–

Xella Magyarország Építőanyagipari Kft., v zastúpení: T. Kocsis, ügyvéd,

–

maďarská vláda, v zastúpení: M. Z. Fehér a K. Szíjjártó, splnomocnení zástupcovia,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci P. Gentili, avvocato dello Stato,

–

Európska komisia, v zastúpení: G. Conte, M. Mataija, G. von Rintelen a A. Tokár, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 65 ods. 1 písm. b) ZFEÚ v spojení s odôvodneniami 4 a 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/452 z 19. marca 2019, ktorým sa ustanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Únie (Ú. v. EÚ, L 79 I, 2019, s. 1), ako aj s článkom 4 ods. 2 ZEÚ.

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi na jednej strane spoločnosťou Xella Magyarország Építőanyagipari Kft. (ďalej len „Xella Magyarország“), založenou podľa maďarského práva, a na druhej strane Innovációs és Technológiai Miniszter (minister pre inovácie a technológie, Maďarsko, ďalej len „minister“), vo veci rozhodnutia, ktorým tento posledný uvedený minister zakázal tejto spoločnosti nadobudnutie všetkých obchodných podielov spoločnosti ”JANES ÉS TÁRSA” Szállítmányozó, Kereskedelmi és Vendéglátó Kft. (ďalej len „Janes és Társa“), inej spoločnosti založenej podľa maďarského práva, ktorá sa v zmysle vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá zavádza mechanizmus preverovania zahraničných investícií, považuje za „strategickú“.

3

Odôvodnenia 4, 6, 10, 13 a 36 nariadenia 2019/452 stanovujú:

…

…

…

…

4

Článok 1 nariadenia 2019/452 s názvom „Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti“ v odseku 1 uvádza:

„Týmto nariadením sa ustanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Únie členskými štátmi z dôvodov bezpečnosti a verejného poriadku…“

5

Podľa článku 2 tohto nariadenia s názvom „Vymedzenie pojmov“:

„Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

…

…

6

Článok 3 uvedeného nariadenia s názvom „Mechanizmy preverovania zavedené členskými štátmi“ v odseku 6 stanovuje:

„Členské štáty, ktoré zaviedli mechanizmus preverovania, uplatňujú, zmenia alebo prijmú opatrenia nevyhnutné na identifikáciu obchádzania mechanizmov preverovania a rozhodnutí o preverení a na predchádzanie takémuto obchádzaniu.“

7

Článok 4 toho istého nariadenia s názvom „Faktory, ktoré môžu členské štáty alebo Komisia zohľadniť“ stanovuje:

„1.   Pri určovaní toho, či priama zahraničná investícia môže mať vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok, členské štáty a Komisia môžu zvážiť jej prípadné účinky okrem iného na:

…

…

2.   Pri určovaní toho, či priama zahraničná investícia môže mať vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok, členské štáty a Komisia tiež môžu zohľadniť najmä:

…“

8

Článok 6 nariadenia 2019/452, nazvaný „Mechanizmus spolupráce vo vzťahu k preverovaným priamym zahraničným investíciám“, v odseku 1 stanovuje:

„Členské štáty oznámia Komisii a ostatným členským štátom akúkoľvek preverovanú priamu zahraničnú investíciu na ich území, a to tak, že čo najskôr poskytnú informácie podľa článku 9 ods. 2 tohto nariadenia. …“

9

Článok 9 tohto nariadenia stanovuje:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby informácie oznámené podľa článku 6 ods. 1 alebo informácie, o ktoré Komisia a ostatné členské štáty požiadali podľa článku 6 ods. 6 a článku 7 ods. 5, boli Komisii a žiadajúcim členským štátom bezodkladne sprístupnené.

2.   Informácie podľa odseku 1 zahŕňajú:

…“

10

Ustanovenie § 276 veszélyhelyzet megsznésével összefüggő átmeneti szabályokról és a járványügyi készültségről szóló 2020. évi LVIII. törvény (zákon č. LVIII z roku 2020 o prechodných ustanoveniach týkajúcich sa ukončenia núdzového stavu a epidemiologickej krízy) zo 17. júna 2020 (Magyar Közlöny 2020/144), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „Vmtv“), stanovuje:

„Na účely tohto oddielu:

1. ‚národný záujem‘ je: verejný záujem, ktorý neupravujú odvetvové predpisy Európskej únie ani vnútroštátne odvetvové predpisy, týkajúci sa bezpečnosti a fungovania sietí a zariadení a kontinuity dodávok.

2. ‚zahraničný investor‘ je:

3. ‚strategická spoločnosť‘ je: každá spoločnosť s ručením obmedzeným, súkromná akciová spoločnosť, ktorá nie je kótovaná na burze alebo verejná akciová spoločnosť, ktorá je kótovaná na burze, so sídlom v Maďarsku, ktorej hlavný alebo vedľajší predmet činnosti, ktoré sú vymedzené nariadením vlády, sa týka odvetvia energetiky, dopravy, komunikácií alebo strategicky významného odvetvia – s výnimkou finančnej infraštruktúry – v zmysle článku 4 ods. 1 písm. a) až e) [nariadenia 2019/452].“

11

Ustanovenie § 277 Vmtv stanovuje:

„1.   V prípade strategických spoločností, ak uzavretie zmluvy, uskutočnenie vyhlásenia o jednostrannom prejave vôle alebo rozhodnutie spoločnosti… má dôsledky vymedzené v odsekoch 2 až 4, vyžaduje sa… oznámenie [ministrovi] a vyhlásenie ministra o vzatí na vedomie, pokiaľ ide o nasledujúce právne úkony:

…

2.   V odvetviach uvedených v § 276 bode 3 sa v oznámení uvedie, ak je celková hodnota investície 350 miliónov maďarských forintov (HUF) [približne 935720 eur]:

získava priamo alebo nepriamo ‚väčšinový vplyv‘ v tomto strategickom podniku v zmysle Občianskeho zákonníka,

…“

12

V zmysle § 283 Vmtv:

„1.   Bezprostredne po prijatí oznámenia minister preskúma:

…

…

2.   Minister najneskôr do 30 pracovných dní od prijatia oznámenia…:

…“

13

Príloha 1 k magyarországi székhelyű gazdasági társaságok gazdasági célú védelméhez szükséges tevékenységi körök meghatározásáról szóló 289/2020 (VI. 17.) Korm. rendelet [nariadenie vlády č. 289/2020 (VI. 17.), ktorým sa vymedzujú oblasti činnosti potrebné na hospodársku ochranu obchodných spoločností so sídlom v Maďarsku] zo 17. júna 2020 (Magyar Közlöny 2020/145) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej vymedzuje kategórie činnosti, na základe ktorých sa konštatuje, že obchodné spoločnosti so sídlom v Maďarsku patria do strategicky významného odvetvia na účely Vmtv. Kategória 22 uvedená v tejto prílohe sa týka „surovín kľúčového významu“ a podkategória 8 tejto kategórie sa týka „iných druhov ťažby“.

14

Podľa článku 8:2 Občianskeho zákonníka s názvom „Vplyv“:

„1. Pod pojmom ‚väčšinový vplyv‘ sa rozumie akékoľvek spojenie, na základe ktorého fyzická alebo právnická osoba (ďalej len ‚vplyvný subjekt‘) vlastní viac ako 50 % hlasovacích práv alebo vykonáva rozhodujúci vplyv v právnickej osobe.

2. Vplyvný subjekt má rozhodujúci vplyv v právnickej osobe, ak je v závislosti od prípadu členom alebo akcionárom tejto právnickej osoby a

3. Väčšinový vplyv sa predpokladá aj v prípade, že nepriamy vplyv priznáva vplyvnému subjektu práva stanovené v odsekoch 1 a 2.“

15

Xella Magyarország, spoločnosť založená podľa maďarského práva, pôsobí na maďarskom trhu so stavebnými materiálmi a jej hlavnou činnosťou je výroba betónových výrobkov pre stavebníctvo. Jej 100 % vlastníkom je Xella Baustoffe GmbH, spoločnosť založená podľa nemeckého práva, ktorej 100 % vlastníkom je Xella International SA, spoločnosť založená podľa luxemburského práva. Táto posledná uvedená spoločnosť je zase nepriamo vo vlastníctve spoločnosti LSF10 XL Investments Ltd, ktorá je zastrešujúcou spoločnosťou skupiny Lone Star zaregistrovanou na Bermudách, pričom túto poslednú uvedenú skupinu v konečnom dôsledku vlastní J. P. G., írsky štátny príslušník.

16

V rozhodnutí z 29. marca 2017 Komisia v rámci kontroly koncentrácie medzi podnikmi uskutočnenej na základe nariadenia č. 139/2004 nenamietala voči nadobudnutiu kontroly nad spoločnosťou Xella International spoločnosťou LSF10 XL Bidco SCA so sídlom v Luxembursku, ktorá je dcérskou spoločnosťou spoločnosti Lone Star Fund X so sídlom v Spojených štátoch, a spoločnosti Lone Star Fund X so sídlom na Bermudách, a vyhlásila transakciu za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

17

Janes és Társa, spoločnosť založená podľa maďarského práva, je vlastnená spoločnosťou „PAN3“ Építőipari és Kereskedelmi Kft., inou spoločnosťou založenou podľa maďarského práva. Jej hlavnou činnosťou je ťažba štrku, piesku a ílu v lome v Lázi (Győrsko‑mosonsko‑šopronská župa, okres Pannonhalma, Maďarsko), teda činnosť uvedená v podkategórii 8 kategórie 22 uvedenej v prílohe I k nariadeniu vlády č. 289/2020, z ktorej vyplýva, že je v zmysle § 276 ods. 3 Vmtv klasifikovaná ako „strategická spoločnosť“. Jej podiel na maďarskom trhu produkcie dotknutých surovín predstavuje 0,52 %.

18

Xella Magyarország kupuje približne 90 % ročnej produkcie spoločnosti Janes és Társa, aby spracovala tieto suroviny na kremničito‑vápenaté tehly vo svojej továrni v blízkosti lomu, zvyšných 10 % tejto produkcie kupujú miestne stavebné podniky.

19

Dňa 29. októbra 2020 Xella Magyarország uzavrela kúpnu zmluvu na nadobudnutie 100 % podielu v spoločnosti Janes és Társa a zaslala ministrovi oznámenie podľa § 277 ods. 1 písm. a) Vmtv, v ktorom ho požiadala, aby vzal na vedomie dotknutú transakciu podľa § 283 ods. 2 písm. a) Vmtv alebo aby potvrdil, že táto formalita nie je vzhľadom na jej vlastnícku štruktúru nevyhnutná.

20

Rozhodnutím z 30. decembra 2020 minister zakázal uskutočnenie tohto právneho úkonu oznámeného podľa § 283 ods. 1 písm. b) a § 283 ods. 2 písm. b) Vmtv, pričom sa odvolal na dôvod „národného záujmu“ uvedený v § 276 bode 1 tohto zákona.

21

Fővárosi Törvényszék (Súd hlavného mesta Budapešť, Maďarsko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, zrušil toto rozhodnutie z dôvodu, že minister nedodržal procesné pravidlá a porušil svoju povinnosť odôvodnenia, a nariadil mu vykonať nové konanie.

22

V rozhodnutí z 20. júla 2021 (ďalej len „rozhodnutie, o ktoré ide vo veci samej“), vydanom na konci tohto nového konania, minister opäť zakázal uskutočnenie oznámeného právneho úkonu na základe § 283 ods. 2 písm. b) Vmtv vzhľadom na § 276 body 1 a 2, § 277 ods. 2 písm. a) bod a. a.), ako aj na § 283 ods. 1 písm. b) tohto zákona.

23

V odôvodnení tohto rozhodnutia minister kvalifikoval Xella Magyarország ako „zahraničného investora“ v zmysle § 276 bodu 2 Vmtv z dôvodu, že je nepriamo vlastnená spoločnosťou LSF10 XL Investments zaregistrovanou na Bermudách. Okrem toho tvrdil, že bezpečnosť a predvídateľnosť ťažby a dodávok surovín má strategický význam. Podľa ministra pandémia COVID‑19 jasne ukázala, že v krátkom čase môže dôjsť k vážnym narušeniam fungovania globálnych dodávateľských reťazcov, čo môže mať negatívne dôsledky, ktoré môžu poškodiť národné hospodárstvo. Zdôraznil, že výrobe kameniva, ako je piesok, štrk a drvený kameň už v odvetví stavebníctva dominujú maďarskí výrobcovia so zahraničným kapitálom.

24

Minister sa domnieval, že predpoklad, že Janes és Társa sa nepriamo stane vlastníctvom spoločnosti zaregistrovanej na Bermudách, predstavuje z dlhodobého hľadiska riziko pre bezpečnosť dodávok surovín v stavebnom odvetví, najmä v regióne, v ktorom má táto spoločnosť sídlo, keďže jej podiel na trhu v tomto regióne by predstavoval 20,77 %. Nadobudnutie strategickej spoločnosti zahraničným vlastníkom by okrem toho znížilo podiel podnikov vo vnútroštátnom vlastníctve, čo by mohlo poškodiť „národný záujem“ v širšom zmysle.

25

Xella Magyarország napadla rozhodnutie, o ktoré ide vo veci samej, na vnútroštátnom súde, pričom tvrdila, že toto rozhodnutie predstavuje svojvoľnú diskrimináciu, resp. skryté obmedzovanie voľného pohybu kapitálu najmä vzhľadom na články 54 a 55 ZFEÚ, ktoré zároveň priznávajú spoločnostiam usadeným v Únii slobodu usadiť sa. Zdôraznila, že na konci reťazca je vlastnená osobou, ktorá je štátnym príslušníkom členského štátu Únie. Jediný dôvod, pre ktorý jej bolo zakázané nadobudnutie, sa týka „nenárodného“ charakteru jej vlastníckej štruktúry. Tvrdila tiež, že nejasnosť pojmu „národný záujem“ v zmysle Vmtv môže viesť k porušeniu základnej zásady právneho štátu.

26

Za týchto podmienok Fővárosi Törvényszék (Súd hlavného mesta Budapešť) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

27

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 65 ods. 1 písm. b) ZFEÚ v spojení s odôvodneniami 4 a 6 nariadenia 2019/452, ako aj s článkom 4 ods. 2 ZEÚ vykladať v tom zmysle, že bráni mechanizmu preverovania zahraničných investícií stanovenému právnou úpravou členského štátu, ktorý umožňuje zakázať nadobúdanie vlastníctva spoločnosti, ktorá je rezidentom a ktorá sa považuje za strategickú, inou spoločnosťou, ktorá je rezidentom a ktorá je súčasťou skupiny spoločností usadených vo viacerých členských štátoch, v ktorej má rozhodujúci vplyv spoločnosť z tretej krajiny, z dôvodu, že takéto nadobudnutie poškodzuje alebo by mohlo poškodiť národný záujem zabezpečiť záruku dodávok v stavebnom odvetví, najmä na miestnej úrovni, pokiaľ ide o také základné suroviny, ako sú štrk, piesok a íl.

28

Táto otázka bola položená v súvislosti s nadobudnutím všetkých podielov spoločnosti Janes és Társa, založenej podľa maďarského práva, ktorej hlavnou činnosťou je ťažba určitých základných surovín, najmä štrku, piesku a ílu, a ktorá sa z dôvodu tejto ťažobnej činnosti považuje za „strategickú“ spoločnosť, spoločnosťou Xella Magyarország, založenou podľa maďarského práva, ktorá je súčasťou skupiny spoločností, ktorých zastrešujúca spoločnosť je usadená na Bermudách a ktorej konečným vlastníkom je írsky štátny príslušník. Toto nadobudnutie bolo oznámené príslušnému maďarskému ministrovi, ktorý ho rozhodnutím, o ktoré ide vo veci samej, zakázal najmä z dôvodu, že by mohlo poškodiť národný záujem spočívajúci v zabezpečení kontinuity dodávok týchto základných surovín v stavebnom odvetví, najmä na regionálnej úrovni.

29

Pokiaľ ide v prvom rade o odkaz v prvej otázke na nariadenie 2019/452, treba konštatovať, ako to v podstate uviedla aj Komisia, že nadobudnutie, o ktoré ide vo veci samej, nepatrí do pôsobnosti tohto nariadenia.

30

Táto pôsobnosť je totiž vymedzená v článku 1 ods. 1 nariadenia 2019/452, ktorý stanovuje, že týmto nariadením sa ustanovuje rámec na preverovanie „priamych zahraničných investícií“ do Únie členskými štátmi z dôvodov bezpečnosti a verejného poriadku.

31

Z článku 2 nariadenia 2019/452, najmä z definícií uvedených v bodoch 1, 2 a 7 tohto článku, pritom vyplýva, že pojem „priama zahraničná investícia“ zahŕňa určité investície týkajúce sa trvalých a priamych účastí zo strany „zahraničného investora“, pričom tento pojem zahŕňa „podnik z tretej krajiny“, ktorým sa myslí „podnik založený alebo inak zriadený podľa právnych predpisov tretej krajiny“.

32

Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o investície uskutočnené podnikmi, pôsobnosť nariadenia 2019/452 sa obmedzuje na investície v Únii vykonávané podnikmi založenými alebo inak zriadenými podľa právnych predpisov tretej krajiny.

33

Naopak mechanizmus preverovania zahraničných investícií stanovený vnútroštátnou právnou úpravou, o ktorú ide vo veci samej, sa uplatňuje nielen v prípade investícií uskutočnených podnikmi z tretej krajiny, ale aj v prípade, o aký ide vo veci samej, ktorý sa týka investícií uskutočnených podnikmi zaregistrovanými v Maďarsku alebo v inom členskom štáte, v ktorých má podnik zaregistrovaný v tretej krajine „väčšinový vplyv“ v zmysle § 8:2 Občianskeho zákonníka.

34

V dôsledku toho, keďže na tento druhý prípad sa nevzťahuje článok 1 nariadenia 2019/452, táto vnútroštátna právna úprava v tomto rozsahu nepatrí do pôsobnosti tohto nariadenia, takže do jeho pôsobnosti nepatrí ani nadobudnutie, o ktoré ide vo veci samej, týkajúce sa uvedeného druhého prípadu.

35

To nemôže spochybniť skutočnosť, že z článku 4 ods. 2 písm. a) a článku 9 ods. 2 písm. a) nariadenia 2019/452 vyplýva, že vlastnícka štruktúra zahraničného investora môže byť zohľadnená ako faktor pri posudzovaní potenciálneho rizika pre bezpečnosť alebo verejný poriadok, ktoré predstavuje dotknutá investícia.

36

Tento posudzovací faktor sa totiž konkrétne týka skutočnosti, „či je zahraničný investor pod priamou alebo nepriamou kontrolou vlády vrátane štátnych orgánov alebo ozbrojených síl tretej krajiny, a to aj prostredníctvom vlastníckej štruktúry“.

37

Keďže sa však tento posudzovací faktor výslovne týka len vlastníckej štruktúry „zahraničného investora“, čo je pojem definovaný v bode 2 článku 2 nariadenia 2019/452, ktorý sa obmedzuje na podniky z tretej krajiny, neznamená to, že by sa pôsobnosť tohto nariadenia, ktorá je vymedzená v jeho článku 1 ods. 1, rozšírila na investície uskutočnené podnikmi zriadenými podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom má väčšinový vplyv podnik z tretej krajiny.

38

Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, navyše nevyplýva, že rozhodnutie, o ktoré ide vo veci samej, bolo prijaté s cieľom bojovať proti pokusu o obchádzanie mechanizmu preverovania v zmysle článku 3 ods. 6 nariadenia 2019/452.

39

Žiadna skutočnosť v tomto spise totiž nemôže naznačovať, že v prejednávanej veci ide o situáciu uvedenú v odôvodnení 10 tohto nariadenia, ktoré objasňuje pôsobnosť tohto článku 3 ods. 6, a to o „investície pochádzajúce z Únie, realizované prostredníctvom umelých dohôd, ktoré neodrážajú hospodársku realitu a obchádzajú mechanizmy preverovania a rozhodnutia o preverení, keď je investor v konečnom dôsledku vo vlastníctve alebo pod kontrolou fyzickej osoby alebo podniku z tretej krajiny“.

40

V druhom rade, pokiaľ ide o odkaz v prvej otázke na článok 4 ods. 2 ZEÚ, vnútroštátny súd nevysvetľuje jeho relevantnosť na účely odpovede na túto otázku, takže ju netreba skúmať z hľadiska tohto ustanovenia.

41

V treťom a poslednom rade, pokiaľ ide o určenie základnej slobody, ktorá môže byť uplatniteľná vo veci samej, aj keď vnútroštátny súd žiada Súdny dvor, aby preskúmal dotknutú vnútroštátnu právnu úpravu z hľadiska pravidiel Zmluvy o FEÚ v oblasti voľného pohybu kapitálu, a najmä článku 65 ods. 1 písm. b) ZFEÚ, treba konštatovať, že táto právna úprava, najmä jej ustanovenia, ktoré sa týkajú nadobudnutia podielu „zahraničným investorom“, ktorý mu dáva „väčšinový vplyv“ v strategickej spoločnosti, tak ako sa uplatňujú v rozhodnutí, o ktoré ide vo veci samej a ktorých sa výslovne týka prvá prejudiciálna otázka, sa vzťahujú na inú základnú slobodu, a to slobodu usadiť sa.

42

Podľa ustálenej judikatúry totiž platí, že na vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá sa použije len v prípade podielov umožňujúcich vykonávať nepochybný vplyv na rozhodnutia spoločnosti a určovať jej činnosti, sa vzťahuje sloboda usadiť sa (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. februára 2019, Associação Peço a Palavra a i., C‑563/17, EU:C:2019:144, bod 43, ako aj citovanú judikatúru).

43

V prejednávanej veci je nadobudnutie všetkých podielov v spoločnosti nepochybne postačujúce na to, aby nadobúdajúca spoločnosť mohla vykonávať určitý vplyv na riadenie a kontrolu nadobudnutej spoločnosti (pozri analogicky rozsudok z 27. februára 2019, Associação Peço a Palavra a i., C‑563/17, EU:C:2019:144, bod 44).

44

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že v súlade s článkom 54 ZFEÚ majú mať prospech zo slobody usadiť sa najmä spoločnosti založené podľa občianskeho alebo obchodného práva, ak sú zriadené v súlade s právnou úpravou členského štátu a majú sídlo, ústredie alebo hlavnú prevádzkareň v Únii, teda spoločnosti, ktoré majú štátnu príslušnosť členského štátu.

45

V tejto súvislosti treba na jednej strane pripomenúť, že umiestnenie sídla, ústredia alebo hlavnej prevádzkarne spoločností uvedených v článku 54 ZFEÚ slúži, podobne ako štátna príslušnosť fyzických osôb, na určenie ich spojitosti s právnym poriadkom členského štátu (rozsudok z 30. septembra 2003, Inspire Art, C‑167/01, EU:C:2003:512, bod 97).

46

Na druhej strane, ani z jedného ustanovenia práva Únie nevyplýva, že pôvod akcionárov, či už ide o fyzické alebo právnické osoby, spoločností so sídlom v Únii, by mal vplyv na právo týchto spoločností odvolávať sa na slobodu usadiť sa, keďže status spoločnosti Únie sa podľa článku 54 ZFEÚ zakladá na mieste sídla spoločnosti a právnom poriadku, s ktorými má spojitosť, a nie na štátnej príslušnosti jej akcionárov (rozsudok z 1. apríla 2014, Felixstowe Dock a Railway Company a i., C‑80/12, EU:C:2014:200, bod 40).

47

Z toho vyplýva, že taká spoločnosť, ako je Xella Magyarország, aj keď je súčasťou skupiny spoločností, ktorých zastrešujúca spoločnosť je usadená v tretej krajine, má právo odvolávať sa na slobodu usadiť sa zaručenú Zmluvou o FEÚ, keďže má spojitosť s právnym poriadkom členského štátu, a je teda spoločnosťou Únie.

48

Pôvod akcionárov spoločnosti Xella Magyarország teda nemôže byť v žiadnom prípade dôvodom na to, aby sa tejto spoločnosti odoprela sloboda usadiť sa, a to tým skôr, že je nesporné, že konečným vlastníkom skupiny, ktorej je táto spoločnosť súčasťou, je írsky štátny príslušník.

49

Prvú prejudiciálnu otázku treba teda preskúmať len z hľadiska ustanovení Zmluvy o FEÚ v oblasti slobody usadiť sa.

50

Pokiaľ ide o prípustnosť prvej prejudiciálnej otázky, keďže sa v predchádzajúcom bode dospelo k záveru, že na ňu treba odpovedať len vzhľadom na ustanovenia Zmluvy o FEÚ v oblasti slobody usadiť sa, treba pripomenúť, že tieto ustanovenia sa neuplatňujú na situáciu, ktorá sa vo všetkých ohľadoch obmedzuje len na vnútorný rámec jedného členského štátu (rozsudok zo 7. septembra 2022, Cilevičs a i., C‑391/20, EU:C:2022:638, bod 31, ako aj citovaná judikatúra).

51

V tejto súvislosti sa zdá, že všetky okolnosti charakterizujúce situáciu, o ktorú ide vo veci samej, sa na prvý pohľad obmedzujú na vnútroštátny rámec iba jedného členského štátu, keďže na jednej strane tak Xella Magyarország, nadobúdajúca spoločnosť, ako aj Janes és Társa, nadobudnutá spoločnosť, sú spoločnosťami, ktoré sú rezidentmi dotknutého členského štátu, a na druhej strane sa táto otázka týka zlučiteľnosti vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá tomuto členskému štátu umožňuje zakázať investície do spoločností, ktoré sú rezidentmi, považovaných za strategické spoločnosti, s ustanoveniami Zmluvy o FEÚ v oblasti slobody usadiť sa.

52

Na účely odpovede na prvú prejudiciálnu otázku je však relevantným cezhraničným prvkom skutočnosť, že nadobúdajúca spoločnosť je súčasťou skupiny spoločností usadených najmä v rôznych členských štátoch, aj keď sa zdá, že tieto spoločnosti nezohrávajú pri dotknutom nadobudnutí žiadnu priamu úlohu.

53

Prvá otázka, ktorú kladie vnútroštátny súd, sa totiž výslovne týka zlučiteľnosti § 276 ods. 2 písm. a) Vmtv, teda ustanovenia, ktoré cituje tento súd a ktoré sa uplatňuje v rozhodnutí, o ktoré ide vo veci samej, s právom Únie.

54

Podľa samotného znenia tohto vnútroštátneho ustanovenia sa vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, uplatňuje na spoločnosti, ktoré sú rezidentmi, a spoločnosti registrované v iných členských štátoch nadobúdajúce podiel v strategickej spoločnosti za predpokladu, že osoba s väčšinovým vplyvom v týchto spoločnostiach je fyzickou alebo právnickou osobou z tretej krajiny.

55

V rozhodnutí, o ktoré ide vo veci samej, bolo uvedené vnútroštátne ustanovenie uplatnené vzhľadom na skutočnosť, že skupina spoločností, konkrétne skupina Xella, do ktorej okrem nadobúdajúcej spoločnosti patrí najmä materská spoločnosť založená podľa nemeckého práva, a jej „zastrešujúca materská“ spoločnosť založená podľa luxemburského práva, je zase kontrolovaná inou skupinou spoločností, konkrétne skupinou Lone Star, ktorej zastrešujúca spoločnosť je registrovaná v tretej krajine, v tomto prípade na Bermudách.

56

V dôsledku toho je cezhraničná vlastnícka štruktúra nadobúdajúcej spoločnosti, ktorá je rezidentom, v rámci Únie, ktorá charakterizuje situáciu, o ktorú ide vo veci samej, cezhraničným prvkom relevantným na účely odpovede na prvú prejudiciálnu otázku.

57

Táto otázka je preto prípustná.

58

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa za „obmedzenia slobody usadiť sa“ v zmysle článku 49 ZFEÚ majú považovať všetky opatrenia, ktoré výkon tejto slobody zakazujú, bránia mu alebo ho robia menej príťažlivým (rozsudok z 27. februára 2019, Associação Peço a Palavra a i., C‑563/17, EU:C:2019:144, bod 54, ako aj citovaná judikatúra).

59

Dotknutá vnútroštátna právna úprava, ako bola uplatňovaná v rozhodnutí, o ktoré ide vo veci samej, pritom v rozsahu, v akom umožňuje orgánom členského štátu zakázať spoločnosti Únie z dôvodov bezpečnosti a verejného poriadku nadobudnúť podiel v „strategickej“ spoločnosti, ktorá je rezidentom, umožňujúci jej vykonávať určitý vplyv na riadenie a kontrolu tejto poslednej uvedenej spoločnosti, zjavne predstavuje obmedzenie slobody usadiť sa tejto spoločnosti Únie, v prejednávanej veci osobitne závažné obmedzenie.

60

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že obmedzenie základnej slobody zaručenej Zmluvou o FEÚ môže byť prípustné len pod podmienkou, že dotknuté vnútroštátne opatrenie zodpovedá naliehavému dôvodu všeobecného záujmu, je vhodné na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného cieľa a nejde nad rámec toho, čo je na jeho dosiahnutie nevyhnutné (rozsudok z 3. februára 2021, Fussl Modestraße Mayr, C‑555/19, EU:C:2021:89, bod 52 a citovaná judikatúra).

61

Pokiaľ ide o existenciu naliehavého dôvodu všeobecného záujmu, ktorý môže odôvodniť obmedzenie slobody usadiť sa nachádzajúce sa vo vnútroštátnej právnej úprave, o ktorú ide vo veci samej, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že táto právna úprava tým, že umožňuje zakázať najmä nadobúdanie vlastníctva strategických spoločností, ktoré sú rezidentmi, ak toto nadobudnutie poškodzuje alebo by mohlo poškodiť národný záujem, má za cieľ najmä zabezpečiť záruku a kontinuitu dodávok, „pokiaľ ide o základné sociálne potreby“, najmä v súlade s článkom 52 ods. 1 ZFEÚ.

62

V prejednávanej veci, ako vyplýva z rozhodnutia, o ktoré ide vo veci samej, ako bolo zhrnuté v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ide o osobitný národný záujem zabezpečiť záruku a kontinuitu dodávok v stavebnom odvetví, najmä na miestnej úrovni, pokiaľ ide o určité základné suroviny, a to štrk, piesok a íl, ktoré sú výsledkom ťažby na vnútroštátnom území.

63

V tejto súvislosti článok 52 ods. 1 ZFEÚ stanovuje, že obmedzenie slobody usadiť sa môže byť odôvodnené verejným poriadkom, verejnou bezpečnosťou a verejným zdravím.

64

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že čisto hospodárske dôvody súvisiace s podporou národného hospodárstva alebo s jeho riadnym fungovaním nemôžu odôvodniť obmedzenia niektorej zo základných slobôd zaručených Zmluvami (rozsudok z 27. februára 2019, Associação Peço a Palavra a i., C‑563/17, EU:C:2019:144, bod 70, ako aj citovaná judikatúra).

65

Súdny dvor naopak pripustil, že dôvody hospodárskej povahy, ktoré sledujú cieľ všeobecného záujmu alebo záruka služby vo všeobecnom záujme, môžu predstavovať naliehavý dôvod všeobecného záujmu, ktorý môže odôvodniť obmedzenie niektorej zo základných slobôd zaručených Zmluvami (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. októbra 2013, Essent a i., C‑105/12 až C‑107/12, EU:C:2013:677, bod 53, a z 27. februára 2019, Associação Peço a Palavra a i., C‑563/17, EU:C:2019:144, bod 72, ako aj citovanú judikatúru).

66

Z judikatúry Súdneho dvora však vyplýva, že hoci členské štáty môžu v súlade so svojimi vnútroštátnymi potrebami voľne stanoviť požiadavky verejného poriadku a verejnej bezpečnosti, nič to nemení na tom, že v kontexte Únie, a najmä ako výnimka zo základnej slobody zaručenej Zmluvou o FEÚ, treba tieto dôvody chápať reštriktívne, takže ich rozsah nemôže každý členský štát určiť jednostranne bez kontroly zo strany inštitúcií Únie. Na verejný poriadok a verejnú bezpečnosť sa tak možno odvolávať len v prípade skutočnej a dostatočne závažnej hrozby, ktorá sa dotýka základného záujmu spoločnosti. Tieto dôvody okrem toho nemožno odkloniť od ich riadnej funkcie, aby v skutočnosti slúžili výlučne na ekonomické účely (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. marca 2000, Église de scientologie, C‑54/99, EU:C:2000:124, bod 17 a citovanú judikatúru).

67

Pokiaľ ide konkrétne o cieľ spojený so zárukou dodávok, Súdny dvor rozhodol, že na takýto cieľ sa možno odvolávať len v prípade skutočnej a dostatočne závažnej hrozby, ktorá sa dotýka základného záujmu spoločnosti (rozsudok z 8. novembra 2012, Komisia/Grécko, C‑244/11, EU:C:2012:694, bod 67 a citovaná judikatúra).

68

V prípade podnikov, ktoré vykonávajú činnosti a poskytujú verejné služby v ropnom priemysle, telekomunikáciách a energetike, Súdny dvor rozhodol, že cieľ zaistenia bezpečnosti zásobovania takýmito výrobkami alebo poskytovania takýchto služieb v prípade krízy na území dotknutého členského štátu môže predstavovať dôvod verejnej bezpečnosti, a v dôsledku toho môže prípadne odôvodniť prekážku základnej slobody (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. novembra 2012, Komisia/Grécko, C‑244/11, EU:C:2012:694, bod 65 a citovanú judikatúru).

69

Nemožno sa však domnievať, že cieľ, o ktorý ide vo veci samej, v rozsahu, v akom smeruje k zabezpečeniu záruky dodávok v stavebnom odvetví, najmä na miestnej úrovni, pokiaľ ide o určité základné suroviny, a to štrk, piesok a íl, ktoré sú výsledkom ťažby, patrí, podobne ako cieľ súvisiaci s bezpečnosťou zásobovania v ropnom, telekomunikačnom a energetickom odvetví, k „základným záujmom spoločnosti“ v zmysle judikatúry pripomenutej v bodoch 66 a 67 tohto rozsudku, takže nie je potrebné rozšíriť judikatúru pripomenutú v bode 68 tohto rozsudku na tento cieľ.

70

Okrem toho treba konštatovať, že v prejednávanej veci sa tento cieľ uvádza na odôvodnenie obmedzenia slobody usadiť sa, ktoré, ako už bolo uvedené v bode 59 tohto rozsudku, treba považovať za osobitne závažné, keďže rozhodnutie, o ktoré ide vo veci samej, vylučuje výkon tejto základnej slobody spoločnosťou Únie.

71

Okrem toho sa vzhľadom na spis, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, a s výhradou overenia vnútroštátnym súdom nezdá, že pokiaľ ide o dodávky základných surovín v miestnom stavebnom odvetví, nadobudnutie zakázané rozhodnutím, o ktoré ide vo veci samej, môže skutočne spôsobiť „skutočnú a dostatočne vážnu hrozbu“ v zmysle judikatúry pripomenutej v bodoch 66 a 67 tohto rozsudku.

72

V tejto súvislosti sa totiž zdá, že na jednej strane je nesporné, že už pred týmto nadobudnutím nadobúdajúca spoločnosť nakupovala približne 90 % produkcie dotknutých základných surovín z bane nadobudnutej spoločnosti, aby ich spracovala vo svojom závode nachádzajúcom sa v blízkosti tejto bane, a že zvyšných 10 % tejto produkcie nakupovali miestne podniky v stavebnom odvetví.

73

Na druhej strane je všeobecne známe, že tieto základné suroviny majú vzhľadom na svoju povahu relatívne nízku trhovú hodnotu najmä v porovnaní s ich nákladmi na prepravu, pričom riziko vývozu významnej časti produkcie uvedenej bane namiesto predaja uvedených základných surovín sa zdá byť málo pravdepodobné, ba dokonca v praxi vylúčené.

74

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy sa na prvú otázku má odpovedať tak, že ustanovenia Zmluvy o FEÚ v oblasti slobody usadiť sa treba vykladať v tom zmysle, že bránia mechanizmu preverovania zahraničných investícií stanovenému právnou úpravou členského štátu, ktorý umožňuje zakázať nadobúdanie vlastníctva spoločnosti, ktorá je rezidentom a ktorá sa považuje za strategickú, inou spoločnosťou, ktorá je rezidentom a ktorá je súčasťou skupiny spoločností usadených vo viacerých členských štátoch, v ktorej má rozhodujúci vplyv spoločnosť z tretej krajiny, z dôvodu, že takéto nadobudnutie poškodzuje alebo by mohlo poškodiť národný záujem zabezpečiť záruku dodávok v stavebnom odvetví, najmä na miestnej úrovni, pokiaľ ide o také základné suroviny, ako sú štrk, piesok a íl.

75

Keďže vnútroštátny súd položil svoju druhú otázku len v prípade kladnej odpovede na prvú otázku a odpoveď na túto otázku bola záporná, nie je potrebné odpovedať na druhú otázku.

76

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

Ustanovenia Zmluvy o FEÚ v oblasti slobody usadiť sa

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

bránia mechanizmu preverovania zahraničných investícií stanovenému právnou úpravou členského štátu, ktorý umožňuje zakázať nadobúdanie vlastníctva spoločnosti, ktorá je rezidentom a ktorá sa považuje za strategickú, inou spoločnosťou, ktorá je rezidentom a ktorá je súčasťou skupiny spoločností usadených vo viacerých členských štátoch, v ktorej má rozhodujúci vplyv spoločnosť z tretej krajiny, z dôvodu, že takéto nadobudnutie poškodzuje alebo by mohlo poškodiť národný záujem zabezpečiť záruku dodávok v stavebnom odvetví, najmä na miestnej úrovni, pokiaľ ide o také základné suroviny, ako sú štrk, piesok a íl.