1

Európska komisia svojou žalobou navrhuje, aby Súdny dvor:

2

Článok 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 2008, s. 98), stanovuje:

„Pri vykonávaní tejto smernice členské štáty zoberú náležite do úvahy:

a dodržiavajú zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia.“

3

Článok 6 ods. 1 tejto smernice stanovuje:

„Členské štáty vydajú rozhodnutie o návrate každého štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa neoprávnene zdržiava na ich území bez toho, aby boli dotknuté výnimky uvedené v odsekoch 2 až 5.“

4

Podľa článku 12 ods. 1 uvedenej smernice:

„Rozhodnutia o návrate, rozhodnutia o zákaze vstupu, ak sa vydali a rozhodnutia o odsune [Rozhodnutia o návrate a prípadné rozhodnutia o zákaze vstupu a rozhodnutia o odsune – neoficiálny preklad] sa vydávajú písomne, pričom sa v nich uvádzajú skutkové a právne dôvody, ako aj informácie o dostupných opravných prostriedkoch.

Ak vnútroštátne právo umožňuje obmedziť právo na informácie, môžu sa obmedziť informácie týkajúce sa skutkových dôvodov, a to najmä na účely zaistenia národnej bezpečnosti, obrany, verejnej bezpečnosti a predchádzania, vyšetrovania, odhaľovania a stíhania trestných činov.“

5

Podľa článku 13 ods. 1 tej istej smernice:

„Dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny sa poskytne účinný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje príslušný súdny alebo správny orgán, alebo príslušný orgán zložený z členov, ktorí sú nestranní a majú zaručenú nezávislosť, na odvolanie sa proti rozhodnutiam vzťahujúcim sa na návrat uvedeným v článku 12 ods. 1 alebo na ich preskúmanie.“

6

Článok 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 60) stanovuje:

„1.   Ak osoba podá žiadosť o medzinárodnú ochranu orgánu, ktorý je podľa vnútroštátneho práva príslušný pre registrovanie takýchto žiadostí, registrácia sa uskutoční najneskôr do troch pracovných dní od podania žiadosti.

Ak sa žiadosť o medzinárodnú ochranu podá iným orgánom, ktorým by takéto žiadosti mohli byť adresované, ale ktoré podľa vnútroštátneho práva nie sú príslušné pre ich registráciu, členské štáty zabezpečia, aby sa registrácia uskutočnila najneskôr do šiestich pracovných dní od podania žiadosti.

Členské štáty zabezpečia, aby tieto iné orgány, ktorým by žiadosti o medzinárodnú ochranu mohli byť adresované, napríklad polícia, pohraničná stráž, imigračné úrady a pracovníci zariadení určených na zaistenie, mali príslušné informácie a aby ich pracovníci absolvovali odbornú prípravu na potrebnej úrovni primeranej ich úlohám a povinnostiam a dostali pokyny informovať žiadateľov o tom, kde a ako možno podať žiadosť o medzinárodnú ochranu.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby osoba, ktorá požiadala o medzinárodnú ochranu, mala skutočnú možnosť podať žiadosť čo najskôr. Ak žiadateľ nepodá svoju žiadosť, členské štáty môžu zodpovedajúcim spôsobom uplatniť článok 28.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, členské štáty môžu požadovať, aby sa žiadosti o medzinárodnú ochranu podávali osobne a/alebo na určenom mieste.

4.   Bez ohľadu na odsek 3, žiadosť o medzinárodnú ochranu sa považuje za podanú predložením tlačiva žiadateľom, alebo, ak tak vyžaduje vnútroštátne právo, okamihom, keď príslušné orgány dotknutého členského štátu dostanú úradnú správu.

5.   Ak je v dôsledku súčasného podania žiadostí o medzinárodnú ochranu veľkým počtom štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátnej príslušnosti veľmi ťažké v praxi dodržať lehotu stanovenú v odseku 1, členské štáty môžu stanoviť predĺženie tejto lehoty na 10 pracovných dní.“

7

Podľa článku 24 ods. 3 tejto smernice:

„Členské štáty zabezpečia, aby sa žiadateľom v prípade, keď sa zistí, že ide o žiadateľov, ktorí potrebujú osobitné procesné záruky, poskytla primeraná podpora, aby mohli využívať práva a plniť povinnosti vyplývajúce z tejto smernice počas trvania celého konania o azyle.

Ak sa takáto primeraná podpora nemôže poskytnúť v rámci konaní uvedených v článku 31 ods. 8 a článku 43, najmä ak sa členské štáty domnievajú, že žiadateľ potrebuje osobitné procesné záruky v dôsledku mučenia, znásilnenia alebo iných závažných foriem psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia, členské štáty neuplatnia alebo prestanú uplatňovať článok 31 ods. 8 a článok 43. Ak členské štáty na žiadateľov, na ktorých sa podľa tohto pododseku nemôže uplatniť článok 31 ods. 8 a článok 43, uplatňujú článok 46 ods. 6, poskytnú aspoň záruky stanovené v článku 46 ods. 7“

8

Článok 43 uvedenej smernice, nazvaný „Konania na hraniciach“, znie:

„1.   Členské štáty môžu v súlade so základnými zásadami a zárukami kapitoly II zaviesť konania, na základe ktorých sa na hraniciach alebo v tranzitných priestoroch členského štátu rozhodne o:

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa rozhodnutie v rámci konaní uvedených v odseku 1 prijalo v primeranom čase. Ak sa neprijme rozhodnutie do štyroch týždňov, žiadateľovi sa povolí vstup na územie členského štátu s cieľom vybavenia jeho žiadosti podľa ostatných ustanovení tejto smernice.

3.   V prípade príchodu veľkého počtu štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti, ktorí podali na hranici alebo v tranzitnom priestore žiadosť o medzinárodnú ochranu, keď je prakticky nemožné uplatňovať ustanovenia odseku 1, možno tieto konania uplatňovať aj tam, kde sú títo štátni príslušníci tretích krajín alebo osoby bez štátnej príslušnosti zvyčajne ubytovaní v blízkosti hraníc alebo tranzitného priestoru, a to dovtedy, kým sú tam ubytovaní.“

9

Článok 46 ods. 5 a 6 tej istej smernice stanovuje:

„5.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 6, umožnia členské štáty žiadateľom zostať na území dovtedy, kým neuplynie lehota na uplatnenie ich práva na účinný opravný prostriedok, a ak sa takéto právo uplatnilo, dovtedy, kým sa o opravnom prostriedku nerozhodne.

6.   V prípade rozhodnutia:

má súd právomoc rozhodnúť, či žiadateľ môže alebo nemôže zostať na území členského štátu, a to buď na žiadosť žiadateľa alebo z úradnej moci, ak takéto rozhodnutie zrušuje právo žiadateľa zostať v členskom štáte a ak v takýchto prípadoch nie je vo vnútroštátnom práve stanovené právo zostať v členskom štáte dovtedy, kým nebude rozhodnuté o opravnom prostriedku.“

10

Ustanovenie § 5 ods. 1 menedékjogról szóló 2007. évi LXXX. törvény (zákon č. LXXX z roku 2007 o práve na azyl) z 29. júna 2007 (Magyar Közlöny 2007/83., ďalej len „zákon o práve na azyl“) stanovuje:

„Žiadateľ o azyl má právo

…“

11

Ustanovenie § 80/H zákona o práve na azyl znie:

„V prípade krízovej situácie spôsobenej masovou migráciou sa ustanovenia kapitol I až IV a V/A až VIII uplatnia s odchýlkami stanovenými v § 80/I až 80/K.“

12

Ustanovenie § 80/J ods. 1 zákona o práve na azyl stanovuje:

„1.   Žiadosť o azyl musí byť predložená osobne na príslušnom orgáne a výlučne v tranzitnom priestore okrem prípadu, keď žiadateľ o azyl:

13

Ustanovenie § 5 államhatárról szóló, 2007. évi LXXXIX törvény (zákon č. LXXXIX z roku 2007 o štátnych hraniciach) zo 4. júla 2007 (Magyar Közlöny 2007/88., ďalej len „zákon o štátnych hraniciach“) stanovuje:

„1.   V súlade s týmto zákonom je možné na maďarskom území využiť pásmo 60 metrov od línie vonkajšej hranice definovanej v článku 2 ods. 2 [nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 105, 2006, s. 1)] alebo od hraničných znakov na vybudovanie, umiestnenie alebo prevádzkovanie zariadení… slúžiacich na ochranu poriadku na hraniciach a na vykonávanie úloh týkajúcich sa národnej obrany a bezpečnosti, riadenia katastrof, hraničného dozoru, azylu a kontroly prisťahovalectva.

…

1b.   V prípade krízovej situácie spôsobenej masovou migráciou môže polícia na maďarskom území zadržať cudzích štátnych príslušníkov, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na maďarskom území a eskortovať ich za bránu najbližšieho zariadenia podľa odseku 1, s výnimkou prípadu podozrenia, že sa dopustili protiprávneho konania.

…“

14

V rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020 Súdny dvor rozhodol, že Maďarsko si tým, že:

nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 5, článku 6 ods. 1, článku 12 ods. 1 a článku 13 ods. 1 smernice 2008/115, článku 6, článku 24 ods. 3, článku 43 a článku 46 ods. 5 smernice 2013/32, ako aj z článkov 8, 9 a 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 96).

15

Generálna riaditeľka Generálneho riaditeľstva pre migráciu a vnútorné záležitosti Komisie listom z 26. januára 2021 vyzvala maďarskú vládu, aby ju informovala o opatreniach prijatých na dosiahnutie úplného súladu s rozsudkom Komisia/Maďarsko z roku 2020.

16

Dňa 26. februára 2021 maďarská vláda odpovedala na tento list, pričom uviedla, že tranzitné priestory Röszke a Tompa boli v nadväznosti na vyhlásenie rozsudku zo 14. mája 2020, Országos Idegenrendészeti Főigazgatóság Dél‑alföldi Regionális Igazgatóság (C‑924/19 PPU a C‑925/19 PPU, EU:C:2020:367), zatvorené. Maďarsko teda vyhovelo rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020, pokiaľ ide o zaistenie žiadateľov o azyl.

17

Pokiaľ ide o prístup ku konaniu o medzinárodnej ochrane a o odsun neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín, maďarská vláda sa domnievala, že pri výkone rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020 v rámci plnenia povinností, ktoré Maďarsku vyplývajú z práva Únie, čelila „ústavnej dileme“. V dôsledku toho táto vláda 25. februára 2021 podala na Alkotmánybíróság (Ústavný súd, Maďarsko) návrh na určenie, či Magyarország Alaptörvénye (Základný zákon Maďarska) možno vykladať v tom zmysle, že Maďarsko si má splniť povinnosť vyplývajúcu z práva Únie, ktorá v prípade neexistencie potrebného účinku právnej úpravy Únie môže viesť štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa neoprávnene zdržiava na území Maďarska, k tomu, aby sa tam zdržiaval na dobu neurčitú, a teda aby bol fakticky súčasťou jeho obyvateľstva.

18

Dňa 9. júna 2021 Komisia zaslala Maďarsku formálnu výzvu (ďalej len „formálna výzva“), keďže sa domnievala, že tento členský štát neprijal opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020 a vyzvala ho, aby v lehote dvoch mesiacov predložilo svoje pripomienky podľa článku 260 ods. 2 ZFEÚ. Výzva sa týkala štyroch porušení uvedených v tomto rozsudku.

19

Dňa 9. augusta 2021 maďarská vláda odpovedala na výzvu, pričom uviedla, že nemôže rozhodnúť o vykonateľnosti rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020 až do skončenia konania na Alkotmánybíróság (Ústavný súd) uvedeného v bode 17 tohto rozsudku. Táto vláda požiadala Komisiu, aby pokračovanie konania o vykonaní rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020 podmienila výsledkom tohto konania na Alkotmánybíróság (Ústavný súd), aby sa „zabezpečilo rešpektovanie ústavného dialógu“. Uvedená vláda tiež vyhlásila, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, ktorá zdôrazňuje „neobmedzenú prednosť“ práva Únie, nad právom Únie prevažujú ústavné pravidlá.

20

Dňa 7. decembra 2021 Alkotmánybíróság (Ústavný súd) vydal rozhodnutie č. 32/2021 (XII.20), v ktorom po prvé rozhodol, že pokiaľ Európska únia účinne nevykonáva delenú právomoc, môže túto právomoc vykonávať Maďarsko, po druhé, že ak nedostatočný výkon delenej právomoci zo strany Únie môže viesť k porušeniu práva na identitu osôb s bydliskom na území Maďarska, maďarský štát je povinný zabezpečiť ochranu tohto práva a po tretie, že ochrana neodňateľného práva Maďarska určovať integritu svojho územia, obyvateľstva, formy vlády a štátneho zriadenia tvorí súčasť jeho ústavnej identity.

21

Keďže Komisia sa domnievala, že stále nedošlo k dosiahnutiu súladu s rozsudkom Komisia/Maďarsko z roku 2020, podala 21. februára 2022 túto žalobu.

22

Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 1. apríla 2022 bolo konanie prerušené na návrh Komisie na základe článku 55 ods. 1 písm. b) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Rozhodnutím z 21. septembra 2022 predseda Súdneho dvora rozhodol o pokračovaní v konaní na základe článku 55 ods. 2 rokovacieho poriadku, a to aj na návrh Komisie.

23

Komisia na úvod uznáva, že tranzitné priestory Röszke a Tompa boli zatvorené. Žaloba preto neobsahuje úvahy týkajúce sa druhého porušenia konštatovaného v rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020 týkajúceho sa všeobecného zaistenia žiadateľov o medzinárodnú ochranu v týchto tranzitných priestoroch.

24

Rovnako, pokiaľ ide o štvrté porušenie konštatované v tomto rozsudku, a to porušenie práva žiadateľov o medzinárodnú ochranu zostať na maďarskom území dovtedy, kým neuplynie lehota na uplatnenie ich práva na účinný opravný prostriedok, a ak sa toto právo uplatnilo v stanovenej lehote, kým sa o tomto opravnom prostriedku nerozhodne, žaloba sa týka len inej situácie, než je krízová situácia spôsobená masovou migráciou. V bodoch 290 a 291 rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020 totiž Súdny dvor konštatoval porušenie, pokiaľ ide o krízovú situáciu spôsobenú masívnou migráciou, len z dôvodu systému všeobecného zaistenia v tranzitných priestoroch Röszke a Tompa, čo je systém, ktorý zanikol zatvorením týchto tranzitných priestorov.

25

Komisia sa však domnieva, že zatvorenie tranzitných priestorov Röszke a Tompa nepostačuje na zabezpečenie vykonania rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020. To isté platí pre zmeny zákona o práve na azyl vykonané v júni 2020 v kontexte pandémie COVID‑19, prostredníctvom aeszélyhelyzet megsznésével összefüggő átmeneti szabályokról és a járványügyi készültségről szóló 2020. évi LVIII. törvény (zákon č. LVIII z roku 2020 o prechodných opatreniach v súvislosti s ukončením núdzového stavu a o epidemiologickej pripravenosti), zo 17. júna 2020 (Magyar Közlöny 2020/144., ďalej len „zákon z roku 2020“). Ako totiž táto inštitúcia uviedla vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 22. júna 2023, Komisia/Maďarsko (Vyhlásenie o úmysle pred podaním žiadosti o azyl) (C‑823/21, ďalej len „rozsudok Komisia/Maďarsko z roku 2023, EU:C:2023:504), tieto zmeny sú v rozpore s právom Únie.

26

Maďarská vláda navyše implicitne uznala pokračovanie v páchaní porušení konštatovaných v rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020, keďže táto vláda uviedla, že nemôže rozhodnúť o vykonateľnosti tohto rozsudku až do vydania rozhodnutia Alkotmánybíróság (Ústavný súd) uvedeného v bode 20 tohto rozsudku.

27

V prvom rade, pokiaľ ide o účinný prístup ku konaniu o medzinárodnej ochrane, z bodov 104 a 106 rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020, ako aj z bodu 1 prvej zarážky jeho výroku vyplýva, že na dosiahnutie súladu s týmto rozsudkom musí Maďarsko prijať opatrenia potrebné na to, aby štátni príslušníci tretích krajín alebo osoby bez štátnej príslušnosti mohli účinne uplatňovať svoje právo podať žiadosť o medzinárodnú ochranu na jeho území, vrátane jeho hraníc.

28

Konkrétne vykonanie rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020 si vyžaduje zmenu § 80/J ods. 1 zákona o práve na azyl, podľa ktorého v krízovej situácii spôsobenej masívnou migráciou možno žiadosti o medzinárodnú ochranu podať až na niekoľko výnimiek len v dotknutých tranzitných priestoroch. Maďarsko však toto ustanovenie nezrušilo ani nezmenilo. Vzhľadom na to, že tranzitné priestory Röszke a Tompa boli zatvorené, nie je možné podať takéto žiadosti na území Maďarska.

29

Okrem toho ku dňu uplynutia lehoty stanovenej vo výzve pretrvávala krízová situácia spôsobená masívnou migráciou na celom maďarskom území. Maďarská vláda totiž predĺžila účinnosť tömeges bevándorlás okozta válsághelyzet Magyarország egész területére történő elrendeléséről, valamint a válsághelyzet elrendelésével, fennállásával és megszüntetésével összefüggő szabályokról szóló 41/2016. (III. 9.) Korm. rendelet (nariadenie vlády č. 41/2016 o vyhlásení krízovej situácie spôsobenej masívnou migráciou na celom území Maďarska, ako aj o pravidlách vyhlásenia, existencie a ukončenia krízovej situácie), z 9. marca 2016 (Magyar Közlöny 2016/33.) až do 7. marca 2022, na základe článku 1 a tömeges bevándorlás okozta válsághelyzet Magyarország egész területére történő elrendeléséről, valamint a válsághelyzet elrendelésével, fennállásával és megszüntetésével összefüggő szabályokról szóló 41/2016. (III. 9.) Korm. rendelet módosításáról szóló 509/2021. (IX. 3.) Korm. rendelet [nariadenie vlády č. 509/2021, ktorým sa mení nariadenie vlády č. 41/2016 (III. 9.) o vyhlásení krízovej situácie spôsobenej masovou migráciou na území Maďarska a o pravidlách týkajúcich sa vyhlásenia, existencie a ukončenia krízovej situácie] z 3. septembra 2021 (Magyar Közlöny 2021/162.). V dôsledku toho bol právny režim krízovej situácie spôsobenej masovou migráciou predĺžený prinajmenšom do 7. marca 2024.

30

Pokiaľ ide o zákon z roku 2020, tento zákon sa obmedzuje na zavedenie samostatného prechodného režimu z dôvodu pandémie COVID‑19. V každom prípade tento zákon nemožno považovať za opatrenie na vykonanie rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020, pretože bol prijatý pred vyhlásením tohto rozsudku v osobitnom kontexte tejto pandémie, pričom pôvodne sa mal uplatňovať len do 31. decembra 2020, predtým, ako sa jeho účinnosť predĺžila do 31. decembra 2023.

31

Okrem toho Maďarsko netvrdí, že cieľom zákona z roku 2020 je dosiahnuť súlad s rozsudkom Komisia/Maďarsko z roku 2020. Preto skutočnosť, že tento zákon bol z dôvodu zložitosti maďarského azylového systému predmetom konania podľa článku 258 ZFEÚ v rámci veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Komisia/Maďarsko z roku 2023, neporušuje právo Maďarska na obhajobu v prejednávanej veci.

32

V druhom rade, pokiaľ ide o odsun štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú v Maďarsku, § 5 ods. 1b zákona o štátnych hraniciach nebol ani zrušený, ani zmenený. Maďarská právna úprava teda vždy umožňuje odsun štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na jeho území, s výnimkou tých z nich, ktorí sú podozriví z toho, že sa dopustili protiprávneho konania, čo je nezlučiteľné s bodmi 253 a 254 rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020, ako aj s bodom 1 treťou zarážkou výroku tohto rozsudku. V tejto súvislosti z internetovej stránky maďarskej polície vyplýva, že Maďarsko neprestalo s nelegálnym odsunom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na jeho území, čo tento členský štát nespochybňuje.

33

V treťom rade, pokiaľ ide o právo žiadateľov o medzinárodnú ochranu zostať na maďarskom území v inej situácii, než je krízová situácia spôsobená masívnou migráciou, Komisia tvrdí, že Maďarsko nezmenilo § 5 ods. 1 písm. a) zákona o práve na azyl, ktorý je uplatniteľný v inej situácii, než je krízová situácia spôsobená masovou migráciou.

34

Podmienky stanovené v maďarskom práve na výkon práva zostať na jeho území stanoveného v článku 46 ods. 5 smernice 2013/32 sú teda na rozdiel od toho, čo sa vyžaduje v bodoch 288 a 289 rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020, ako aj v bode 1 štvrtej zarážke jeho výroku, „nejasné“. Vzhľadom na body 297 až 301 tohto rozsudku je potrebné zmeniť vnútroštátnu právnu úpravu, pretože porušenie konštatované Súdnym dvorom sa netýka praxe, ktorá je v rozpore s právom Únie, ale nedostatočného prebratia práva Únie do maďarského právneho poriadku.

35

Maďarsko navrhuje, aby Súdny dvor zamietol žalobu a vyhlásil ju za neprípustnú v rozsahu, v akom sa týka prístupu ku konaniu o medzinárodnej ochrane, a v zostávajúcej časti za nedôvodnú.

36

Na úvod sa tento členský štát domnieva, že „ústredné prvky“ rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020 už nie sú relevantné, pretože tranzitné priestory Röszke a Tompa sa od 20. mája 2020 už nepoužívajú. Okrem toho vývoj migračnej situácie na „západobalkánskej trase“ a veľký počet vysídlených osôb z Ukrajiny má za následok, že tvrdenia Komisie sú nevhodné a nedôvodné.

37

V prvom rade, pokiaľ ide o prístup ku konaniu o medzinárodnej ochrane, žaloba je neprípustná.

38

Všetky konštatovania uvedené v rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020 týkajúce sa tranzitných priestorov Röszke a Tompa sa totiž stali bezpredmetnými z dôvodu ich zatvorenia. Nemalo by zmysel hovoriť o „obmedzeniach“ prístupu ku konaniu o medzinárodnej ochrane v týchto tranzitných priestoroch, pretože v nich už nie je možné podať „obmedzený počet“ žiadostí.

39

Maďarská právna úprava síce naďalej obsahuje ustanovenia týkajúce sa tranzitných priestorov, ale tieto ustanovenia sú od 26. mája 2020 neuplatniteľné z dôvodu nadobudnutia účinnosti zákona z roku 2020. Tento zákon zavádza prechodný režim, ktorý sa odchyľuje od zákona o práve na azyl, podľa ktorého je prístup ku konaniu o medzinárodnej ochrane na území Maďarska podmienený začatím predchádzajúceho konania pred diplomatickým zastúpením Maďarska v tretej krajine.

40

Keďže zlučiteľnosť zákona z roku 2020 s článkom 6 smernice 2013/32 bola predmetom veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Komisia/Maďarsko z roku 2023, Komisia nemohla začať súbežne iné konanie založené na článku 260 ods. 2 ZFEÚ týkajúce sa toho istého údajného porušenia bez toho, aby porušila právo Maďarska na obhajobu a zásadu právnej istoty.

41

V tejto súvislosti Maďarsko tvrdí, že je odôvodnené, aby Súdny dvor preskúmal tento zákon v procesnom rámci článku 258 ZFEÚ, pretože je súčasťou nového kontextu, ktorý nebol preskúmaný v rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020. Vec, v ktorej bol vydaný rozsudok Komisia/Maďarsko z roku 2023, sa však týkala aj otázky, či nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z článku 6 smernice 2013/32 konštatované v rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020 stále existuje. V dôsledku toho, ak by Súdny dvor v prejednávanej veci konštatoval nesplnenie povinnosti, tvrdenia uvedené Maďarskom v konaní podľa článku 258 ZFEÚ, pokiaľ ide o nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z článku 6 smernice 2013/32, by nemohli mať význam, čo by malo negatívny vplyv na právo Maďarska na obhajobu v tejto veci.

42

Okrem toho žaloba neuvádza obsah ustanovení prijatých po vyhlásení rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020, čo bráni Súdnemu dvoru rozhodnúť vo veci samej.

43

Subsidiárne Maďarsko tvrdí, že táto časť žaloby nie je dôvodná. Maďarský zákonodarca na jednej strane prijal právnu úpravu, ktorá sa odchyľuje od § 80/J zákona o práve na azyl. Na druhej strane rozsudok Komisia/Maďarsko z roku 2020 výslovne uvádza právnu úpravu a prax týkajúcu sa tranzitných priestorov Röszke a Tompa. Situácia analyzovaná v tejto časti rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020 však už neexistuje.

44

V druhom rade, pokiaľ ide o odsun neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín za hraničné oplotenie, ponechanie § 5 ods. 1b zákona o štátnych hraniciach v účinnosti je odôvodnené z dôvodu rastúceho migračného tlaku na „západobalkánsku migračnú trasu“ a veľkého počtu utečencov prichádzajúcich z Ukrajiny od februára 2022. Okrem toho treba pred zmenou tohto ustanovenia počkať na rozhodnutie Alkotmánybíróság (Ústavný súd) vo veci, ktorá prebieha ku dňu ukončenia písomnej časti konania a týka sa na podnet Fővárosi Törvényszék (Súd hlavného mesta Budapešť, Maďarsko) ústavnosti uvedeného ustanovenia.

45

V treťom rade, pokiaľ ide o právo žiadateľov o medzinárodnú ochranu zostať na maďarskom území v inej situácii, než je krízová situácia spôsobená masívnou migráciou, Súdny dvor v rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020 rozhodol, že v rámci § 5 ods. 1 písm. a) zákona o práve na azyl môže právo zostať na maďarskom území podliehať podmienkam.

46

Dotknutá právna úprava však nevyužila fakultatívne stanovenú možnosť stanoviť podmienky pre právo zostať na tomto území. Preto nie je potrebné prijať novú právnu úpravu. V praxi maďarské orgány nepristúpia k žiadnemu vyhosteniu, kým rozhodnutie orgánov o zamietnutí žiadosti o azyl nenadobudne právoplatnosť. V tejto súvislosti Komisia neodkázala na žiadne správne alebo súdne rozhodnutie spochybňujúce takéto konštatovanie.

47

Maďarsko sa domnieva, že žaloba je neprípustná v rozsahu, v akom sa týka prístupu ku konaniu o medzinárodnej ochrane.

48

V prvom rade Maďarsko tvrdením, že zatvorením tranzitných zón Röszke a Tompa stratili význam konštatovania uvedené v rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020 týkajúce sa týchto tranzitných priestorov a že zákon z roku 2020 zaviedol prechodný režim, ktorý sa odchyľuje od zákona o práve na azyl, v podstate tvrdí, že prijalo opatrenia na vykonanie tohto rozsudku, pokiaľ ide o prístup ku konaniu o medzinárodnej ochrane, pričom toto tvrdenie sa netýka preskúmania prípustnosti žaloby, ale jej dôvodnosti.

49

V druhom rade argumentáciu založenú na porušení zásady právnej istoty a práva Maďarska na obhajobu z dôvodu otázok položených paralelne vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Komisia/Maďarsko z roku 2023, treba zamietnuť, keďže táto vec viedla k právoplatnému rozsudku, ktorý má právnu silu rozhodnutej veci.

50

V treťom rade Maďarsko vytýka Komisii, že vo svojej žalobe neuviedla obsah ustanovení zákona z roku 2020.

51

V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry týkajúcej sa článku 120 písm. c) rokovacieho poriadku vyplýva, že každý návrh na začatie konania musí obsahovať jasne a presne určený predmet sporu, ako aj zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený, tak aby bolo umožnené žalovanému účastníkovi konania pripraviť si svoju obranu a Súdnemu dvoru vykonať svoje preskúmanie. Z toho najmä vyplýva, že podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa takáto žaloba zakladá, musia súdržným a pochopiteľným spôsobom vyplývať z textu samotnej žaloby [rozsudok z 21. decembra 2023, Komisia/Dánsko (Maximálna doba parkovania), C‑167/22, EU:C:2023:1020, bod 25 a citovaná judikatúra].

52

V prejednávanej veci sú tieto požiadavky splnené. Komisia totiž vo svojej žalobe koherentne a presne uviedla dôvody, na základe ktorých dospela k záveru, že Maďarsko neprijalo opatrenia potrebné na zabezpečenie vykonania rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020. Táto inštitúcia poukázala najmä na zmeny zákona o práve na azyl v júni 2020 v kontexte pandémie COVID‑19, pričom spresnila, že podľa jej názoru tieto ustanovenia nevedú k vykonaniu rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020, a že ako tvrdila vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Komisia/Maďarsko z roku 2023, sú v rozpore s právom Únie.

53

Žaloba teda umožňuje Maďarsku a Súdnemu dvoru správne pochopiť stanovisko Komisie, čo je nevyhnutnou podmienkou na to, aby tento členský štát mohol účinne uplatniť svoje dôvody obrany a aby Súdny dvor mohol overiť, či uvedený členský štát prijal opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020.

54

Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné dospieť k záveru, že žaloba je prípustná.

55

Podľa článku 260 ods. 2 ZFEÚ, ak sa Komisia domnieva, že dotknutý členský štát neprijal potrebné opatrenia, aby vyhovel rozsudku, ktorým Súdny dvor uznal, že tento členský štát si nesplnil povinnosť, ktorá mu vyplýva zo Zmlúv, môže sa obrátiť na Súdny dvor po tom, čo uvedenému členskému štátu umožní vyjadriť sa, pričom navrhne výšku paušálnej pokuty alebo penále, ktoré má ten istý členský štát zaplatiť a ktoré považuje za primerané okolnostiam.

56

Okamihom relevantným na posúdenie, či došlo k nesplneniu povinnosti podľa článku 260 ods. 2 ZFEÚ, je dátum uplynutia lehoty stanovenej vo výzve vydanej na základe tohto ustanovenia [rozsudok zo 14. decembra 2023, Komisia/Rumunsko (Uzavretie skládok), C‑109/22, EU:C:2023:991, bod 37 a citovaná judikatúra].

57

V tejto súvislosti treba uviesť, že orgány dotknutého členského štátu podieľajúce sa na výkone zákonodarnej právomoci sú povinné zmeniť vnútroštátne právne predpisy, ktoré boli predmetom rozsudku o nesplnení povinnosti, tak, aby boli v súlade s požiadavkami práva Únie [pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júla 2023, YP a i. (Zbavenie imunity a pozastavenie výkonu funkcie sudcu), C‑615/20 a C‑671/20, EU:C:2023:562, bod 57, ako aj citovanú judikatúru].

58

Treba tiež pripomenúť, že výrok rozsudku o nesplnení povinnosti, ktorý opisuje nesplnenie povinnosti konštatované Súdnym dvorom, má osobitný význam pre určenie opatrení, ktoré je tento členský štát povinný prijať s cieľom úplne vyhovieť tomuto rozsudku. Výrok uvedeného rozsudku treba chápať so zreteľom na dôvody toho istého rozsudku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. októbra 2013, Komisia/Nemecko, C‑95/12, EU:C:2013:676, body 37 a 40, ako aj citovanú judikatúru).

59

V prejednávanej veci Súdny dvor v rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020 rozhodol, že Maďarsko si nesplnilo svoje povinnosti týkajúce sa po prvé prístupu ku konaniu o medzinárodnej ochrane, po druhé zaistenia žiadateľov o medzinárodnú ochranu v tranzitných priestoroch Röszke a Tompa po tretie odsunu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín, ako aj po štvrté práva žiadateľov o medzinárodnú ochranu zostať na maďarskom území dovtedy, kým neuplynie lehota na uplatnenie ich práva na účinný opravný prostriedok, a ak sa toto právo uplatnilo v stanovenej lehote, kým sa o tomto opravnom prostriedku nerozhodne.

60

Na úvod treba poznamenať, že žaloba Komisie sa netýka zaistenia žiadateľov o medzinárodnú ochranu v tranzitných priestoroch Röszke a Tompa a že, pokiaľ ide o právo žiadateľov o medzinárodnú ochranu zostať na maďarskom území, táto žaloba sa týka len inej situácie, než je krízová situácia spôsobená masovou migráciou.

61

Po prvé, pokiaľ ide o prístup ku konaniu o medzinárodnej ochrane, opis predmetného porušenia vyplýva z úvodného textu a z prvej zarážky bodu 1 výroku rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020.

62

Z úvodného znenia bodu 1 tohto ustanovenia vyplýva, že predmetné porušenie spočíva v nesplnení povinností, ktoré Maďarsku vyplývajú z článku 6 smernice 2013/32.

63

Toto porušenie bolo konštatované z dôvodu situácie uvedenej v prvej zarážke bodu 1 uvedeného výroku, a to kumulácie jednak požiadavky, aby žiadosti o medzinárodnú ochranu podané štátnymi príslušníkmi tretích krajín alebo osobami bez štátnej príslušnosti prichádzajúcimi zo Srbska boli podávané v tranzitných priestoroch Röszke a Tompa, a jednak existencie ustálenej a všeobecnej správnej praxe, ktorou sa drasticky obmedzuje denný počet žiadateľov, ktorí môžu vstúpiť do týchto tranzitných priestorov.

64

V tejto súvislosti Súdny dvor najmä v bode 106 tohto rozsudku rozhodol, že článok 6 smernice 2013/32 ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby dotknuté osoby mohli účinne uplatniť právo podať žiadosť o medzinárodnú ochranu, a to vrátane na ich hraniciach, hneď ako prejavia vôľu, aby táto žiadosť bola zaregistrovaná a mohla byť predložená a posúdená pri reálnom dodržaní lehôt stanovených touto smernicou. Ako sa totiž konštatovalo v bode 104 uvedeného rozsudku, samotným cieľom uvedenej smernice a osobitne jej článku 6 ods. 1 je zabezpečenie účinného, jednoduchého a rýchleho prístupu ku konaniu o medzinárodnej ochrane.

65

Pokiaľ teda ide o prístup ku konaniu o medzinárodnej ochrane, vykonanie tohto rozsudku vyžaduje, aby Maďarsko prijalo všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie účinného, jednoduchého a rýchleho prístupu ku konaniu o medzinárodnej ochrane.

66

Ku dňu uplynutia lehoty stanovenej vo výzve, teda 9. augusta 2021, však Maďarsko túto požiadavku nesplnilo.

67

V tejto súvislosti na rozdiel od toho, čo tvrdí Maďarsko, zatvorenie tranzitných priestorov Röszke a Tompa nepostačuje na zabezpečenie účinného, jednoduchého a rýchleho prístupu ku konaniu o medzinárodnej ochrane. Medzi účastníkmi konania je totiž nesporné, že ku dňu uplynutia lehoty stanovenej vo výzve bol režimom uplatniteľným na prístup ku konaniu o medzinárodnej ochrane režim vyplývajúci zo zákona z roku 2020.

68

V tejto súvislosti Súdny dvor v bode 1 výroku rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2023 konštatoval, že Maďarsko si tým, že podmienilo možnosť určitých štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti, ktorí sa nachádzajú na území Maďarska alebo na hraniciach tohto členského štátu, podať žiadosť o medzinárodnú ochranu predchádzajúcim predložením vyhlásenia o úmysle na maďarskom zastupiteľstve nachádzajúcom sa v tretej krajine a vydaním cestovného dokladu, ktorý im umožní vstúpiť na maďarské územie, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 6 smernice 2013/32.

69

Z bodov 8 až 13 a z bodu 37 tohto rozsudku vyplýva, že toto konštatovanie sa týka ustanovení zákona z roku 2020 o prístupe ku konaniu o medzinárodnej ochrane, ktorých uplatnenie preto nemožno považovať za platné vykonanie rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020.

70

Treba spresniť, že opatrenia na účely vyhovenia rozsudku Súdneho dvora konštatujúceho nesplnenie povinnosti musia byť nevyhnutne zlučiteľné s ustanoveniami práva Únie, ktorých porušenie bolo konštatované v tomto rozsudku, teda v prejednávanej veci s článkom 6 smernice 2013/32, a umožniť správne uplatnenie týchto ustanovení. Ako však Súdny dvor rozhodol v rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2023, nie je to tak v prejednávanej veci, pokiaľ ide o ustanovenia zákona z roku 2020 týkajúce sa prístupu ku konaniu o medzinárodnej ochrane.

71

Za týchto okolností treba konštatovať, že Maďarsko neprijalo opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020, pokiaľ ide o prístup ku konaniu o medzinárodnej ochrane.

72

V druhom rade, pokiaľ ide o odsun štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú v Maďarsku, Súdny dvor v bode 1 tretej zarážke výroku rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020 konštatoval, že Maďarsko si tým, že umožnilo odsun všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín neoprávnene sa zdržiavajúcich na jeho území, s výnimkou tých z nich, ktorí sú podozriví z toho, že sa dopustili protiprávneho konania, bez toho, aby boli dodržané postupy a záruky stanovené v článku 5, článku 6 ods. 1, článku 12 ods. 1 a článku 13 ods. 1 smernice 2008/115, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z týchto ustanovení.

73

Maďarsko nespochybňuje, že § 5 ods. 1b zákona o štátnych hraniciach, ktorý je v bode 254 tohto rozsudku označený ako vnútroštátne ustanovenie odôvodňujúce toto konštatovanie, bol v čase uplynutia lehoty stanovenej vo výzve, teda 9. augusta 2021, stále účinný. Tento členský štát však považuje túto situáciu za odôvodnenú z dôvodu migračného tlaku na „západobalkánsku migračnú trasu“ a počtu vysídlených osôb z Ukrajiny.

74

Členský štát sa však nemôže odvolávať na praktické, administratívne a finančné ťažkosti alebo na ťažkosti vnútroštátnej povahy, aby tým odôvodnil nesplnenie povinností vyplývajúcich z práva Únie [rozsudok z 8. júna 2023, Komisia/Slovensko (Právo na ukončenie zmluvy bez poplatku), C‑540/21, EU:C:2023:450, bod 86 a citovaná judikatúra].

75

V treťom rade, pokiaľ ide o právo žiadateľov o medzinárodnú ochranu zostať na maďarskom území v inej situácii, než je krízová situácia spôsobená masívnou migráciou dovtedy, kým neuplynie lehota na uplatnenie ich práva na účinný opravný prostriedok, a ak sa toto právo uplatnilo v stanovenej lehote, kým sa o tomto opravnom prostriedku nerozhodne, v rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020, záver, že Maďarsko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 46 ods. 5 smernice 2013/32, vyplýva z bodu 1 štvrtej zarážky výroku tohto rozsudku.

76

Tento záver je založený na konštatovaní uvedenom v bodoch 289 a 301 uvedeného rozsudku, podľa ktorého ak sa členský štát rozhodne stanoviť podmienky výkonu práva zostať na jeho území, ako je zakotvené v článku 46 ods. 5 smernice 2013/32, tieto podmienky musia byť definované dostatočne jasne a presne, aby žiadateľ o medzinárodnú ochranu mohol poznať presný rozsah takéhoto práva a aby bolo možné posúdiť, či sú takéto podmienky zlučiteľné okrem iného so smernicami 2013/32 a 2013/33.

77

Z bodu 297 toho istého rozsudku vyplýva, že podľa Maďarska podmienky, na ktoré odkazuje § 5 ods. 1 zákona o práve na azyl, spočívajú v tom, že sa vyžaduje, aby dotknutá osoba spĺňala zákonom vymedzené postavenie žiadateľa a aby okrem toho dodržiavala prípadnú uloženú povinnosť mať pobyt na určenom mieste.

78

Na jednej strane, ako bolo konštatované v bode 298 rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020, Maďarsko neidentifikuje ustanovenie zákona o práve na azyl, ktoré by výslovne stanovovalo, že právo zostať na území členského štátu je podmienené splnením podmienky pobytu.

79

Na druhej strane, ako bolo konštatované v bode 300 tohto rozsudku, podmienku spĺňania zákonom vymedzeného postavenia žiadateľa o medzinárodnú ochranu, ktorá sa podľa vlastných tvrdení Maďarska tiež vzťahuje na právo na pobyt vyplývajúce z § 5 ods. 1 písm. a) zákona o práve na azyl, možno vykladať rôzne, pričom odkazuje na iné podmienky, ktoré tento členský štát neurčil.

80

Vykonanie rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020 si tak v súvislosti s predmetným porušením vyžaduje zmeny vnútroštátnej právnej úpravy bez ohľadu na okolnosť uvádzanú Maďarskom, podľa ktorej maďarské orgány v praxi nepristúpia k vyhosteniu, kým rozhodnutie orgánov o zamietnutí žiadosti o azyl nenadobudne právoplatnosť.

81

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že samotná správna prax, ktorú môžu príslušné orgány zmeniť podľa vlastného uváženia a ktorá nie je adekvátne známa, sa nemôže považovať za platný výkon povinností vyplývajúcich z práva Únie (rozsudok z 24. októbra 2013, Komisia/Španielsko, C‑151/12, EU:C:2013:690, bod 36 a citovaná judikatúra).

82

Ku dňu uplynutia lehoty stanovenej vo výzve, teda 9. augusta 2021, bol § 5 ods. 1 písm. a) zákona o práve na azyl stále účinný bez toho, aby bol zmenený, čo Maďarsko nespochybňuje.

83

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti treba konštatovať, že Maďarsko si tým, že neprijalo opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 260 ods. 1 ZFEÚ.

84

Vzhľadom na to, že Maďarsko stále nevyhovelo rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020, Komisia navrhuje, aby Súdny dvor uložil tomuto členskému štátu povinnosť zaplatiť paušálnu pokutu vo výške 5468,45 eura vynásobenú počtom dní, ktoré uplynuli medzi dátumom vyhlásenia tohto rozsudku a buď dňom vykonania uvedeného rozsudku Maďarskom, alebo dňom vyhlásenia tohto rozsudku, ak tento posledný uvedený dátum predchádza dátumu vykonania rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020, pričom minimálna paušálna pokuta by mala byť vo výške 1044000 eur.

85

Táto inštitúcia tiež navrhuje, aby Súdny dvor uložil Maďarsku povinnosť zaplatiť penále vo výške 16393,16 eura za každý deň odo dňa vyhlásenia tohto rozsudku až do dňa vykonania rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020 zo strany Maďarska.

86

Komisia s odkazom na svoje oznámenie SEC(2005) 1658 z 12. decembra 2005 s názvom „Uplatňovanie článku [260 ZFEÚ]“ aktualizovaného najmä oznámením Komisie z 13. apríla 2021 nazvanom „Úprava výpočtu paušálnej pokuty a penále, ktoré Komisia navrhuje v rámci konania o nesplnení povinnosti pred Súdnym dvorom Európskej únie po vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie“ (Ú. v. EÚ C 129, 2021, s. 1), navrhuje, aby sa výška paušálnej pokuty uvedenej v bode 84 tohto rozsudku určila vynásobením štandardnej paušálnej sumy vo výške 895 eur koeficientom závažnosti. Získaný výsledok sa vynásobí faktorom „n“, ktorý zohľadňuje najmä platobnú schopnosť dotknutého členského štátu a počet dní trvania predmetného nesplnenia povinnosti. Pokiaľ ide o výpočet výšky denného penále uvedeného v bode 85 tohto rozsudku, paušálna suma bola stanovená na 2683 eur za deň a mala by sa vynásobiť týmto koeficientom závažnosti, koeficientom dĺžky trvania a týmto faktorom „n“.

87

V prvom rade, pokiaľ ide o závažnosť predmetného nesplnenia povinnosti, Komisia navrhuje uplatniť koeficient závažnosti 13 na stupnici od 1 do 20.

88

Podľa tejto inštitúcie je význam pravidiel Únie, ktoré boli predmetom predmetných porušení, vysoký. Na jednej strane sú články 6 a 46 smernice 2013/32 nevyhnutné na zabezpečenie účinnosti práv zaručených Dohovorom o právnom postavení utečencov, podpísaného v Ženeve 28. júla 1951 [Zbierka zmlúv Organizácie Spojených národov, zv. 189, s. 150, č. 2545 (1954)], ktorý nadobudol platnosť 22. apríla 1954, ktorý bol doplnený Protokolom o právnom postavení utečencov, uzavretým v New Yorku 31. januára 1967, ktorý nadobudol platnosť 4. októbra 1967, ako aj Chartou základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), najmä práva na azyl, dodržiavania zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia a práva na účinný opravný prostriedok. Na druhej strane porušenie týkajúce sa neoprávneného odsunu sa dotýka viacerých základných ustanovení smernice 2008/115.

89

Nevykonanie rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020 by malo významné účinky na verejný záujem a osobitné záujmy. Na jednej strane Komisia uvádza, že od roku 2015 začala sedem konaní o nesplnení povinnosti voči Maďarsku v oblasti azylu, z ktorých štyri boli postúpené Súdnemu dvoru. Pretrvávajúce nedodržiavanie práva Únie by znamenalo riziko vytvorenia precedensu pre ostatné členské štáty a narušenia spoločného európskeho azylového systému tým, že sa zodpovednosť za prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu prenesie na iné členské štáty a posilní sa nezákonné obchodovanie s ľuďmi. Na druhej strane predmetné porušenia majú závažný vplyv na štátnych príslušníkov tretích krajín.

90

Okrem toho Komisia identifikovala priťažujúce okolnosti. Maďarsko s touto inštitúciou v priebehu konania pred podaním žaloby nespolupracovalo, keďže neuviedlo žiadnu zmenu alebo zrušenie ustanovení, o ktorých sa rozhodlo, že sú v rozpore s právom Únie. Okrem toho opakované porušenia práva Únie v oblasti migrácie a azylu, zjavné porušenie zásady prednosti práva Únie a výslovné odmietnutie vyhovieť rozsudku Súdneho dvora predstavujú mimoriadne závažné priťažujúce okolnosti.

91

V druhom rade, pokiaľ ide o dĺžku trvania porušenia, táto inštitúcia navrhuje uplatniť koeficient trvania 1 na stupnici od 1 do 3, pričom sa zohľadní lehota desiatich mesiacov, ktorá uplynula medzi dátumom vyhlásenia rozsudku Komisia/Maďarsko a dátumom, kedy sa táto inštitúcia rozhodla obrátiť na Súdny dvor, teda 12. novembra 2021.

92

V treťom rade, pokiaľ ide o faktor „n“, Komisia síce berie na vedomie závery vyplývajúce z rozsudku z 20. januára 2022, Komisia/Grécko (Vymáhanie štátnej pomoci – Ferronickel) (C‑51/20, EU:C:2022:36), z ktorého vyplýva, že hrubý domáci produkt (HDP) dotknutého členského štátu predstavuje prevládajúci faktor, zatiaľ čo zohľadnenie jeho inštitucionálnej váhy naopak nie je nevyhnutné, zakladá však svoju žiadosť na parametroch uvedených v oznámeniach uvedených v bode 86 tohto rozsudku. V tomto kontexte táto inštitúcia navrhuje stanoviť pre Maďarsko tento faktor „n“ na 0,47.

93

Maďarsko sa domnieva, že Komisia nesprávne posúdila závažnosť predmetného porušenia tým, že nezohľadnila zatvorenie tranzitných priestorov Röszke a Tompa, novú maďarskú právnu úpravu v oblasti azylu, rastúci tlak nelegálnej migrácie a dôsledky ruskej agresie voči Ukrajine. Konkrétne z dôvodu zatvorenia týchto tranzitných priestorov je nesplnenie povinnosti vytýkané Maďarsku oveľa obmedzenejšie ako nesplnenie povinnosti, o ktoré ide vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Komisia/Maďarsko z roku 2020, čo by malo predstavovať základnú úvahu pri posudzovaní závažnosti predmetného porušenia. Okrem toho z dôvodu konania vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Komisia/Maďarsko z roku 2023, nemožno pri posudzovaní závažnosti tohto porušenia zohľadniť otázku súladu ustanovení zákona z roku 2020 s článkom 6 smernice 2013/32.

94

Okrem toho sa Maďarsko domnieva, že neporušilo zásadu prednosti práva Únie. V tejto súvislosti začatie konania na Alkotmánybíróság (Ústavný súd) uvedené v bode 17 tohto rozsudku s cieľom zabezpečiť dodržiavanie Základného zákona Maďarska nemožno považovať za priťažujúcu okolnosť. Maďarská vláda nepodmienila vykonanie rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020 rozhodnutím Alkotmánybíróság (Ústavný súd) uvedeným v bode 20 tohto rozsudku, ale len čakala na toto rozhodnutie. Táto vláda ani výslovne neodmietla vyhovieť rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020, ale na rozdiel od Komisie len zohľadnila vonkajšie okolnosti.

95

Napokon Maďarsko s odkazom na bod 55 rozsudku z 30. mája 2013, Komisia/Švédsko (C‑270/11, EU:C:2013:339), žiada Súdny dvor, aby zohľadnil ako poľahčujúcu okolnosť skutočnosť, že doteraz nikdy neopomenulo vykonať rozsudok Súdneho dvora.

96

Na úvod je potrebné pripomenúť, že cieľom konania upraveného v článku 260 ods. 2 ZFEÚ je nabádať porušujúci členský štát k tomu, aby vykonal rozsudok určujúci nesplnenie povinnosti, a tak zabezpečil účinné uplatňovanie práva Únie, a že obe opatrenia upravené v tomto ustanovení, t. j. paušálna pokuta a penále, sledujú tento cieľ [rozsudok zo 14. decembra 2023, Komisia/Rumunsko (Uzavretie skládok), C‑109/22, EU:C:2023:991, bod 50 a citovaná judikatúra].

97

Treba tiež pripomenúť, že je úlohou Súdneho dvora, aby v každej veci a v závislosti od okolností veci, v ktorej koná, ako aj od stupňa presvedčovania a odrádzania, ktorý považuje za potrebný, uložil primerané peňažné sankcie, aby sa najmä zabránilo opakovaniu podobných porušení práva Únie [rozsudok zo 14. decembra 2023, Komisia/Rumunsko (Uzavretie skládok), C‑109/22, EU:C:2023:991, bod 51 a citovaná judikatúra].

98

Podľa ustálenej judikatúry uloženie paušálnej pokuty a prípadné stanovenie jej výšky v každom konkrétnom prípade závisí od všetkých relevantných skutočností, ktoré sa týkajú tak charakteristík zisteného nesplnenia povinnosti, ako aj samotného postoja dotknutého členského štátu, ktorého sa konanie začaté podľa článku 260 ZFEÚ týka. V tejto súvislosti tento článok priznáva Súdnemu dvoru širokú mieru voľnej úvahy pri rozhodovaní, či uloží, alebo neuloží túto sankciu, a prípadne pri stanovení jej výšky [rozsudok zo 14. decembra 2023, Komisia/Rumunsko (Uzavretie skládok), C‑109/22, EU:C:2023:991, bod 78 a citovaná judikatúra].

99

V prejednávanej veci všetky právne a skutkové okolnosti, ktoré viedli ku konštatovaniu nesplnenia povinnosti, naznačujú, že účinná prevencia pred opakovaním podobných porušení práva Únie v budúcnosti si môže vyžadovať prijatie takého odradzujúceho opatrenia, akým je uloženie paušálnej pokuty.

100

Za týchto okolností Súdnemu dvoru prináleží, aby v rámci svojej diskrečnej právomoci stanovil výšku tejto paušálnej pokuty tak, aby bola jednak prispôsobená okolnostiam a jednak primeraná porušeniam, ku ktorým došlo [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. decembra 2023, Komisia/Rumunsko (Uzavretie skládok), C‑109/22, EU:C:2023:991, bod 80 a citovanú judikatúru].

101

Medzi relevantné faktory v tejto súvislosti patria také skutočnosti, akými sú závažnosť a dĺžka trvania konštatovaných porušení, ako aj platobná schopnosť dotknutého členského štátu [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. decembra 2023, Komisia/Rumunsko (Uzavretie skládok), C‑109/22, EU:C:2023:991, bod 81 a citovanú judikatúru].

102

V prvom rade, pokiaľ ide o závažnosť predmetných porušení, pretrvávajúce nevykonanie rozsudku Súdneho dvora je samo osebe vážnym porušením zásad zákonnosti a právnej sily rozhodnutej veci v Únii, ktorá je založená na právnom štáte.

103

V tejto súvislosti Maďarsko napriek zatvoreniu tranzitných priestorov Röszke a Tompa neprijalo opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020, pokiaľ ide o viaceré podstatné prvky tohto rozsudku, a to prístup ku konaniu o medzinárodnej ochrane, odsun neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín a právo žiadateľov o medzinárodnú ochranu zostať na maďarskom území dovtedy, kým neuplynie lehota na uplatnenie ich práva na účinný opravný prostriedok, a ak sa toto právo uplatnilo v stanovenej lehote, kým sa o tomto opravnom prostriedku nerozhodne,

104

V tomto kontexte treba zdôrazniť význam ustanovení, ktoré sú predmetom nesplnenia povinnosti konštatovaného v bode 83 tohto rozsudku.

105

Po prvé dodržiavanie článku 6 smernice 2013/32 je nevyhnutné na to, aby sa v súlade s právom na azyl uznaným v článku 18 Charty zabezpečila účinnosť ostatných ustanovení tejto smernice, a teda spoločnej politiky v oblasti azylu a doplnkovej a dočasnej ochrany ako celku.

106

Porušenie tohto základného ustanovenia totiž systematicky bráni akémukoľvek prístupu ku konaniu o medzinárodnej ochrane, čím znemožňuje, pokiaľ ide o dotknutý členský štát, uplatnenie celej tejto politiky, ako je stanovená v článku 78 ZFEÚ.

107

Treba uviesť, že skutočnosť, že členský štát sa úmyselne vyhýba uplatňovaniu spoločnej politiky ako celku, predstavuje bezprecedentné a mimoriadne závažné porušenie práva Únie, ktoré je významnou hrozbou pre jednotu tohto práva a pre zásadu rovnosti členských štátov pripomenutú v článku 4 ods. 2 ZEÚ.

108

Pokiaľ ide o osobitný prípad spoločnej politiky v oblasti azylu a doplnkovej a dočasnej ochrany, takéto porušenie osobitne závažne poškodzuje verejný záujem, ako aj záujmy štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti, ktorí chcú požiadať o medzinárodnú ochranu. Najmä systematické vyhýbanie sa podávaniu žiadostí o medzinárodnú ochranu, pokiaľ ide o dotknutý členský štát, zbavuje dohovor o právnom postavení utečencov, doplnený Protokolom týkajúcim sa právneho postavenia utečencov, ktorého zmluvnými stranami sú všetky členské štáty a ktorý predstavuje základný kameň medzinárodného právneho režimu ochrany utečencov, jeho podstaty [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. januára 2024, Intervyuirasht organ na DAB pri MS (Ženské obete domáceho násilia), C‑621/21, EU:C:2024:47, bod 36 a citovanú judikatúru]. Okrem toho skutočnosť, že štátni príslušníci tretích krajín alebo osoby bez štátnej príslušnosti nemôžu podať žiadosť o medzinárodnú ochranu na maďarskej hranici, zbavuje tieto osoby možnosti účinne využívať svoje právo požiadať Maďarsko o azyl, ako je zaručené v článku 18 Charty (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Maďarsko z roku 2023, bod 52).

109

Po druhé dodržiavanie článku 46 ods. 5 smernice 2013/32 je, pokiaľ ide o žiadateľov o medzinárodnú ochranu, nevyhnutné na zabezpečenie účinnosti zásady účinnej súdnej ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie, ktorá predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie vyplývajúcu z ústavných tradícií spoločných členským štátom a ktorá je zakotvená v článkoch 6 a 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 a v súčasnosti potvrdená v článku 47 Charty (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. septembra 2023, Asociaţia Forumul Judecătorilor din România, C‑216/21, EU:C:2023:628, bod 59).

110

Po tretie články 5, 6, 12 a 13 smernice 2008/115 stanovujú základné záruky, najmä pokiaľ ide o právo na ochranu v prípade odsunu a vyhostenia zakotvené v článku 19 Charty na účely uplatnenia tejto smernice.

111

Členský štát tým, že bez dodržania týchto záruk umožňuje odsun všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín neoprávnene sa zdržiavajúcich na jeho území, s výnimkou tých z nich, ktorí sú podozriví z toho, že sa dopustili protiprávneho konania, porušuje podstatu požiadaviek týkajúcich sa konaní uplatniteľných na návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín, čo je podľa článku 79 ods. 2 písm. c) ZFEÚ prvoradý prvok spoločnej prisťahovaleckej politiky.

112

Okrem toho skutočnosť, že vec sa týka nevykonania rozsudku v súvislosti so všeobecnou a pretrvávajúcou praxou, zvyšuje závažnosť dotknutého nesplnenia povinnosti (rozsudok z 2. decembra 2014, Komisia/Taliansko, C‑196/13, EU:C:2014:2407, bod 100).

113

Treba však uviesť, že Maďarsko sa tým, že neprijalo opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020, systematicky a úmyselne vyhýba uplatňovaniu spoločnej politiky v oblasti azylu a doplnkovej a dočasnej ochrany, ako aj pravidiel týkajúcich sa návratu osôb s neoprávneným pobytom v rámci spoločnej prisťahovaleckej politiky, čo predstavuje mimoriadne závažné porušenie práva Únie.

114

Treba dodať, že správanie Maďarska má za následok najmä prenesenie zodpovednosti, ktorá mu prináleží, a to aj z finančného hľadiska, na ostatné členské štáty, zabezpečiť prijatie žiadateľov o medzinárodnú ochranu v Únii, vybavovať žiadosti v súlade s postupmi na priznanie a odňatie tejto ochrany, ako aj zaručiť podmienky návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín v súlade s právom Únie.

115

Takéto správanie mimoriadne závažne porušuje zásadu solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členskými štátmi, a to aj z finančného hľadiska, ktorou sa v súlade s článkom 80 ZFEÚ riadi spoločná azylová politika, doplnková a dočasná ochrana, ako aj spoločná prisťahovalecká politika [pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. apríla 2020, Komisia/Poľsko, Maďarsko a Česká republika (Dočasný mechanizmus premiestnenia žiadateľov o medzinárodnú ochranu), C‑715/17, C‑718/17 a C‑719/17, EU:C:2020:257, bod 80, ako aj citovaná judikatúra].

116

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že zásada solidarity predstavuje jednu zo základných zásad práva Únie a je súčasťou hodnôt spoločných pre členské štáty, na ktorých je Únia založená podľa článku 2 ZEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. februára 2022, Maďarsko/Parlament a Rada, C‑156/21, EU:C:2022:97, bod 129, ako aj citovanú judikatúru).

117

Skutočnosť, že členský štát jednostranne narušuje rovnováhu medzi výhodami a bremenami vyplývajúcimi z jeho členstva v Únii, spochybňuje dodržiavanie zásady rovnosti členských štátov pred právom Únie. Toto nesplnenie povinností solidarity, ktoré členské štáty prijali na základe ich pristúpenia k Únii, sa dotýka dokonca podstatných základov právneho poriadku Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. februára 1979, Komisia/Spojené kráľovstvo, 128/78, EU:C:1979:32, EU:C:1979:32, bod 12).

118

Z vyššie uvedeného vyplýva, že nevykonanie rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020 sa mimoriadne závažným spôsobom dotýka tak verejného záujmu, ako aj súkromných záujmov, najmä záujmov štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti, ktorí chcú požiadať o medzinárodnú ochranu.

119

Je pravda, že treba zohľadniť skutočnosť, že voči Maďarsku nebolo predtým vedené žiadne konanie začaté na základe článku 260 ZFEÚ [pozri analogicky rozsudok zo 14. decembra 2023, Komisia/Rumunsko (Uzavretie skládok), C‑109/22, EU:C:2023:991, bod 63 a citovanú judikatúru].

120

Okrem výnimočnej závažnosti predmetného nesplnenia povinnosti je však potrebné zohľadniť ako priťažujúcu okolnosť aj opakované porušovania tohto členského štátu [pozri analogicky rozsudok z 20. januára 2022, Komisia/Grécko (Vymáhanie štátnej pomoci – Ferronickel), C‑51/20, EU:C:2022:36, bod 103, ktoré viedli k rôznym iným odsúdeniam v oblasti medzinárodnej ochrany [rozsudky z 2. apríla 2020, Komisia/Poľsko, Maďarsko a Česká republika (Dočasný mechanizmus premiestnenia žiadateľov o medzinárodnú ochranu), C‑715/17, C‑718/17 a C‑719/17, EU:C:2020:257; zo 16. novembra 2021, Komisia/Maďarsko (Kvalifikácia pomoci žiadateľom o azyl), C‑821/19, EU:C:2021:930, ako aj rozsudok Komisia/Maďarsko z roku 2023].

121

Okrem toho treba zohľadniť skutočnosť, že maďarská vláda uviedla, že pred vykonaním rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020 bolo odôvodnené počkať na ukončenie konania uvedeného v bode 17 tohto rozsudku, ktoré začala na Alkotmánybíróság (Ústavný súd), a na rozhodnutie tohto súdu uvedené v bode 44 tohto rozsudku.

122

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že odvolávanie sa členského štátu na ustanovenia vnútroštátneho práva, hoci aj ústavnej povahy, nemôže podľa zásady prednosti práva Únie zasahovať do jednoty a účinnosti práva Únie. Dodržiavanie povinností vyplývajúcich z tejto zásady je potrebné najmä na zaručenie rešpektovania rovnosti členských štátov pred Zmluvami a je vyjadrením zásady lojálnej spolupráce formulovanej v článku 4 ods. 3 ZEÚ [rozsudok z 5. júna 2023, Komisia/Poľsko (Nezávislosť a súkromný život sudcov), C‑204/21, EU:C:2023:442, bod 77 a citovaná judikatúra].

123

Okrem toho v nadväznosti na rozsudok Komisia/Maďarsko z roku 2020 Maďarsko namiesto toho, aby zabezpečilo úplné vykonanie tohto rozsudku, predĺžilo pôsobnosť ustanovení zákona z roku 2020 z hľadiska ratione temporis, ktoré boli tiež nezlučiteľné s článkom 6 smernice 2013/32, ako bolo rozhodnuté v rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2023.

124

Za týchto podmienok správanie Maďarska preukazuje, že tento členský štát nekonal v súlade so svojou povinnosťou lojálnej spolupráce, aby ukončil nesplnenie povinnosti konštatované Súdnym dvorom v rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020, čo predstavuje ďalšiu priťažujúcu okolnosť [pozri analogicky rozsudok z 12. novembra 2019, Komisia/Írsko (Veterná farma v Derrybrien), C‑261/18, EU:C:2019:955, bod 120].

125

Napokon treba spresniť, že migračné pohyby v posledných rokoch, a najmä tie, ktoré nasledovali po ruskej agresii voči Ukrajine, nemožno v prejednávanej veci považovať za poľahčujúcu okolnosť, keďže Maďarsko vo svojich písomných pripomienkach alebo na pojednávaní nepreukázalo, akým spôsobom mu bolo z dôvodu týchto migračných pohybov zabránené prijať opatrenia na vykonanie rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020.

126

V druhom rade, pokiaľ ide o dĺžku trvania predmetných porušení, treba pripomenúť, že ju treba posúdiť s prihliadnutím na okamih, ku ktorému Súdny dvor posudzoval skutkový stav [rozsudok z 20. januára 2022, Komisia/Grécko (Vymáhanie štátnej pomoci – Ferronickel), C‑51/20, EU:C:2022:36, bod 105 a citovaná judikatúra].

127

Na účely overenia, či nesplnenie povinnosti, ktoré je žalovanému vytýkané, trvalo až do posúdenia skutkových okolností prejednávanej veci Súdnym dvorom, je potrebné posúdiť opatrenia, ktoré boli podľa žalovaného prijaté po lehote stanovenej vo výzve [rozsudok zo 14. decembra 2023, Komisia/Rumunsko (Uzavretie skládok), C‑109/22, EU:C:2023:991, bod 53 a citovaná judikatúra].

128

Maďarsko pritom neuviedlo žiadne opatrenie prijaté medzi dátumom uplynutia tejto lehoty a ukončením písomnej časti konania, ktoré by mohlo spochybniť konštatovanie uvedené v bode 83 tohto rozsudku. Na pojednávaní uviedlo, že od skončenia písomnej časti konania nedošlo v relevantnej vnútroštátnej právnej úprave k žiadnej zmene.

129

Je teda preukázané, že nesplnenie povinnosti trvá viac ako tri roky po dátume vyhlásenia rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020, čo je značne dlhé obdobie.

130

Hoci článok 260 ods. 1 ZFEÚ nespresňuje lehotu, v akej treba vykonať rozsudok, záujem, ktorý sa spája s bezprostredným a jednotným uplatňovaním práva Únie, podľa ustálenej judikatúry vyžaduje, aby sa s týmto výkonom začalo bezprostredne a skončilo čo najskôr [rozsudok zo 14. decembra 2023, Komisia/Rumunsko (Uzavretie skládok), C‑109/22, EU:C:2023:991, bod 67 a citovaná judikatúra].

131

V treťom rade, pokiaľ ide o platobnú schopnosť dotknutého členského štátu, je vhodné vychádzať z jeho HDP ako prevládajúceho faktora bez toho, aby sa zohľadnila jeho inštitucionálna váha. V tejto súvislosti treba tiež zohľadniť najnovší vývoj HDP tohto členského štátu, ako sa ukazuje v čase posúdenia skutkových okolností Súdnym dvorom [rozsudok zo 14. decembra 2023, Komisia/Rumunsko (Uzavretie skládok), C‑109/22, EU:C:2023:991, bod 69 a citovaná judikatúra].

132

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy a najmä na mimoriadnu závažnosť predmetných porušení a nedostatok lojálnej spolupráce zo strany Maďarska s cieľom tieto porušenia ukončiť Súdny dvor považuje za primerané uloženie paušálnej pokuty, ktorej výška musí byť stanovená na 200000000 eur.

133

V dôsledku toho je potrebné uložiť Maďarsku povinnosť zaplatiť Komisii paušálnu pokutu vo výške 200000000 eur.

134

Podľa ustálenej judikatúry je Súdny dvor v rámci výkonu diskrečnej právomoci, ktorú má v danej oblasti, oprávnený kumulatívne uložiť penále aj paušálnu pokutu [rozsudok zo 14. decembra 2023, Komisia/Rumunsko (Uzavretie skládok), C‑109/22, EU:C:2023:991, bod 77 a citovaná judikatúra].

135

Podľa ustálenej judikatúry je uloženie penále v zásade odôvodnené len vtedy, keď nesplnenie povinnosti spočívajúce v tom, že nebol vykonaný predchádzajúci rozsudok, trvá až do posúdenia skutkových okolností Súdnym dvorom [rozsudok zo 14. decembra 2023, Komisia/Rumunsko (Uzavretie skládok), C‑109/22, EU:C:2023:991, bod 52 a citovaná judikatúra].

136

V prejednávanej veci, ako je preukázané v bode 129 tohto rozsudku, nesplnenie povinnosti vytýkané Maďarsku trvá až do posúdenia skutkových okolností prejednávanej veci Súdnym dvorom.

137

Za týchto podmienok sankcionovať Maďarsko zaplatením penále je primeraným finančným nástrojom na podnietenie tohto členského štátu, aby prijal opatrenia nevyhnutné na ukončenie zisteného nesplnenia povinnosti a na zabezpečenie úplného vykonania rozsudku Komisia/Maďarsko z roku 2020 [pozri analogicky rozsudok zo 14. decembra 2023, Komisia/Rumunsko (Uzavretie skládok), C‑109/22, EU:C:2023:991, bod 55 a citovanú judikatúru].

138

V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že toto penále musí byť uložené v závislosti od stupňa presvedčovania potrebného na to, aby dotknutý členský štát zmenil svoje správanie a ukončil vytýkané správanie [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. decembra 2023, Komisia/Rumunsko (Uzavretie skládok), C‑109/22, EU:C:2023:991, bod 56 a citovanú judikatúru].

139

Pri výkone svojej právomoci posúdenia veci prináleží Súdnemu dvoru, aby stanovil také penále, ktoré je jednak prispôsobené okolnostiam a jednak primerané zistenému nesplneniu povinnosti, ako aj platobnej schopnosti dotknutého členského štátu [rozsudok zo 14. decembra 2023, Komisia/Rumunsko (Uzavretie skládok), C‑109/22, EU:C:2023:991, bod 57 a citovaná judikatúra].

140

Návrhy Komisie týkajúce sa výšky toho istého penále nie sú pre Súdny dvor záväzné a sú iba užitočným návodom. Súdny dvor musí mať možnosť voľne stanoviť penále vo výške a spôsobom, ktoré považuje za primerané, aby podnietilo tento členský štát na ukončenie nesplnenia povinností, ktoré mu vyplývajú podľa práva Únie [rozsudok zo 14. decembra 2023, Komisia/Rumunsko (Uzavretie skládok), C‑109/22, EU:C:2023:991, bod 58 a citovaná judikatúra].

141

Na účely stanovenia výšky penále medzi základné kritériá, ktoré je potrebné zohľadniť na zabezpečenie donucovacieho charakteru tohto penále, a aby sa právo Únie uplatňovalo jednotne a účinne, v zásade patria závažnosť porušení, ich trvanie a platobná schopnosť dotknutého členského štátu. Na účely uplatňovania týchto kritérií je potrebné zohľadniť najmä dôsledky, ktoré má nevykonanie rozsudku na súkromné a verejné záujmy, ako aj naliehavosť dosiahnutia toho, aby si dotknutý členský štát splnil svoje povinnosti [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. decembra 2023, Komisia/Rumunsko (Uzavretie skládok), C‑109/22, EU:C:2023:991, bod 59 a citovanú judikatúru].

142

V prejednávanej veci vzhľadom na všetky právne a skutkové okolnosti, ktoré viedli ku konštatovaniu nesplnenia povinnosti, ako aj na úvahy uvedené v bodoch 102 až 131 tohto rozsudku Súdny dvor považuje za primerané uložiť penále vo výške 900000 eur denne, pokiaľ ide o článok 6 a článok 46 ods. 5 smernice 2013/32, a penále vo výške 100000 eur, pokiaľ ide o články 5, 6, 12 a 13 smernice 2008/115.

143

Maďarsku treba preto uložiť povinnosť zaplatiť Komisii penále vo výške 900000 eur za každý deň omeškania pri vykonaní opatrení potrebných na zabezpečenie súladu s rozsudkom Komisia/Maďarsko z roku 2020, a to odo dňa vyhlásenia tohto rozsudku až do úplného vykonania prvého rozsudku, pokiaľ ide o článok 6 a článok 46 ods. 5 smernice 2013/32. Maďarsku treba preto uložiť povinnosť zaplatiť Komisii penále vo výške 100000 eur za každý deň omeškania pri vykonaní opatrení potrebných na zabezpečenie súladu s rozsudkom Komisia/Maďarsko z roku 2020, a to odo dňa vyhlásenia tohto rozsudku až do úplného vykonania prvého rozsudku, pokiaľ ide o články 5, 6, 12 a 13 smernice 2008/115.

144

Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Maďarsko nemalo vo veci úspech, je opodstatnené uložiť mu povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom Komisie.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto: