ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (deviata komora)

zo 14. decembra 2023 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana spotrebiteľa – Smernica 93/13/EHS – Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách – Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 – Účinky konštatovania nekalej povahy podmienky – Zmluva o hypotekárnom úvere indexovanom na cudziu menu, ktorá obsahuje nekalé podmienky týkajúce sa výmenného kurzu – Neplatnosť tejto zmluvy – Nároky na vrátenie plnenia – Premlčacia lehota“

Vo veci C‑28/22,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Sąd Okręgowy w Warszawie (Krajský súd Varšava, Poľsko) z 19. novembra 2021 a doručený Súdnemu dvoru 12. januára 2022, ktorý súvisí s konaním:

TL,

WE

proti

správcovi konkurznej podstaty banky Getin Noble Bank S.A., predtým Getin Noble Bank S.A.,

SÚDNY DVOR (deviata komora),

v zložení: predsedníčka deviatej komory O. Spineanu‑Matei, sudcovia S. Rodin (spravodajca) a L. S. Rossi,

generálny advokát: A. M. Collins,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

WE a TL, v zastúpení: M. Woźniak, radca prawny,

správca konkurznej podstaty banky Getin Noble Bank S.A., predtým Getin Noble Bank S.A., v zastúpení: pôvodne Ł. Hejmej, M. Przygodzka a A. Szczęśniak, adwokaci, neskôr M. Pugowski, aplikant radcowski, a J. Szewczak a Ł. Żak, adwokaci,

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna a S. Żyrek, splnomocnení zástupcovia,

Európska komisia, v zastúpení: N. Ruiz García a A. Szmytkowska, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 6 ods. 1 a článku 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi TL a WE na jednej strane a správcom konkurznej podstaty banky Getin Noble Bank S.A., predtým Getin Noble Bank S.A., na druhej strane vo veci vrátenia súm zaplatených tejto banke na základe zmluvy o hypotekárnom úvere zrušenej z dôvodu, že obsahovala nekalé podmienky.

Právny rámec

Právo Únie

3

V desiatom odôvodnení smernice 93/13 sa uvádza:

„Keďže účinnejšia ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť prijatím jednotných právnych pravidiel v záležitostiach nekalých podmienok;…“

4

Článok 6 ods. 1 tejto smernice znie:

„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“

5

Článok 7 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislemu [ďalšiemu – neoficiálny preklad] uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených [uzatváraných – neoficiálny preklad] so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“

Poľské právo

6

Článok 117 ustawa – Kodeks cywilny (Občiansky zákonník) z 23. apríla 1964 (Dz. U. č. 16, položka 93) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „Občiansky zákonník“) stanovuje:

„1.   Okrem výnimiek stanovených zákonom sa na peňažné nároky vzťahuje premlčacia lehota.

2.   Po uplynutí premlčacej lehoty sa dlžník môže vyhnúť splneniu svojej povinnosti, čo ale neplatí, ak sa vzdá svojho práva uplatniť námietku premlčania. Vzdanie sa práva uplatniť námietku premlčania pred uplynutím lehoty je však neplatné.

21.   Po uplynutí premlčacej lehoty už nie je možné uplatniť nárok voči spotrebiteľovi.“

7

Článok 1171 tohto zákonníka stanovuje:

„1.   Vo výnimočných prípadoch môže súd po zvážení záujmov účastníkov konania nezohľadniť uplynutie premlčacej lehoty v prípade nároku voči spotrebiteľovi, ak si to vyžaduje spravodlivé zaobchádzanie.

2.   Pri výkone právomoci uvedenej v odseku 1 súd zohľadní najmä:

(1)

dĺžku premlčacej lehoty;

(2)

trvanie obdobia od uplynutia premlčacej lehoty do uplatnenia nároku;

(3)

povahu okolností, ktoré viedli k tomu, že veriteľ svoj nárok neuplatnil, vrátane vplyvu správania dlžníka na omeškanie veriteľa pri uplatnení jeho nároku.“

8

Článok 118 uvedeného zákonníka v znení účinnom do 8. júla 2018 znel:

„Pokiaľ nie je stanovené inak, premlčacia lehota je desať rokov a tri roky v prípade nárokov na pravidelné platby a nárokov súvisiacich s výkonom obchodnej činnosti.“

9

Článok 118 toho istého zákonníka v znení účinnom od 8. júla 2018 stanovuje:

„Pokiaľ nie je stanovené inak, premlčacia lehota je šesť rokov a tri roky v prípade nárokov na pravidelné platby a nárokov súvisiacich s výkonom obchodnej činnosti. Premlčacia lehota však uplynie v posledný deň kalendárneho roka, pokiaľ nie je kratšia ako dva roky.“

10

Podľa článku 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka:

„Premlčacia lehota začína plynúť dňom, keď sa nárok stal vymáhateľný. Ak vymáhateľnosť nároku závisí od vykonania osobitného úkonu majiteľom práva, premlčacia lehota začína plynúť odo dňa, v ktorom by sa nárok stal vymáhateľný, ak by majiteľ práva konal čo najskôr.“

11

Článok 355 tohto zákonníka znie:

„1.   Dlžník musí konať ako obozretná osoba (povinnosť náležitej starostlivosti).

2.   Pri definovaní povinnosti náležitej starostlivosti v rámci hospodárskej činnosti je potrebné zohľadniť odbornú povahu tejto činnosti.“

12

Článok 3851 uvedeného zákonníka stanovuje:

„1.   Ustanovenia zmluvy uzatvorenej so spotrebiteľom, ktoré neboli dohodnuté individuálne, nie sú pre spotrebiteľa záväzné, ak jeho práva a povinnosti upravujú takým spôsobom, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a ktorý zjavne porušuje jeho záujmy (protiprávne zmluvné podmienky). Vyššie uvedené sa nevzťahuje na zmluvné podmienky, ktorými sa určujú hlavné plnenia zmluvných strán, vrátane podmienok týkajúcich sa ceny alebo odmeny, ak sú jednoznačne formulované.

2.   Ak nejaká zmluvná podmienka nie je podľa odseku 1 pre spotrebiteľa záväzná, ostatné časti zmluvy zostávajú pre strany záväzné.

3.   Za zmluvné podmienky, ktoré neboli dohodnuté individuálne, sa považujú tie podmienky, na ktorých obsah spotrebiteľ nemal skutočný vplyv. To platí najmä pre zmluvné podmienky, ktoré boli prevzaté zo vzorovej zmluvy, ktorú spotrebiteľovi navrhla druhá zmluvná strana.

4.   Dôkazné bremeno, že zmluvná podmienka bola dohodnutá individuálne, znáša tá zmluvná strana, ktorá sa naň odvoláva.“

13

Článok 405 tohto zákonníka stanovuje:

„Každý, kto bez právneho dôvodu získal majetkový prospech na úkor inej osoby, je povinný vydať tento prospech in natura, a ak to nie je možné, poskytnúť náhradu zodpovedajúcu hodnote tohto prospechu.“

14

Článok 410 Občianskeho zákonníka znie:

„1.   Ustanovenia predchádzajúcich článkov sa uplatňujú najmä v prípade bezdôvodného plnenia.

2.   Plnenie je bezdôvodné, ak osoba, ktorá plnenie poskytla, nebola povinná ho vôbec poskytnúť alebo nebola povinná ho poskytnúť osobe, ktorej ho poskytla, alebo ak dôvod plnenia zanikol, alebo ak sa nedosiahol účel plnenia, alebo ak právny úkon, na základe ktorého bolo potrebné plnenie poskytnúť, bol neplatný a po poskytnutí plnenia nenadobudol platnosť.“

15

Podľa článku 455 tohto zákonníka:

„Ak nie je stanovená lehota na plnenie alebo ak lehota na plnenie nevyplýva z povahy záväzku, plnenie sa má poskytnúť bezodkladne po tom, čo bol dlžník vyzvaný na poskytnutie plnenia.“

16

Článok 481 ods. 1 uvedeného zákonníka stanovuje:

„Ak je dlžník v omeškaní s poskytnutím peňažného plnenia, veriteľ môže požadovať úroky z omeškania, aj keď neutrpel žiadnu škodu a aj keď je omeškanie spôsobené okolnosťami, za ktoré nie je dlžník zodpovedný.“

17

Článok 496 tohto zákonníka stanovuje:

„Ak si v dôsledku ukončenia zmluvy musia zmluvné strany vrátiť protiplnenia, každá z nich má zádržné právo, kým druhá strana neponúkne vrátenie získaného protiplnenia alebo nezaručí nárok na jeho vrátenie.“

18

Článok 497 Občianskeho zákonníka znie:

„Predchádzajúci článok sa uplatní mutatis mutandis v prípade ukončenia alebo neplatnosti zmluvy.“

19

Článok 5 ods. 1, 3 a 4 ustawa – Kodeks cywilny oraz niektórych innych ustaw (zákon, ktorým sa mení Občiansky zákonník a niektoré ďalšie zákony) z 13. apríla 2018 (Dz. U. z roku 2018, položka 1104) stanovuje:

„1.   Ustanovenia [Občianskeho zákonníka] v znení tohto zákona sa uplatňujú odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona na nároky, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a ktoré k tomuto dňu ešte neboli premlčané.

3.   Ustanovenia [Občianskeho zákonníka] v doteraz platnom znení sa uplatňujú na nároky spotrebiteľov, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a k tomuto dňu ešte neboli premlčané, pričom premlčacie lehoty sú vymedzené v článku 118 a článku 125 ods. 1 [Občianskeho zákonníka].

4.   Na premlčané nároky voči spotrebiteľovi, v súvislosti s ktorými ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona nebola vznesená žiadna námietka premlčania, sa od tohto dňa vzťahujú účinky premlčania uvedené v [Občianskom zákonníku] v znení tohto zákona.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

20

Dňa 7. septembra 2007 TL a WE uzavreli s bankou, ktorej právnym nástupcom je Getin Noble Bank, zmluvu o hypotekárnom úvere, vyjadrenom v poľských zlotých a indexovanom na švajčiarsky frank (ďalej len „zmluva o úvere“).

21

Podľa tejto zmluvy bola suma úveru v poľských zlotých prepočítaná na sumu vyjadrenú vo švajčiarskych frankoch. Na účely prepočtu banka použila nákupný kurz tejto poslednej uvedenej meny stanovený v jej tabuľke výmenných kurzov (ďalej len „konverzné doložky“). TL a WE boli povinní platiť mesačné splátky v poľských zlotých vo výške zodpovedajúcej mesačnej splátke vyjadrenej vo švajčiarskych frankoch.

22

Dňa 27. júla 2017 TL a WE zaslali banke Getin Noble Bank sťažnosť, v ktorej tvrdili, že konverzné doložky sú nekalé, a požiadali túto banku, aby im vrátila mesačné splátky, ktoré jej už podľa týchto konverzných doložiek zaplatili.

23

Dňa 28. septembra 2017 TL a WE podali žalobu, v ktorej jednak tvrdili, že konverzné doložky sú protiprávne, a jednak, že zmluva o úvere je neplatná. V priebehu konania rozhodujúci súd informoval TL a WE, že v prípade, že tieto podmienky budú vyhlásené za protiprávne, táto zmluva bude vyhlásená za neplatnú. Žalobcovia vo veci samej boli tiež informovaní, že v takom prípade budú povinní splatiť istinu úveru bezodkladne po tom, čo ich banka vyzve, a že táto banka od nich môže požadovať zaplatenie vyšších súm. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 12. novembra 2021, TL a WE potvrdili svoju vôľu nenahradiť uvedené doložky a neponechať uvedenú zmluvu v platnosti.

24

Medzitýmnym rozsudkom z 19. novembra 2021, ktorý nie je konečný, bola zmluva o úvere vyhlásená za neplatnú.

25

Dňa 9. júla 2021 bolo TL a WE doručené vyhlásenie od banky Getin Noble Bank, podľa ktorého táto banka vykonáva svoje právo zadržať prípadné plnenie v prospech TL a WE až dovtedy, kým jej neponúknu vrátenie protihodnoty za toto plnenie, teda sumu úveru, ktorú im banka poskytla na základe zmluvy o úvere, alebo zabezpečenie nároku na vrátenie tejto sumy.

26

Getin Noble Bank vzniesla námietku zadržania, ktorú vyvodzuje z nároku na vrátenie plnenia, ktorý má voči žalobcom vo veci samej, na účely vymáhania finančných prostriedkov, ktoré im boli vyplatené v rámci plnenia zmluvy o úvere. Uplatniteľnosť tejto námietky však závisí od otázky, či je tento nárok premlčaný.

27

TL a WE tvrdia, že premlčacia lehota v prípade nárokov banky Getin Noble Bank začala plynúť v deň, keď jej bola doručená sťažnosť uvedená v bode 22 tohto rozsudku, alebo v deň, keď jej bola doručená žaloba uvedená v bode 23 tohto rozsudku. Podľa žalobcov vo veci samej vzhľadom na to, že k týmto dvom udalostiam došlo v priebehu roka 2017, boli tieto nároky premlčané v roku 2020.

28

Getin Noble Bank tvrdí, že premlčacia lehota v prípade jej nárokov ešte nezačala plynúť. Podľa tejto banky táto lehota začína plynúť odo dňa, keď súd vydal konečné rozhodnutie o spore týkajúcom sa účinnosti konverzných doložiek a platnosti zmluvy o úvere.

29

Sąd Okręgowy w Warszawie (Krajský súd Varšava, Poľsko), ktorý je vnútroštátnym súdom, informuje Súdny dvor, že podľa uznesenia Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko) zo 7. mája 2021 je v prvom rade nekalá podmienka od začiatku zo zákona neúčinná a v druhom rade spotrebiteľ sa môže v primeranej lehote rozhodnúť, či s touto podmienkou súhlasí, a to tak v rámci súdneho konania, ako aj v rámci mimosúdneho konania, pokiaľ bol v plnom rozsahu informovaný o právnych dôsledkoch, ktoré môžu vyplynúť z definitívnej neúčinnosti uvedenej podmienky, vrátane dôsledkov týkajúcich sa prípadného následného zrušenia predmetnej zmluvy. Ak riadne informovaný spotrebiteľ odmietne udeliť súhlas s dotknutou nekalou podmienkou, táto podmienka sa stane neúčinnou.

30

Podľa vnútroštátneho súdu takýto výklad má za následok, že odo dňa, keď sa dotknutý spotrebiteľ rozhodne neudeliť svoj súhlas s takouto podmienkou, bez ktorej predmetná zmluva nemôže ďalej existovať, alebo odo dňa uplynutia tejto primeranej lehoty sa zmluva stáva definitívne neplatnou alebo, ak sú splnené podmienky na jej zachovanie pri uplatnení doplňujúceho ustanovenia, nadobúda účinnosť retroaktívne vo forme tohto ustanovenia.

31

V tejto súvislosti sa tento súd domnieva, že uplatnenie tohto výkladu vyvoláva určité problémy. V tejto súvislosti okrem toho, že dotknutý spotrebiteľ je povinný prejaviť svoju vôľu napadnúť predmetné nekalé podmienky a začať súdne konanie, z uvedeného výkladu jasne nevyplýva, kedy začínajú plynúť premlčacie lehoty. Hoci uvedený súd usudzuje, že tieto lehoty možno nájsť vo všeobecných ustanoveniach poľského práva, vyjadruje pochybnosti o zlučiteľnosti týchto ustanovení so smernicou 93/13.

32

Okrem toho sa vnútroštátny súd domnieva, že treba spresniť rozsah rozsudku z 29. apríla 2021, Bank BPH (C‑19/20, EU:C:2021:341). V tejto súvislosti tento súd žiada Súdny dvor, aby objasnil, či povinnosť informovať spotrebiteľa o účinkoch neúčinnosti nekalých podmienok zmluvy môže mať vplyv na žiadosti o vrátenie plnenia predložené po vyhlásení neplatnosti tejto zmluvy. Podľa vnútroštátneho súdu sa zdá, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že konštatovanie nekalej povahy zmluvnej podmienky znamená nielen to, že spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou, ale aj to, že má nárok na vrátenie, ktorého rozsah nemôže závisieť od dodatočných vyhlásení.

33

Vnútroštátny súd sa pýta, či má smernica 93/13 vplyv na poľské právne predpisy týkajúce sa premlčacích lehôt. V tejto súvislosti tento súd uvádza, že v poľskom práve je na jednej strane povinnosť vrátiť bezdôvodne poskytnuté plnenie vymáhateľná, ak nie je splnená bezodkladne po tom, čo bol dlžník dotknutého plnenia vyzvaný na jej splnenie, a na druhej strane v prípade, že vymáhateľnosť nároku závisí od konkrétneho úkonu oprávnenej osoby, premlčacia lehota začína plynúť odo dňa, keď sa nárok stal vymáhateľný, ak by oprávnená osoba konala čo najskôr. Uvedený súd spresňuje, že to treba chápať v tom zmysle, že premlčacia lehota v prípade takéhoto úkonu začína plynúť odo dňa, ktorý nie je presne vymedzený, ale ktorý je určený uplynutím času odo dňa, keď bolo poskytnuté bezdôvodné plnenie, čo umožňuje, aby osoba, ktorá toto plnenie poskytla, po prvé vyzvala príjemcu tohto plnenia na jeho vrátenie, po druhé, aby ho na túto výzvu upozornila, a po tretie, aby príjemca tohto plnenia toto plnenie „bezodkladne“ vrátil.

34

Vnútroštátny súd sa však pýta na súlad výkladu týchto pravidiel, ktorý podal Sąd Najwyższy (Najvyšší súd), s právom Únie. V tejto súvislosti vnútroštátny súd uvádza, že v súlade s týmto výkladom premlčacia lehota na podanie žaloby o vydanie plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu, ktorú má predajca alebo dodávateľ k dispozícii z dôvodu neplatnosti zmluvy súvisiacej s nekalou povahou podmienky tejto zmluvy, môže začať plynúť až po tom, čo sa dotknutá zmluva stala definitívne neúčinnou. Táto zmluva by sa pritom nachádzala v situácii pozastavenej neúčinnosti dovtedy, kým by ju dotknutý spotrebiteľ neukončil, čo by mohol kedykoľvek urobiť buď tým, že by súhlasil s tým, že bude touto podmienkou viazaný, alebo tým, že by ju odmietol. Pokiaľ ide o premlčaciu lehotu na podanie žaloby o vydanie plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu, ktorú má tento spotrebiteľ k dispozícii, tento súd spresňuje, že táto lehota nemôže začať plynúť predtým, ako sa uvedený spotrebiteľ dozvedel alebo sa mal dozvedieť o nekalej povahe uvedenej podmienky.

35

Podľa vnútroštátneho súdu, hoci začiatok premlčacej lehoty na podanie žaloby predajcu alebo dodávateľa o vydanie plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu závisí od aktívneho konania spotrebiteľa, nič to nemení na skutočnosti, že predajca alebo dodávateľ môže byť zbavený akejkoľvek zodpovednosti, pokiaľ ide o nekalé podmienky uvedené v zmluve, pod podmienkou, že spotrebiteľ neuskutoční žiadny úkon, ktorým by napadol túto zmluvu a uplatnil svoje práva. Tento výklad sa podľa názoru tohto súdu zdá byť v rozpore so smernicou 93/13, keďže predajca alebo dodávateľ, ktorý vie, že spotrebiteľ môže stratiť svoj nárok z dôvodu jeho premlčania, nie je odradený od zavedenia nekalých podmienok do zmlúv a navyše by bol nielen v pokušení takéto podmienky uplatňovať, ale aj pokračovať v plnení týchto zmlúv, pričom by využil skutočnosť, že spotrebiteľ si nemusí byť nevyhnutne vedomý svojich práv.

36

Okrem toho sa vnútroštátny súd pýta na zlučiteľnosť dodatočných požiadaviek uložených spotrebiteľovi, ktoré súvisia s tým, že spotrebiteľ musí okrem jasne vymedzených nárokov predložiť aj vyhlásenie, podľa ktorého si je vedomý dôsledkov napadnutia predmetných nekalých zmluvných podmienok, so smernicou 93/13. Ak však spotrebiteľ podá mimosúdnu žiadosť o vrátenie plnenia, predajca alebo dodávateľ, ktorému je takáto žiadosť adresovaná, si nemôže byť istý, či tento spotrebiteľ bol riadne informovaný o dôsledkoch zrušenia dotknutej zmluvy, ako to vyžaduje právo Únie. Zdá sa, že tento súd sa domnieva, že z takéhoto konštatovania vyplýva, že spotrebiteľ je okrem sťažnosti povinný urobiť aj dodatočné vyhlásenia, a dokonca nechať preskúmať túto sťažnosť v rámci súdneho konania.

37

V tejto súvislosti vnútroštátny súd spresňuje, že v priebehu súdneho konania možno absenciu takéhoto vyhlásenia nahradiť tým, že rozhodujúci súd si splní povinnosť informovať dotknutého spotrebiteľa o týchto dôsledkoch, a tým, že zachová návrh spotrebiteľa na vrátenie.

38

Podľa tohto súdu záver, ku ktorému Súdny dvor dospel v rozsudku z 29. apríla 2021, Bank BPH (C‑19/20, EU:C:2021:341), podľa ktorého vnútroštátny súd, ktorý konštatuje nekalú povahu podmienky zmluvy uzavretej predajcom alebo dodávateľom so spotrebiteľom, má povinnosť informovať spotrebiteľa o dôsledkoch zrušenia tejto zmluvy bez ohľadu na to, či je tento spotrebiteľ zastúpený právnym zástupcom, musí byť vyhradený pre také skutočnosti, o aké išlo vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, teda keď tento vnútroštátny súd preskúmal ex offo platnosť uvedenej zmluvy. Vnútroštátny súd sa domnieva, že extenzívny výklad tohto záveru by nebol v súlade so systémom ochrany spotrebiteľov, ktorý je založený na zásade, podľa ktorej priemerný spotrebiteľ, ktorý je riadne informovaný, primerane pozorný a obozretný, požíva ochranu bez toho, aby „na účely uznania, že jeho vyhlásenie vyvolalo predpokladané účinky, vyžadoval samostatné overenie vedomostí spotrebiteľa“.

39

Okrem toho výklad, ktorý podal Sąd Najwyższy (Najvyšší súd), by mal za následok aj to, že predajca alebo dodávateľ sa dostane do omeškania s plnením až v deň nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým sa konštatuje neplatnosť zmluvy z dôvodu nekalých podmienok, čo vylučuje právo dotknutého spotrebiteľa na zaplatenie úrokov za obdobie odo dňa predloženia žiadosti o vrátenie do dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Predajcov alebo dodávateľov by to podnecovalo k tomu, aby v rozpore so smernicou 93/13 systematicky odmietali takéto žiadosti a spoliehali sa na to, že na jednej strane sa niektorí spotrebitelia vzdajú domáhania sa svojich práv na súde a na druhej strane, že aj keby niektorí spotrebitelia podali žalobu na súde, dotknutí predajcovia alebo dodávatelia by neboli vystavení praktickým dôsledkom omeškania so zaplatením.

40

Vnútroštátny súd sa tiež pýta, či by podmienenie definitívne nezáväznej povahy zmluvy konečným rozhodnutím súdu v spore o nekalej povahe podmienok tejto zmluvy neviedlo k podstatnému oslabeniu postavenia dotknutého spotrebiteľa, ktoré by mohlo ohroziť dosiahnutie cieľov smernice 93/13.

41

Za predpokladu, že smernica 93/13 nebráni tomu, aby dôsledky neplatnosti zmluvy nastali až po tom, čo dotknutý spotrebiteľ vyhlásil, že bol v plnom rozsahu informovaný o účinkoch, ktoré vyplývajú z tejto neplatnosti, sa vnútroštátny súd pýta, či táto smernica vyžaduje, aby predajca alebo dodávateľ, ktorému je adresovaná žiadosť o vrátenie, bol povinný z vlastnej iniciatívy overiť, či si je dotknutý spotrebiteľ vedomý týchto účinkov.

42

V tejto súvislosti tento súd uvádza, že v poľskom práve začiatok premlčacej lehoty v prípade nárokov predajcu alebo dodávateľa vyplývajúcich z neúčinnosti zmluvy závisí od okamihu, v ktorom tento predajca alebo dodávateľ mohol vyzvať dotknutého spotrebiteľa na vrátenie predmetného plnenia. Podľa tohto súdu, ak sa pripustí, že jednostranná neúčinnosť nekalých zmluvných podmienok bráni takejto výzve, vzniká otázka, či je úlohou predajcu alebo dodávateľa, aby overil účinnosť výzvy na plnenie, ktorú mu adresoval spotrebiteľ, najmä tým, že mu poskytne vysvetlenia týkajúce sa vzájomných práv a povinností v prípade zrušenia zmluvy.

43

Za predpokladu, že by začiatok plynutia premlčacej lehoty v prípade nárokov predajcu alebo dodávateľa súvisiacich s neúčinnosťou zmluvy bolo možné podmieniť akoukoľvek udalosťou, ktorá nastane po tom, čo tento predajca alebo dodávateľ prijal žiadosť dotknutého spotrebiteľa o vrátenie plnenia, alebo akýmkoľvek iným spochybnením účinnosti alebo zákonnosti predmetných zmluvných podmienok, sa uvedený súd pýta na zlučiteľnosť takéhoto riešenia so smernicou 93/13 vzhľadom na to, že v poľskom práve táto lehota začína plynúť až vtedy, keď bola zmluva s konečnou platnosťou vyhlásená za neplatnú.

44

Okrem toho sa vnútroštátny súd pýta, či je situácia, v ktorej sú nároky spotrebiteľa na vrátenie plnenia voči predajcovi alebo dodávateľovi premlčané nezávisle od premlčania nárokov dotknutého predajcu alebo dodávateľa na vrátenie plnenia, v súlade so smernicou 93/13, keďže by to mohlo viesť k tomu, že tieto nároky by boli premlčané predtým, ako si tento predajca alebo dodávateľ uplatní svoje zádržné právo, pokiaľ ide o všetky plnenia, ktoré tomuto spotrebiteľovi poskytol. V takom prípade by čiastočné vrátenie plnení, ktoré poskytol spotrebiteľ, zo strany predajcu alebo dodávateľa bolo podmienené ponukou spotrebiteľa na vrátenie všetkých plnení, ktoré mu tento predajca alebo dodávateľ poskytol.

45

Vnútroštátny súd sa pýta, či by bolo v súlade so smernicou 93/13, ak by sa pripustilo, že predajca alebo dodávateľ je v omeškaní nie od okamihu, keď bol vyzvaný na vrátenie plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu, ale až od okamihu, keď sa preukáže, že dotknutý spotrebiteľ má vedomosť o účinkoch neplatnosti predmetnej zmluvy a že sa vzdáva ochrany proti týmto účinkom. Takýto výklad by viedol k tomu, že spotrebiteľ by bol zbavený práva na úroky z omeškania za obdobie, ktoré by vzhľadom na dĺžku súdneho konania mohlo trvať až niekoľko rokov.

46

Uvedený súd informuje Súdny dvor, že podľa výkladu poľského práva, ktorý vo všeobecnosti pripúšťajú poľské súdy, má výkon zádržného práva dlžníkom za následok ukončenie stavu omeškania. Skutočnosť, že dlžník si nesplnil svoju povinnosť, je pritom predbežnou podmienkou povinnosti zaplatiť úroky z omeškania. Tento výklad je teda založený na zásade, že dotknutý dlžník je pripravený poskytnúť plnenie, ale má právo uplatniteľné voči svojmu veriteľovi, ktoré ho zbavuje povinnosti poskytnúť plnenie bezodkladne.

47

V rámci sporov týkajúcich sa práv založených na smernici 93/13 takí predajcovia alebo dodávatelia, ako je žalovaná vo veci samej, spochybňujú dôvodnosť nárokov spotrebiteľov, a preto nie sú ochotní vrátiť týmto spotrebiteľom predmetné plnenia. Vnútroštátny súd však vyjadruje vážne pochybnosti v súvislosti s tým, či je výklad pravidiel poľského práva, ktoré sa týkajú premlčacích lehôt, zo strany poľských súdov zlučiteľný so smernicou 93/13, keďže tento výklad by mal za následok, že predajcovia alebo dodávatelia by odmietali oprávnené nároky spotrebiteľov, pričom by neniesli zodpovednosť za neoprávnené použitie predmetných finančných prostriedkov a ich oneskorené vrátenie dotknutým spotrebiteľom.

48

Za týchto podmienok Sąd Okręgowy w Warszawie (Krajský súd Varšava) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Je s článkom 6 ods. 1 a článkom 7 ods. 1 smernice [93/13] zlučiteľný výklad vnútroštátneho práva v tom zmysle, že ak zmluva nemôže zostať záväzná po odstránení protiprávnych zmluvných podmienok, [ktoré obsahuje], premlčacia lehota v prípade nárokov [predajcu alebo dodávateľa] na vrátenie plnenia začína plynúť od jednej z týchto skutočností:

a)

uplatnenie nárokov alebo námietok spotrebiteľom voči predajcovi alebo dodávateľovi, ktoré sa zakladajú na protiprávnej povahe zmluvných podmienok, alebo to, že súd poskytne informácie o možnosti kvalifikovať zmluvné podmienky ako protiprávne, alebo

b)

vyhlásenie spotrebiteľa, že mu boli poskytnuté úplné informácie o účinkoch (právnych dôsledkoch) v súvislosti s nemožnosťou ďalšej záväznosti zmluvy, vrátane informácií o možnosti predajcu alebo dodávateľa uplatniť si nároky na vrátenie plnenia a o rozsahu týchto nárokov, alebo

c)

preverenie v súdnom konaní, pokiaľ ide o znalosť (vedomosť) spotrebiteľa týkajúcu sa účinkov (právnych dôsledkov) nemožnosti ďalšej záväznosti zmluvy, alebo poučenie o takýchto účinkoch zo strany súdu, alebo

d)

vydanie právoplatného rozsudku súdu, ktorým sa rozhodlo o spore medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom?

2.

Je s článkom 6 ods. 1 a článkom 7 ods. 1 smernice [93/13] zlučiteľný výklad vnútroštátneho práva v tom zmysle, že v prípade nemožnosti ďalšej záväznosti zmluvy po tom, čo z nej boli vypustené protiprávne podmienky, [ktoré obsahuje], predajca alebo dodávateľ, voči ktorému spotrebiteľ uplatňuje nároky súvisiace s existenciou protiprávnych podmienok v zmluve, nie je povinný prijať samostatné opatrenia s cieľom overiť, či spotrebiteľ vie o účinkoch odstránenia protiprávnych podmienok alebo o nemožnosti ďalšej záväznosti zmluvy?

3.

Je s článkom 6 ods. 1 a článkom 7 ods. 1 smernice [93/13] zlučiteľný výklad vnútroštátneho práva v tom zmysle, že v prípade nemožnosti ďalšej záväznosti zmluvy po tom, čo z nej boli vypustené protiprávne podmienky, [ktoré obsahuje], premlčacia lehota v prípade nároku spotrebiteľa na vrátenie plnenia začína plynúť pred začiatkom plynutia premlčacej lehoty v prípade nároku predajcu alebo dodávateľa na vrátenie plnenia?

4.

Je s článkom 7 ods. 1 smernice [93/13] zlučiteľný výklad vnútroštátneho práva v tom zmysle, že v prípade nemožnosti ďalšej záväznosti zmluvy po tom, čo z nej boli vypustené protiprávne podmienky, [ktoré obsahuje], má predajca alebo dodávateľ právo podmieniť vrátenie plnení prijatých od spotrebiteľa tým, že spotrebiteľ súčasne ponúkne vrátenie plnení prijatých od predajcu alebo dodávateľa, alebo spotrebiteľ zaručí toto vrátenie bez toho, aby sa pri určení výšky plnenia, ktoré má spotrebiteľ poskytnúť, zohľadnili sumy, v prípade ktorých je nárok na vrátenie premlčaný?

5.

Je s článkom 7 ods. 1 smernice [93/13] zlučiteľný výklad vnútroštátneho práva v tom zmysle, že v prípade nemožnosti ďalšej záväznosti zmluvy po tom, čo z nej boli vypustené protiprávne podmienky, [ktoré obsahuje], spotrebiteľ nebude mať právo na všetky úroky… alebo ich časť za obdobie od doručenia výzvy predajcovi alebo dodávateľovi na vrátenie plnení, vrátane prípadu, keď predajca alebo dodávateľ uplatní právo uvedené vo štvrtej otázke?“

O právomoci Súdneho dvora

49

Getin Noble Bank tvrdí, že cieľom návrhu na začatie prejudiciálneho konania je v podstate získať od Súdneho dvora výklad poľského práva, čo nepatrí do právomoci Súdneho dvora.

50

V tejto súvislosti treba uviesť, že tvrdenie, ktoré uviedla Getin Noble Bank, spočíva na nesprávnom predpoklade, podľa ktorého výkon práva členských štátov definovať podmienky, v rámci ktorých sa určuje nekalá povaha podmienky obsiahnutej v zmluve a platia konkrétne právne účinky tohto určenia, nepatrí do pôsobnosti práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2016, Gutiérrez Naranjo a i., C‑154/15, C‑307/15 a C‑308/15, EU:C:2016:980, bod 66).

51

Súdny dvor už totiž rozhodol, že vnútroštátny právny rámec ochrany, ktorú spotrebiteľom zaručuje smernica 93/13, nemôže zmeniť rozsah a v dôsledku toho ani podstatu tejto ochrany a takisto spochybniť posilnenie účinnosti uvedenej ochrany prijatím jednotných právnych pravidiel týkajúcich sa nekalých podmienok, o čo sa snažil normotvorca Európskej únie, ako je uvedené aj v desiatom odôvodnení tejto smernice [rozsudok z 15. júna 2023, Bank M. (Dôsledky vyhlásenia zmluvy za neplatnú), C‑520/21, EU:C:2023:478, bod 60 a citovaná judikatúra].

52

V rozsahu, v akom sa tvrdenie banky Getin Noble Bank týka prvej prejudiciálnej otázky a skutočnosti, že táto otázka nespresňuje, ktorý výklad poľského práva uvedený v tejto otázke pod písmenami a) až d) je výklad prijatý v poľskom právnom poriadku, treba v prvom rade uviesť, že podľa ustálenej judikatúry platí, že hoci pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzuje na vlastnú zodpovednosť a ktorých správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti, nič to nemení na tom, že konanie upravené v článku 267 ZFEÚ predstavuje nástroj spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi, prostredníctvom ktorého Súdny dvor poskytuje týmto súdom prvky výkladu práva Únie, ktoré potrebujú na vyriešenie sporov, ktoré im boli predložené. Odôvodnením návrhu na začatie prejudiciálneho konania nie je formulovanie poradných názorov na všeobecné alebo hypotetické otázky, ale potreba, ktorá je vnútorne spätá s efektívnym riešením určitého sporu. Ako vyplýva zo samotného znenia článku 267 ZFEÚ, požadované rozhodnutie o prejudiciálnej otázke musí byť „nevyhnutné“ na to, aby umožnilo vnútroštátnemu súdu „vydať rozsudok“ vo veci, ktorá mu bola predložená (uznesenie zo 7. apríla 2022, J.P.,C‑521/20, EU:C:2022:293, bod 17 a citovaná judikatúra).

53

V druhom rade v rámci konania zavedeného článkom 267 ZFEÚ Súdny dvor nemá právomoc vyjadrovať sa ani k výkladu vnútroštátnych právnych a správnych predpisov, ani k súladu takýchto predpisov s právom Únie. Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že v rámci návrhu na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ môže Súdny dvor uskutočniť výklad práva Únie iba v hraniciach právomocí, ktoré boli zverené Únii (uznesenie z 10. januára 2022, Anatecor,C‑400/21, EU:C:2022:30, bod 13 a citovaná judikatúra).

54

Vzhľadom na to Súdnemu dvoru v prípade otázok, ktoré sú nesprávne formulované alebo prekračujúce rámec funkcií, ktoré mu zveruje článok 267 ZFEÚ, prináleží, aby zo všetkých informácií, ktoré poskytol vnútroštátny súd, a najmä z odôvodnenia rozhodnutia vnútroštátneho súdu, vybral tie prvky práva Únie, ktoré si so zreteľom na predmet sporu vyžadujú výklad (pozri v tomto zmysle uznesenie z 10. januára 2022, Anatecor, C‑400/21, EU:C:2022:30, bod 15 a citovanú judikatúru).

55

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania na jednej strane vyplýva, že Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) vo svojom uznesení zo 7. mája 2021 prijal výklad poľského práva, podľa ktorého premlčacia lehota v prípade nárokov predajcov alebo dodávateľov, ktoré vyplývajú z neplatnosti zmluvy o hypotekárnom úvere obsahujúcej nekalé podmienky, začína plynúť až vtedy, keď sa táto zmluva stane definitívne neúčinnou alebo keď rozsudok, ktorým sa konštatuje neplatnosť uvedenej zmluvy, nadobudne právoplatnosť.

56

Na druhej strane vnútroštátny súd vzhľadom na pochybnosti, ktoré má v súvislosti so súladom tohto výkladu vnútroštátneho práva so smernicou 93/13, pokiaľ ide o začiatok plynutia premlčacej lehoty v prípade nárokov na vrátenie plnenia vyplývajúcich z neplatnosti zmluvy z dôvodu nekalých podmienok, ktoré obsahuje táto zmluva, nežiada Súdny dvor, aby sám vyložil vnútroštátne právo, ale uvádza rôzne možné začiatky plynutia tejto lehoty, a v podstate sa Súdneho dvora pýta, či sa článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 majú vykladať v tom zmysle, že bránia alebo nebránia takýmto možnostiam.

57

V dôsledku toho nemožno prijať záver, že prvá otázka sa týka výkladu poľského práva, a preto treba tvrdenie banky Getin Noble Bank založené na nedostatku právomoci Súdneho dvora zamietnuť.

58

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Súdny dvor má právomoc rozhodnúť o návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

O prejudiciálnych otázkach

O prvej a tretej otázke

59

Svojou prvou a treťou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení so zásadou efektivity majú vykladať v tom zmysle, že bránia súdnemu výkladu vnútroštátneho práva, podľa ktorého v nadväznosti na vyhlásenie neplatnosti zmluvy o hypotekárnom úvere, ktorú so spotrebiteľom uzavrel predajca alebo dodávateľ, z dôvodu nekalých podmienok obsiahnutých v tejto zmluve začína premlčacia lehota v prípade nárokov tohto predajcu alebo dodávateľa, ktoré vyplývajú z neplatnosti uvedenej zmluvy, plynúť až odo dňa, keď sa táto zmluva stane definitívne neúčinnou, zatiaľ čo premlčacia lehota v prípade nárokov tohto spotrebiteľa, ktoré vyplývajú z neplatnosti tej istej zmluvy, začína plynúť odo dňa, keď sa tento spotrebiteľ dozvedel alebo sa mohol dozvedieť o nekalej povahe podmienky spôsobujúcej túto neplatnosť.

60

V prvom rade treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v prípade neexistencie osobitnej právnej úpravy Únie v danej oblasti patria podmienky uplatnenia ochrany spotrebiteľov stanovenej v smernici 93/13 do pôsobnosti vnútroštátneho právneho poriadku členských štátov na základe zásady ich procesnej autonómie. Tieto podmienky však nesmú byť menej priaznivé než podmienky upravujúce podobné vnútroštátne situácie (zásada ekvivalencie), ani byť upravené tak, aby výkon práv priznaných právnym poriadkom Únie v praxi znemožňovali alebo nadmerne sťažovali (zásada efektivity) [rozsudok z 8. septembra 2022, D.B.P. a i. (Hypotekárny úver vyjadrený v cudzích menách), C‑80/21 až C‑82/21, EU:C:2022:646, bod 86, ako aj citovaná judikatúra].

61

V druhom rade, pokiaľ ide o zásadu efektivity, treba uviesť, že každý prípad, v ktorom je nastolená otázka, či vnútroštátne procesné ustanovenie vedie k nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu výkonu práva Únie, sa musí skúmať s prihliadnutím na postavenie tohto ustanovenia v celom konaní, na jeho priebeh a jeho osobitosti na jednotlivých vnútroštátnych súdoch. Z tohto hľadiska treba v prípade potreby vziať do úvahy zásady, ktoré sú základom vnútroštátneho súdneho systému, akými sú ochrana práva na obranu, zásada právnej istoty a riadneho priebehu konania [rozsudok z 8. septembra 2022, D.B.P. a i. (Hypotekárny úver vyjadrený v cudzích menách), C‑80/21 až C‑82/21, EU:C:2022:646, bod 87, ako aj citovaná judikatúra].

62

V treťom a poslednom rade Súdny dvor spresnil, že povinnosť členských štátov zabezpečiť efektivitu práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie, zahŕňa, najmä pokiaľ ide o práva vyplývajúce zo smernice 93/13, požiadavku účinnej súdnej ochrany zakotvenú tiež v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, ktorá platí najmä pre definíciu procesných podmienok žalôb založených na takýchto právach [rozsudok z 8. septembra 2022, D.B.P. a i. (Hypotekárny úver vyjadrený v cudzích menách), C‑80/21 až C‑82/21, EU:C:2022:646, bod 88, ako aj citovaná judikatúra].

63

V prejednávanej veci sa prvá a tretia otázka konkrétne týkajú prípadnej asymetrie právnych prostriedkov stanovených poľským právom na jednej strane v prípade predajcov alebo dodávateľov a na druhej strane v prípade spotrebiteľov, pokiaľ ide o začiatok plynutia premlčacej lehoty v prípade nárokov na vrátenie plnenia, ktoré vyplývajú z neplatnosti zmluvy z dôvodu nekalých podmienok obsiahnutých v tejto zmluve.

64

V tejto súvislosti Súdny dvor v rámci veci týkajúcej sa stanovenia časového obmedzenia právomoci súdu neuplatniť nekalú podmienku ex offo alebo na základe námietky vznesenej spotrebiteľom konštatoval, že stanovenie takéhoto obmedzenia by mohlo narušiť účinnosť ochrany stanovenej v článkoch 6 a 7 smernice 93/13, keďže na to, aby spotrebitelia boli zbavení tejto ochrany, by stačilo, aby predajcovia alebo dodávatelia počkali na uplynutie lehoty stanovenej vnútroštátnym zákonodarcom a až potom sa domáhali plnenia nekalých podmienok, ktoré naďalej používajú v zmluvách (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. novembra 2002, Cofidis, C‑473/00, EU:C:2002:705, bod 35).

65

V rovnakom duchu generálna advokátka Kokott v bodoch 63 až 67 návrhov, ktoré predniesla vo veciach Cofidis a OPR‑Finance (C‑616/18 a C‑679/18, EU:C:2019:975), týkajúcich sa výkladu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 2008, s. 66), v podstate konštatovala, že rozdielne vnútroštátne premlčacie lehoty stanovené na jednej strane pre predajcov alebo dodávateľov a na druhej strane pre spotrebiteľov vytvárajú asymetriu právnych prostriedkov, ktoré môžu ohroziť účinnosť ochrany stanovenej touto smernicou.

66

Situácia, v ktorej premlčacia lehota v prípade nárokov spotrebiteľa vyplývajúcich z neplatnosti zmluvy o hypotekárnom úvere začína plynúť predo dňom, keď súd rozhodne o definitívnej neúčinnosti tejto zmluvy, hoci táto lehota neuplynie skôr, ako sa tento spotrebiteľ dozvedel alebo sa mohol dozvedieť o svojich právach, zatiaľ čo premlčacia lehota stanovená v prípade zodpovedajúcich nárokov predajcu alebo dodávateľa začína plynúť v deň, keď súd túto definitívnu neúčinnosť konštatuje, obsahuje asymetriu, ktorá môže narušiť ochranu uvedeného spotrebiteľa zaručenú smernicou 93/13.

67

V tejto súvislosti treba na jednej strane pripomenúť, že zmluvy o hypotekárnom úvere sa vo všeobecnosti vykonávajú počas dlhých období, takže dokonca aj premlčacia lehota šesť alebo desať rokov uplatniteľná na nároky spotrebiteľov na vrátenie plnenia sa môže za určitých podmienok ukázať ako nezlučiteľná so zásadou efektivity [pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. septembra 2022, D.B.P. a i. (Hypotekárny úver vyjadrený v cudzích menách), C‑80/21 až C‑82/21, EU:C:2022:646, bod 100].

68

Na druhej strane treba uviesť, že spotrebiteľ má právo uplatniť si práva, ktoré mu vyplývajú zo smernice 93/13, tak pred súdom, ako aj, ako v prejednávanej veci, mimosúdnou cestou, aby mohol prípadne napraviť nekalú povahu podmienky tým, že ju zmení zmluvne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. apríla 2021, Bank BPH, C‑19/20, EU:C:2021:341, bod 49), pričom toto právo nie je vnútroštátnym právom obmedzené.

69

Z bodu 29 tohto rozsudku tak vyplýva, že podľa výkladu poľského práva, ktorý podal Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) vo svojom uznesení zo 7. mája 2021, spotrebiteľ, pokiaľ je plne informovaný o právnych dôsledkoch definitívnej neúčinnosti nekalej podmienky, môže udeliť alebo neudeliť svoj súhlas s touto podmienkou tak v rámci súdneho konania, ako aj v rámci mimosúdneho konania.

70

Keďže však nemožno vylúčiť, čo však musí overiť vnútroštátny súd, že podľa poľského práva sa predpokladá, že spotrebiteľ, ktorý podá mimosúdnu sťažnosť, pozná svoje práva, ktoré mu vyplývajú zo smernice 93/13, pokiaľ je táto sťažnosť doplnená o výslovné vyhlásenie, že mu boli poskytnuté úplné informácie o dôsledkoch prípadnej neplatnosti predmetnej zmluvy, nie je vylúčené riziko, že premlčacia lehota v prípade nárokov spotrebiteľa vyplývajúcich z neplatnosti zmluvy o hypotekárnom úvere uplynie ešte predtým, ako začne plynúť premlčacia lehota stanovená pre príslušné nároky dotknutého predajcu alebo dodávateľa.

71

Okrem toho podľa informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom uvedených v bode 39 tohto rozsudku výklad poľského práva, ktorý podal Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) vo svojom uznesení zo 7. mája 2021, z ktorého vyplýva, že premlčacia lehota v prípade nárokov predajcu alebo dodávateľa začína plynúť až odo dňa, keď rozsudok konštatujúci neplatnosť predmetnej zmluvy o hypotekárnom úvere nadobudne právoplatnosť, by mal tiež za následok, že tento predajca alebo dodávateľ je v omeškaní s plnením tejto zmluvy až od tohto dňa. Preto by dotknutý spotrebiteľ za predpokladu, že by jeho nároky na vrátenie plnenia neboli premlčané, nemohol získať úroky z omeškania odo dňa predloženia žiadosti o vrátenie súm zaplatených na základe nekalých podmienok nachádzajúcich sa v uvedenej zmluve, čo by v rozpore so smernicou 93/13 podnecovalo uvedeného predajcu alebo dodávateľa k systematickému odmietnutiu takýchto žiadostí.

72

Asymetria právnych prostriedkov, o akú ide vo veci samej, tak môže predajcu alebo dodávateľa motivovať k tomu, aby v nadväznosti na mimosúdnu sťažnosť spotrebiteľa zostal nečinný alebo pokračoval v mimosúdnej fáze predlžovaním rokovaní, aby premlčacia lehota v prípade nárokov spotrebiteľa uplynula, pričom na jednej strane premlčacia lehota stanovená pre jeho vlastné nároky začne plynúť až odo dňa, keď súd určí, že predmetná zmluva o hypotekárnom úvere je definitívne neúčinná, a na druhej strane dĺžka mimosúdnej fázy nemá vplyv na úroky, ktoré prináležia spotrebiteľovi.

73

Takáto asymetria teda môže byť v rozpore jednak so zásadou efektivity uvedenou v bodoch 60 a 61 tohto rozsudku, podľa ktorej podmienky uplatnenia ochrany spotrebiteľov stanovenej smernicou 93/13 nesmú byť upravené tak, aby prakticky znemožnili alebo nadmerne sťažili výkon práv priznaných právnym poriadkom Únie.

74

V druhom a poslednom rade takáto asymetria môže narušiť odradzujúci účinok, ktorý sa má podľa článku 6 ods. 1 smernice 93/13 v spojení s článkom 7 ods. 1 tejto smernice spájať s určením nekalej povahy podmienok obsiahnutých v zmluvách, ktoré predajca alebo dodávateľ uzavrel so spotrebiteľom [pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júna 2023, Bank M. (Dôsledky vyhlásenia zmluvy za neplatnú), C‑520/21, EU:C:2023:478, bod 58 a citovanú judikatúru].

75

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú a tretiu otázku odpovedať tak, že článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení so zásadou efektivity sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia súdnemu výkladu vnútroštátneho práva, podľa ktorého v nadväznosti na vyhlásenie neplatnosti zmluvy o hypotekárnom úvere, ktorú so spotrebiteľom uzavrel predajca alebo dodávateľ, z dôvodu nekalých podmienok obsiahnutých v tejto zmluve začína premlčacia lehota v prípade nárokov tohto predajcu alebo dodávateľa, ktoré vyplývajú z neplatnosti uvedenej zmluvy, plynúť až odo dňa, keď sa táto zmluva stane definitívne neúčinnou, zatiaľ čo premlčacia lehota v prípade nárokov tohto spotrebiteľa, ktoré vyplývajú z neplatnosti tej istej zmluvy, začína plynúť odo dňa, keď sa tento spotrebiteľ dozvedel alebo sa mohol dozvedieť o nekalej povahe podmienky spôsobujúcej túto neplatnosť.

O druhej otázke

76

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 majú vykladať v tom zmysle, že bránia súdnemu výkladu vnútroštátneho práva, podľa ktorého neprináleží predajcovi alebo dodávateľovi, ktorý uzavrel zmluvu o hypotekárnom úvere so spotrebiteľom, aby overil, či si je tento spotrebiteľ vedomý účinkov odstránenia nekalých podmienok obsiahnutých v tejto zmluve alebo nemožnosti zachovania záväznosti tejto zmluvy v prípade odstránenia týchto podmienok.

77

V prvom rade treba pripomenúť, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o spore týkajúcom sa smernice 93/13, je povinný ex offo posúdiť nekalú povahu zmluvnej podmienky patriacej do pôsobnosti tejto smernice, a tým odstrániť nerovnováhu medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, hneď ako je oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. apríla 2016, Radlinger a Radlingerová, C‑377/14, EU:C:2016:283, bod 52, ako aj citovanú judikatúru).

78

S cieľom zabezpečiť ochranu požadovanú uvedenou smernicou môže byť nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán zo strany vnútroštátneho súdu rozhodujúceho o týchto sporoch (rozsudok z 21. apríla 2016, Radlinger a Radlingerová, C‑377/14, EU:C:2016:283, bod 53 a citovaná judikatúra).

79

Hoci je pravda, že Súdny dvor rozhodol, že systém stanovený smernicou 93/13 nemôže brániť tomu, aby zmluvné strany napravili nekalú povahu podmienky, ktorú zmluva obsahuje, tým, že ju zmenia zmluvne, pokiaľ na jednej strane vzdanie sa práva uplatniť nekalú povahu tejto podmienky zo strany spotrebiteľa vyplýva z jeho slobodného a vedomého súhlasu a na druhej strane nová pozmeňujúca podmienka nie je sama osebe nekalá, nič to nemení na tom, že takéto vzdanie sa práva, ako aj nekalá povaha novej pozmeňujúcej podmienky môžu byť predmetom nového sporu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. apríla 2021, Bank BPH, C‑19/20, EU:C:2021:341, body 4951).

80

Preto, hoci úverovým inštitúciám prináleží organizovať svoje činnosti v súlade so smernicou 93/13 [pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júna 2023, Bank M. (Dôsledky vyhlásenia zmluvy za neplatnú), C‑520/21, EU:C:2023:478, bod 83], nič to nemení na tom, že úverová inštitúcia nie je povinná overiť, či spotrebiteľ, s ktorým uzavrela zmluvu o hypotekárnom úvere, vie o účinkoch odstránenia nekalých podmienok uvedených v tejto zmluve.

81

V dôsledku toho treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia súdnemu výkladu vnútroštátneho práva, podľa ktorého neprináleží predajcovi alebo dodávateľovi, ktorý uzavrel zmluvu o hypotekárnom úvere so spotrebiteľom, aby overil, či si je tento spotrebiteľ vedomý účinkov odstránenia nekalých podmienok obsiahnutých v tejto zmluve alebo nemožnosti zachovania záväznosti tejto zmluvy v prípade odstránenia týchto podmienok.

O štvrtej otázke

82

Vzhľadom na odpoveď na prvú a tretiu otázku nie je potrebné odpovedať na štvrtú otázku položenú za predpokladu, že by smernica 93/13 nebránila tomu, aby nároky spotrebiteľa na vrátenie plnenia boli premlčané bez ohľadu na premlčanie nárokov predajcu alebo dodávateľa.

O piatej otázke

83

Svojou piatou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení so zásadou efektivity majú vykladať v tom zmysle, že bránia súdnemu výkladu vnútroštátneho práva, podľa ktorého v prípade, že zmluva o hypotekárnom úvere, ktorú predajca alebo dodávateľ uzavrel so spotrebiteľom, nemôže byť po odstránení nekalých podmienok uvedených v tejto zmluve naďalej záväzná, tento predajca alebo dodávateľ sa môže dovolávať zádržného práva, ktoré mu umožňuje podmieniť vrátenie plnení, ktoré prijal od tohto spotrebiteľa, tým, aby tento spotrebiteľ predložil ponuku na vrátenie plnení, ktoré sám prijal od uvedeného predajcu alebo dodávateľa, alebo záruku týkajúcu sa vrátenia týchto posledných uvedených plnení, pokiaľ výkon tohto zádržného práva zo strany toho istého predajcu alebo dodávateľa znamená pre uvedeného spotrebiteľa stratu práva na získanie úrokov z omeškania od uplynutia lehoty, ktorá bola dotknutému predajcovi alebo dodávateľovi poskytnutá na plnenie, po tom, čo bola tomuto predajcovi alebo dodávateľovi doručená výzva na vrátenie plnení, ktoré mu boli zaplatené na základe uvedenej zmluvy.

84

Zdá sa, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že v súlade so súdnym výkladom poľského práva v prípade neplatnosti zmluvy stav omeškania jednej zmluvnej strany zaniká tým, že táto zmluvná strana uplatnila právo na zadržanie plnenia, ktoré má poskytnúť druhej zmluvnej strane, kým táto druhá zmluvná strana neponúkne plnenie alebo neposkytne záruku plnenia, ktoré je povinná poskytnúť sama, takže v prípade absencie výkladu zo strany Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) v jeho uznesení zo 7. mája 2021 by úroky z omeškania boli splatné spotrebiteľovi od uplynutia lehoty, ktorá bola predajcovi alebo dodávateľovi poskytnutá na plnenie po tom, čo od spotrebiteľa dostal žiadosť v tomto zmysle, až do okamihu, keď bola vznesená námietka zadržania.

85

Vzhľadom na to, že podľa vysvetlení poskytnutých vnútroštátnym súdom z tohto uznesenia vyplýva, že predajca alebo dodávateľ sa nenachádza v omeškaní s plnením pred okamihom, keď sa zmluva o hypotekárnom úvere stane definitívne neúčinná, spotrebiteľ stráca nárok na časť alebo na všetky úroky z omeškania, čo ešte viac zhoršuje jeho právne a finančné postavenie.

86

Účinnosť ochrany, ktorú spotrebiteľom poskytuje smernica 93/13, by však bola narušená, ak by títo spotrebitelia v prípade, že sa dovolávajú práv, ktoré im vyplývajú z tejto smernice, boli vystavení riziku, že nezískajú úroky z omeškania zo súm, ktoré im majú byť vrátené z dôvodu neplatnosti takejto zmluvy, od uplynutia lehoty poskytnutej predajcovi alebo dodávateľovi na plnenie po tom, čo bola tomuto predajcovi alebo dodávateľovi doručená výzva na vrátenie týchto súm.

87

Na piatu otázku preto treba odpovedať tak, že článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení so zásadou efektivity sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia súdnemu výkladu vnútroštátneho práva, podľa ktorého v prípade, že zmluva o hypotekárnom úvere, ktorú predajca alebo dodávateľ uzavrel so spotrebiteľom, nemôže byť po odstránení nekalých podmienok uvedených v tejto zmluve naďalej záväzná, tento predajca alebo dodávateľ sa môže dovolávať zádržného práva, ktoré mu umožňuje podmieniť vrátenie plnení, ktoré prijal od tohto spotrebiteľa, tým, aby tento spotrebiteľ predložil ponuku na vrátenie plnení, ktoré sám prijal od uvedeného predajcu alebo dodávateľa, alebo záruku týkajúcu sa vrátenia týchto posledných uvedených plnení, pokiaľ výkon tohto zádržného práva zo strany toho istého predajcu alebo dodávateľa znamená pre uvedeného spotrebiteľa stratu práva na získanie úrokov z omeškania od uplynutia lehoty, ktorá bola dotknutému predajcovi alebo dodávateľovi poskytnutá na plnenie, po tom, čo bola tomuto predajcovi alebo dodávateľovi doručená výzva na vrátenie plnení, ktoré mu boli zaplatené na základe uvedenej zmluvy.

O trovách

88

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

 

Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto:

 

1.

Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v spojení so zásadou efektivity

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

bránia súdnemu výkladu vnútroštátneho práva, podľa ktorého v nadväznosti na vyhlásenie neplatnosti zmluvy o hypotekárnom úvere, ktorú so spotrebiteľom uzavrel predajca alebo dodávateľ, z dôvodu nekalých podmienok obsiahnutých v tejto zmluve začína premlčacia lehota v prípade nárokov tohto predajcu alebo dodávateľa, ktoré vyplývajú z neplatnosti uvedenej zmluvy, plynúť až odo dňa, keď sa táto zmluva stane definitívne neúčinnou, zatiaľ čo premlčacia lehota v prípade nárokov tohto spotrebiteľa, ktoré vyplývajú z neplatnosti tej istej zmluvy, začína plynúť odo dňa, keď sa tento spotrebiteľ dozvedel alebo sa mohol dozvedieť o nekalej povahe podmienky spôsobujúcej túto neplatnosť.

 

2.

Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

nebránia súdnemu výkladu vnútroštátneho práva, podľa ktorého neprináleží predajcovi alebo dodávateľovi, ktorý uzavrel zmluvu o hypotekárnom úvere so spotrebiteľom, aby overil, či si je tento spotrebiteľ vedomý účinkov odstránenia nekalých podmienok obsiahnutých v tejto zmluve alebo nemožnosti zachovania záväznosti tejto zmluvy v prípade odstránenia týchto podmienok.

 

3.

Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení so zásadou efektivity

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

bránia súdnemu výkladu vnútroštátneho práva, podľa ktorého v prípade, že zmluva o hypotekárnom úvere, ktorú predajca alebo dodávateľ uzavrel so spotrebiteľom, nemôže byť po odstránení nekalých podmienok uvedených v tejto zmluve naďalej záväzná, tento predajca alebo dodávateľ sa môže dovolávať zádržného práva, ktoré mu umožňuje podmieniť vrátenie plnení, ktoré prijal od tohto spotrebiteľa, tým, aby tento spotrebiteľ predložil ponuku na vrátenie plnení, ktoré sám prijal od uvedeného predajcu alebo dodávateľa, alebo záruku týkajúcu sa vrátenia týchto posledných uvedených plnení, pokiaľ výkon tohto zádržného práva zo strany toho istého predajcu alebo dodávateľa znamená pre uvedeného spotrebiteľa stratu práva na získanie úrokov z omeškania od uplynutia lehoty, ktorá bola dotknutému predajcovi alebo dodávateľovi poskytnutá na plnenie, po tom, čo bola tomuto predajcovi alebo dodávateľovi doručená výzva na vrátenie plnení, ktoré mu boli zaplatené na základe uvedenej zmluvy.

 

Podpisy


( *1 ) Jazyk konania: poľština.