–

SC Westside Unicat SRL, v zastúpení: L. M. Roman, avocată,

–

rumunská vláda, v zastúpení: E. Gane a O.‑C. Ichim, splnomocnené zástupkyne,

–

Európska komisia, v zastúpení: A. Armenia a T. Isacu de Groot, splnomocnené zástupkyne,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 53 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1), zmenenej smernicou Rady 2008/8/ES z 12. februára 2008 (Ú. v. EÚ L 44, 2008, s. 11) (ďalej len „smernica 2006/112“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou SC Westside Unicat SRL (ďalej len „Westside Unicat“) na jednej strane a Direcția Generală Regională a Finanțelor Publice Cluj‑Napoca (Regionálne generálne riaditeľstvo pre verejné financie Kluž‑Napoca, Rumunsko) a Administrația Județeană a Finanțelor Publice Cluj (Župná správa pre verejné financie Kluž, Rumunsko) (ďalej spoločne len „daňový orgán“) vo veci rozhodnutia tohto orgánu považovať služby poskytované touto spoločnosťou za služby podliehajúce dani z pridanej hodnoty (DPH) v Rumunsku.

3

Smernica 2006/112 obsahuje vo svojej hlave V s názvom „Miesto zdaniteľných transakcií“ kapitolu 3 s názvom „Miesto poskytovania služieb“. Táto kapitola 3 obsahuje oddiel 2, nazvaný „Všeobecné pravidlá“, ktorý zahŕňa články 44 a 45.

4

Článok 44 tejto smernice stanovuje:

„Miestom poskytovania služieb zdaniteľnej osobe, ktorá koná ako taká, je miesto, kde má táto osoba zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti. Ak sa však tieto služby poskytujú stálej prevádzkarni zdaniteľnej osoby umiestnenej na inom mieste, ako je miesto, kde má táto osoba zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti, miestom poskytovania týchto služieb je miesto, kde sa nachádza táto stála prevádzkareň. Ak takéto sídlo ekonomickej činnosti alebo stála prevádzkareň neexistuje, miestom poskytovania služieb je miesto, kde má zdaniteľná osoba, ktorá uvedené služby prijíma, trvalé bydlisko alebo kde sa obvykle zdržiava.“

5

Podľa znenia článku 45 uvedenej smernice:

„Miestom poskytovania služieb nezdaniteľnej osobe je miesto, kde má poskytovateľ zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti. Ak sa však tieto služby poskytujú zo stálej prevádzkarne poskytovateľa umiestnenej na inom mieste, ako je sídlo jeho ekonomickej činnosti, miestom poskytovania týchto služieb je miesto, kde sa nachádza táto stála prevádzkareň. Ak takéto sídlo ekonomickej činnosti alebo stála prevádzkareň neexistuje, miestom poskytovania služieb je miesto, kde má poskytovateľ trvalé bydlisko alebo kde sa obvykle zdržiava.“

6

Kapitola 3 hlavy V tej istej smernice obsahuje aj oddiel 3, nazvaný „Osobitné ustanovenia“, ktorý zahŕňa články 46 až 59a smernice 2006/112.

7

Článok 53 tejto smernice znie takto:

„Miestom poskytovania služieb v súvislosti so vstupom [služieb spočívajúcich v poskytnutí vstupu – neoficiálny preklad] na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné alebo podobné podujatia, ako napríklad veľtrhy a výstavy, a doplnkových služieb súvisiacich s týmto vstupom, ktoré sa poskytujú zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto podujatia skutočne konajú.“

8

Článok 54 uvedenej smernice stanovuje:

„1.   Miestom poskytovania služieb a doplnkových služieb súvisiacich s kultúrnymi, umeleckými, športovými, vedeckými, vzdelávacími, zábavnými alebo podobnými aktivitami, ako napríklad veľtrhmi a výstavami, vrátane poskytovania služieb organizátormi takýchto aktivít, ktoré sa poskytujú nezdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto aktivity skutočne konajú.

2.   Miestom poskytovania nižšie uvedených služieb nezdaniteľným osobám je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonávajú:

9

Odôvodnenie 6 smernice 2008/8 znie takto:

„Za určitých okolností sa všeobecné pravidlá, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb zdaniteľným aj nezdaniteľným osobám, neuplatňujú a namiesto nich by sa mali uplatňovať osobitné výnimky. Tieto výnimky by sa mali vo veľkej miere zakladať na existujúcich kritériách, mali by odrážať zásadu zdaňovania v mieste spotreby a zároveň neuvaľovať neprimerané administratívne zaťaženie na určité hospodárske subjekty.“

10

Článok 3 tejto smernice okrem iného zaviedol s účinnosťou od 1. januára 2011 články 53 a 54 smernice 2006/112 v zneniach uvedených v bodoch 7 a 8 tohto rozsudku.

11

Článok 32 ods. 1 a 2 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011 z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 77, 2011, s. 1), stanovuje:

„1.   Služby v súvislosti so vstupom [Služby, ktorých predmetom je vstup – neoficiálny preklad] na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné alebo podobné podujatia, ako sa uvádza v článku 53 smernice 2006/112/ES, zahŕňajú poskytnutie služieb, ktorých základnou charakteristikou je udelenie práva na vstup na podujatie výmenou za lístok alebo platbu, vrátane platby vo forme predplatného, sezónneho lístku alebo pravidelného poplatku.

2.   Odsek 1 sa vzťahuje najmä na:

…“

12

Podľa článku 33 tohto vykonávacieho nariadenia:

„Doplnkové služby uvedené v článku 53 smernice 2006/112/ES zahŕňajú služby, ktoré priamo súvisia so vstupom na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné alebo podobné podujatia a ktoré sa poskytujú samostatne osobe zúčastňujúcej sa na podujatí za protihodnotu.

Takéto doplnkové služby zahŕňajú najmä používanie šatní alebo hygienických zariadení, nezahŕňajú však samotné sprostredkovateľské služby súvisiace s predajom lístkov.“

13

Článok 33a uvedeného vykonávacieho nariadenia, ktorý bol pridaný vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 1042/2013 zo 7. októbra 2013 (Ú. v. EÚ L 284, 2013, s. 1), stanovuje:

„Na poskytovanie lístkov, ktoré umožňujú vstup na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné alebo podobné podujatie, sprostredkovateľmi, ktorí konajú vo vlastnom mene, ale na účet organizátora, alebo zdaniteľnou osobou inou ako organizátor, ktorá koná na vlastný účet, sa vzťahuje článok 53 a článok 54 ods. 1 smernice 2006/112/ES.“

14

Odôvodnenie 15 nariadenia č. 1042/2013 znie takto:

„V súlade so smernicou 2006/112/ES sa musí lístok na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné alebo podobné podujatia za každých okolností zdaniť na mieste, na ktorom sa podujatie skutočne koná. Malo by sa spresniť, že to platí aj v prípade, keď lístky na tieto podujatia nepredáva priamo organizátor, ale sú distribuované cez sprostredkovateľov.“

15

Odôvodnenie 18 smernice Rady (EÚ) 2022/542 z 5. apríla 2022, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES a (EÚ) 2020/285, pokiaľ ide o sadzby dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 107, 2022, s. 1), uvádza:

„S cieľom zabezpečiť zdaňovanie v členskom štáte spotreby je potrebné, aby všetky služby, ktoré možno poskytnúť spotrebiteľovi elektronickými prostriedkami, boli zdaniteľné v mieste, kde je spotrebiteľ usadený, má trvalé bydlisko alebo kde sa obvykle zdržiava. Preto je potrebné pozmeniť pravidlá upravujúce miesto poskytnutia služieb súvisiacich s takýmito činnosťami.“

16

Článkom 1 smernice 2022/542 bol článok 53 smernice 2006/112 zmenený tak, že sa doň doplnil tento odsek:

„Tento článok sa neuplatňuje na vstupné na podujatia uvedené v prvom odseku, ak je účasť virtuálna.“

17

Článok 278 Legea nr. 227/2015 privind Codul fiscal (zákon č. 227/2015, Daňový zákonník) z 8. septembra 2015 (Monitorul Oficial al României, časť I, č. 688 z 10. septembra 2015) (ďalej len „Daňový zákonník“) stanovuje:

„2.   Miestom poskytovania služieb zdaniteľnej osobe, ktorá koná ako taká, je miesto, kde má tento príjemca služieb zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti. …

…

6.   Odchylne od odseku 2 sa za miesto poskytovania týchto služieb považuje:

…

18

Bod 22 ods. 4, 5, 7 a 8 Hotărârea Guvernului nr. 1 din 6 ianuarie 2016 pentru aprobarea Normelor metodologice de aplicare a Legii nr. 227/2015 privind Codul fiscal (nariadenie vlády č. 1 zo 6. januára 2016, ktorým sa schvaľujú metodické pokyny k uplatňovaniu zákona č. 227/2015 Daňového zákonníka) (Monitorul Oficial al României, časť I, č. 22 z 13. januára 2016) stanovuje:

„4. Služby spočívajúce v poskytnutí vstupu na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné alebo podobné podujatia, ako sa uvádza v článku 278 ods. 6 písm. b) Daňového zákonníka, zahŕňajú poskytnutie služieb, ktorých základnou charakteristikou je udelenie práva na vstup na podujatie výmenou za lístok alebo platbu, vrátane platby vo forme predplatného, sezónneho lístku alebo pravidelného poplatku.

…

7. Doplnkové služby uvedené v článku 278 ods. 6 písm. b) Daňového zákonníka zahŕňajú služby, ktoré priamo súvisia so vstupom na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné alebo podobné podujatia a ktoré sa poskytujú samostatne osobe zúčastňujúcej sa na podujatí za protihodnotu. Takéto doplnkové služby zahŕňajú najmä používanie šatní alebo hygienických zariadení, nezahŕňajú však samotné sprostredkovateľské služby súvisiace s predajom lístkov.

8. Na poskytovanie lístkov, ktoré umožňujú vstup na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné alebo podobné podujatie, sprostredkovateľmi, ktorí konajú vo vlastnom mene, ale na účet organizátora, alebo zdaniteľnou osobou inou ako organizátor, ktorá koná na vlastný účet, sa vzťahuje článok 278 ods. 5 písm. f) a článok 278 ods. 6 písm. b) Daňového zákonníka.“

19

Westside Unicat je spoločnosť so sídlom v Rumunsku, ktorá prevádzkuje štúdio na nahrávanie videa. Jej hlavná hospodárska činnosť spočíva v tom, že prostredníctvom spoločnosti StreamRay USA Inc. (ďalej len „StreamRay“) uvádza na trh digitálny obsah erotickej povahy, ktorý má najmä formu online videohovorov s vizuálnou komunikáciou a interakciou tvárou v tvár (ďalej len „video chaty“) s účinkujúcimi.

20

StreamRay je právnická osoba registrovaná v Spojených štátoch amerických, ktorá na svojom internetovom sídle šíri živé prenosy videa z týchto videohovorov a sprístupňuje svojim zákazníkom, fyzickým osobám, prepojenie potrebné na interakciu s účinkujúcimi.

21

Účinkujúci, ktorí využívajú služby spoločnosti Westside Unicat, uzatvárajú s touto spoločnosťou zmluvu, ktorá je v návrhu na začatie prejudiciálneho konania nazvaná „Zmluva o združení“. Podpisujú tiež vyhlásenie potvrdzujúce spoločnosti StreamRay, že poverujú štúdio, t. j. Westside Unicat, aby „prijímalo a vyberalo všetky sumy“, ktoré sú splatné v ich prospech za predstavenia uskutočnené v rámci týchto video chatov, a výslovne súhlasia s tým, aby im tieto sumy vyplácalo štúdio.

22

StreamRay, ktorá poskytuje služby vo svojom vlastnom mene, stanovuje obchodné podmienky uplatniteľné na sledovanie predmetných predstavení a interakciu s účinkujúcimi zo strany jej zákazníkov. Konkrétne táto spoločnosť stanovuje a vyberá cenu, ktorú jej zákazníci platia na tento účel. Z takto získanej ceny sa spoločnosti Westside Unicat prepláca určitý percentuálny podiel, ktorá ho ďalej prevedie účinkujúcim.

23

Po daňovej kontrole zameranej na stanovenie DPH, ktorá mala byť zaplatená za obdobie od 1. septembra 2019 do 30. júna 2020, vydal daňový úrad 13. novembra 2020 platobný výmer, na základe ktorého Westside Unicat bola povinná zaplatiť dodatočnú DPH vo výške 640433 rumunských lei.

24

Toto rozhodnutie sa zakladalo na skutočnosti, že na rozdiel od názoru, ktorý zastávala Westside Unicat pri vystavovaní faktúr adresovaných spoločnosti SteamRay, za miesto poskytovania služieb, ktoré tejto spoločnosti poskytla, sa malo podľa článku 278 ods. 6 písm. b) Daňového zákonníka považovať Rumunsko. Westside Unicat bola totiž podľa tohto rozhodnutia organizátorom predmetných interaktívnych predstavení, ako to vyplýva zo zmlúv podpísaných so spoločnosťou StreamRay. Tieto predstavenia pritom predstavujú zábavné podujatia v zmysle článku 53 smernice 2006/112, a tak treba uplatniť riešenie prijaté v rozsudku z 8. mája 2019, Geelen (C‑568/17, EU:C:2019:38), podľa ktorého sa za miesto poskytovania služieb spočívajúcich v ponúkaní interaktívnych erotických videí filmovaných a šírených cez internet v priamom prenose musí považovať miesto, kde má poskytovateľ sídlo svojich ekonomických činností.

25

Po neúspešnej správnej sťažnosti proti tomuto daňovému výmeru podala Westside Unicat žalobu na Tribunalul Maramureș (Vyšší súd Maramureš, Rumunsko), ktorý tejto žalobe čiastočne vyhovel rozsudkom z 19. októbra 2021. Tento súd totiž zastával názor, že organizátorkou predmetných zábavných podujatí bola StreamRay, keďže umožňovala svojim zákazníkom prístup k interaktívnym videohovorom erotickej povahy.

26

Daňový orgán podal proti tomuto rozsudku odvolanie na Curtea de Apel Cluj (Odvolací súd Kluž, Rumunsko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Na podporu tohto odvolania v podstate tvrdí, že tak organizátor zábavného podujatia, ako aj všetci prevádzkovatelia, ktorí prispievajú k tomu, že sa verejnosti umožní prístup na toto podujatie a konajú vo svojom vlastnom mene, sa považujú za subjekty poskytujúce takýto prístup. Vo veci, o ktorej tento súd rozhoduje, by sa pritom za subjekt, ktorý k týmto videohovorom poskytuje prístup, mala ako organizátor predmetných interaktívnych erotických videohovorov považovať Westside Unicat, podobne ako sa takýto subjekt považoval žalobca vo veci samej vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 8. mája 2019, Geelen (C‑568/17, EU:C:2019:388).

27

V tomto kontexte má vnútroštátny súd pochybnosti o tom, či sa na služby, ktoré poskytuje Westside Unicat vzťahuje pojem „[poskytovanie služieb spočívajúcich v poskytovaní vstupu] na zábavné podujatia“ v zmysle článku 53 smernice 2006/112, ako aj prípadne o spôsobe uplatnenia tohto ustanovenia.

28

Za týchto podmienok Curtea de Apel Cluj (Odvolací súd Kluž) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

29

Ako jasne vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, poskytovanie služieb, o ktoré ide vo veci samej, spočíva vo vytváraní digitálneho obsahu vo forme interaktívnych videohovorov erotickej povahy, ktoré takéto nahrávacie štúdio filmuje s cieľom dať ich k dispozícii prevádzkovateľovi platformy internetového vysielania, aby ich šíril na uvedenej platforme.

30

V dôsledku toho na účely poskytnutia užitočnej odpovede vnútroštátnemu súdu treba prvú otázku chápať tak, že sa týka toho, či sa má článok 53 smernice 2006/112 vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na služby, ktoré poskytuje štúdio nahrávajúce video chaty prevádzkovateľovi platformy internetového vysielania, ktoré spočívajú vo vytváraní digitálneho obsahu vo forme interaktívnych erotických videohovorov, ktoré takéto štúdio filmuje s cieľom dať ich k dispozícii tomuto prevádzkovateľovi, aby ich šíril na uvedenej platforme.

31

V tejto súvislosti treba na jednej strane pripomenúť, že články 44 a 45 smernice 2006/112 obsahujú všeobecné pravidlo na určenie miesta rozhodného pre vznik daňovej povinnosti v súvislosti s poskytovaním služieb, zatiaľ čo články 46 až 59a tejto smernice stanovujú súbor osobitných prípadov určenia miesta poskytovania služieb (rozsudok z 13. marca 2019, Srf konsulterna, C‑647/17, EU:C:2019:195, bod 20).

32

Ako vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora, nie je to tak, že by mali články 44 a 45 smernice 2006/112 väčšiu váhu ako články 46 až 59a tejto smernice. V každej situácii si treba položiť otázku, či táto situácia zodpovedá niektorému z prípadov uvedených v článkoch 46 až 59a. Ak to tak nie je, uvedená situácia patrí pod články 44 a 45 tejto smernice (rozsudok z 13. marca 2019, Srf konsulterna, C‑647/17, EU:C:2019:195, bod 21).

33

Z toho vyplýva, že článok 53 smernice o DPH sa nemá považovať za výnimku zo všeobecného pravidla, ktorú treba vykladať striktne (rozsudok z 13. marca 2019, Srf konsulterna, C‑647/17, EU:C:2019:195, bod 22).

34

Na druhej strane, pokiaľ ide o interaktívne videohovory erotickej povahy filmované a šírené cez internet v priamom prenose, je pravda, že Súdny dvor v rozsudku z 8. mája 2019, Geelen (C‑568/17, EU:C:2019:388, body 36 až 42), rozhodol, že takéto videohovory predstavujú zábavné činnosti, keďže ich cieľom je poskytnúť ich adresátom zdroj zábavy, a že pojem zábavné činnosti sa neobmedzuje na poskytovanie služieb, ktoré sa poskytujú za fyzickej prítomnosti adresátov tejto činnosti.

35

Hoci v tomto rozsudku Súdny dvor následne z týchto úvah vyvodil, že takéto služby patria do pôsobnosti osobitného pravidla na určenie miesta poskytovania služieb stanoveného v článku 9 ods. 2 písm. c) prvej zarážke šiestej smernice Rady zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (77/388/EHS) (Ú. v. ES L 145, 1977, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23), zmenenej smernicou Rady 2002/38/ES zo 7. mája 2002 (Ú. v. ES L 128, 2002, s. 41; Mim. vyd. 09/001, s. 358), ako aj v článku 52 písm. a) smernice 2006/112 v znení účinnom v čase skutkových okolností veci, v ktorej bol vydaný uvedený rozsudok, treba konštatovať, že otázka položená v prejednávanej veci sa netýka výkladu tohto osobitného pravidla na určenie miesta poskytovania služieb, ale iného osobitného pravidla na určenie miesta poskytovania služieb, ktoré, keďže bolo zavedené smernicou 2008/8, ešte v čase skutkových okolností veci, v ktorej bol vydaný uvedený rozsudok, nebolo účinné a nebolo prebraté do práva členských štátov.

36

Zatiaľ čo osobitné pravidlo na určenie miesta poskytovania služieb uvedené v článku 9 ods. 2 písm. c) prvej zarážke šiestej smernice 77/388 a článku 52 písm. a) smernice 2006/112 v ich znení účinnom v čase skutkových okolností veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 8. mája 2019, Geelen (C‑568/17, EU:C:2019:388), všeobecne odkazovali na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné alebo podobné aktivity, ako aj prípadne na doplnkové služby k týmto aktivitám, predmetom osobitného pravidla na určenie miesta poskytovania služieb uvedeného v článku 53 smernice 2006/112 je poskytovanie služieb spočívajúcich v poskytnutí vstupu na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné alebo podobné podujatia, ako sú veľtrhy a výstavy, ako aj doplnkové služby k tomuto vstupu, poskytované zdaniteľnej osobe.

37

V dôsledku toho záver, ku ktorému Súdny dvor dospel v rozsudku z 8. mája 2019, Geelen (C‑568/17, EU:C:2019:388), v súvislosti s pôsobnosťou osobitného pravidla na určenie miesta poskytovania služieb uvedeného v článku 9 ods. 2 písm. c) prvej zarážke šiestej smernice 77/388 a článku 52 písm. a) smernice 2006/112 nemožno uplatniť na osobitné pravidlo na určenie miesta poskytovania služieb uvedené v článku 53 smernice 2006/112, ktoré bolo uplatniteľné v čase skutkových okolností vo veci samej.

38

Pokiaľ ide naopak o dosah tohto druhého pravidla, treba uviesť, že podľa jeho obvyklého významu výraz „podujatie“ označuje predstavenie pre verejnosť. V dôsledku toho z toho možno vzhľadom na neexistenciu osobitnej definície uvedenej v smernici 2006/112 vyvodiť, že pojem „[poskytovanie služieb spočívajúcich v poskytnutí] vstupu na podujatie“, ako je použitý v článku 53 tejto smernice, treba chápať tak, že označuje poskytovanie služieb, ku ktorým dochádza v nadväznosti na organizáciu predmetu tohto predstavenia a ktorého cieľom je umožniť vstup verejnosti na toto predstavenie.

39

Tento záver potvrdzuje najmä článok 33 vykonávacieho nariadenia č. 282/2011, v ktorom sa spresňuje, že doplnkové služby k službám uvedeným v článku 53 smernice 2006/112 zahŕňajú služby, ktoré priamo súvisia so vstupom na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné alebo podobné podujatia a ktoré sa poskytujú samostatne osobe zúčastňujúcej sa na podujatí za protihodnotu. Vzhľadom na to, že doplnkové služby sú služby poskytované samostatne osobe zúčastňujúcej sa na podujatí, treba hlavnú službu považovať za službu poskytovanú tej istej osobe s cieľom udeliť jej právo na vstup na uvedené podujatie.

40

Článok 32 tohto vykonávacieho nariadenia spresňuje, že služby, ktorých predmetom je vstup na zábavné podujatia uvedené v článku 53 smernice 2006/112, zahŕňajú poskytnutie služieb, ktorých základnou charakteristikou je udelenie práva na vstup na podujatie výmenou za lístok alebo platbu, čo znamená, že takýmito uvedenými službami sú len služby týkajúce sa predaja práva na vstup na predmetné podujatie zákazníkom.

41

Napokon z článku 33a uvedeného vykonávacieho nariadenia v spojení s odôvodnením 15 vykonávacieho nariadenia č. 1042/2013 vyplýva, že článok 53 smernice 2006/112 sa uplatňuje, ak lístky na podujatia nepredáva priamo organizátor, ale distribuujú ich sprostredkovatelia konajúci vo svojom vlastnom mene, čo opäť znamená, že služby uvedené v článku 53 smernice 2006/112 súvisia s predajom práva na vstup na predmetné podujatie zákazníkom.

42

Z toho vyplýva, že osobitné pravidlo určenia miesta poskytovania služieb stanovené v článku 53 smernice 2006/112 sa musí chápať tak, že sa neuplatňuje na služby poskytované na účely realizácie činnosti, ktorá je predmetom podujatia, ale len na služby spočívajúce v predaji práva na vstup na takéto podujatie zákazníkom.

43

Treba preto konštatovať, že na služby, ktoré poskytuje štúdio nahrávajúce video chaty prevádzkovateľovi platformy internetového vysielania a ktoré spočívajú vo vytváraní digitálneho obsahu vo forme interaktívnych videohovorov erotickej povahy, ktoré takéto štúdio filmuje s cieľom dať ich k dispozícii tomuto prevádzkovateľovi, aby ich šíril na uvedenej platforme, sa nevzťahuje článok 53 smernice 2006/112. Takéto služby totiž nepredstavujú ani služby, ktorých cieľom je poskytnúť zákazníkom právo na prístup k tomuto obsahu, ani doplnkové služby k tomuto obsahu, ale služby potrebné na šírenie uvedeného obsahu týmto prevádzkovateľom medzi svojimi vlastnými zákazníkmi.

44

Je pravda, že štúdio nahrávajúce video chaty má v držbe zariadenia používané na zaznamenávanie a nahrávanie erotického predstavenia, ktoré bude následne šírené, ale táto okolnosť nestačí na vyvodenie záveru, že toto štúdio umožňuje prístup k interaktívnym videohovorom, ktoré sú jeho výsledkom, pretože ani držba uvedených zariadení, ani manipulácia s nimi samy osebe neznamenajú, že tieto videohovory sa predstavujú verejnosti.

45

Takáto úvaha navyše zodpovedá prístupu, ktorý prijal výbor pre DPH, ktorý je poradným výborom zriadeným článkom 398 smernice 2006/112. Z usmernení tohto výboru vydaných na jeho zasadnutí 19. apríla 2021 [Document B – taxud.c.1(2021)6378389 – 1016] totiž vyplýva, že tento výbor takmer jednomyseľne súhlasil s tým, že ak služby spočívajúce v interaktívnych videohovoroch filmovaných a šírených naživo prostredníctvom internetu (napríklad video chaty) poskytuje zdaniteľná osoba, ktorá je vlastníkom digitálneho obsahu, konečnému zákazníkovi, teda divákovi, hoci tento obsah tejto zdaniteľnej osobe dodala iná zdaniteľná osoba, dodanie digitálneho obsahu touto druhou uvedenou zdaniteľnou osobou nepredstavuje poskytnutie vstupu na zábavné podujatie v zmysle článku 53 smernice o DPH.

46

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 53 smernice 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že sa neuplatňuje na služby, ktoré poskytuje štúdio nahrávajúce videá prevádzkovateľovi platformy internetového vysielania, ktoré spočívajú vo vytváraní digitálneho obsahu vo forme interaktívnych erotických videohovorov, ktoré takéto štúdio filmuje s cieľom dať ich k dispozícii tomuto prevádzkovateľovi, aby ich šíril na uvedenej platforme.

47

Predovšetkým treba uviesť, že druhá otázka bola položená len pre prípad, že by z odpovede na prvú otázku vyplývalo, že článok 53 smernice 2006/112 sa uplatní na služby, o aké ide vo veci samej.

48

Vzhľadom na odpoveď poskytnutú na prvú prejudiciálnu otázku nie je potrebné odpovedať na druhú prejudiciálnu otázku.

49

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto:

Článok 53 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenenej smernicou Rady 2008/8/ES z 12. februára 2008,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

sa neuplatňuje na služby, ktoré poskytuje štúdio nahrávajúce videá prevádzkovateľovi platformy internetového vysielania, ktoré spočívajú vo vytváraní digitálneho obsahu vo forme interaktívnych erotických videohovorov, ktoré takéto štúdio filmuje s cieľom dať ich k dispozícii tomuto prevádzkovateľovi, aby ich šíril na uvedenej platforme.