1.

V týchto dvoch návrhoch na začatie prejudiciálneho konania sa dva bulharské súdy obrátili na Súdny dvor so svojimi pochybnosťami týkajúcimi sa výkladu systému porušení a sankcií stanoveného v nariadení (EÚ) č. 952/2013 ( 2 ).

2.

Svojimi otázkami chcú v podstate vedieť: a) či úmysel predstavuje nevyhnutný prvok porušenia, ktoré spočíva v neposkytnutí informácií colným orgánom podľa článku 15 Colného kódexu; a b) či právo Únie bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá za okolností, o aké ide v sporoch vo veci samej, stanovuje zhabanie tovaru ako sankciu za nesplnenie colných povinností.

3.

Podľa článku 1, nazvanom „Vymedzenie pojmov“, štvrtej zarážky „‚konfiškácia‘ znamená trest alebo opatrenie, ktoré je nariadené súdom v konaní o trestnom čine alebo trestných činoch a ktoré v konečnom dôsledku znamená odňatie vlastníctva“ ( 4 ).

4.

Odôvodnenie 38 stanovuje:

„V prípadoch, v ktorých colný dlh vznikol nedodržaním colných predpisov, je vhodné zohľadniť dobrú vieru príslušnej osoby a znížiť tak následky vzniknuté nedbanlivosťou dlžníka.“

5.

Odôvodnenie 45 uvádza:

„Je vhodné ustanoviť na úrovni Únie pravidlá upravujúce zničenie tovaru alebo iné naloženie s tovarom colnými orgánmi, keďže na tento účel boli predtým potrebné vnútroštátne právne predpisy.“

6.

Článok 15 s názvom „Poskytovanie informácií colným orgánom“ stanovuje:

„1.   Každá osoba, ktorá sa priamo alebo nepriamo podieľa na vykonávaní colných formalít alebo na colných kontrolách, poskytuje colným orgánom na ich žiadosť v stanovenej lehote a vhodnou formou všetky požadované doklady a informácie, ako aj akúkoľvek pomoc potrebnú na vykonanie týchto formalít alebo kontrol.

2.   Osoba, ktorá podáva colné vyhlásenie, vyhlásenie na dočasné uskladnenie, predbežné colné vyhlásenie o vstupe, predbežné colné vyhlásenie o výstupe, vyhlásenie o spätnom vývoze alebo oznámenie o spätnom vývoze colným orgánom alebo predkladá žiadosť o povolenie alebo akékoľvek iné rozhodnutie, zodpovedá za všetky tieto body:

Prvý pododsek sa uplatňuje aj na poskytovanie akýchkoľvek informácií v akejkoľvek inej forme, ktoré požadujú colné orgány alebo ktoré sa im poskytujú.

V prípade, že colný zástupca dotknutej osoby, ako sa uvádza v článku 18, podal vyhlásenie alebo oznámenie, predložil žiadosť alebo poskytol informácie, aj na tohto colného zástupcu sa vzťahujú povinnosti, ktoré sú ustanovené v prvom pododseku tohto odseku.“

7.

Článok 42, nazvaný „Uplatňovanie sankcií“, znie:

„1.   Každý členský štát ustanoví sankcie za nedodržanie colných predpisov. Takéto sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

2.   Ak sa uplatňujú administratívne sankcie, môžu mať okrem iného jednu alebo obe z týchto foriem:

…“

8.

Článok 79 s názvom „Colný dlh, ktorý vzniká nesplnením povinnosti alebo nedodržaním podmienky“ v odseku 1 uvádza:

„Pri tovare, ktorý podlieha dovoznému clu, vzniká colný dlh pri dovoze v dôsledku nesplnenia niektorej z týchto povinností alebo podmienok:

9.

Článok 158, nazvaný „Colné vyhlásenie na tovar a colný dohľad nad tovarom Únie“, stanovuje:

„1.   Všetok tovar, ktorý je určený na prepustenie do colného režimu okrem colného režimu slobodné pásmo, sa uvádza v colnom vyhlásení pre príslušný colný režim.

2.   V osobitných prípadoch iných, ako sa uvádzajú v článku 6 ods. 3, sa colné vyhlásenie môže podávať inými prostriedkami ako technikami elektronického spracovania údajov.

3.   Tovar Únie, ktorý je navrhovaný do colného režimu vývoz, colného režimu vnútorný tranzit Únie alebo colného režimu pasívny zušľachťovací styk, je pod colným dohľadom od okamihu prijatia colného vyhlásenia uvedeného v odseku 1 až do okamihu, keď je prepravený z colného územia Únie alebo je prenechaný v prospech štátu, je zničený alebo sa zruší platnosť colného vyhlásenia.“

10.

Podľa článku 198, nazvaného „Opatrenia, ktoré majú prijať colné orgány“:

„1.   Colné orgány pri nakladaní s tovarom prijímajú všetky nevyhnutné opatrenia vrátane jeho zhabania a predaja alebo zničenia v týchto prípadoch:

…“

11.

Článok 233 s názvom „Povinnosti držiteľa colného režimu tranzit Únie a dopravcu a príjemcu tovaru prepravovaného v colnom režime tranzit Únie“ v odseku 3 uvádza:

„Dopravca alebo príjemca tovaru, ktorý prijíma tovar a je si vedomý, že tento tovar sa prepravuje v colnom režime tranzit Únie, tiež zodpovedá za predloženie tovaru colnému úradu určenia v nezmenenom stave, v určenej lehote a v súlade s opatreniami prijatými colnými orgánmi na zabezpečenie identifikácie tohto tovaru.“

12.

Článok 231 stanovuje, že rozhodnutia o uložení administratívnej sankcie vydáva riaditeľ colného úradu alebo ním poverení úradníci.

13.

Podľa článku 233:

„1.   Každej osobe, ktorá premiestni alebo prepraví tovar cez štátnu hranicu alebo sa o to pokúsi bez vedomia alebo povolenia colných orgánov, bude v prípade, že spáchaný skutok nie je trestným činom, uložená pokuta za colné pašovanie vo výške 100 až 200 % colnej hodnoty tovaru alebo, v prípade vývozu, hodnoty tovaru.

…

6.   Tovar, ktorý je predmetom colného pašovania, bude zaistený v prospech štátu, bez ohľadu na to, kto je jeho vlastníkom, a ak chýba alebo bol odcudzený, [páchateľ] bude odsúdený na ekvivalent jeho colnej hodnoty alebo, v prípade vývozu, hodnoty tovaru.

…“

14.

Dňa 28. mája 2021 sa VU, srbský štátny príslušník, ktorý viedol nákladné vozidlo s návesom naloženým hliníkovými profilmi, dostavil na bulharský colný hraničný priechod v smere z Turecka do Srbska.

15.

Počas overovania colných dokladov a váženia vozidla sa zistila prítomnosť množstva tovaru, ktoré zjavne presahovalo množstvo deklarované v týchto dokumentoch.

16.

Pri príslušnej kontrole sa v nákladnom priestore vozidla našlo trinásť paliet hliníkových profilov. Podľa dokumentácie sa päť z nich úplne zhodovalo s nákladom konkrétnej spoločnosti, ktorá tovar odoslala. Profily obsiahnuté v zostávajúcich ôsmich paletách, ktoré odoslala iná spoločnosť, neboli deklarované.

17.

Tieto skutočnosti viedli k dvom súdnym konaniam, v ktorých sa každý z príslušných súdov rozhodol podať na Súdny dvor návrh na začatie prejudiciálneho konania.

18.

Dňa 28. mája 2021 Teritorijalna direkcija „Južna morska“ (Oblastné riaditeľstvo colnej správy Južna morska, Bulharsko) začalo správne konanie o uložení sankcie proti vodičovi nákladného vozidla s návesom za porušenie článku 233 ods. 1 colného zákona. Hliníkové platne, ktoré neboli uvedené v colnom vyhlásení, ako aj návesová súprava, boli zhabané.

19.

Správne konanie o uložení sankcie bolo prerušené po začatí trestného vyšetrovania tých istých skutkov.

20.

Po konečnom vylúčení spáchania trestného činu a obnovení konania o uložení sankcie správny orgán konštatoval, že konanie vodiča (t. j. preprava hliníkových platní bez vedomia a povolenia colného orgánu cez štátnu hranicu) naplnilo skutkovú podstatu priestupku podľa článku 233 ods. 1 Colného zákona.

21.

V dôsledku toho správny orgán:

22.

Spoločnosť Sistem Lux, ktorá je majiteľom zhabaného tovaru, napadla toto rozhodnutie na Rajonen săd Svilengrad (Okresný súd Svilengrad, Bulharsko), ktorý sa rozhodol položiť Súdnemu dvoru tri prejudiciálne otázky, z ktorých prvé dve prepisujem nižšie:

23.

VU, dopravca uvedený vo veci C‑717/22, napadol na Rajonen săd Svilengrad (Okresný súd Svilengrad) uloženú pokutu, ako aj zhabanie tovaru. Jeho žaloba bola zamietnutá rozsudkom zo 17. januára 2022.

24.

VU podal proti prvostupňovému rozsudku odvolanie na Administrativen săd Chaskovo (Správny súd Chaskovo, Bulharsko), ktorý sa rozhodol položiť Súdnemu dvoru päť prejudiciálnych otázok, z ktorých prvé štyri prepisujem nižšie:

25.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑717/22 bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 23. novembra 2022.

26.

V tomto konaní predložili pripomienky Sistem Lux, Teritorijalna direkcija Mitnica Burgas (Oblastné riaditeľstvo colnej správy Burgas, Bulharsko), bulharská, talianska a lotyšská vláda, ako aj Európska komisia.

27.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑372/23 bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 13. júna 2023.

28.

V tomto druhom konaní predložili pripomienky okrem Komisie aj Teritorijalna direkcija Mitnica Burgas (Oblastné riaditeľstvo colnej správy Burgas), belgická, bulharská, španielska a talianska vláda.

29.

Tieto dve veci boli vzhľadom na ich súvislosť spojené na účely ústnej časti konania a vyhlásenia rozsudku.

30.

Súdny dvor, ktorý nepovažoval za nevyhnutné uskutočniť verejné pojednávanie, vyzval, aby sa návrhy zamerali na prvé dve otázky vo veci C‑717/22 (ktoré sa v podstate zhodujú s treťou a štvrtou otázkou vo veci C‑372/23) a na prvé dve otázky vo veci C‑372/23.

31.

Prvé dve otázky vo veci C‑717/22 sa týkajú zlučiteľnosti vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá v konkrétnom prípade porušenia colných predpisov stanovuje zhabanie dotknutého tovaru, s právom Únie.

32.

Prvé dve otázky vo veci C‑372/23 sa týkajú zlučiteľnosti vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá stanovuje uloženie konkrétnej sankcie za priestupok colného pašovania, s právom Únie.

33.

Najprv budem analyzovať prejudiciálne otázky týkajúce sa hlavnej sankcie (vec C‑372/23), a potom sa budem zaoberať otázkami položenými v súvislosti s konfiškáciou (veci C‑717/22 a C‑372/23).

34.

Nebudem sa zaoberať vplyvom článku 17 ods. 1 a článku 49 ods. 3 Charty, keďže vnútroštátne súdy neuvádzajú dôvody, ktoré ich viedli konkrétne k tomu, aby požiadali o výklad týchto ustanovení.

35.

Vnútroštátny súd sa pýta na zlučiteľnosť vnútroštátnej normy, ktorá sankcionuje porušenie colných predpisov spáchané z nedbanlivosti, ktoré označuje za neúmyselné pašovanie, s právom Únie (najmä s článkom 15 v spojení s článkom 42 ods. 1 Colného kódexu).

36.

Konkrétne chce vedieť:

37.

Pripomínam, že VU bol sankcionovaný za porušenie článku 233 ods. 1 Colného zákona. Toto ustanovenie v Bulharsku sankcionuje prepravu tovaru cez štátnu hranicu bez vedomia alebo povolenia colných orgánov. To zahŕňa aj nesplnenie povinnosti poskytnúť colným orgánom informácie stanovené v článku 15 Colného kódexu. ( 5 ) Táto povinnosť nie je splnená, ak sú poskytnuté informácie nepravdivé, pretože nezodpovedajú skutočnému obsahu tovaru.

38.

Hoci to nie je uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, zdá sa, že prepravovaný tovar pochádzajúci z Turecka bol určený do Srbska, keďže Bulharsko bolo len tranzitnou krajinou. V takom prípade by bola primárne uplatniteľnou európskou právnou normou článok 158 Colného kódexu.

39.

Podľa tohto článku tovar, ktorý je určený na prepustenie do colného režimu (okrem colného režimu slobodné pásmo), musí byť uvedený v colnom vyhlásení (odsek 1) a pod colným dohľadom od okamihu prijatia tohto vyhlásenia až do okamihu, keď je prepravený z colného územia Únie alebo je prenechaný v prospech štátu, je zničený alebo sa zruší platnosť colného vyhlásenia (odsek 3).

40.

Podľa článku 233 ods. 3 Colného kódexu prepravca tovaru v tranzite tiež zodpovedá za predloženie tovaru colnému úradu určenia v nezmenenom stave, v určenej lehote a v súlade s opatreniami prijatými colnými orgánmi na zabezpečenie identifikácie tohto tovaru. ( 6 )

41.

Podľa názoru vnútroštátneho súdu, ktorý nikto nespochybňuje a ktorý nie je potrebné v tomto konaní preskúmavať, nesplnenie povinnosti podať spoľahlivé colné vyhlásenie v súvislosti s tovarom, ktorý VU prepravoval v colnom režime tranzit, predstavuje porušenie článku 15 Colného kódexu, ktorého sa dopustila táto osoba. ( 7 )

42.

Podľa článku 15 ods. 1 Colného kódexu je každá osoba, ktorá sa priamo alebo nepriamo podieľa na vykonávaní colných formalít alebo na colných kontrolách, povinná poskytnúť informácie a doklady požadované colnými orgánmi vo vhodnej forme, ako aj akúkoľvek pomoc potrebnú na vykonanie týchto činností a kontrol.

43.

Podľa článku 15 ods. 2 Colného kódexu osoba, ktorá podáva colné vyhlásenie colným orgánom, zodpovedá za jeho presnosť a úplnosť, ako aj za pravosť, presnosť a platnosť akéhokoľvek sprievodného dokladu.

44.

Podľa článku 42 Colného kódexu každé nedodržanie colných predpisov musí byť sankcionované členskými štátmi účinným, primeraným a odrádzajúcim spôsobom.

45.

Vnútroštátny súd výslovne žiada Súdny dvor, aby určil, či je uložená sankcia zlučiteľná, pokiaľ ide o úmyselnosť porušenia, s článkom 15 Colného kódexu, a pokiaľ ide o primeranosť samotnej sankcie, s článkom 42 ods. 1 tohto kódexu.

46.

Na zodpovedanie prvej z týchto otázok je potrebné zohľadniť, že podľa Súdneho dvora:

47.

To isté platí, ako uviedla Komisia, najmä v prípade nesplnenia povinnosti podať colné vyhlásenie pre príslušný colný režim, ktorá je stanovená v článku 158 Colného kódexu.

48.

Z tohto predpokladu vyplýva, že úmysel nepredstavuje kogentný znak skutkovej podstaty colného pašovania. V prípade porušenia článku 15 ods. 1 Colného kódexu spáchaného z nedbanlivosti sú členské štáty povinné uložiť sankciu podľa článku 42 tohto kódexu.

49.

Sankcia musí byť v každom prípade, a na účely tohto konania, primeraná, ako je stanovené v článku 42 ods. 1 Colného kódexu.

50.

Vnútroštátny súd svojou druhou otázkou vo veci C‑372/23 nenastoľuje ani tak problém proporcionality v užšom zmysle, ako opäť skôr relevantnosť úmyslu na účely úpravy sankcie.

51.

Vnútroštátny súd totiž trvá na úmyselnosti, ktorá je teraz uvedená v súvislosti s článkom 42 ods. 1 Colného kódexu, teda z hľadiska sankcie, a nie už z hľadiska vymedzenia skutkovej podstaty porušenia.

52.

Vecný problém zostáva rovnaký, a to zlučiteľnosť vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá kvalifikuje konanie z nedbanlivosti ako porušenie colných predpisov (prvá otázka), a za ktoré ukladá sankciu, ktorá nerozlišuje medzi konaním z nedbanlivosti a úmyselným konaním (druhá otázka), s Colným kódexom.

53.

Nejde teda o určenie, či sankcia dotknutá vo veci samej bola alebo nebola primeraná z dôvodu jej konkrétnej výšky alebo iných okolností, ale z dôvodu úmyselnej alebo nedbanlivostnej povahy porušenia.

54.

Vnútroštátny súd totiž zdôrazňuje, že konanie, „možno bez ohľadu na to, či bolo spáchané úmyselne alebo z nedbanlivosti, potrestať sankciou rovnakého typu a v rovnakej výške“. Podľa názoru súdu by bolo skutočne „neprimerané“, ak by sa nerozlišovalo medzi úmyselným porušením a porušením z nedbanlivosti.

55.

Pozornosť by nemala odvádzať ani čisto okrajová zmienka o primeranosti uloženej sankcie. V skutočnosti je predmetom týchto otázok, opakujem, otázka, či a za akých podmienok možno priestupok colného pašovania sankcionovať len vtedy, ak je výsledkom úmyselného konania.

56.

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že sankčné opatrenia, ktoré umožňuje vnútroštátna právna úprava, nesmú ísť nad rámec toho, čo je potrebné na uskutočnenie legitímnych cieľov sledovaných touto právnou úpravou, a okrem toho nemôžu byť neprimerané týmto cieľom. ( 9 )

57.

V dôsledku toho „colné orgány… musia tak na účely právnej kvalifikácie prípadne spáchaného porušenia, ako aj prípadne určenia sankcií súvisiacich s porušením colnej právnej úpravy, ktoré sa majú uložiť, zohľadniť všetky relevantné skutočnosti, vrátane, ak je to potrebné, dobrej viery deklaranta, aby sa zabezpečilo, že tieto sankcie budú účinné, primerané a odrádzajúce“ ( 10 ).

58.

Relevantnosť dobrej viery na účely zváženia rozsahu sankcií neznamená, že sankcie sú prípustné len v prípade úmyselných porušení. Ako som už uviedol, pojem „nedodržanie colných predpisov“ v zmysle článku 42 ods. 1 Colného kódexu zahŕňa akékoľvek porušenie týchto predpisov bez ohľadu na to, či k nemu došlo úmyselne alebo z nedbanlivosti.

59.

Stručne povedané, domnievam sa, že na druhú prejudiciálnu otázku vo veci C‑372/23 treba odpovedať rovnako ako na prvú otázku: keďže úmysel nie je kogentným znakom skutkovej podstaty colného pašovania a samotné porušenie článku 15 ods. 1 Colného kódexu postačuje na kvalifikáciu konania ako trestného podľa článku 42 tohto kódexu, právo Únie nevylučuje sankciu za neúmyselné porušenia.

60.

Súdny dvor potvrdil tento výklad článku 42 ods. 1 Colného kódexu, keď rozhodol, že v prípade poskytnutia nesprávnych údajov v colnom vyhlásení možno uložiť správnu pokutu bez ohľadu na dobrú vieru dotknutého hospodárskeho subjektu. ( 11 )

61.

Táto odpoveď nebráni tomu, aby sa pri určovaní primeranej sankcie zohľadnili všetky relevantné prvky (vrátane prípadnej dobrej viery páchateľa) v rámci stupnice stanovenej vnútroštátnym zákonodarcom, na základe ktorej môže byť trest odstupňovaný vo väčšej alebo menšej miere. ( 12 )

62.

Týmito otázkami chcú vnútroštátne súdy v súhrne vedieť:

63.

Článok 42 ods. 2 Colného kódexu nestanovuje taxatívny zoznam „foriem“ (spôsobov), ktoré môžu mať administratívne sankcie stanovené členskými štátmi. Vyplýva to z doslovného znenia ustanovenia, v ktorom sa používa výraz okrem iného ( 13 ) alebo podobný, keď sa ako príklad uvádzajú tieto formy.

64.

Ako opakovane rozhodol Súdny dvor, „pri neexistencii zosúladenia právnych predpisov Únie v oblasti sankcií použiteľných v prípade nedodržania podmienok stanovených režimom zavedeným týmito právnymi predpismi, majú členské štáty právomoc zvoliť si sankcie, ktoré sú podľa nich vhodné“. Členské štáty sú logicky „pri výkone svojich právomocí povinné dodržiavať právo Únie a jeho všeobecné zásady“ ( 14 ).

65.

Napriek tomu nevidím dôvod, prečo by v prípadoch, o aké ide v týchto veciach, t. j. v prípade porušenia článku 15 ods. 1 Colného kódexu, nemalo byť zhabanie stanovené ako vedľajšia administratívna sankcia. ( 15 )

66.

Samotný Colný kódex (článok 198) ukladá vnútroštátnym orgánom povinnosť prijať všetky nevyhnutné opatrenia pri nakladaní s tovarom v prípade nesplnenia povinností vyplývajúcich z colných predpisov. Medzi týmito opatreniami výslovne uvádza zhabanie a predaj alebo zničenie predmetného tovaru.

67.

Teda buď ako administratívna sankcia (článok 42 Colného kódexu), alebo ako nevyhnutné opatrenie v prípade nesplnenia colnej povinnosti (článok 198 Colného kódexu), je zhabanie zaisteného tovaru v prípadoch, o aké ide v prejednávanej veci, prípustné podľa práva Únie. ( 16 )

68.

Môže byť sporné, v ktorých prípadoch je zhabanie in concreto zákonné, ale určite nie to, že ide o opatrenie, ktoré je ako také zlučiteľné s právom Únie.

69.

Pokiaľ ide o zhabanie majetku, ktorý patrí inej osobe ako páchateľovi a ktorá koná v dobrej viere, Súdny dvor už jednoznačne rozhodol, že „vzhľadom na citeľný zásah do práv osôb, ktorý spôsobuje konfiškácia majetku, teda konečné odňatie vlastníckeho práva k nemu, treba uviesť, že pokiaľ ide o tretiu osobu konajúcu v dobrej viere, ktorá nevedela a nemohla vedieť, že jej majetok bol použitý na spáchanie trestného činu, takáto konfiškácia predstavuje vzhľadom na sledovaný cieľ neprimeraný a neprípustný zásah do samotnej podstaty vlastníckeho práva“ ( 17 ).

70.

Informácie poskytnuté vnútroštátnymi súdmi neumožňujú s istotou vyvodiť, či zhabaný tovar skutočne patril tretej osobe konajúcej v dobrej viere za podmienok, ktoré som práve uviedol.

71.

Všetko nasvedčuje tomu, že tento tovar nie je majetkom VU (teda sankcionovaného dopravcu), hoci nebolo preukázané, že by bola spochybnená jeho legitimácia na účely napadnutia zhabania tovaru. Ide skôr o majetok spoločnosti Sistem Lux, ktorá je žalobkyňou v konaní, ktoré viedlo k podaniu návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑717/22.

72.

Podľa pripomienok colných orgánov ( 18 ) a bulharskej vlády ( 19 ) by však Sistem Lux bola hlavným zodpovedným za colný režim tranzitu, ktorému podlieha zhabaný tovar. Ak by to tak bolo, čo prináleží overiť vnútroštátnym súdom, Sistem Lux by nemohla byť striktne vzaté označená za „tretiu osobu“.

73.

Z vyjadrení colného orgánu uvedených v rozhodnutí vnútroštátneho súdu vo veci C‑717/22 ( 20 ) vyplýva, že správne rozhodnutie o zhabaní tovaru bolo založené na tom, že Sistem Lux si nesplnila svoje colné povinnosti v súvislosti so zaisteným tovarom. Ak by vnútroštátny súd prijal toto tvrdenie, takéto porušenie by v súlade s článkom 198 Colného kódexu mohlo viesť k prijatiu opatrenia na zhabanie.

74.

V konečnom dôsledku, aj keby sa Sistem Lux nedopustila konkrétneho porušenia, ktoré sa pripisuje VU, dopustila by sa porušenia vlastnej povinnosti, ktorá by mohla odôvodniť zhabanie.

75.

Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré mu položili Rajonen săd Svilengrad (Okresný súd Svilengrad, Bulharsko) a Administrativen săd Chaskovo (Správny súd Chaskovo, Bulharsko), takto:

Článok 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie, v spojení s článkom 42 ods. 1 a 2 tohto nariadenia

sa má vykladať v tom zmysle, že: