–

bulharská vláda, v zastúpení: T. Mitova a E. Petranova, splnomocnené zástupkyne,

–

Európska komisia, v zastúpení: F. Erlbacher, E. Rousseva a M. Wasmeier, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka článku 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie.

2

Tento návrh bol podaný v rámci trestného konania vedeného proti BK a ŽP pre trestné činy korupcie.

3

Článok 23 prvý odsek Štatútu Súdneho dvora Európskej únie stanovuje:

„V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje článok 267 [ZFEÚ] rozhodnutie súdu členského štátu, ktorým preruší svoje konanie a podá návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke, oznámi Súdnemu dvoru príslušný súd. Toto rozhodnutie potom oznámi tajomník Súdneho dvora účastníkom konania, členským štátom a [Európskej] [k]omisii, ako aj inštitúcii, orgánu alebo úradu alebo agentúre, ktoré prijali akt, ktorého platnosť alebo výklad sú sporné.“

4

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že ak vnútroštátny súd podá návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor, podľa pravidiel uplatniteľných na konanie vo veci samej sa trestné konanie preruší.

5

Dňa 26. februára 2021 podala Specializirana prokuratura (Špecializovaná prokuratúra, Bulharsko) na vnútroštátnom súde obžalobu na BK a ŽP za trestné činy korupcie, ktorých sa mali dopustiť ako policajní vyšetrovatelia.

6

BK namietal právnu kvalifikáciu trestného činu korupcie, navrhovanú prokuratúrou. Vnútroštátny súd, ktorý mal pochybnosti o svojej právomoci zmieniť kvalifikáciu predmetného skutku bez toho, aby predtým o tom informoval stíhanú osobu, podal na Súdny dvor návrh na začatie prejudiciálneho konania týkajúci sa výkladu článku 6 ods. 3 a 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 142, 2012, s. 1) a článku 47 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie. Tento návrh je predmetom sporu vo veci C‑175/22.

7

Okrem toho BK a ŽP namietali aj spôsob, akým boli zatknutí, vrátane objavenia označených bankoviek v kancelárii ŽP. K zatknutiu BK a ŽP došlo v ich služobných priestoroch, ktorých chodby boli vybavené videokamerami, na ktorých bola zaznamenaná časť zatknutia, ako aj objavenie označených bankoviek.

8

Vnútroštátny súd uvádza, že až do podania predmetného návrhu na začatie prejudiciálneho konania boli vypočuté niektoré osoby prítomné na uvedenom zatknutí a časť dotknutých videozáznamov bola preskúmaná. Tento súd však zdôrazňuje, že je potrebné vypočuť ešte minimálne tri ďalšie osoby a preskúmať druhú časť týchto videozáznamov, ako aj dôkazový materiál získaný pomocou skrytej kamery a skrytého mikrofónu.

9

Vnútroštátny súd uvádza, že z technického hľadiska nič nebráni tomu, aby súd pokračoval v skúmaní vo veci, ktorú prejednáva, a v zhromažďovaní dôkazov potrebných na overenie pravdivosti a obsahu uvádzaných skutočností. Tieto dôkazy podľa neho nemajú spojitosť s prejudiciálnymi otázkami, ktoré položil vo veci C‑175/22. Po získaní uvedených dôkazov bude vnútroštátny súd môcť prerušiť konanie vo veci samej v celom rozsahu, až kým nezíska odpoveď Súdneho dvora na tieto otázky. Po získaní tejto odpovede bude pokračovať v tomto konaní, informuje prípadne stíhanú osobu o eventuálnej zmene právnej kvalifikácie dotknutých skutkov a po vypočutí účastníkov konania rozhodne o merite veci.

10

Tento súd sa však pýta, či vzhľadom na článok 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie môže pokračovať v rozhodovaní vo veci samej, najmä či môže pokračovať v zhromažďovaní dôkazov po tom, čo sa obrátil na Súdny dvor s prejudiciálnymi otázkami vo veci C‑175/22.

11

Vnútroštátny súd sa domnieva, že návrh na začatie prejudiciálneho konania nutne vyžaduje, aby bolo prerušené rozhodovanie vo veci samej, pokiaľ ide o otázky položené v rámci tohto prejudiciálneho konania. Domnieva sa však, že v tomto konaní by sa mohlo pokračovať, pokiaľ ide o aspekty, ktoré nie sú predmetom uvedeného návrhu na začatie prejudiciálneho konania, pričom je evidentné, že žiadne meritórne rozhodnutie nemôže byť vydané pred získaním odpovede Súdneho dvora na tieto otázky.

12

Takýto prístup by podľa jeho názoru umožnil vyhnúť sa prieťahom spojeným s prerušením uvedeného konania, čo by prispelo k rešpektovaniu práva na prejednanie veci v primeranej lehote v zmysle článku 47 druhého odseku Charty základných práv.

13

Hlavnou úlohou vnútroštátneho súdu je rozhodnúť vec, ktorú prejednáva, pričom právo Únie upravuje otázku prerušenia konania vo veci samej iba v prípade, ak je toto prerušenie nevyhnutné na zabezpečenie užitočného účinku rozhodnutia Súdneho dvora.

14

Vnútroštátny súd poznamenáva, že konanie vo veci samej prerušil v celom rozsahu až do získania odpovede Súdneho dvora na otázku položenú v predmetnej veci.

15

Za týchto okolností Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd, Bulharsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„Má sa článok 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, aby vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, prerušil konanie vo veci samej v celom rozsahu, alebo stačí, aby prerušil konanie vo veci samej len v časti, ktorá sa týka prejudiciálnej otázky?“

16

Listom z 5. augusta 2022 Sofijski gradski săd (Krajský súd Sofia‑mesto, Bulharsko) informoval Súdny dvor o tom, že na základe legislatívnej zmeny, ktorá nadobudla účinnosť 27. júla 2022, bol Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd) zrušený a že niektoré trestné veci prejednávané na tomto súde, vrátane veci samej, boli od tohto dátumu postúpené Sofijski gradski săd (Krajský súd Sofia‑mesto).

17

Bulharská vláda tvrdí, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je neprípustný z dôvodu, že vnútroštátny súd neoznámil Súdnemu dvoru skutkové a právne okolnosti, ktoré by mu umožnili uskutočniť výklad práva Únie, ktorý by bol pre vnútroštátny súd užitočný.

18

Konkrétne táto vláda uvádza, že § 488 Trestného poriadku, ktorý nebol spomenutý v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, špecificky upravuje prerušenie trestného konania, pokiaľ Súdnemu dvoru bol predložený návrh na začatie prejudiciálneho konania vo veci, akou je prejednávaná vec. Podľa tohto paragrafu a s výhradou overenia, ktoré prípadne prislúcha vnútroštátnemu súdu, sa konanie vo veci samej preruší v celom rozsahu, no môže sa v ňom pokračovať už pred vydaním rozhodnutia Súdneho dvora o tomto návrhu, ak je to nevyhnutné na získanie a uchovanie dôkazov.

19

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v právnom a skutkovom rámci, ktorý tento súd vymedzí na vlastnú zodpovednosť a ktorých správnosť Súdnemu dvoru neprináleží overovať, platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o návrhu na začatie prejudiciálneho konania položeného vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje informáciami o skutkových a právnych okolnostiach potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené (rozsudok z 15. decembra 2022, Veejaam a Espo, C‑470/20, EU:C:2022:981, bod 51, ako aj citovaná judikatúra).

20

V tejto súvislosti podľa článku 94 písm. b) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora musí návrh na začatie prejudiciálneho konania obsahovať okrem znenia prejudiciálnych otázok položených Súdnemu dvoru aj znenie vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré možno vo veci samej uplatniť, a prípadne aj príslušnú vnútroštátnu judikatúru. Táto požiadavka je vyjadrená v bodoch 15 a 16 odporúčaní Súdneho dvora Európskej únie pre vnútroštátne súdy pri podávaní návrhov na začatie prejudiciálneho konania (Ú. v. EÚ C 380, 2019, s. 1).

21

V prejednávanej veci, ako bolo zdôraznené v bode 9 tohto rozsudku, vnútroštátny súd vysvetlil, aké oprávnenia má k dispozícii v rámci uplatniteľného procesného práva. Prejudiciálna otázka je navyše formulovaná tak, že je na ňu možné poskytnúť užitočnú odpoveď bez nutnosti odkázať na vnútroštátnu právnu úpravu.

22

Z toho vyplýva, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je prípustný.

23

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, prerušil konanie vo veci samej, iba pokiaľ ide o aspekty tohto konania, na ktoré môže mať vplyv odpoveď Súdneho dvora na tento návrh.

24

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že v prípade neexistencie právnej úpravy Únie v danej oblasti prináleží každému členskému štátu, aby v súlade so zásadou procesnej autonómie vo svojom vnútroštátnom právnom poriadku upravil procesné podmienky žalôb zameraných na zabezpečenie plnej ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. decembra 1976, Rewe‑Zentralfinanz a Rewe‑Zentral, C‑33/76, EU:C:1976:188, bod 5, ako aj z 22. apríla 2021, Profi Credit Slovakia, C‑485/19, EU:C:2021:313, bod 52 a citovanú judikatúru).

25

Táto zásada sa však musí uplatňovať pri súčasnom rešpektovaní zásad ekvivalencie a efektivity, aby sa zachoval potrebný účinok príslušných ustanovení práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. júna 2021, Bankia, C‑910/19, EU:C:2021:433, bod 45 a citovanú judikatúru). Konkrétne podľa zásady efektivity členské štáty nesmú vykonávať svoju procesnú autonómiu spôsobom, ktorý prakticky znemožňuje alebo nadmerne sťažuje výkon práv, ktoré priznáva právo Únie [pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. novembra 1983, San Giorgio, 199/82, EU:C:1983:318, bod 14, a z 24. novembra 2022, Vărchoven administrativen săd (Zrušenie napadnutého ustanovenia), C‑289/21, EU:C:2022:920, bod 33, ako aj citovanú judikatúru].

26

Pokiaľ ide o prejudiciálne konanie, treba pripomenúť, že článok 267 ZFEÚ zavádza dialóg medzi súdmi, konkrétne medzi Súdnym dvorom a súdmi členských štátov, ktorého cieľom je zabezpečiť jednotný výklad práva Únie umožňujúci zabezpečiť jeho koherenciu, plný účinok a autonómiu a nakoniec aj špecifický charakter práva vytvoreného Zmluvami (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. marca 2022, Getin Noble Bank, C‑132/20, EU:C:2022:235, bod 71 a citovanú judikatúru).

27

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že rozsudok vydaný v rámci tohto konania, pokiaľ ide o výklad práva Únie, je záväzný pre vnútroštátny súd na účely rozhodnutia v spore, ktorý prejednáva [pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 3. februára 1977, Benedetti, 52/76, EU:C:1977:16, bod 26, a z 22. februára 2022, RS (Účinok rozsudkov Ústavného súdu), C‑430/21, EU:C:2022:99, bod 74].

28

Zachovanie užitočného účinku uvedeného konania pritom nie je prakticky znemožnené alebo nadmerne sťažené v dôsledku vnútroštátneho pravidla, ktoré umožňuje, aby sa v čase medzi okamihom zaslania návrhu na začatie prejudiciálneho konania Súdnemu dvoru a okamihom vydania uznesenia alebo rozsudku, ktorým Súdny dvor odpovie na tento návrh, pokračovalo v konaní vo veci samej a aby sa tak vykonali procesné úkony, ktoré vnútroštátny súd považuje za nevyhnutné a ktoré sa týkajú aspektov nesúvisiacich s položenými prejudiciálnymi otázkami, teda procesné úkony, ktoré nemôžu zabrániť vnútroštátnemu súdu, aby v spore vo veci samej tomuto uzneseniu alebo rozsudku vyhovel.

29

Tento záver podporuje aj skutočnosť, že vnútroštátnemu súdu prislúcha, aby sa rozhodol, v ktorom štádiu konania je vhodné obrátiť sa na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. júna 1991, Mecanarte, C‑348/89, EU:C:1991:278, bod 49, ako aj zo 7. apríla 2016, Degano Trasporti, C‑546/14, EU:C:2016:206, body 16 a 17).

30

Vzhľadom na to, že návrh na začatie prejudiciálneho konania môže byť zaslaný Súdnemu dvoru aj v skorom štádiu konania, musí byť vnútroštátnemu súdu dovolené, aby počas čakania na odpoveď Súdneho dvora na tento návrh pokračoval v tomto konaní vo vzťahu k procesným úkonom, ktoré považuje za nevyhnutné a ktoré nesúvisia s položenými prejudiciálnymi otázkami.

31

Treba zdôrazniť, že táto úvaha bola implicitne zdieľaná v rozsudku z 21. decembra 2021, Euro Box Promotion a i. (C‑357/19, C‑379/19, C‑547/19, C‑811/19 a C‑840/19, EU:C:2021:1034). V bode 80 tohto rozsudku Súdny dvor totiž konštatoval, že po tom, čo mu bol predložený návrh na začatie prejudiciálneho konania v jednej z vecí, ktoré viedli k vydaniu uvedeného rozsudku, rozhodnutie vnútroštátneho súdu o prerušení konania bolo zrušené a konanie vo veci samej pokračovalo vo vzťahu k inej problematike než tej, ktorá bola predmetom tohto návrhu. V bode 141 tohto rozsudku Súdny dvor pritom usúdil, že uvedený návrh je prípustný bez toho, aby považoval za nevyhnutné skúmať prípadne porušenie článku 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie.

32

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je potrebné na položenú otázku odpovedať tak, že článok 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, prerušil konanie vo veci samej iba vo vzťahu k aspektom tohto konania, na ktoré môže mať vplyv odpoveď Súdneho dvora na tento návrh.

33

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto:

Článok 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, prerušil konanie vo veci samej iba vo vzťahu k aspektom tohto konania, na ktoré môže mať vplyv odpoveď Súdneho dvora na tento návrh.