–

IP, v zastúpení: H. Georgiev, advokat,

–

grécka vláda, v zastúpení: K. Boskovits, A. Magrippi a E. Tsaousi, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: F. Ronkes Agerbeek, M. Wasmeier a I. Zaloguin, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 267 ZFEÚ, ako aj článku 47 druhého odseku a článku 48 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci trestného konania vedeného proti IP, DD, ZI, SS a HYA za účasť v organizovanej zločineckej skupine.

3

Nakazatelno procesualen kodex (Trestný poriadok) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej stanovuje, že každé rozhodnutie vo veci samej v trestných veciach musí byť vydané v súlade s viacerými procesnými zárukami. Konkrétne články 247 až 253 tohto poriadku stanovujú, že prokurátor musí podať riadne obžalobu, zatiaľ čo články 271 až 310 uvedeného poriadku stanovujú, že všetky dôkazy musia byť zhromaždené za účasti obhajoby, že účastníci konania musia byť vypočutí, posledné slovo musí byť udelené obžalovanej osobe a že rozhodnutie sa musí vyniesť po tajnej porade.

4

Dňa 19. júna 2020 Specializirana prokuratura (Špecializovaná prokuratúra, Bulharsko) obžalovala IP, DD, ZI, SS a HYA z účasti v organizovanej zločineckej skupine, ktorej cieľom bolo prepraviť cez bulharské hranice štátnych príslušníkov tretích krajín a nezákonne im pomáhať pri prechode cez bulharské územie na účely obohatenia sa, ako aj z prijímania alebo poskytovania úplatkov v súvislosti s touto činnosťou. Medzi obžalovanými osobami sa nachádzajú traja príslušníci hraničnej polície na letisku v Sofii (Bulharsko).

5

Špecializovaná prokuratúra tvrdí, že dotknutí štátni príslušníci tretích krajín sa zdržiavali na Cypre na základe študentských víz a cestovali lietadlom z Cypru do Bulharska. Podľa nej traja príslušníci hraničnej polície vykonávali kontroly pri prílete uvedených štátnych príslušníkov na letisko v Sofii a povolili im vstup, čím porušili svoje služobné povinnosti, a najmä povinnosti vyplývajúce z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 77, 2016, s. 1).

6

Vnútroštátny súd vysvetľuje, že ešte nepreskúmal, či sú tvrdenia špecializovanej prokuratúry podložené spisovým materiálom. Hoci existuje určitá miera pravdepodobnosti, že tieto tvrdenia sú dôvodné, tento súd zastáva názor, že po zhromaždení dôkazov musí vypočuť účastníkov konania a zistiť skutkový rámec, aby mohol určiť, či mohlo dôjsť k porušeniu nariadenia 2016/399, ako tvrdí Špecializovaná prokuratúra. Ak by po tomto preskúmaní dospel k záveru, že uvedené nariadenie je uplatniteľné, vnútroštátny súd zastáva názor, že v takom prípade by mohol požiadať Súdny dvor o užitočný výklad ustanovení tohto nariadenia a ZFEÚ.

7

Vnútroštátny súd sa však obával, že ak by sa po takomto určení skutkového rámca obrátil na Súdny dvor s prejudiciálnou otázkou, musel by sa podľa bulharského práva vzdať právomoci vo veci, pričom by hrozilo, že jeho rozhodnutie vo veci samej bude zrušené, a preto sa obrátil na Súdny dvor s prejudiciálnou otázkou (vec C‑609/21), ktorej cieľom je v podstate určiť, či právo Únie bráni takejto vnútroštátnej úprave.

8

Uznesením z 25. marca 2022, IP a i. (Preukázanie vecnej správnosti skutkových okolností vo veci samej) (C‑609/21, neuverejnené, EU:C:2022:232), Súdny dvor rozhodol, že článok 267 ZFEÚ a článok 94 prvý odsek písm. a) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora v spojení s článkom 4 ods. 3 ZEÚ a článkom 47 druhým odsekom Charty sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ukladá súdom rozhodujúcim v trestných veciach, ak sa v rámci návrhu na začatie prejudiciálneho konania podaného Súdnemu dvoru vyjadria ku skutkovým okolnostiam, povinnosť vylúčiť sa z rozhodovania o veci, pretože inak bude rozhodnutie, ktoré má byť vydané vo veci samej, vyhlásené za neplatné. Takúto právnu úpravu nesmú tieto súdy, ako ani akýkoľvek iný príslušný orgán, uplatniť.

9

V nadväznosti na toto uznesenie Súdneho dvora sa vnútroštátny súd pýta, či tým, že v rámci návrhu na začatie prejudiciálneho konania podaného Súdnemu dvoru konštatoval, že obžalovaná osoba sa dopustila niektorých skutkov, neporušil právo na prezumpciu neviny uvedené v článku 48 ods. 1 Charty a či jeho rozhodnutie, ktoré má byť prijaté vo veci samej v nadväznosti na odpoveď Súdneho dvora, neporušuje právo na spravodlivý proces zaručené článkom 47 druhým odsekom Charty.

10

Vnútroštátny súd uvádza, že právo na prezumpciu neviny a právo na spravodlivý proces zakotvené v týchto ustanoveniach Charty zodpovedajú rovnakým právam uvedeným v článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“), pričom vysvetľuje, že jeho otázky sú osobitne založené na judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcej sa tohto článku 6, ktorú musí rešpektovať, keďže Bulharská republika je zmluvnou stranou EDĽP. Z tejto judikatúry vyplýva, že obidve práva sú porušené, ak súd pri rozhodovaní o iných otázkach ako vo veci samej, najmä o procesných otázkach, rozhodne alebo vyjadrí predbežný názor alebo predsudok vo veci samej.

11

Vnútroštátny súd však spresňuje, že na preukázanie skutkového stavu, ktorý považuje za nevyhnutný na podanie prípustného návrhu na začatie prejudiciálneho konania, má v úmysle uplatniť rovnaké procesné záruky, aké stanovuje Trestný poriadok pre rozhodnutia vo veci samej.

12

Za týchto okolností Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Bráni článok 47 druhý odsek Charty upravujúci požiadavku spravodlivého procesu a článok 48 ods. 1 Charty, ktorý zakotvuje prezumpciu neviny, podaniu návrhu na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, v ktorom sa niektoré skutky obžalovanej osoby považujú za zistené, ak vnútroštátny súd pred podaním návrhu na začatie prejudiciálneho konania dodržal všetky procesné záruky potrebné na rozhodnutie vo veci samej?“

13

Listom z 5. augusta 2022 Sofijsky gradsky săd (Mestský súd Sofia, Bulharsko) informoval Súdny dvor, že na základe legislatívnej zmeny, ktorá nadobudla účinnosť 27. júla 2022, bol Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd) zrušený a že niektoré trestné veci vedené na tomto súde, vrátane veci samej, mu boli od tohto dátumu postúpené.

14

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 267 ZFEÚ v spojení s článkom 47 druhým odsekom a článkom 48 ods. 1 Charty vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby vnútroštátny súd konajúci v trestných veciach pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, pri dodržaní procesných záruk stanovených vnútroštátnym právom, preukázal vecnú správnosť niektorých skutkových okolností na to, aby mohol Súdnemu dvoru podať prípustný návrh na začatie prejudiciálneho konania.

15

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že vnútroštátne súdy si tým, že vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania opísali skutkový a právny rámec konania vo veci samej, iba dodržali podmienky stanovené v článku 267 ZFEÚ a článku 94 rokovacieho poriadku a splnili tak požiadavku spolupráce vlastnú mechanizmu návrhu na začatie prejudiciálneho konania, bez toho, aby bolo možné považovať právo na spravodlivý proces zakotvené v článku 47 druhom odseku Charty alebo právo na prezumpciu neviny zaručené jej článkom 48 ods. 1 Charty za porušené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júla 2016, Ogňanov, C‑614/14, EU:C:2016:514 body 22 a 23).

16

K rovnakému záveru treba dospieť aj v prípade, keď vnútroštátny súd konajúci v trestných veciach zastáva názor, že na to, aby návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý má v úmysle podať Súdnemu dvoru pred rozhodnutím vo veci samej, nebol neprípustný, musí najprv preukázať vecnú správnosť niektorých skutkových okolností, hoci by to v tomto štádiu konania nebolo potrebné, ak by sa nerozhodol podať návrh na začatie prejudiciálneho konania.

17

Skutočnosť, že vnútroštátny súd musí preukázať vecnú správnosť niektorých skutkových okolností v štádiu návrhu na začatie prejudiciálneho konania, totiž sama osebe neznamená porušenie práva na spravodlivý proces alebo práva na prezumpciu neviny, keďže, ako to v prejednávanej veci vyplýva z vysvetlení poskytnutých vnútroštátnym súdom, dotknutému súdu nič nebráni v tom, aby v tomto štádiu uplatnil všetky procesné záruky stanovené jeho vnútroštátnym právom s cieľom zabezpečiť dodržiavanie práva na spravodlivý proces, ako aj práva na prezumpciu neviny.

18

Toto posúdenie nie je spochybnené judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcou sa článku 6 EDĽP, ktorú uvádza vnútroštátny súd.

19

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ako vyplýva z vysvetliviek k Charte základných práv (Ú. v. EÚ C 303, 2007, s. 17), článok 47 prvý a druhý odsek Charty, ktorý zakotvuje právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, zodpovedá právu na spravodlivé súdne konanie, ako vyplýva najmä z článku 6 ods. 1 EDĽP, zatiaľ čo článok 48 ods. 1 Charty týkajúci sa prezumpcie neviny zodpovedá článku 6 ods. 2 a 3 EDĽP. Z toho podľa článku 52 ods. 3 Charty vyplýva, že na účely výkladu článkov 47 a 48 Charty treba ako úroveň minimálnej ochrany vziať do úvahy článok 6 EDĽP [pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. septembra 2019, AH a i. (Prezumpcia neviny), C‑377/18, EU:C:2019:670, bod 41, ako aj citovanú judikatúru, a zo 4. decembra 2019, H/Rada, C‑413/18 P, neuverejnený, EU:C:2019:1044, bod 45, ako aj citovanú judikatúru].

20

Ako priznáva vnútroštátny súd, judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva uvedená v jeho návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa vzťahuje na situácie, v ktorých Európsky súd pre ľudské práva konštatoval porušenie článku 6 EDĽP z dôvodu, že sudcovia, ktorí mali rozhodnúť o iných otázkach, než sú otázky týkajúce sa veci samej, napríklad o procesných otázkach alebo otázkach týkajúcich sa právomoci, vyjadrili v rozpore s právom na spravodlivý proces alebo s právom na prezumpciu neviny predbežný názor alebo predsudok vo veci samej, najmä pokiaľ ide o vecnú správnosť niektorých skutočností uvádzaných proti obžalovanej osobe alebo o jej vine.

21

Z informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom však vyplýva, že v prejednávanej veci nemá v úmysle, na účely preukázania vecnej správnosti skutkových okolností vo veci samej, ktoré považuje za nevyhnutné na podanie prípustného návrhu na začatie prejudiciálneho konania, vyjadrovať predbežný názor alebo predsudok vo veci samej, ale rozhodnúť o týchto skutkových okolnostiach tak, že uplatní všetky procesné záruky stanovené vnútroštátnym právom pre rozhodnutia vo veci samej.

22

Vzhľadom na už vyššie uvedené dôvody treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 267 ZFEÚ v spojení s článkom 47 druhým odsekom a článkom 48 ods. 1 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby vnútroštátny súd konajúci v trestných veciach, pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, pri dodržaní procesných záruk stanovených vnútroštátnym právom, preukázal vecnú správnosť niektorých skutkových okolností na to, aby mohol Súdnemu dvoru podať prípustný návrh na začatie prejudiciálneho konania.

23

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:

Článok 267 ZFEÚ v spojení s článkom 47 druhým odsekom a článkom 48 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie

sa má vykladať v tom zmysle, že

nebráni tomu, aby vnútroštátny súd konajúci v trestných veciach, pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, pri dodržaní procesných záruk stanovených vnútroštátnym právom, preukázal vecnú správnosť niektorých skutkových okolností na to, aby mohol Súdnemu dvoru podať prípustný návrh na začatie prejudiciálneho konania.