–

flightright GmbH, v zastúpení: M. Michel a R. Weist, Rechtsanwälte,

–

nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller, P. Busche, J. Heitz a M. Hellmann, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: G. Braun, K. Simonsson, G. Wilms a N. Yerrell, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 3 ods. 2 písm. a), ako aj článkov 5 až 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EÚ L 46, 2004, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Laudamotion GmbH, leteckým dopravcom, na jednej strane a spoločnosťou flightright GmbH, spoločnosťou poskytujúcou právnu pomoc, na ktorú cestujúci v leteckej doprave postúpil svoje práva voči spoločnosti Laudamotion, na druhej strane vo veci náhrady požadovanej v dôsledku veľkého meškania letu, na ktorý mal tento cestujúci potvrdenú rezerváciu.

3

Podľa odôvodnenia 2 nariadenia č. 261/2004:

„Odmietnutie nástupu do lietadla a zrušenie alebo veľké meškanie letov spôsobuje cestujúcim vážne problémy a nepohodlie[.]“

4

Článok 2 písm. l) tohto nariadenia definuje „zrušenie“ ako „neuskutočnenie letu, ktorý bol predtým plánovaný, a na ktorý bolo rezervované aspoň jedno miesto“.

5

Článok 3 uvedeného nariadenia, nazvaný „Pôsobnosť“, v odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1.   Toto nariadenie sa uplatňuje:

…

2.   Odsek 1 sa uplatňuje za podmienky [pod podmienkou – neoficiálny preklad], že cestujúci:

6

Článok 5 nariadenia č. 261/2004 s názvom „Zrušenie“ v odseku 1 stanovuje:

„V prípade zrušenia letu príslušným cestujúcim [V prípade zrušenia letu – neoficiálny preklad]:

…

7

Článok 6 ods. 1 tohto nariadenia, nazvaný „Meškanie“, znie:

„Keď prevádzkujúci letecký dopravca odôvodnene očakáva, že let bude mať meškanie voči plánovanému času odletu:

8

Článok 7 uvedeného nariadenia s názvom „Právo na náhradu“ v odseku 1 stanovuje:

„Keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúci dostanú náhradu v nasledovnej výške:

…“

9

Článok 12 nariadenia č. 261/2004, nazvaný „Ďalšia náhrada“, v odseku 1 stanovuje:

„Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté práva cestujúcich na ďalšiu náhradu. Náhrada poskytnutá podľa tohto nariadenia sa môže od takej náhrady odpočítať.“

10

Cestujúci v leteckej doprave mal potvrdenú rezerváciu v spoločnosti Laudamotion na let z Düsseldorfu (Nemecko) do Palmy de Mallorca (Španielsko), ktorý bol plánovaný na 26. júna 2018. Keďže sa tento cestujúci domnieval, že oznámené meškanie tohto letu by mu spôsobilo zmeškanie pracovného stretnutia, rozhodol sa nenastúpiť na let, ktorý do cieľového miesta dorazil s meškaním 3 hodiny a 32 minút.

11

Uvedený cestujúci postúpil svoje práva na flightright, ktorá podala na príslušný nemecký súd žalobu, ktorou sa domáhala náhrady vo výške 250 eur podľa článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 261/2004. Po zamietnutí žaloby na prvom stupni mala flightright úspech v odvolacom konaní.

12

Vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora, ktorá posudzuje situáciu cestujúcich, ktorých let má veľké meškanie, teda s meškaním tri hodiny alebo viac pri prílete do konečného cieľového miesta, ako situáciu cestujúcich, ktorých let bol zrušený, odvolací súd podal výklad článku 3 ods. 2 písm. a) tohto nariadenia v tom zmysle, že cestujúcemu, ktorý bol informovaný o meškaní v rozsahu troch hodín alebo viac pred jeho odletom, môže byť poskytnutá náhrada stanovená v článkoch 5 a 7 uvedeného nariadenia, aj keď sa nedostavil na letisko.

13

Laudamotion podala proti rozhodnutiu odvolacieho súdu opravný prostriedok „Revision“ na Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

14

Tento posledný uvedený súd uvádza, že dotknutý cestujúci sa nedostavil na odbavenie najneskôr 45 minút pred uverejneným časom odletu v rozpore s článkom 3 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 261/2004, zatiaľ čo podľa článku 2 písm. l) a článku 5 tohto nariadenia je táto formalita vylúčená len v prípade zrušenia letu. Vnútroštátny súd sa však domnieva, že z dôvodu posúdenia veľkého meškania letu pri prílete ako zrušenia letu, ktoré Súdny dvor vykonal v rozsudku z 19. novembra 2009, Sturgeon a i. (C‑402/07 a C‑432/07, EU:C:2009:716), by uvedený cestujúci mohol byť oslobodený od takejto formality.

15

Uvedený súd však poznamenáva, že zrušenie letu a veľké meškanie letu vykazujú rozdiely, ktoré nie sú zanedbateľné. V prípade zrušenia je totiž isté, že plánovaný let sa neuskutoční, takže je logické, aby sa cestujúci nemuseli dostaviť na odbavenie na účely uplatnenia svojho práva na náhradu, stanoveného v článkoch 5 a 7 nariadenia č. 261/2004. Naproti tomu, aj keď sa meškanie letu zdá pravdepodobné pred uskutočnením letu, najneskôr 45 minút pred časom odletu ešte nemusí byť dostatok informácií na to, aby bolo možné konštatovať, že let sa uskutoční s meškaním tri hodiny alebo viac.

16

Uznesenie z 24. októbra 2019, easyJet Airline (C‑756/18, EU:C:2019:902), tiež naznačuje, že na účely náhrady z dôvodu veľkého meškania letu sa cestujúci, ktorý nebol prepravený meškajúcim letom, musí v každom prípade dostaviť na odbavenie, čo môže preukázať palubným lístkom alebo iným dôkazným prostriedkom.

17

Vnútroštátny súd sa domnieva, že na účely uplatnenia článku 3 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 261/2004 nemožno veľké meškanie letu pri prílete v zásade posúdiť ako zrušenie letu. Cestujúci by sa teda nemusel dostaviť na odbavenie len vtedy, ak by na jednej strane mal let pri prílete meškanie tri hodiny alebo viac a na druhej strane by existovala situácia porovnateľná so zrušením. Tak by to mohlo byť v prípade, ak majú cestujúci najneskôr 45 minút pred uverejneným časom odletu dostatočné informácie o tom, že let sa môže uskutočniť len s trojhodinovým alebo väčším meškaním pri prílete do cieľového miesta.

18

Za týchto okolností Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

19

Na úvod treba zdôrazniť, že spor vo veci samej vznikol v dôsledku meškania lietadla pri odlete. Jadro tohto sporu však spočíva v dôsledkoch, ktoré toto meškanie mohlo spôsobiť. Žalobca vo veci samej sa totiž domáha náhrady z dôvodu pravdepodobného meškania predmetného letu pri prílete do konečného cieľového miesta, ktoré mu zabránilo v tom, aby sa včas dostavil na pracovné stretnutie, ktoré sa malo uskutočniť v Palme de Mallorca. Keďže sa však článok 6 nariadenia č. 261/2004 týka výlučne meškania letu vo vzťahu k pôvodne plánovanému času odletu a paušálna náhrada, na ktorú má cestujúci nárok podľa článku 7 nariadenia č. 261/2004 v prípade, že jeho let v konečnom cieľovom mieste vykazuje meškanie tri hodiny alebo viac v porovnaní s plánovaným časom príletu, nie je podmienená dodržaním podmienok stanovených v uvedenom článku 6 (rozsudok z 26. februára 2013, Folkerts,C‑11/11, EU:C:2013:106, body 36 a 37), spor vo veci samej treba preskúmať výlučne vzhľadom na články 3, 5 a 7 tohto nariadenia.

20

Treba preto konštatovať, že svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 3 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 261/2004 vykladať v tom zmysle, že na to, aby sa cestujúci v leteckej doprave mohol domáhať náhrady stanovenej v článku 5 ods. 1 a článku 7 ods. 1 tohto nariadenia v prípade meškania letu tri hodiny alebo viac po čase príletu, ktorý pôvodne stanovil letecký dopravca, musí sa včas dostaviť na odbavenie.

21

Z článku 3 ods. 1 písm. a) a článku 3 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 261/2004 vyplýva, že toto nariadenie sa uplatňuje na cestujúcich odlietajúcich z letiska umiestneného na území členského štátu, ktorý podlieha ustanoveniam Zmluvy, pod podmienkou, že po prvé títo cestujúci majú potvrdenú rezerváciu na príslušný let a po druhé sa dostavia na odbavenie včas, s výnimkou prípadu zrušenia letu podľa článku 5 uvedeného nariadenia. Keďže tieto dve podmienky sú kumulatívne, nemožno sa domnievať, že cestujúci sa dostavil na odbavenie, na základe toho, že má potvrdenú rezerváciu na príslušný let (uznesenie z 24. októbra 2019, easyJet Airline,C‑756/18, EU:C:2019:902, bod 25). Treba spresniť, že potrebný účinok tohto článku 3 ods. 2 písm. a) vyžaduje, aby sa cestujúci dostavili na letisko včas, presnejšie k zástupcovi prevádzkujúceho leteckého dopravcu, na účely svojej prepravy do plánovaného cieľového miesta, aj keď pred príchodom na letisko už boli odbavení online.

22

V prejednávanej veci vychádzajú otázky položené vnútroštátnym súdom z predpokladu, že dotknutý cestujúci sa nedostavil na odbavenie včas. Za týchto okolností uplatniteľnosť nariadenia č. 261/2004 predpokladá, že v rámci článku 3 ods. 2 písm. a) tohto nariadenia sa veľké meškanie letu pri prílete do konečného cieľového miesta, teda trvajúce tri hodiny alebo viac, považuje za zrušenie letu v zmysle článku 5 tohto nariadenia.

23

V tejto súvislosti treba v prvom rade uviesť, že Súdny dvor už rozhodol, že články 5 a 7 nariadenia č. 261/2004 v spojení so zásadou rovnosti zaobchádzania sa majú vykladať v tom zmysle, že na jednej strane na účely uplatnenia práva na náhradu stanoveného v článku 7 ods. 1 uvedeného nariadenia sa cestujúci, ktorých let má meškanie, môžu považovať za cestujúcich, ktorých let bol zrušený, a na druhej strane sa títo cestujúci môžu dovolávať tohto práva na náhradu, ak im bola z dôvodu letu, ktorý má meškanie, spôsobená trojhodinová alebo dlhšia časová strata, t. j. že dorazia do ich konečného cieľového miesta tri hodiny alebo viac po čase príletu, ktorý pôvodne stanovil letecký dopravca [pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. novembra 2009, Sturgeon a i., C‑402/07 a C‑432/07, EU:C:2009:716, body 60, 61 a 69, ako aj zo 7. júla 2022, SATA International – Azores Airlines (Výpadok systému dodávky paliva), C‑308/21, EU:C:2022:533, bod 19 a citovanú judikatúru].

24

V rozsudku z 19. novembra 2009, Sturgeon a i. (C‑402/07 a C‑432/07, EU:C:2009:716, body 49, 52 a 60), Súdny dvor porovnal typ a význam nepohodlia a ujmy spôsobených jednak cestujúcemu, ktorého let bol zrušený a ktorý musel čakať, kým sa mu ponúkne presmerovaný let, a jednak cestujúcemu, ktorého let mal meškanie. Posledný uvedený cestujúci teda musel počkať, kým bude lietadlo pripravené na odlet, a nevyhnutne sa musel dostaviť na odbavenie, keďže nastúpil do lietadla. Tieto dva typy cestujúcich tak museli preukázať trpezlivosť, aby sa dostali do svojho konečného cieľového miesta, takže im bola nesporne spôsobená ujma spočívajúca v strate času, ktorú možno vzhľadom na jej nezvratnú povahu napraviť len prostredníctvom náhrady. S uvedenými cestujúcimi, ktorým bola spôsobená podobná ujma, sa v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania nemohlo zaobchádzať rozdielne.

25

Rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá viedla Súdny dvor k tomu, aby veľké meškanie letu pri prílete posúdil ako zrušenie letu, je to, že cestujúcim, ktorých let mal veľké meškanie, podobne ako cestujúcim, ktorých let bol zrušený, bola spôsobená ujma v podobe nezvratnej straty času v trvaní troch hodín alebo viac, ktorú možno napraviť len prostredníctvom náhrady (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. novembra 2009, Sturgeon a i., C‑402/07 a C‑432/07, EU:C:2009:716, body 52, 53 a 61; z 23. októbra 2012, Nelson a i., C‑581/10 a C‑629/10, EU:C:2012:657, bod 54, ako aj z 12. marca 2020, Finnair,C‑832/18, EU:C:2020:204, bod 23). V prípade zrušenia letu alebo veľkého meškania letu pri prílete do jeho konečného cieľového miesta je právo na náhradu, ktoré je upravené v článku 7 ods. 1 nariadenia č. 261/2004, neoddeliteľne spojené s existenciou tejto straty času v trvaní troch hodín alebo viac.

26

Cestujúci, ktorý sa nedostavil na letisko, ako sa zdá, že je to v prípade žalobcu vo veci samej, z dôvodu, že mal k dispozícii dostatočné informácie na to, aby dospel k záveru, že let dorazí do svojho konečného cieľového miesta len s veľkým meškaním, pritom s najväčšou pravdepodobnosťou neutrpel takúto stratu času.

27

Treba totiž pripomenúť, že strata času nie je škodou vzniknutou v dôsledku meškania, ale predstavuje nepríjemnosť, podobne ako iné nepríjemnosti, ktoré sú typické pre situácie odmietnutia nástupu do lietadla, zrušenia letu a veľkého meškania a sprevádzajú tieto situácie, ako je napríklad nedostatok pohodlia, dočasná nemožnosť používať komunikačné prostriedky, ktoré sú obvykle k dispozícii (rozsudok z 23. októbra 2012, Nelson a i., C‑581/10 a C‑629/10, EU:C:2012:657, bod 51), alebo nemožnosť kontinuálne sa venovať svojim osobným, rodinným, sociálnym alebo profesijným záležitostiam (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. septembra 2014, Germanwings,C‑452/13, EU:C:2014:2141, body 20 a 21).

28

Keďže v tejto súvislosti strata času, ktorá zakladá nárok na náhradu podľa článku 7 ods. 1 nariadenia č. 261/2004, vznikne rovnakým spôsobom všetkým cestujúcim meškajúcich letov, možno ju napraviť štandardizovaným opatrením bez toho, aby bolo potrebné vykonať akékoľvek posúdenie individuálnej situácie každého dotknutého cestujúceho. Takéto opatrenie sa teda môže uplatniť okamžite (rozsudok z 23. októbra 2012, Nelson a i., C‑581/10 a C‑629/10, EU:C:2012:657, bod 52).

29

V druhom rade treba zdôrazniť, že v bodoch 33 až 36 a 39 rozsudku z 19. novembra 2009, Sturgeon a i. (C‑402/07 a C‑432/07, EU:C:2009:716), potvrdeného najmä rozsudkom z 21. decembra 2021, Corendon Airlines (C‑395/20, EU:C:2021:1041, bod 18), Súdny dvor konštatoval, že zrušené lety a lety, ktoré majú meškanie, predstavujú dve odlišné kategórie letov, keďže v súlade s článkom 2 písm. l) uvedeného nariadenia zrušenie je na rozdiel od meškania letu dôsledkom skutočnosti, že pôvodne plánovaný let sa neuskutočnil.

30

Ak má však let veľké meškanie, má byť zabezpečený, takže úkony spojené s odbavením musia byť vykonané. Z toho vyplýva, že cestujúci, ktorých let má meškanie, nemôžu byť oslobodení od povinnosti dostaviť sa na odbavenie, ktorá je výslovne stanovená v článku 3 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 261/2004.

31

Z predchádzajúcich úvah teda vyplýva, že v rámci článku 3 ods. 2 písm. a) tohto nariadenia nemožno veľké meškanie letu pri prílete do konečného cieľového miesta posúdiť ako zrušenie letu.

32

Napokon treba spresniť, že ujma spôsobená zmeškaním pracovného stretnutia sa musí považovať za individuálnu ujmu súvisiacu s vlastnou situáciou dotknutého cestujúceho a z tohto dôvodu ju nemožno napraviť poskytnutím náhrady stanovenej v článku 7 ods. 1 uvedeného nariadenia, ktorej cieľom je štandardizovaná a okamžitá náhrada len tej ujmy, ktorá je takmer rovnaká pre všetkých dotknutých cestujúcich (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2019, Rusu,C‑354/18, EU:C:2019:637, body 28, 30, 31 a 33).

33

Takáto individuálna ujma však môže byť predmetom „ďalšej náhrady“ v zmysle článku 12 nariadenia č. 261/2004, ktorá predpokladá, že nárok je založený na vnútroštátnom alebo medzinárodnom práve [pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. júla 2019, Rusu,C‑354/18, EU:C:2019:637, body 35 a 36, ako aj z 8. júna 2023, Austrian Airlines (Repatriačný let),C‑49/22, EU:C:2023:454, bod 36].

34

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 3 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 261/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že na to, aby sa cestujúci v leteckej doprave mohol domáhať náhrady stanovenej v článku 5 ods. 1 a článku 7 ods. 1 tohto nariadenia v prípade veľkého meškania letu, t. j. tri hodiny alebo viac po čase príletu, ktorý pôvodne stanovil letecký dopravca, musí sa včas dostaviť na odbavenie, alebo ak už bol odbavený online, musí sa včas dostaviť na letisko k zástupcovi prevádzkujúceho leteckého dopravcu.

35

Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku nie je potrebné odpovedať na druhú otázku, keďže nie je relevantné, či cestujúci mal k dispozícii dostatočne presvedčivé informácie nasvedčujúce tomu, že let by dosiahol konečné cieľové miesto len s veľkým meškaním.

36

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Článok 3 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

na to, aby sa cestujúci v leteckej doprave mohol domáhať náhrady stanovenej v článku 5 ods. 1 a článku 7 ods. 1 tohto nariadenia v prípade veľkého meškania letu, t. j. tri hodiny alebo viac po čase príletu, ktorý pôvodne stanovil letecký dopravca, musí sa včas dostaviť na odbavenie, alebo ak už bol odbavený online, musí sa včas dostaviť na letisko k zástupcovi prevádzkujúceho leteckého dopravcu.