Vec C‑298/22
Caixa Geral de Depósitos SA,
Banco Português de Investimento SA (BPI),
Caixa Central de Crédito Agrícola Mútuo CRL,
Banco Santander Totta SA,
Banco Comercial Português SA,
Banco BPN/BIC Português SA,
Banco Bilbao Vizcaya Argentaria SA, pobočka v Portugalsku,
Barclays Bank plc,
Caixa Económica Montepio Geral ‑ Caixa Económica Bancária SA,
Unión de Creditos Imobiliarios SA ‑ Estabelecimento Financeiro de Crédito SOC
a Banco Espírito Santo SA, v likvidácii,
proti
Autoridade da Concorrência,
(návrh na začatie prejudiciálneho konania,
ktorý podal Tribunal da Concorrência, Regulação e Supervisão)
Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 29. júla 2024
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Hospodárska súťaž – Kartely – Narušenie hospodárskej súťaže – Zákaz kartelov – Článok 101 ZFEÚ – Dohody medzi podnikmi – Obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa – Výmena informácií medzi úverovými inštitúciami – Informácie o obchodných podmienkach a hodnotách produkcie – Strategické informácie“
Kartely – Narušenie hospodárskej súťaže – Kritériá posúdenia – Rozlišovanie medzi porušeniami z hľadiska cieľa a porušeniami z hľadiska následku – Obmedzenie z hľadiska cieľa – Dostatočný stupeň škodlivosti – Dostatočné zistenie
(Článok 101 ods. 1 ZFEÚ)
(pozri body 33, 35, 36)
Kartely – Narušenie hospodárskej súťaže – Kritériá posúdenia – Obsah a cieľ kartelu, ako aj hospodársky a právny kontext jeho vývoja – Rozlišovanie medzi porušeniami z hľadiska cieľa a porušeniami z hľadiska následku – Úmysel účastníkov dohody obmedziť hospodársku súťaž – Kritérium, ktoré nie je nevyhnutné – Porušenie z hľadiska cieľa – Dostatočný stupeň škodlivosti – Kritériá posúdenia – Potreba skúmať následky protisúťažného správania na hospodársku súťaž –Absencia
(Článok 101 ZFEÚ)
(pozri body 37 – 43)
Kartely – Zosúladený postup – Pojem – Koordinácia a spolupráca nezlučiteľné s povinnosťou každého podniku určovať autonómne svoje správanie na trhu – Výmena dôverných a strategických informácií medzi úverovými inštitúciami – Výmena, ktorá môže odstrániť neistotu spojenú so zamýšľaným správaním dotknutých podnikov – Obmedzenie z hľadiska cieľa – Potreba preukázať skutočné zohľadnenie informácií účastníkmi výmeny – Absencia
(Článok 101 ods. 1 ZFEÚ)
(pozri body 44 – 57, 63, 64, 66, 70 – 72, 75 – 77, 79, 81, 84, 85, 88)
Zhrnutie
Súdny dvor na základe návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal da Concorrência, Regulação e Supervisão (Súd pre hospodársku súťaž, reguláciu a dohľad, Portugalsko), rozhodol o podmienkach, za ktorých možno „samostatnú“ výmenu informácií, čiže výmenu, ktorá nie je naviazaná na zosúladený postup obmedzujúci hospodársku súťaž, považovať za „obmedzenie z hľadiska cieľa“ v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ.
V prejednávanej veci Autoridade de Concorrência (Úrad pre hospodársku súťaž, Portugalsko, ďalej len „AdC“) konštatoval, že viaceré úverové inštitúcie porušili vnútroštátne ustanovenia práva hospodárskej súťaže, ako aj článok 101 ZFEÚ tým, že sa od mája 2002 do marca 2013 podieľali na zosúladenom postupe, ktorého cieľom bolo obmedziť hospodársku súťaž na trhu s hypotekárnymi úvermi, na trhu so spotrebiteľskými úvermi a na trhu s podnikateľskými úvermi.
Tento zosúladený postup mal formu „samostatnej“ výmeny informácií o súčasných a budúcich podmienkach uplatniteľných na úverové transakcie, najmä o rozpätiach sadzieb a o rizikových premenných, ako aj o individualizovaných číselných údajoch o produkcii účastníkov tejto výmeny.
V dôsledku toho AdC rozhodnutím z 9. septembra 2019 sankcionoval uvedené úverové inštitúcie tak, že im uložil pokutu. Väčšina týchto inštitúcií podala proti tomuto rozhodnutiu žalobu na vnútroštátny súd.
Keďže vnútroštátny súd usúdil, že táto výmena informácií, ku ktorej došlo na trhoch s vysokou koncentráciou, ako aj s prekážkami vstupu, môže prispieť k zníženiu obchodného tlaku a neistoty spojenej so strategickým správaním konkurentov na trhu, čo by mohlo viesť k neformálnej koordinácii obmedzujúcej hospodársku súťaž, rozhodol sa obrátiť na Súdny dvor s otázkami o zlučiteľnosti takejto výmeny informácií s článkom 101 ZFEÚ.
Posúdenie Súdnym dvorom
Na úvod Súdny dvor pripomenul, že výmena informácií medzi konkurentmi môže predstavovať obmedzenie hospodárskej súťaže vrátane obmedzenia z hľadiska cieľa v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ, ak patrí do určitej formy koordinácie, ktorú treba už z jej samotnej povahy považovať za škodlivú pre riadne fungovanie hospodárskej súťaže v kontexte dotknutej výmeny.
Pokiaľ ide predovšetkým o obsah tejto výmeny, znamená to, že táto výmena má vlastnosti, ktoré ju spájajú s určitou formou koordinácie medzi podnikmi spôsobilej vytvárať podmienky hospodárskej súťaže, ktoré nezodpovedajú obvyklým podmienkam relevantného trhu. Riadne fungovanie hospodárskej súťaže na trhu pritom predpokladá určitú transparentnosť vo vzťahu k situácii, ktorá práve prevažuje na tomto trhu. Len pod touto podmienkou totiž môže byť trh efektívny. Transparentnosť medzi hospodárskymi subjektmi tak môže, prinajmenšom na trhu, ktorý nie je oligopolný, prispieť k zintenzívneniu hospodárskej súťaže medzi ponúkajúcimi. Naproti tomu na to, aby určitý trh fungoval za obvyklých podmienok, musí byť každý hospodársky subjekt jednej strane povinný samostatne určiť politiku, ktorú na jednotnom trhu mieni sledovať, a na druhej strane musí byť v neistote prinajmenšom v tom, kedy, v akom rozsahu a akými spôsobmi jeho konkurenti zmenia svoje správanie na tomto trhu.
Pokiaľ ide ďalej o kontext, do ktorého patrí predmetná výmena informácií, je potrebné, aby v ňom akákoľvek koordinácia, ktorá má podobné vlastnosti, ako sú vlastnosti uvedenej výmeny, mohla viesť len k takým podmienkam hospodárskej súťaže, ktoré nezodpovedajú obvyklým podmienkam fungovania relevantného trhu vzhľadom na povahu predmetných tovarov alebo služieb, skutočné podmienky fungovania trhu a jeho štruktúru.
Napokon, pokiaľ ide o „objektívne ciele“ sledované uvedenou výmenou, táto výmena môže predstavovať obmedzenie z hľadiska cieľa, aj keď nie je formálne prezentovaná tak, že sleduje protisúťažný cieľ, no vzhľadom na jej formu a na kontext, v ktorom k nej došlo, ju nemožno vysvetliť inak ako sledovaním cieľa, ktorý je v rozpore s jedným zo základných prvkov zásady voľnej hospodárskej súťaže.
Z toho vyplýva, že vzhľadom na to, že každý hospodársky subjekt má povinnosť zostať v neistote spojenej s budúcim správaním ostatých účastníkov uvedeného trhu, možno výmenu informácií umožňujúcu odstrániť takúto neistotu považovať za formu koordinácie medzi podnikmi, ktorá je už svojou samotnou povahou škodlivá pre normálne fungovanie hospodárskej súťaže.
V tejto súvislosti ani nie je potrebné preukázať, že v kontexte tejto výmeny môžu vymenené informácie viesť účastníkov, ktorí by boli primerane aktívni a ekonomicky racionálni, jedine k tomu, aby konkludentne sledovali rovnakú líniu správania, pokiaľ ide o niektorý z parametrov, vzhľadom na ktoré sa prejavuje hospodárska súťaž na relevantnom trhu.
Stačí totiž, aby vymieňané informácie boli jednak dôverné, čiže ešte neznáme každému hospodárskemu subjektu pôsobiacemu na relevantnom trhu, a jednak strategické, čiže také, ktoré by prípadne mohli po spojení s inými informáciami, ktoré už boli účastníkom výmeny informácií známe, odhaliť stratégiu, ktorú niektorí z týchto účastníkov zamýšľajú realizovať vo vzťahu k tomu, čo predstavuje jeden alebo viacero parametrov, vzhľadom na ktoré sa prejavuje hospodárska súťaž na relevantnom trhu.
Presnejšie, pojem „strategické informácie“ je široký pojem zahŕňajúci všetky údaje, ktoré ešte neboli známe hospodárskym subjektom a ktoré v kontexte takejto výmeny môžu znížiť neistotu spojenú s budúcim správaním ostatných účastníkov uvedeného trhu z hľadiska toho, čo z dôvodu povahy predmetných tovarov alebo služieb, skutočných podmienok fungovania trhu a jeho štruktúry predstavuje jeden alebo viacero parametrov, vzhľadom na ktoré sa prejavuje hospodárska súťaž na relevantnom trhu.
Ak sa vymieňané informácie netýkajú zámerov zmeniť správanie účastníkov výmeny informácií na relevantnom trhu, ale súčasných alebo minulých skutočností, tiež ich možno považovať za strategické informácie, ak z nich môže účastník predmetnej výmeny dostatočne presne vyvodiť budúce správanie ostatných účastníkov tejto výmeny alebo ich reakcie na prípadné strategické pohyby na trhu.
Vzhľadom na tieto úvahy Súdny dvor uvádza, že výmena informácií, ku ktorej dochádza medzi úverovými inštitúciami na trhoch s vysokou koncentráciou a prekážkami vstupu a ktorá sa týka podmienok uplatniteľných na úverové transakcie uskutočnené na týchto trhoch, sa musí považovať za obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, pokiaľ okrem iného zahŕňa strategické informácie vzťahujúce sa na budúce zámery ostatných účastníkov tejto výmeny v súvislosti s niektorým z parametrov, vzhľadom na ktoré sa hospodárska súťaž prejavuje na uvedených trhoch.