotrebu v priebehu kalendárneho roka, na ktoré sa uplatňuje sadzba vyjadrená v eurách na hektoliter. Na súčin tohto základu sa potom uplatní koeficient zodpovedajúci rozdielu medzi cieľovým národným percentuálnym podielom začlenenia energie z obnoviteľných zdrojov energie v doprave a podielom energie z obnoviteľných zdrojov energie obsiahnutým v celkovom objeme príslušných palív. Z uvedeného vyplýva, že suma TIRIB klesá proporcionálne k zvýšeniu podielu biopalív prítomných vo výrobkoch, ktoré sú zahrnuté do vymeriavacieho základu tejto dane, až kým sa stane nulovou, ak je tento podiel vyšší alebo rovnaký ako tento cieľový vnútroštátny percentuálny podiel.

27

Dekrét č. 2019‑570 stanovuje spôsoby, ktoré osobe povinnej zaplatiť uvedenú daň umožňujú preukázať, že zdaniteľné palivá obsahujú biopalivá. V súlade s článkami 3, 4 a 7 tohto dekrétu držiteľ takýchto palív v daňovom sklade alebo vo výrobnom závode vedie účtovnú evidenciu v oblasti monitorovania energie z obnoviteľných zdrojov, ktorá zachytáva vstup a výstup množstiev týchto palív, pričom rozlišuje najmä biopalivá od výrobkov, ktoré nie sú vyrobené z biomasy.

28

Dňa 18. augusta 2020 poverený minister pre verejné účty prijal sporný obežník, ktorý pri prijímaní palív obsahujúcich biopalivá, akými sú HVO, v prvom francúzskom daňovom sklade vyžaduje vykonanie fyzikálnej laboratórnej analýzy uhlíka 14 u vzorky týchto palív (ďalej len „fyzikálna analýza uhlíka 14“), s cieľom určiť skutočný obsah biopalív v uvedených palivách na účely výpočtu splatnej TIRIB.

29

BP France podala na Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia tohto obežníka z dôvodu prekročenia právomoci v rozsahu, v akom pre palivá vyrobené postupom spoločného spracovania ukladá vykonanie takejto fyzikálnej analýzy uhlíka 14.

30

Pred týmto súdom BP France najmä tvrdí, že uvedený obežník je v rozpore s cieľmi sledovanými článkami 17 a 18 smernice 2009/28, ako aj článkami 28 až 30 smernice 2018/2001, keďže hospodárskemu subjektu ukladá povinnosť predložiť dôkazy o splnení iných kritérií trvalej udržateľnosti, než sú kritériá stanovené v týchto článkoch.

31

BP France tiež uvádza, že rafinéria, z ktorej pochádzajú palivá dotknuté vo veci samej, sa zúčastňuje na dobrovoľnej schéme, ktorú Komisia za takú uznala podľa článku 18 ods. 4 smernice 2009/28. V dôsledku toho metóda hmotnostnej bilancie stanovená v článku 18 ods. 1 tejto smernice a v článku 30 smernice 2018/2001, ktorá sa uplatňuje v rámci tejto dobrovoľnej schémy, je na účely vedenia účtovnej evidencie v súvislosti s TIRIB dostatočná na posúdenie množstva tzv. „biozložkových“ molekúl, akými sú HVO, obsiahnutého v palivách, ktoré táto spoločnosť prijíma v prvom francúzskom daňovom sklade.

32

Podľa vnútroštátneho súdu je fyzikálna analýza uhlíka 14 pri súčasnom stave vedeckých poznatkov jedinou metódou, ktorá umožňuje merať skutočný obsah tzv. „biozložkových“ molekúl, akými sú HVO, v palivách vyrobených postupom spoločného spracovania.

33

Tento súd má však tri druhy pochybností.

34

V prvom rade sa pýta na predmet článkov 17 a 18 smernice 2009/28, ako aj článku 30 smernice 2018/2001. Vyjadruje totiž pochybnosti o tom, či jediným cieľom mechanizmov monitorovania pomocou hmotnostnej bilancie a vnútroštátnych alebo dobrovoľných schém, ktoré tieto články stanovujú, je posúdiť a odôvodniť udržateľnosť surovín a biopalív, ako aj ich zmesí, a nie stanoviť rámec pre posudzovanie podielu energie z obnoviteľných zdrojov, ako je HVO, obsiahnutého v palivách vyrobených podľa postupu spoločného spracovania, a následne harmonizovať zohľadnenie tohto podielu na účely uvedené v článku 17 ods. 1 prvom pododseku písm. a) až c) smernice 2009/28, ako aj článku 25 a článku 29 ods. 1 prvého pododseku písm. a) až c) smernice 2018/2001.

35

V prípade zápornej odpovede sa uvedený súd v druhom rade pýta, či tieto ustanovenia bránia tomu, aby členský štát pri stanovení množstva HVO, ktoré sa má určiť pri zápise do účtovnej evidencie, ktorú musia hospodárske subjekty viesť na účely stanovenia TIRIB, vyžadoval pri prijatí dovozov palív obsahujúcich HVO, ktoré sú vyrobené v inom členskom štáte podľa postupu spoločného spracovania, do prvého daňového skladu tohto členského štátu vykonanie fyzikálnej analýzy uhlíka 14 obsahu HVO v týchto palivách, vrátane prípadu, keď závod, v ktorom boli uvedené palivá vyrobené, využíva systém hmotnostnej bilancie certifikovaný dobrovoľnou schémou, ktorú Komisia uznala podľa článku 18 ods. 4 smernice 2009/28.

36

V treťom a poslednom rade sa ten istý súd pýta, či povinnosť vykonať fyzikálnu analýzu uhlíka 14 pre dovozy, vstupy v rámci Spoločenstva, ako aj vnútroštátne dodávky paliva obsahujúceho biopalivá pri ich prevzatí do prvého francúzskeho daňového skladu predstavuje opatrenie s rovnakým účinkom ako množstevné obmedzenie dovozu nezlučiteľné s článkom 34 ZFEÚ, hoci na jednej strane sa takáto analýza nevyžaduje v prípade palív obsahujúcich biopalivá, ktoré sú vyrobené podľa postupu spoločného spracovania v rafinérii nachádzajúcej sa vo Francúzsku a ktoré sú uvoľnené na spotrebu v tomto členskom štáte priamo zo závodu (bez toho, aby boli prijaté v daňovom sklade, pred ich uvoľnením na spotrebu), a na druhej strane uvedený členský štát akceptuje na účely dotknutej dane hodnotenie obsahu biopalív pri exportoch alebo uvoľnení na spotrebu v iných odvetviach, než je doprava, ktorého základom je priemerný mesačný obsiahnutý podiel v predmetnom zariadení alebo výrobnom závode.

37

Za týchto podmienok Conseil d’État (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

38

Na úvod treba spresniť, že hoci vnútroštátny súd vo svojej prvej otázke formálne odkazuje na články 17 a 18 smernice 2009/28, ktoré sa týkajú kritérií trvalej udržateľnosti pre biopalivá a biokvapaliny, ako aj overovania ich splnenia, a na článok 30 smernice 2018/2001, ktorý sa týka overovania súladu s kritériami udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov, zjavne sa usiluje získať aj výklad článku 29 tejto poslednej uvedenej smernice, ktorý sa týka kritérií udržateľnosti a úspory emisií skleníkových palív pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy.

39

Svojou prvou otázkou sa tento súd teda v podstate pýta, či sa články 17 a 18 smernice 2009/28, ako aj články 29 a 30 smernice 2018/2001 majú vykladať v tom zmysle, že jediným cieľom systému monitorovania pomocou hmotnostnej bilancie, ako aj dobrovoľných vnútroštátnych alebo medzinárodných schém, ktoré tieto články uvádzajú, je posúdiť a odôvodniť udržateľnosť surovín a biopalív, ako aj ich zmesí, a nie vymedziť rámec posudzovania podielu energie z obnoviteľných zdrojov obsiahnutého v palivách vyrobených podľa postupu spoločného spracovania.

40

V tejto súvislosti treba konštatovať, že ustanovenia smernice 2009/28 a ustanovenia smernice 2018/2001, ktoré má Súdny dvor vyložiť v rámci prejednávanej veci, majú v podstate podobný predmet a obsah pre potreby výkladu, ktorý Súdny dvor podá v tejto veci (pozri analogicky rozsudok z 20. septembra 2022, VD a SR, C‑339/20 a C‑397/20, EU:C:2022:703, bod 64).

41

V prvom rade, ako vyplýva z článku 17 smernice 2009/28 a článku 29 smernice 2018/2001 v spojení s jej odôvodnením 94 tejto poslednej uvedenej smernice, normotvorca Únie zamýšľal harmonizovať kritériá udržateľnosti, ktoré musia biopalivá spĺňať, aby sa energia z biopalív mohla zohľadniť v každom členskom štáte na tri účely uvedené v tomto článku 17 ods. 1 prvom pododseku písm. a) až c) a v článku 29 ods. 1 prvom pododseku písm. a) až c). Tieto účely spočívajú po prvé v overení rozsahu, v akom členské štáty plnia svoje vnútroštátne ciele a cieľ Únie stanovený, v uvedenom poradí, v článku 3 smernice 2009/28 a v článku 3 ods. 1 smernice 2018/2001, a po druhé v posúdení plnenia ich povinností v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov vrátane, pokiaľ ide o smernicu 2018/2001, tej povinnosti, ktorá sa týka minimálneho podielu energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie v odvetví dopravy, stanoveného v článku 25 tejto poslednej uvedenej smernice, a po tretie možnej oprávnenosti na finančnú podporu na spotrebu biopalív a biokvapalín (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. júna 2017, E.ON Biofor Sverige,C‑549/15, EU:C:2017:490, bod 28).

42

Tieto kritériá udržateľnosti sa týkajú pôvodu organických surovín, z ktorých sa vyrábali biopalivá, alebo podmienok výroby týchto surovín. Napríklad biopalivá, ktoré sú vyrobené zo surovín získaných z pôdy s vysokými hodnotami biologickej diverzity, nemožno zohľadniť na účely uvedené v článku 17 ods. 1 smernice 2009/28 alebo v článku 29 ods. 1 smernice 2018/2001.

43

Harmonizácia vykonaná v článku 17 smernice 2009/28 a v článku 29 smernice 2018/2001 má teda veľmi špecifickú povahu, pretože sa týka výlučne biopalív definovaných v článku 2 druhom odseku písm. i) smernice 2009/28 a v článku 2 druhom odseku bode 33 smernice 2018/2001 ako akékoľvek kvapalné alebo plynné palivo alebo biopalivo používané v doprave a vyrobené z biomasy, a v tom, že sa obmedzuje na spresnenie, ktoré kritériá udržateľnosti musia takéto biopalivá spĺňať, aby členské štáty mohli zohľadniť energiu z nich vyrobenú na tri osobitné účely uvedené v článku 17 ods. 1 prvom pododseku písm. a) až c) a v článku 29 ods. 1 prvom pododseku písm. a) až c). V takto stanovenom rámci má táto harmonizácia navyše vyčerpávajúcu povahu, pričom uvedený článok 17 ods. 8 a uvedený článok 29 ods. 12 spresňuje, že členské štáty nesmú – na tieto tri účely odmietnuť zohľadniť z iných dôvodov udržateľnosti biopalivá zodpovedajúce kritériám udržateľnosti stanoveným v tých istých článkoch 17 a 29 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. júna 2017, E.ON Biofor Sverige,C‑549/15, EU:C:2017:490, bod 32).

44

Na jednej strane článok 17 smernice 2009/28 a článok 29 smernice 2018/2001 sledujú, aby s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia, na ktorý sa odvoláva článok 95 ods. 3 ES, teraz článok 114 ods. 3 ZFEÚ, biopalivá mohli byť zohľadnené členskými štátmi na tri environmentálne účely uvedené v tomto článku 17 ods. 1 prvom pododseku písm. a) až c) a v tomto článku 29 ods. 1 prvom pododseku písm. a) až c) len pod podmienkou dodržiavania kritérií udržateľnosti, stanovených v prejednávanom prípade normotvorcom Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. júna 2017, E.ON Biofor Sverige,C‑549/15, EU:C:2017:490, bod 33).

45

Na druhej strane článok 17 smernice 2009/28 a článok 29 smernice 2018/2001 v spojení s odôvodneniami 94 a 110 tejto poslednej uvedenej smernice majú uľahčiť obchodovanie s udržateľnými biopalivami medzi členskými štátmi. Také uľahčenie spočíva predovšetkým v tom, že ako sa zdôraznilo v bode 43 tohto rozsudku, pokiaľ biopalivá vrátane biopalív pochádzajúcich z iných členských štátov spĺňajú kritériá udržateľnosti stanovené v týchto článkoch 17 a 29, odsek 8 článku 17 smernice 2009/28 a odsek 12 článku 29 smernice 2018/2001 bránia členským štátom odmietnuť zohľadniť tieto udržateľné biopalivá na tri účely uvedené v predmetnom článku 17 ods. 1 prvom pododseku písm. a) až c) a v uvedenom článku 29 ods. 1 prvom pododseku písm. a) až c) „z iných dôvodov trvalej udržateľnosti“ než tých, ktoré sú uvedené v tých istých článkoch 17 a 29 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. júna 2017, E.ON Biofor Sverige,C‑549/15, EU:C:2017:490, bod 34).

46

Hoci článok 17 smernice 2009/28 a článok 29 smernice 2018/2001 umožňujú v tomto rozsahu najmä uľahčiť obchod s udržateľnými biopalivami, z vyššie uvedeného nemožno vyvodiť, že cieľom týchto článkov je upraviť aj posúdenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov obsiahnutého v palivách vyrobených podľa postupu spoločného spracovania, a v dôsledku toho harmonizovať zohľadnenie tohto podielu na tri účely uvedené v tomto článku 17 ods. 1 prvom pododseku písm. a) až c) a v článku 29 ods. 1 prvom pododseku písm. a) až c). Ako bolo práve vysvetlené, cieľom uvedených článkov 17 a 29 je len upraviť kritériá udržateľnosti, ktoré musia byť splnené biopalivami, aby ich členský štát mohol zohľadniť na tieto tri účely, a to ich harmonizáciou.

47

Z tohto hľadiska sa článok 18 ods. 1 prvá veta smernice 2009/28 a článok 30 ods. 1 prvá veta smernice 2018/2001 obmedzujú na stanovenie, že ak sa biopalivá majú zohľadniť na tri účely uvedené v článku 17 ods. 1 prvom pododseku písm. a) až c) smernice 2009/28 a v článku 29 ods. 1 prvom pododseku písm. a) až c) smernice 2018/2001, členské štáty vyžadujú od hospodárskych subjektov, aby preukázali, že kritériá trvalej udržateľnosti stanovené v tomto článku 17 ods. 2 až 5 a v tomto článku 29 ods. 2 až 7 boli splnené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. júna 2017, E.ON Biofor Sverige,C‑549/15, EU:C:2017:490, bod 36).

48

Na tento účel z článku 18 ods. 1 druhej vety a článku 30 ods. 1 druhej vety vyplýva, že členské štáty sú povinné od týchto subjektov požadovať, aby použili systém „hmotnostnej bilancie“, ktorý musí zodpovedať niektorým všeobecným vlastnostiam, ktoré sú spresnené v bodoch a) až c) a a) až d) týchto ustanovení. Podľa týchto bodov musí taký systém po prvé umožniť, aby sa dodávky suroviny alebo biopalív s rôznymi vlastnosťami udržateľnosti zmiešali, po druhé vyžadovať, aby informácie o vlastnostiach udržateľnosti a veľkostiach uvedených dodávok ostali pripísané danej zmesi, po tretie umožniť zmiešanie dodávok surovín s odlišným energetickým obsahom na ďalšie spracovanie pod podmienkou, že veľkosť dodávky sa upraví v závislosti od energetického obsahu, a po štvrté stanoviť, že súhrn všetkých dodávok odobratých zo zmesi bude opísaný ako obsahujúci rovnaké vlastnosti trvalej udržateľnosti, v rovnakých množstvách, ako súhrn všetkých dodávok pridaných do zmesi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. júna 2017, E.ON Biofor Sverige,C‑549/15, EU:C:2017:490, bod 37).

49

Uvedené ustanovenia však nemožno vykladať v tom zmysle, že ich cieľom je upraviť aj posúdenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov obsiahnutého v palivách vyrobených podľa postupu spoločného spracovania, a v dôsledku toho harmonizovať zohľadnenie tohto podielu na účely uvedené v článku 17 ods. 1 prvom pododseku písm. a) až c) smernice 2009/28 a v článku 29 ods. 1 prvom pododseku písm. a) až c) smernice 2018/2001.

50

Po prvé treba totiž konštatovať, že vzhľadom na ich znenie článok 18 ods. 1 smernice 2009/28 a článok 30 ods. 1 smernice 2018/2001 majú za jediný cieľ zavedenie overovacích mechanizmov určených na zabezpečenie správneho uplatňovania článku 17 smernice 2009/28 a článku 29 smernice 2018/2001. Informácie, ktoré hospodárske subjekty musia predložiť členským štátom podľa tohto článku 18 ods. 3 druhého pododseku a článku 30 ods. 3 prvého pododseku, sa týkajú predovšetkým dodržiavania kritérií udržateľnosti uvedených v tomto článku 17 ods. 2 až 5 a v článku 29 ods. 2 až 7.

51

Po druhé treba tiež pripomenúť, že systémy overovania týchto kritérií udržateľnosti, ktoré členské štáty prípadne ukladajú hospodárskym subjektom v súlade s článkom 18 ods. 1 a 3 smernice 2009/28 a článkom 30 ods. 1 a 3 smernice 2018/2001, predstavujú len jeden zo spôsobov, ako zabezpečiť takéto overenie podľa týchto smerníc. Ako totiž vyplýva z tohto článku 18 ods. 4 a 5 a tohto článku 30 ods. 4 a 6 tzv. „dobrovoľné“ vnútroštátne alebo medzinárodné schémy, ktoré tiež zahŕňajú najmä ustanovenia týkajúce sa systému hmotnostnej bilancie, môžu byť schválené Komisiou, pričom uvedený článok 18 ods. 7 a článok 30 ods. 9 v tejto súvislosti stanovujú, že pokiaľ hospodársky subjekt predloží dôkazy alebo údaje získané v rámci takej schémy, členské štáty nebudú od tohto hospodárskeho subjektu požadovať poskytnutie ďalších dôkazov o splnení uvedených kritérií udržateľnosti.

52

Okrem toho, ako vyplýva z odôvodnení 107, 109 a 110 smernice 2018/2001, normotvorca Únie na základe skúseností s praktickým zavádzaním tých istých kritérií udržateľnosti chcel harmonizovaným spôsobom posilniť úlohu dobrovoľných vnútroštátnych alebo medzinárodných certifikačných schém nie pri posudzovaní podielu energie z obnoviteľných zdrojov obsiahnutého v palivách vyrobených podľa postupu spoločného spracovania, ale len pri overovaní dodržania kritérií udržateľnosti uvedených v článku 17 ods. 2 až 5 smernice 2009/28 a v článku 29 ods. 2 až 7 smernice 2018/2001.

53

Napokon z článku 28 ods. 5 smernice 2018/2001 v spojení s jej odôvodnením 126 vyplýva, že normotvorca Únie zveril Komisii právomoc prijímať delegované akty s cieľom doplniť túto smernicu tým, že spresnil metodiku na určenie podielu biopaliva a bioplynu v prípade dopravy, ktorá je výsledkom transformácie biomasy a fosílnych palív počas jedného a toho istého procesu (procesu nazývaného „spoločné spracovanie“).

54

Ako pritom uviedol generálny advokát v bodoch 51 až 55 svojich návrhov, okolnosť, že Komisia 5. júna 2023 prijala na vykonanie tohto ustanovenia delegované nariadenie 2023/1640 potvrdzuje, že normotvorca Únie nemal v úmysle, aby metóda hmotnostnej bilancie stanovená v článku 30 ods. 1 smernice 2018/2001 umožňovala zabezpečiť posúdenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov obsiahnutého v palivách vyrobených podľa postupu spoločného spracovania, a v dôsledku toho harmonizovať zohľadnenie tohto podielu na účely uvedené v článku 25 a článku 29 ods. 1 prvom pododseku písm. a) až c) tejto smernice.

55

Z vyššie uvedeného vyplýva, že keďže články 17 a 18 smernice 2009/28, ako aj články 29 a 30 smernice 2018/2001 nemajú za cieľ upraviť posudzovanie podielu energie z obnoviteľných zdrojov obsiahnutého v palivách vyrobených podľa postupu spoločného spracovania, nemôžu brániť právnej úprave členského štátu, ktorá vyžaduje vykonanie fyzikálnej analýzy uhlíka 14 obsahu HVO v týchto palivách, pri prijímaní týchto palív v prvom daňovom sklade tohto členského štátu, hoci uvedené palivá vyrába hospodársky subjekt, ktorý využíva dobrovoľný systém monitorovania hmotnostnou bilanciou uznaný Komisiou za úplný podľa článku 18 ods. 4 smernice 2009/28 a článku 30 ods. 4 smernice 2018/2001.

56

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody treba na prvú otázku odpovedať tak, že články 17 a 18 smernice 2009/28, ako aj články 29 a 30 smernice 2018/2001 sa majú vykladať v tom zmysle, že systém monitorovania pomocou hmotnostnej bilancie, ako aj dobrovoľné vnútroštátne alebo medzinárodné schémy, ktoré tieto články uvádzajú, majú za cieľ posúdiť a odôvodniť udržateľnosť surovín a biopalív, ako aj ich zmesí, a nie vymedziť rámec posudzovania podielu energie z obnoviteľných zdrojov obsiahnutého v palivách vyrobených podľa postupu spoločného spracovania.

57

Vzhľadom na odpoveď, ktorá je poskytnutá na prvú otázku, netreba odpovedať na druhú otázku.

58

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 34 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, ktorá na účely výpočtu dane na podporu začleňovania biopalív vyžaduje vykonanie fyzikálnej analýzy uhlíka 14 obsahu HVO v palivách vyrobených podľa postupu spoločného spracovania pri ich prijatí v prvom daňovom sklade tohto členského štátu, ak sa tieto palivá vyrábajú v závode nachádzajúcom sa v inom členskom štáte, ktorý využíva systém hmotnostnej bilancie certifikovaný dobrovoľnou schémou, ktorú Komisia uznala podľa článku 18 ods. 4 smernice 2009/28 a článku 30 ods. 4 smernice 2018/2001 za úplnú, zatiaľ čo palivá vyrobené podľa tohto postupu v prvom členskom štáte nepodliehajú takejto analýze, ak sú uvoľnené na spotrebu priamo zo závodu a orgány tohto prvého členského štátu akceptujú, na určenie obsahu biopalív, ktoré sa môžu prideliť na účely tejto dane, na výstupe z výrobného závodu alebo tuzemského zariadenia, umožňujúceho využívať osobitný daňový režim, priemerný mesačný podiel začlenenia biopalív v uvedenom zariadení alebo výrobnom závode pri vývoze alebo uvoľnení na spotrebu v iných odvetviach, ako je doprava.

59

Na úvod treba pripomenúť, že pokiaľ je určitá oblasť predmetom úplnej harmonizácie na úrovni Únie, každé vnútroštátne opatrenie, ktoré sa jej týka, sa musí posudzovať s ohľadom na ustanovenia tohto harmonizačného opatrenia, a nie s ohľadom na primárne právo (rozsudky z 22. júna 2017, E.ON Biofor Sverige,C‑549/15, EU:C:2017:490, bod 76, a zo 4. októbra 2018, L.E.G.O.,C‑242/17, EU:C:2018:804, bod 52).

60

Ako bolo konštatované v bodoch 46 a 49 tohto rozsudku, ani smernica 2009/28, ani smernica 2018/2001 neharmonizovali vyčerpávajúcim spôsobom metódy kontroly umožňujúce určiť obsah HVO v palivách vyrobených podľa postupu spoločného spracovania, a tak členské štáty si v tejto súvislosti zachovávajú mieru voľnej úvahy, pričom sú povinné dodržiavať článok 34 ZFEÚ.

61

Po tomto spresnení treba pripomenúť, že článok 34 ZFEÚ tým, že medzi členskými štátmi zakazuje opatrenia s rovnakým účinkom ako množstevné obmedzenia dovozu, sa vzťahuje na akékoľvek vnútroštátne opatrenie, ktoré môže priamo alebo nepriamo, skutočne alebo potenciálne brániť obchodu v rámci Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. júla 1974, Dassonville,8/74, EU:C:1974:82, bod 5, ako aj z 22. júna 2017, E.ON Biofor Sverige,C‑549/15, EU:C:2017:490, bod 44 a citovaná judikatúra).

62

V tejto súvislosti treba konštatovať, že požiadavka vykonať fyzikálnu analýzu uhlíka 14 obsahu HVO v palivách vyrobených podľa postupu spoločného spracovania, akou je požiadavka vyplývajúca z článku 266n colného kódexu v spojení s článkom 3 dekrétu č. 2019‑570 a sporným obežníkom, môže priamo a skutočne brániť dovozu biopalív vyrobených podľa tohto postupu pochádzajúcich z iných členských štátov do Francúzska.

63

Ako totiž vyplýva konkrétnejšie z bodu 114 sporného obežníka, táto požiadavka sa uplatňuje výlučne na dovozy, vstupy v rámci Spoločenstva a vnútroštátne dodávky paliva obsahujúceho biopalivo pri ich prijatí do prvého francúzskeho daňového skladu, a nie, ako to zdôrazňuje vnútroštátny súd, na biopalivá vyrobené podľa postupu spoločného spracovania v rafinérii nachádzajúcej sa vo Francúzsku, ktoré sú priamo uvoľnené na spotrebu v tomto členskom štáte bez toho, aby boli prijaté do daňového skladu na skladovanie.

64

Uvedená požiadavka môže sťažiť prístup na francúzsky trh pre palivá vyrobené podľa tohto postupu pochádzajúce z iných členských štátov ako Francúzsko, ako to okrem iného pripustila francúzska vláda na pojednávaní, keďže vystavuje tieto palivá nákladom, ktoré zdražujú ich dovoz do tohto členského štátu, ktorým nie sú vystavené porovnateľné výrobky vyrobené v uvedenom členskom štáte, ktoré nie sú prijaté v daňovom sklade a ktoré sú priamo uvoľnené na spotrebu v tom istom členskom štáte.

65

Podľa ustálenej judikatúry vnútroštátne opatrenie, ktoré predstavuje opatrenie s účinkom rovnocenným množstevným obmedzeniam, môže byť odôvodnené jedným z dôvodov všeobecného záujmu uvedených v článku 36 ZFEÚ alebo naliehavými požiadavkami. V oboch prípadoch musí byť vnútroštátne ustanovenie podľa zásady proporcionality vhodné na to, aby zabezpečilo uskutočnenie sledovaného cieľa, a nesmie ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie (rozsudok zo 4. októbra 2018, L.E.G.O.,C‑242/17, EU:C:2018:804, bod 63 a citovaná judikatúra).

66

V tejto súvislosti z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že požiadavka vykonať fyzikálnu analýzu uhlíka 14 palív vyrobených podľa postupu spoločného spracovania umožňuje vypočítať vymeriavací základ TIRIB, a tým prispieva k podpore začleňovania biopalív a tiež aj k využívaniu energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov, čo je v zásade užitočné na ochranu životného prostredia. V tomto zmysle je táto požiadavka v nadväznosti na ciele stanovené v článku 3 ods. 4 smernice 2009/28, ako aj v článkoch 3 a 25 smernice 2018/2001 určená na zabezpečenie konkrétneho vykonávania znižovania emisií skleníkových plynov, ktoré sú jedným z hlavných dôvodov klimatických zmien, proti ktorým sa Únia a jej členské štáty zaviazali bojovať (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. októbra 2018, L.E.G.O.,C‑242/17, EU:C:2018:804, bod 64 a citovaná judikatúra).

67

Rovnako v rozsahu, v akom je cieľom uvedenej požiadavky v súlade s bodmi 109, 110, 114 a 115 sporného obežníka určiť skutočné objemy biopalív obsiahnutých v palivách vyrobených podľa postupu spoločného spracovania pri ich prijatí do daňového skladu na účely výpočtu vymeriavacieho základu TIRIB, je potrebné sa domnievať, ako francúzska vláda poznamenala na pojednávaní, že rovnaká požiadavka prispieva k predchádzaniu rizika podvodu vo výrobnom reťazci takýchto palív. Ako totiž zdôraznil vnútroštátny súd, takáto kontrola umožňuje s istotou poznať skutočný obsah HVO prítomný v dodávke paliva vyrobeného podľa tohto postupu, a teda presne vypočítať TIRIB.

68

Podľa ustálenej judikatúry môžu ciele ochrany životného prostredia, ako aj boja proti podvodom odôvodniť vnútroštátne opatrenia, ktoré sú spôsobilé vytvoriť prekážku obchodu v rámci Únie, za predpokladu, že sú tieto opatrenia primerané sledovanému cieľu (rozsudok zo 4. októbra 2018, L.E.G.O.,C‑242/17, EU:C:2018:804, bod 67 a citovaná judikatúra).

69

Treba teda overiť, či vnútroštátna právna úprava, ako je vnútroštátna právna úprava vo veci samej, zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim zo zásady proporcionality, teda či je spôsobilá na dosiahnutie legitímnych cieľov, ktoré sleduje, a či je na to potrebná (rozsudok zo 4. októbra 2018, L.E.G.O.,C‑242/17, EU:C:2018:804, bod 68 a citovaná judikatúra).

70

Pokiaľ ide o vhodnosť fyzikálnej analýzy uhlíka 14 uvedenej v spornom obežníku na dosiahnutie týchto cieľov, treba uviesť, že podľa vnútroštátneho súdu pri súčasnom stave vedeckých poznatkov neexistujú iné metódy kontroly umožňujúce určiť skutočný obsah molekúl nazývaných „biozložkové“, ako sú HVO, v palivách vyrobených podľa postupu spoločného spracovania.

71

V tejto súvislosti treba poznamenať, že delegované nariadenie 2023/1640 v článku 2 stanovuje, že fyzikálna analýza uhlíka 14, ak nie jedinou metódou na určenie obsahu biogénnych látok v palive vyrobenom procesom spoločného spracovania, tak aspoň doplnkovou metódou overovania, ak dotknutý hospodársky subjekt používa iné metódy.

72

Zdá sa teda, že požiadavka vykonať túto analýzu je spôsobilá dosiahnuť ciele uvedené v bodoch 66 a 67 tohto rozsudku.

73

Treba však ešte pripomenúť, že obmedzujúce opatrenie možno považovať za vhodné na zabezpečenie uskutočnenia sledovaného cieľa len vtedy, ak skutočne zodpovedá úsiliu dosiahnuť ho konzistentne a systematicky (rozsudok z 23. decembra 2015, Scotch Whisky Association a i., C‑333/14, EU:C:2015:845, bod 37, ako aj citovaná judikatúra).

74

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania však vyplýva, že požiadavka vykonať fyzikálnu analýzu uhlíka 14 je súčasťou všeobecnejšej politiky zameranej na podporu využívania energie z obnoviteľných zdrojov. Na základe informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom sa však ukazuje, že použitie tejto analýzy sa nevyžaduje na jednej strane, pokiaľ ide o biopalivá vyrobené podľa postupu spoločného spracovania v rámci rafinérie nachádzajúcej sa na francúzskom území, ktoré sú uvoľnené na spotrebu v tomto členskom štáte priamo zo závodu bez toho, aby boli prijaté do daňového skladu, a na druhej strane, ak sa má obsah biopalív pri vývoze alebo uvoľnení na spotrebu v iných odvetviach ako doprava posúdiť na základe priemerného mesačného zapracovania biopalív v príslušnom zariadení alebo závode.

75

Za týchto podmienok, ako uviedol generálny advokát v bodoch 100 a 102 svojich návrhov a s výhradou overení, ktoré prislúcha vykonať vnútroštátnemu súdu, sa takáto požiadavka nezdá byť vhodná na zabezpečenie dosiahnutia sledovaných cieľov, keďže skutočne nezodpovedá snahe dosiahnuť ich konzistentným a systematickým spôsobom.

76

Keďže francúzska vláda tak vo svojich písomných pripomienkach, ako aj na pojednávaní tvrdila, že francúzske právo v skutočnosti nestanovuje rozdielne zaobchádzanie s biopalivami v závislosti od ich pôvodu, treba pripomenúť, že Súdnemu dvoru v rámci rozdelenia právomocí medzi súdmi Únie a vnútroštátnymi súdmi prináleží zohľadniť skutkové a právne okolnosti, ktorých sa týkajú prejudiciálne otázky, a to tak, ako ich definuje rozhodnutie vnútroštátneho súdu. Návrh na začatie prejudiciálneho konania teda nemožno preskúmať z hľadiska výkladu vnútroštátneho práva uvedeného vládou členského štátu [rozsudok z 15. apríla 2021, État belge (Okolnosti, ktoré nastali po rozhodnutí o odovzdaní), C‑194/19, EU:C:2021:270, bod 26 a citovaná judikatúra].

77

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 34 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, ktorá na účely výpočtu dane na podporu začleňovania biopalív vyžaduje vykonanie fyzikálnej analýzy uhlíka 14 obsahu biopalív (HVO) v palivách vyrobených podľa postupu spoločného spracovania pri ich prijatí v prvom daňovom sklade tohto členského štátu, ak sa tieto palivá vyrábajú v závode nachádzajúcom sa v inom členskom štáte, ktorý využíva dobrovoľný systém hmotnostnej bilancie, ktorý Komisia uznala podľa článku 18 ods. 4 smernice 2009/28 a článku 30 ods. 4 smernice 2018/2001 za úplný, zatiaľ čo palivá vyrobené podľa tohto postupu v prvom členskom štáte nepodliehajú takejto analýze, ak sú uvoľnené na spotrebu priamo zo závodu a orgány tohto prvého členského štátu akceptujú, na určenie obsahu biopalív, ktoré sa môžu prideliť na účely tejto dane, na výstupe z výrobného závodu alebo tuzemského zariadenia, umožňujúceho využívať osobitný daňový režim, priemerný mesačný podiel začlenenia biopalív v uvedenom zariadení alebo výrobnom závode pri vývoze alebo uvoľnení na spotrebu v iných odvetviach, ako je doprava.

78

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: