Predbežné znenie
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
LAILA MEDINA
prednesené 21. septembra 2023(1)
Spojené veci C‑414/22 a C‑584/22
DocLX Travel Events GmbH
proti
Verein für Konsumenteninformation
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko)]
a
QM
proti
Kiwi Tours GmbH
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Balík cestovných služieb a spojené cestovné služby – Smernica (EÚ) 2015/2302 – Ukončenie zmluvy o balíku cestovných služieb – Neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti – Udalosti, ktoré nastali po ukončení zmluvy, ale pred poskytnutím balíka služieb – Predvídateľnosť v čase ukončenia zmluvy o cestovných službách“
I. Úvod
1. Dňa 11. marca 2020 Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila koronavírus COVID‑19 za pandémiu a varovala, že svet „ešte nikdy nezažil pandémiu vyvolanú koronavírusom“(2). „Náhlosť, rozsah a závažnosť“(3) pandémie sa prejavili v prijatí bezprecedentných reštriktívnych opatrení v celosvetovom meradle, ktoré si vybrali vysokú daň vo všetkých oblastiach spoločenskej a hospodárskej činnosti. Jedným z najviac postihnutých odvetví bol cestovný ruch.
2. V tejto súvislosti si mnohí cestujúci uplatnili právo na ukončenie zmluvy o balíku cestovných služieb bez zaplatenia akéhokoľvek stornovacieho poplatku. Urobili tak ešte pred oficiálnym vyhlásením pandémie a uzavretím hraníc, pričom sa odvolávali na existenciu „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“ v zmysle článku 12 ods. 2 smernice (EÚ) 2015/2302(4). Tieto spojené veci – spolu s vecou C‑299/22, Tez Tour, v ktorej som dnes predniesla svoje návrhy – vyvolávajú rôzne otázky týkajúce sa výkladu uvedeného ustanovenia. Jedna z týchto otázok sa týka určenia okamihu, ktorý je rozhodujúci pre vznik práva ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb bez povinnosti zaplatiť akýkoľvek stornovací poplatok. Tieto veci nabádajú k zamysleniu sa nad tým, ako najlepšie dosiahnuť primeranú rovnováhu, o ktorú sa usiluje smernica 2015/2302, medzi vysokou úrovňou ochrany spotrebiteľa a konkurencieschopnosťou podnikov, keďže svet sa stáva čoraz neistejším a nepredvídateľnejším.
II. Právny rámec
A. Právo Európskej únie
3. Odôvodnenie 31 smernice 2015/2302 stanovuje:
„(31) Cestujúci by takisto mali mať možnosť ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb kedykoľvek pred začiatkom poskytovania balíka služieb za primeraný a odôvodnený stornovací poplatok, zohľadňujúci očakávané úspory nákladov a príjem z náhradného poskytnutia cestovných služieb. Mali by mať tiež právo na ukončenie zmluvy o balíku cestovných služieb bez stornovacieho poplatku v prípade, ak poskytovanie balíka služieb výrazne ovplyvnia neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti. Tie môžu zahŕňať napríklad vojnu, iné vážne bezpečnostné problémy, akými sú terorizmus, významné riziká pre ľudské zdravie, ako sú napríklad prepuknutie vážnej choroby v cestovnej destinácii, prírodné katastrofy, ako napríklad záplavy alebo zemetrasenia, alebo poveternostné podmienky, ktoré znemožňujú bezpečne cestovať do destinácie tak, ako bolo dohodnuté v zmluve o balíku cestovných služieb.“
4. Článok 3 ods. 12 smernice 2015/2302 s názvom „Definície“ stanovuje:
„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
…
12. ‚neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti‘ sú situácie, ktoré zmluvná strana, ktorá sa na takéto situácie odvoláva, nemôže ovplyvniť, a ktorých dôsledkom nemôže zabrániť, ani keby prijala všetky primerané opatrenia;“
5. Článok 12 smernice 2015/2302 s názvom „Ukončenie zmluvy o balíku cestovných služieb a právo na odstúpenie od zmluvy pred začiatkom poskytovania balíka služieb“ v odsekoch 1 až 3 stanovuje:
„1. Členské štáty zabezpečia, aby cestujúci mohol zmluvu o balíku cestovných služieb ukončiť kedykoľvek pred začiatkom poskytovania balíka služieb. Ak cestujúci ukončí zmluvu o balíku cestovných služieb podľa tohto odseku, môže sa od neho požadovať, aby organizátorovi zaplatil primeraný a odôvodnený stornovací poplatok. V zmluve o balíku cestovných služieb sa môžu stanoviť primerané štandardné stornovacie poplatky, ktoré vychádzajú z času ukončenia zmluvy pred začiatkom poskytovania balíka služieb a očakávaných úspor nákladov a príjmu z náhradného poskytnutia cestovných služieb. Ak štandardné stornovacie poplatky nie sú stanovené, výška stornovacieho poplatku zodpovedá cene balíka služieb zníženej o úspory nákladov a príjmy z náhradného poskytnutia cestovných služieb. Na žiadosť cestujúceho poskytne organizátor odôvodnenie výšky stornovacích poplatkov.
2. Bez ohľadu na odsek 1 má cestujúci právo ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb pred začiatkom poskytovania balíka služieb bez zaplatenia akéhokoľvek stornovacieho poplatku v prípade, keď v mieste destinácie alebo v jeho bezprostrednej blízkosti nastanú neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, ktoré významne ovplyvnia poskytovanie balíka služieb alebo ktoré významne ovplyvnia prepravu cestujúcich do destinácie. V prípade ukončenia zmluvy o balíku cestovných služieb podľa tohto odseku má cestujúci nárok na úplnú refundáciu všetkých platieb za balík služieb, ale nemá nárok na dodatočnú náhradu.
3. Organizátor môže ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb a v plnej miere refundovať cestujúcemu všetky platby za balík služieb, ale nenesie zodpovednosť za dodatočnú náhradu, ak:
…
b) neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti zabraňujú organizátorovi plniť zmluvu a cestujúcemu oznámi ukončenie zmluvy bez zbytočného odkladu pred začiatkom poskytovania balíka služieb.“
6. Článok 23 smernice 2015/2302 s názvom „Záväzná povaha smernice“ v odsekoch 2 a 3 stanovuje:
„2. Cestujúci sa nemôžu vzdať práv, ktoré majú podľa vnútroštátnych opatrení transponujúcich túto smernicu.
3. Zmluvné dojednania alebo vyhlásenia cestujúceho, ktorými sa priamo alebo nepriamo vzdáva práv udelených cestujúcim podľa tejto smernice, ktorými tieto práva obmedzí alebo ktorými chce obísť uplatňovanie tejto smernice, nie sú pre cestujúceho záväzné.“
B. Vnútroštátne právo
1. Rakúske právo
7. Ustanovenie § 3 Pauschalreisegesetz (zákon o balíkoch cestovných služieb, BGBl. I, 2017/50) stanovuje:
„Pokiaľ sú dohody odchylné od ustanovení tohto spolkového zákona v neprospech cestujúceho, sú neúčinné.“
8. V § 10 ods. 2 zákona o balíkoch cestovných služieb sa stanovuje:
„Bez toho, aby bolo dotknuté právo na ukončenie zmluvy podľa odseku 1, môže cestujúci ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb pred začiatkom poskytovania balíka služieb bez povinnosti nahradiť škodu, keď v mieste destinácie alebo v jeho bezprostrednej blízkosti nastanú neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, ktoré významne ovplyvnia poskytovanie balíka služieb alebo ktoré významne ovplyvnia prepravu cestujúcich do destinácie. Ak cestujúci ukončí zmluvu o balíku cestovných služieb podľa tohto odseku, má nárok na úplnú refundáciu všetkých platieb za balík služieb, ale nemá nárok na dodatočnú náhradu.“
2. Nemecké právo
9. V § 651h Bürgerliches Gesetzbuch (Občiansky zákonník) nazvanom „Odstúpenie od zmluvy pred začatím poskytovania balíka služieb“ sa uvádza:
„1. Pred začatím poskytovania balíka služieb môže cestujúci kedykoľvek odstúpiť od zmluvy. Ak cestujúci odstúpi od zmluvy, organizátor už nemá nárok na zaplatenie dohodnutej ceny za balík služieb. Organizátor však môže požadovať primeranú náhradu.
2. Primeraná štandardná výška náhrady môže byť uvedená v zmluve, a to aj prostredníctvom štandardných zmluvných podmienok, ktoré vychádzajú z týchto kritérií:
(1) obdobie medzi vyhlásením o odstúpení od zmluvy a začiatkom poskytovania balíka služieb;
(2) výdavky, ktoré by mal organizátor ušetriť, a
(3) očakávané zisky vyplývajúce z náhradného poskytnutia cestovných služieb.
Ak v zmluve nie je uvedená štandardná výška náhrady, výška náhrady sa určí na základe ceny balíka služieb zníženej o hodnotu výdavkov, ktoré organizátor ušetrí, ako aj o hodnotu toho, čo organizátor inak získa poskytnutím cestovných služieb. Na žiadosť cestujúceho je organizátor povinný odôvodniť výšku náhrady.
3. Odchylne od tretej vety odseku 1 organizátor nemôže požadovať náhradu, ak neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, ktoré nastali v mieste destinácie alebo v jeho bezprostrednej blízkosti, významne ovplyvňujú poskytovanie balíka služieb alebo prepravu cestujúcich do destinácie. Okolnosti sú neodvrátiteľné a mimoriadne v zmysle tohto podnadpisu, ak ich strana, ktorá sa na ne odvoláva, nemôže ovplyvniť a ktorých dôsledkom nemôže zabrániť, ani keby prijala všetky primerané opatrenia.“
III. Stručné uvedenie skutkového stavu a konanie vo veci samej a prejudiciálne otázky
A. Vec C‑414/22
10. V januári 2020 si spotrebiteľ FM rezervoval u žalovanej cestovnej kancelárie DocLX zájazd do Chorvátska pre maturantov. Zájazd bol naplánovaný od 27. júna do 3. júla 2020. Zájazd zahŕňal dopravu do cieľovej destinácie a späť na miesto odchodu a bol naplánovaný ako slávnostný výlet s veľkým počtom mladých účastníkov a bujarými oslavami.
11. Celková cena balíka služieb bola 787 eur, ktorú FM zaplatil vopred v plnej výške.
12. Rakúske ministerstvo zahraničných vecí vydalo 13. marca 2020 varovanie štvrtého stupňa pre všetky krajiny sveta a vyzvalo na odloženie všetkých ciest, ktoré nie sú absolútne nevyhnutné, alebo na využitie možnosti ich zrušenia.
13. Dňa 21. apríla 2020 DocLX informovala FM, že bezplatné ukončenie balíka služieb nie je v danom čase možné a bude možné len na základe objektívnych okolností, ako je varovanie šiesteho stupňa týkajúce sa cestovania, a aj to len sedem dní pred plánovaným začiatkom poskytovania balíka služieb. DocLX však ponúkla ukončenie zájazdu za znížený stornovací poplatok a FM túto ponuku prijal. DocLX následne vrátila FM zaplatenú zálohu, pričom si z nej zrazila sumu 227,68 eura ako náklady na ukončenie zmluvy.
14. Balík cestovných služieb nakoniec nebol poskytnutý.
15. Pohľadávka FM na vrátenie stornovacieho poplatku bola postúpená na rakúske spotrebiteľské združenie Verein für Konsumenteninformation (Združenie pre informovanie spotrebiteľov; ďalej len „Verein“). Predmetná pohľadávka sa týka práva na vrátenie sumy 227,68 eura zrazenej organizátorom, a jej existencia je odôvodnená tým, že v čase dohody o ukončení zmluvy o zájazde bol FM oprávnený bezplatne ukončiť zmluvu o zájazde. Verein tvrdilo, že dohoda, na základe ktorej cestujúci ukončil zájazd za znížený stornovací poplatok, by sa mala považovať za neúčinnú podľa článku 10 ods. 2 (rakúskeho) zákona o balíkoch cestovných služieb, keďže bola pre FM menej výhodná.
16. DocLX spochybňovala túto pohľadávku a tvrdila, že v apríli 2020 ešte nebolo možné predvídať, či neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti skutočne znemožnia poskytnutie balíka cestovných služieb v júni 2020. V dôsledku toho tvrdila, že v čase uzavretia dohody o výške stornovacieho poplatku (alebo vyhlásenia o ukončení zmluvy) neexistovala možnosť bezplatného ukončenia zmluvy.
17. Zatiaľ čo súd prvého stupňa žalobu Verein, v zásade v súlade s argumentáciou cestovnej kancelárie DocLX, zamietol, odvolací súd tento rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, pričom konštatoval, že v čase ukončenia zmluvy sa taký zájazd pre maturantov, aký bol dohodnutý, nemohol uskutočniť z dôvodu pandémie COVID‑19.
18. Vnútroštátny súd poznamenáva, že výsledok sporu vo veci samej závisí od výkladu článku 12 ods. 2 smernice 2015/2302. Konkrétne závisí od toho, či na vznik práva na bezplatné ukončenie zmluvy o cestovných službách postačuje, aby po ukončení zmluvy, na základe posúdenia ex post facto, skutočne nastali neodvratné a mimoriadne okolnosti do začatia poskytovania balíka služieb (v najneskoršom možnom čase jeho ukončenia), alebo je rozhodujúce, že takéto okolnosti, na základe posúdenia ex ante, boli pravdepodobné alebo sa dali očakávať.
19. Vnútroštátny súd konštatuje, že smernica 2015/2302 nestanovuje konkrétnu hranicu pravdepodobnosti výskytu „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“ ani lehoty na bezplatné ukončenie zmluvy zo strany cestujúceho. Vnútroštátny súd sa domnieva, že možno uvažovať o posúdení týchto okolností ex post aj ex ante. Na základe posúdenia ex post by mal byť cestujúci vždy oprávnený bezplatne ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb, ak takéto okolnosti skutočne nastanú neskôr a ak by významne ovplyvnili alebo znemožnili poskytnutie balíka cestovných služieb, ktorý cestujúci v dôsledku týchto okolností ukončil. V takom prípade by nezáležalo na tom, či cestujúci ex ante nesprávne posúdil situáciu a ukončil zmluvu „príliš skoro“. Naopak na základe posúdenia ex ante je rozhodujúca len objektívna situácia v čase vyhlásenia o ukončení zmluvy. V takom prípade by akékoľvek následné zlepšenie rizikovej situácie nebolo na ujmu práva na ukončenie zmluvy. Ak však cestujúci v čase ukončenia nesprávne („príliš opatrne“) vyhodnotí rizikovú situáciu, bude aj tak povinný zaplatiť stornovacie poplatky, a to aj v prípade, že sa následne skutočne stane poskytnutie balíka služieb neprimeraným alebo nemožným.
20. Za týchto okolností Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a predložil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Má sa článok 12 ods. 2 [smernice 2015/2302] vykladať v tom zmysle, že cestujúcemu, bez ohľadu na okamih jeho vyhlásenia o ukončení zmluvy, prináleží bezplatné ukončenie zmluvy určite vtedy, ak neodvrátiteľné, mimoriadne okolnosti, ktoré balík cestovných služieb významne ovplyvnia, skutočne nastali na (plánovanom) začiatku cesty?
2. Má sa článok 12 ods. 2 [smernice 2015/2302] vykladať v tom zmysle, že cestujúci má právo na bezplatné ukončenie zmluvy už vtedy, ak sa v okamihu vyhlásenia o ukončení zmluvy mohlo počítať s tým, že neodvrátiteľné, mimoriadne okolnosti nastanú?“
21. Písomné pripomienky predložili žalobca vo veci samej, rakúska a grécka vláda, ako aj Európska komisia. Rozhodnutie o spojení konaní podľa článku 54 rokovacieho poriadku v tejto veci a vo veci C‑584/22 bolo prijaté 28. marca 2023. Účastníci konania vo veci samej, grécka vláda a Európska komisia predniesli ústnu argumentáciu na spoločnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo vo veciach C‑414/22 a C‑584/22 spolu s vecou C‑299/22, Tez Tour, 7. júna 2023.
B. Vec C‑584/22
22. V januári 2020 si QM zarezervoval pre seba a svoju manželku zájazd do Japonska v cestovnej kancelárii Kiwi Tours v termíne od 3. do 12. apríla 2020. Celková cena balíka služieb bola 6 148 eur a QM z nej zaplatil zálohu vo výške 1 230 eur.
23. Po sérii opatrení prijatých japonskými orgánmi v súvislosti s koronavírusom QM listom z 1. marca 2020 ukončil zmluvu o balíku služieb z dôvodu ohrozenia zdravia, ktoré predstavuje koronavírus.
24. Kiwi Tours následne vystavila faktúru za ukončenie zmluvy na dodatočnú sumu 307 eur, ktorú QM zaplatil.
25. Dňa 26. marca 2020 Japonsko zakázalo cestovanie do krajiny. QM následne požiadal o vrátenie zaplatených súm, čo Kiwi Tours odmietla.
26. Aj keď Amtsgericht (Okresný súd, Nemecko) na základe žaloby QM nariadil Kiwi Tours vrátiť zaplatené sumy, Landgericht (Krajinský súd, Nemecko) túto žalobu na základe odvolania Kiwi Tours zamietol. Landgericht (Krajinský súd) uviedol, že v čase ukončenia zmluvy nebolo možné uvažovať o existencii neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností. Na základe posúdenia ex ante QM z uvedeného dôvodu nebol oprávnený ukončiť zmluvu bez zaplatenia stornovacieho poplatku.
27. QM podal proti rozsudku Landgericht (Krajinský súd) kasačný opravný prostriedok na Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko). Vnútroštátny súd konštatuje, že odvolací súd sa správne domnieval, že podmienky upravujúce právo na bezplatné ukončenie zmluvy sú splnené, keď je možné vyhodnotiť ešte pred začiatkom poskytovania balíka služieb, že prišlo k neodvrátiteľným a mimoriadnym okolnostiam. Takéto vyhodnotenie zahŕňa posúdenie, či mimoriadne okolnosti sú dôvodom vzniku značnej pravdepodobnosti, že balík služieb alebo preprava cestujúcich do miesta určenia bude významne ovplyvnená. Podľa vnútroštátneho súdu významný vplyv existuje vtedy, ak by poskytnutie balíka služieb zahŕňalo významné a neprimerané riziká v súvislosti so zákonom chránenými záujmami cestujúceho.
28. Vnútroštátny súd sa však domnieva, že posúdenie odvolacieho súdu, pokiaľ ide o existenciu takéhoto rizika v prejednávanej veci, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Odvolací súd sa mal zaoberať otázkou, či neobvyklá povaha a množstvo obmedzujúcich opatrení predstavovali už v čase ukončenia zmluvy dostatočné indície, že existuje významné riziko nákazy vírusom. Nemožno teda vylúčiť, že správnym posúdením tohto rizika by odvolací súd dospel k záveru, že v čase ukončenia zmluvy bola cesta do Japonska spojená s vážnym a závažným zdravotným rizikom, pri existencii ktorého by sa od obozretného cestujúceho nemohlo rozumne očakávať, že ho podstúpi.
29. Vnútroštátny súd však pripomína, že podľa nemeckého procesného práva nemôže v tejto súvislosti sám rozhodnúť vo veci samej a v zásade by musel vec vrátiť odvolaciemu súdu. Naproti tomu by mohol sám rozhodnúť o odvolaní bez ďalšieho zisťovania skutkového stavu a odvolanie zamietnuť, ak sú na účely posúdenia nároku na bezplatné ukončenie zmluvy relevantné aj okolnosti, ktoré nastali až po ukončení zmluvy. Je totiž nesporné, že cesta do cieľovej destinácie sa nemohla uskutočniť z dôvodu zákazu cestovania do krajiny, ktorý Japonsko zaviedlo 26. marca 2020 v súvislosti so šírením koronavírusu.
30. Vnútroštátny súd sa prikláňa k názoru, že je potrebné zohľadniť okolnosti, ktoré nastali až po ukončení zmluvy. V tejto súvislosti najprv uvádza, že článok 12 ods. 2 smernice 2015/2302 formálne stanovuje prípad ukončenia zmluvy odlišný od prípadu uvedeného v odseku 1 predmetného článku, ktorý sa uplatní, ak v rozpore s posúdením cestujúceho neexistujú neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, ktoré sa vyskytujú v čase ukončenia a ktoré významne ovplyvňujú poskytovanie balíka služieb. Článok 12 ods. 2 je v podstate relevantný len pre právne dôsledky ukončenia, ktoré nie sú závislé od dôvodov, na základe ktorých cestujúci ukončil zmluvu o balíku cestovných služieb, ale len od skutočnej existencie okolností, ktoré majú významný vplyv na uskutočnenie cesty.
31. Po druhé sa vnútroštátny súd domnieva, že účel stornovacieho poplatku by viedol k rovnakému záveru bez ohľadu na to, či sa má považovať za platbu podobnú náhrade škody alebo za náhradu za cenu balíka cestovných služieb. V prípade, ak by sa mal stornovací poplatok považovať za platbu podobnú náhrade škody, vnútroštátny súd pripomína, že pri posudzovaní škody, ktorá má byť nahradená, sa v zásade musí zohľadniť celý vývoj škody od okamihu, kedy nastala udalosť, ktorá bola základom nároku, až do konečného rozhodnutia o nároku. To by svedčilo v prospech domnienky neexistencie škody na strane organizátora v prípadoch, keď sa až po ukončení zmluvy ukáže, že poskytnutie balíka služieb je významne ovplyvnené, a organizátor by z tohto dôvodu bol povinný vrátiť plnú cenu balíka služieb, aj keby cestujúci zmluvu neukončil. V prípade, ak sa má stornovací poplatok považovať za náhradu za cenu balíka služieb v zmysle platby, ktorá sa platí namiesto pôvodnej dlžnej ceny balíka služieb, musí sa rovnako prihliadať na následný vývoj, ktorý vedie k strate nároku organizátora na cenu balíka služieb. Podľa vnútroštátneho súdu totiž nárok na náhradnú platbu existuje len v takom rozsahu, v akom by existoval aj v prípade, ak by cestujúci neukončil zmluvu o cestovných službách.
32. Nakoniec vnútroštátny súd pripomína, že úvahy o ochrane spotrebiteľa by mali svedčiť v prospech zohľadnenia následného vývoja. Podľa názoru vnútroštátneho súdu si vysoká úroveň ochrany vyžaduje, aby ani v prípade predčasného ukončenia zmluvy o cestovných službách nebol cestujúci povinný zaplatiť za cestovné služby, ktorých poskytnutie je následne významne ovplyvnené. V opačnom prípade by v situáciách neistoty mohli byť cestujúci odradení od včasného využitia svojho práva ukončiť zmluvu o cestovných službách, aj keď pri včasnom ukončení je šanca, že stornovací poplatok, ktorý sa má zaplatiť, bude v skutočnosti nízky. Podľa vnútroštátneho súdu sa tým znižuje riziko nielen pre cestujúceho, ale aj pre organizátora, ktorý sa v skoršom štádiu nachádza v jasnejšej situácii a má viac času na úsporu nákladov alebo na náhradné poskytnutie cestovných služieb. Naopak podmienenie práva na bezplatné ukončenie zmluvy momentom jej ukončenia by podporovalo špekulatívne správanie najmä zo strany organizátora. Podľa názoru vnútroštátneho súdu by to mohlo viesť organizátora k tomu, aby odkladal ukončenie zmluvy o cestovných službách až do momentu tesne pred začiatkom zájazdu s cieľom dosiahnuť, aby čo najviac cestujúcich ukončilo zmluvu spôsobom, ktorý by bol pre organizátora finančne výhodnejší.
33. Vnútroštátny súd sa domnieva, že vyššie uvedené tvrdenia nespochybňuje skutočnosť, že maximálna lehota na vrátenie platieb predstavuje 14 dní po ukončení zmluvy o balíku cestovných služieb, ako to stanovuje článok 12 ods. 4 smernice 2015/2302. Konkrétne vnútroštátny súd zastáva názor, že z tohto ustanovenia nie je možné vyvodiť, že výška stornovacieho poplatku musí byť v tomto okamihu definitívne stanovená a že následné nároky na dodatočné platby alebo ich vrátenie majú byť vylúčené.
34. Za týchto okolností Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) rozhodol prerušiť konanie a predložil Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Má sa článok 12 ods. 2 [smernice 2015/2302] vykladať v tom zmysle, že pre posúdenie oprávnenosti odstúpenia od zmluvy sú relevantné len tie neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, ktoré existovali už v čase odstúpenia od zmluvy; alebo v tom zmysle, že sa majú zohľadniť aj neodvrátiteľné, mimoriadne okolnosti, ktoré v skutočnosti nastali až po odstúpení od zmluvy, ale ešte pred plánovaným začiatkom cesty?“
35. Písomné pripomienky predložili QM, grécka vláda a Európska komisia. Účastníci konania vo veci samej, grécka vláda a Európska komisia predniesli ústnu argumentáciu na spoločnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo vo veciach C‑414/22 a C‑584/22 spolu s vecou C‑299/22, Tez Tour, 7. júna 2023.
IV. Posúdenie
36. Dvomi otázkami vo veci C‑414/22 a jednou otázkou vo veci C‑584/22 sa vnútroštátne súdy v podstate pýtajú, či sa má článok 12 ods. 2 smernice 2015/2302 vykladať v tom zmysle, že posúdenie výskytu neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností, ktoré významne ovplyvňujú poskytovanie balíka služieb, ktoré zakladajú právo cestujúceho ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb bez zaplatenia stornovacieho poplatku, sa má vykonať len v okamihu ukončenia zmluvy, alebo či sa má toto ustanovenie vykladať v tom zmysle, že je potrebné zohľadniť aj neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, ktoré skutočne nastanú po ukončení zmluvy o balíku cestovných služieb, ale pred začatím poskytovania balíka cestovných služieb.
37. Vnútroštátny súd vo veci C‑414/22 zastáva názor, že z článku 12 ods. 2 smernice 2015/2302 by mohlo vyplývať, že právo na bezplatné ukončenie zmluvy o balíku služieb by malo existovať vždy, ak neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti skutočne následne nastanú a významne by ovplyvnili alebo znemožnili poskytnutie balíka služieb. Tento vnútroštátny súd však zastáva názor, že je možné tiež tvrdiť, že rozhodujúca je len objektívna situácia v čase vyhlásenia o ukončení zmluvy. Vnútroštátny súd vo veci C‑584/22 sa domnieva, že posúdenie, či existujú významné a neprimerané riziká súvisiace so zdravím alebo inými právom chránenými záujmami cestujúceho, si vyžaduje prognostické posúdenie, pričom relevantným obdobím je obdobie pred začiatkom poskytovania zmluvy o balíku služieb. Tento vnútroštátny súd sa domnieva, že pre toto posúdenie môžu byť relevantné aj okolnosti, ktoré nastanú po ukončení zmluvy o balíku služieb, ale pred plánovanou cestou.
38. Z návrhov na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že hlavnou spornou otázkou je, či existuje samostatné právo ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb len na základe skutočného výskytu neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností, ktoré významne ovplyvňujú balík služieb v deň uskutočnenia cesty.
39. V tejto súvislosti je potrebné na úvod pripomenúť, že článok 12 smernice 2015/2302, ako vyplýva z jeho názvu, upravuje „ukončenie zmluvy o balíku cestovných služieb a právo na odstúpenie od zmluvy pred začiatkom poskytovania balíka služieb“. Článok 12 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje právo cestujúceho ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb „kedykoľvek pred začiatkom poskytovania balíka služieb“. V takom prípade sa podľa predmetného ustanovenia „môže od neho požadovať, aby organizátorovi zaplatil primeraný a odôvodnený stornovací poplatok“. V článku 12 ods. 2 je upravené právo cestujúceho ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb bez zaplatenia akéhokoľvek stornovacieho poplatku v prípade, keď „v mieste destinácie alebo v jeho bezprostrednej blízkosti nastanú neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, ktoré významne ovplyvnia poskytovanie balíka služieb alebo ktoré významne ovplyvnia prepravu cestujúcich do destinácie“.
40. Podľa ustálenej judikatúry je pri výklade ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen znenie ustanovenia, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je dané ustanovenie súčasťou, a prípadne aj históriu jeho vzniku. Osobitne treba zohľadniť najmä odôvodnenia predmetného právneho aktu Únie, keďže tieto odôvodnenia môžu vysvetľovať vôľu normotvorcu, ktorý tento akt vydal, a predstavovať dôležitý výkladový nástroj tohto aktu.(5)
41. Jedným z možných výkladov znenia článku 12 ods. 2 smernice 2015/2302 je, že na to, aby cestujúci bol oprávnený bezplatne ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb, sa významný vplyv na poskytnutie balíka cestovných služieb prejaví alebo pretrváva v deň poskytnutia balíka cestovných služieb. Toto ustanovenie odkazuje na neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, ktoré „nastanú v mieste destinácie“ a „významne ovplyvnia poskytovanie balíka služieb“, pričom používa prítomný čas. Rakúska vláda a Európska komisia však konštatovali, že odôvodnenie 31 smernice používa budúci čas (v anglickom znení), keď uvádza, že právo na ukončenie zmluvy bez stornovacieho poplatku vzniká „v prípade, ak poskytovanie balíka služieb výrazne ovplyvnia neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“ (kurzívou zvýraznila generálna advokátka). To by naznačovalo, že nárok na bezplatné ukončenie zmluvy o balíku cestovných služieb závisí od posúdenia budúcej situácie cestujúcim v momente ukončenia zmluvy.
42. Bez ohľadu na čas použitý v článku 12 ods. 2 smernice 2015/2302 a v odôvodnení 31 tejto smernice treba zdôrazniť, že ako poznamenávam v mojich dnes prednesených návrhoch vo veci C‑299/22, právo ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb bez zaplatenia akéhokoľvek stornovacieho poplatku vzniká „pred začiatkom poskytovania balíka služieb“. Použitie predložky „pred“ naznačuje, že medzi rozhodnutím ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb a začiatkom poskytovania balíka cestovných služieb existuje časový odstup. Rozhodnutie o ukončení balíka služieb podľa článku 12 ods. 2 z uvedeného dôvodu smeruje do budúcna. Opiera sa o prognózu alebo posúdenie ex ante výskytu „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“ a ich významného vplyvu na poskytovanie balíka služieb, alebo v prípade, ak tieto okolnosti už nastali, o prognózu pretrvávania významného vplyvu na poskytovanie balíka služieb. Ako tvrdila rakúska vláda, aj keď je v konkrétnej situácii už ku dňu ukončenia zmluvy preukázané, že tieto okolnosti nastanú ku dňu uskutočnenia cesty, bude potrebné posúdiť, do akej miery tieto okolnosti konkrétne ovplyvnia poskytovanie balíka služieb.
43. Posúdenie ex ante, ktoré vykoná cestujúci ku dňu ukončenia zmluvy o balíku cestovných služieb, teda predpokladá posúdenie pravdepodobnosti, že „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“ budú mať významný vplyv na poskytovanie balíka služieb. Takéto posúdenie sa musí riadiť výnimočnou povahou práva ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb bez povinnosti zaplatiť stornovací poplatok. V čase ukončenia zmluvy o balíku cestovných služieb musí cestujúci odôvodnene očakávať, že existuje dostatočne vysoká pravdepodobnosť, že „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“ budú mať významný vplyv na poskytovanie balíka služieb.
44. Z toho vyplýva, že právo cestujúceho ukončiť zmluvu bez zaplatenia stornovacieho poplatku v súlade s článkom 12 ods. 2 smernice 2015/2302 je možné nadobudnúť pred začiatkom poskytovania balíka služieb v okamihu ukončenia zmluvy o balíku cestovných služieb na základe odôvodnenej predvídateľnosti významného vplyvu na balík služieb. Predmetné nadobudnuté právo nemôže zaniknúť v dôsledku následných udalostí. Ako tvrdí Komisia, bolo by absurdné, ak by cestujúci mohol ukončiť zmluvu z dôvodu neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností, ale následne by musel čakať, kým tieto okolnosti skutočne nastanú v deň cesty na to, aby nemusel platiť stornovací poplatok. Naopak, ak cestujúci nemá právo na bezplatné ukončenie zmluvy, takéto právo nemôže nadobudnúť spätne po ukončení zmluvy o balíku cestovných služieb v dôsledku následných udalostí.
45. Tento výklad potvrdzuje aj kontext článku 12 ods. 2 smernice 2015/2302. V tejto súvislosti z uvedených predbežných pripomienok(6) vyplýva, že tento článok obsahuje dve odlišné práva cestujúceho na ukončenie zmluvy. Na jednej strane podľa článku 12 ods. 1 smernice môže cestujúci „ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb kedykoľvek pred začiatkom poskytovania balíka služieb“. Keďže na uplatnenie tohto práva nie je nutné uviesť dôvody ukončenia zmluvy, cestujúci môže byť povinný, taktiež podľa článku 12 ods. 1 smernice, zaplatiť „primeraný a odôvodnený stornovací poplatok“. Na druhej strane článok 12 ods. 2 smernice 2015/2302 obsahuje právo ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb bez zaplatenia stornovacieho poplatku „pred začiatkom poskytovania balíka služieb… v prípade, keď v mieste destinácie… nastanú neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, ktoré významne ovplyvnia poskytovanie balíka služieb“.
46. Ak by sa akceptovalo, že skutočný výskyt neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností je samostatnou podmienkou na uznanie práva na bezplatné ukončenie zmluvy bez ohľadu na posúdenie vykonané ku dňu ukončenia zmluvy o balíku cestovných služieb, dôsledkom toho by bolo uznanie nového práva na plnú náhradu pre všetkých cestujúcich nezávisle od dôvodov, ktoré uviedli na účely ukončenia zmluvy. Ak totiž nie je dôležité, aká situácia existovala ku dňu s dátumom x (dátum ukončenia zmluvy), ale dôležité je to, čo sa skutočne stalo neskôr v deň s dátumom z (dátum cesty), potom by cestujúci, ktorý ukončil zmluvu z osobných dôvodov v súlade s článkom 12 ods. 1 smernice 2015/2302, mal mať aj právo požadovať vrátenie stornovacieho poplatku, ktorý už zaplatil v prípade, ak nevycestoval z dôvodu neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností.
47. Ako v podstate uviedla grécka vláda, uznanie možnosti cestujúceho bezplatne ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb v prípade skutočného výskytu neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností bez ohľadu na situáciu v čase ukončenia zmluvy by bolo v rozpore s úplnou harmonizáciou práv a povinností zmluvných strán zmluvy o cestovných službách, ako sa uvádza v článku 4 smernice 2015/2302.
48. Riešenie ex post facto totiž vytvára neistotu, pokiaľ ide o moment, ku ktorému je nutné posúdiť práva a povinnosti oboch zmluvných strán. Ako uviedla grécka vláda na pojednávaní, zmluvný vzťah sa končí pre obe strany v momente, keď cestujúci ukončí zmluvu. Keďže normotvorca Únie vyslovene neuviedol, že budúce udalosti po ukončení zmluvy môžu ovplyvniť zmluvný vzťah, ukončenie zmluvy musí byť rozhodujúce na účely určenia, či je prognostické vyhodnotenie vykonané cestujúcim primerané. Práve v tomto okamihu je potrebné posúdiť právne dôsledky uplatnenia práva na ukončenie zmluvy o balíku cestovných služieb. Ak sú splnené podmienky článku 12 ods. 2, právnym dôsledkom uplatnenia práva na ukončenie zmluvy je povinnosť organizátora vrátiť všetky platby za balík služieb v plnej výške najneskôr do 14 dní po ukončení zmluvy o balíku cestovných služieb v súlade s článkom 12 ods. 4 smernice.
49. Ako uviedla grécka vláda, krátkosť časového úseku, v ktorom sa musí uskutočniť vrátenie všetkých platieb podľa článku 12 ods. 4, potvrdzuje výklad, podľa ktorého je moment ukončenia zmluvy o balíku cestovných služieb rozhodujúci pre určenie práv a povinností zmluvných strán. V tejto súvislosti by som si dovolila poznamenať, že určenie presnej výšky stornovacieho poplatku je odlišné od určenia práva cestujúceho ukončiť zmluvu bez zaplatenia stornovacieho poplatku. Cestujúci môže ukončiť zmluvu len raz a práve v okamihu jej ukončenia musí existovať istota, či má alebo nemá nárok na vrátenie všetkých zaplatených platieb.
50. Okrem toho právo cestujúceho ukončiť zmluvu z dôvodu neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností je neoddeliteľne spojené s neexistenciou povinnosti zaplatiť akýkoľvek stornovací poplatok. Nie je preto možné z časového hľadiska rozdeliť základné prvky práva stanoveného v článku 12 ods. 2 smernice 2015/2302 a pripustiť, že je možné, aby cestujúci ukončil zmluvu z dôvodu neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností, ale že jeho právo na vrátenie všetkých platieb závisí od následných udalostí.
51. Posúdenie ex post neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností by malo vplyv aj na výklad príslušných práv organizátora. Povinnosť cestujúceho zaplatiť stornovací poplatok v prípade, ak nie sú splnené požiadavky článku 12 ods. 2 smernice 2015/2302, zodpovedá príslušnému nároku organizátora. Ako uviedla Kiwi Tours na pojednávaní, ak by takéto právo cestujúceho na bezplatné ukončenie záviselo od následných udalostí, malo by to za následok, že právo organizátora na stornovací poplatok by vzniklo alebo zaniklo v závislosti od vývoja situácie, ktorá nastala medzi okamihom ukončenia zmluvy a okamihom plánovanej cesty.
52. Okrem toho je potrebné pripomenúť, že v súlade s článkom 12 ods. 3 písm. b) smernice 2015/2302 môže organizátor ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb a v plnej miere refundovať cestujúcemu všetky platby za balík služieb bez povinnosti zaplatiť dodatočnú náhradu, ak „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti zabraňujú organizátorovi plniť zmluvu a cestujúcemu oznámi… pred začiatkom poskytovania balíka“ (kurzívou zvýraznila generálna advokátka). Ak by udalosti, ktoré nastanú po ukončení zmluvy, mali mať autonómny význam z hľadiska určenia práv a povinností zmluvných strán, potom by sa muselo pripustiť, že organizátor môže ukončiť zmluvu pred začatím poskytovania balíka služieb, ale jeho povinnosť zaplatiť dodatočnú náhradu by závisela od toho, či sa v deň plánovanej cesty jeho predpoveď skutočne potvrdila. Takýto výsledok by spôsobil, že oslobodenie organizátora od zodpovednosti by bolo neisté. Okrem toho by to bolo v rozpore s vyššie uvedenou úplnou harmonizáciou práv a povinností zmluvných strán normotvorcom Únie, vrátane otázky zodpovednosti organizátora zaplatiť dodatočnú náhradu.
53. Z toho vyplýva, že posúdenie ex post by malo za následok neistotu postavenia zmluvných strán zmluvy o cestovných službách v okamihu jej ukončenia a mohlo by zmariť systém určovania práv a povinností zmluvných strán stanovený v článku 12 smernice 2015/2302. Naopak posúdenie ex ante rizikovej situácie v čase ukončenia zmluvy je možné považovať za jediné rozhodujúce kritérium zabezpečujúce právnu istotu, pokiaľ ide o dôsledky ukončenia zmluvy. Inak povedané, budúce udalosti, ktoré nastanú pred plánovanou cestou, ale po ukončení zmluvy, by nemali byť spôsobilé zvrátiť právny stav ustálený v čase ukončenia zmluvy.
54. Pokiaľ ide o cieľ článku 12 ods. 2 smernice 2015/2302, toto ustanovenie obsahuje právo cestujúceho ukončiť zmluvu o balíku služieb bez zaplatenia stornovacieho poplatku už pred začiatkom poskytovania balíka služieb za podmienok v ňom stanovených. Ako je vysvetlené vyššie, na to, aby cestujúci mohol ukončiť balík služieb pred jeho začiatkom, musí predvídať situáciu v čase ukončenia zmluvy a zohľadniť vplyv neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností na poskytnutie balíka služieb. Ak by bolo možné posúdiť existenciu práva na ukončenie zmluvy a posteriori vzhľadom na to, čo sa skutočne stalo v deň uskutočnenia cesty, potom by nebolo možné priznať právo na bezplatné ukončenie zmluvy pred začiatkom poskytovania balíka služieb. Takéto právo by muselo byť odložené až do dňa uskutočnenia cesty. To by však bolo v rozpore s tým, čo uvádza článok 12 ods. 2 smernice.
55. Ex post prístup, podľa ktorého sú udalosti, ktoré nastanú po ukončení zmluvy, ale pred začiatkom poskytovania balíka služieb, rozhodujúce vo vzťahu k právu na ukončenie zmluvy, nie je podľa môjho názoru podložený úvahami súvisiacimi s vysokou úrovňou ochrany spotrebiteľa. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa odôvodnenia 5 smernice 2015/2302 je cieľom tejto smernice dosiahnuť „správnu rovnováhu medzi vysokou úrovňou ochrany spotrebiteľa a konkurencieschopnosťou podnikov“. Ex post prístup nie je pre cestujúceho výhodnejší než prístup zahŕňajúci posúdenie ex ante. V tejto súvislosti si možno predstaviť situáciu, keď cestujúci v čase ukončenia zmluvy primerane a odôvodnene vyhodnotí riziká spojené s cestovaním, ale potom sa nakoniec, na rozdiel od jeho pôvodného prognostického hodnotenia rizikovej situácie, situácia zlepší. Ex post prístup by bol pre cestujúceho výhodnejší len vtedy, ak by sa akceptovalo, že následné udalosti možno zohľadniť len vtedy, ak potvrdzujú posúdenie, ktoré vykonal cestujúci, a nie ak preukážu nesprávnosť tohto posúdenia. Je mi však jasné, že ak by sa bolo možné riadiť výkladom tohto pravidla len do tej miery, do akej ide jedným smerom, ktorý je v prospech cestujúceho, a zároveň nezohľadňovať možný nepriaznivý výsledok tohto výkladu, bolo by to v rozpore s tým, čo normotvorca Únie zamýšľal článkom 12 ods. 2.
56. Vnútroštátny súd sa vo veci C‑584/22 domnieval, že predovšetkým účel stornovacieho poplatku hovorí v prospech zohľadnenia okolností, ktoré nastali po ukončení zmluvy. Podľa vnútroštátneho súdu by to tak bolo bez ohľadu na skutočnosť, či sa má stornovací poplatok považovať za platbu podobnú náhrade alebo za náhradu za cenu balíka cestovných služieb. Zásadné tvrdenie, ktoré uvádza vnútroštátny súd je, že ak by sa mal zohľadniť následný vývoj, organizátor by bol povinný vrátiť cestujúcemu všetky platby, a to aj v prípade, ak by od zmluvy neodstúpil. Z tohto pohľadu by organizátor nemal mať nárok na žiadny stornovací poplatok, ak sa neskôr ukáže, že nedošlo ku „škode“ alebo ku vzniku nároku na stornovací poplatok, keďže skutočne nastali neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti.
57. Pokiaľ ide o toto tvrdenie, je potrebné pripomenúť, že cestujúci je povinný zaplatiť stornovací poplatok, ak využije právo „kedykoľvek“ ukončiť zmluvu pred začiatkom poskytovania balíka služieb v zmysle článku 12 ods. 1 smernice 2015/2302 a z akéhokoľvek dôvodu. Pojem „stornovací poplatok“ je neutrálny v porovnaní s pojmom „náhrada“ (nemecký výraz pre tento pojem je „Entschädigung“), ktorý sa používa vo vnútroštátnych transpozíciách tohto ustanovenia smernice. Podľa článku 12 ods. 1 smernice 2015/2302 sa v zmluve o balíku cestovných služieb môžu určiť primerané stornovacie poplatky, ktoré vychádzajú „z času ukončenia zmluvy pred začiatkom poskytovania balíka služieb a z očakávaných úspor nákladov a príjmu z náhradného poskytnutia cestovných služieb“. Opis toho, čo predstavuje stornovací poplatok, je podobný tomu, čím sa vyvažuje právo cestujúceho kedykoľvek ukončiť zmluvu. Ako v podstate uvádza Komisia, ide o ďalší príklad rovnováhy medzi právami a povinnosťami zmluvných strán uvedenými v zmluve o poskytnutí cestovných služieb, ktorú má smernica v úmysle dosiahnuť.
58. Ako som už uviedla vyššie, bez ohľadu na právnu povahu stornovacieho poplatku, akceptovanie skutočnosti, že na takýto poplatok nie je nárok, ak sa neskôr ukáže, že cesta sa nemohla uskutočniť, vytvára veľkú právnu neistotu a narúša harmonizáciu práv a povinností zmluvných strán uvedených v zmluve o poskytnutí cestovných služieb.
59. Pritom vnútroštátny súd vo veci C‑584/22 varoval pred rizikom, že by mohlo dôjsť k negatívnym dôsledkom, ak by povinnosť zaplatiť stornovací poplatok nebola založená na skutočnosti, či balík cestovných služieb bol naozaj poskytnutý. Uvedený vnútroštátny súd zastával názor, že v neistých situáciách by cestujúci mohli byť odradení od uplatnenia svojho práva ukončiť zmluvu o poskytnutí cestovných služieb v počiatočnom štádiu a že by boli nútení čakať, kým nebudú k dispozícii ďalšie informácie alebo kým organizátor neukončí balík služieb z vlastnej iniciatívy.
60. V tejto súvislosti uznávam, že prospektívne rozhodnutie, ktoré je cestujúci nútený urobiť z dôvodu výskytu neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností, je samo osebe spojené so situáciou neistoty. Pri výklade podmienok uplatnenia práva na ukončenie zmluvy o cestovných službách podľa článku 12 ods. 2 smernice 2015/2302 je však potrebné zohľadniť mieru neistoty. Ako v zásade tvrdí rakúska vláda, predmetné právo na ukončenie zmluvy totiž nevyžaduje, aby cestujúci mohol s absolútnou istotou potvrdiť, že neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti určite nastanú a budú mať významný vplyv. Ako už bolo zdôraznené, v čase ukončenia zmluvy o balíku cestovných služieb je postačujúce, aby cestujúci odôvodnene očakával, že existuje dostatočne vysoká pravdepodobnosť, že neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti významne ovplyvnia poskytovanie balíka služieb. Ďalej, ako som v podstate naznačila v mojich návrhoch, ktoré som dnes predniesla vo veci C‑299/22, Tez Tour, pri určovaní skutočností, ktoré priemerný cestujúci vedel, a jeho posúdenia pravdepodobnosti výskytu významného vplyvu na plnenie zmluvy, je potrebné zohľadniť vysokú mieru neistoty a mimoriadne rýchlo sa vyvíjajúcu situáciu na začiatku pandémie.
61. Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že znenie, kontext a cieľ smernice 2015/2302 svedčia v prospech takého výkladu článku 12 ods. 2 tejto smernice, podľa ktorého je rozhodujúcim momentom pre určenie práva na ukončenie zmluvy bez zaplatenia stornovacieho poplatku posúdenie ex ante v okamihu ukončenia zmluvy.
62. Vzhľadom na uvedené článok 12 ods. 2 nie je v rozpore s tým, aby vnútroštátne súdy považovali následné udalosti za dôkazné prostriedky, ktoré sa majú voľne posúdiť v súlade s vnútroštátnym procesným právom. Ako v podstate tvrdila grécka vláda na pojednávaní, ak sa v okamihu ukončenia zmluvy cestujúci odvolával na neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti a situácia, na ktorú sa odvolával, sa zhoršila, čo viedlo k významnému vplyvu poskytovania balíka služieb, slúži to na posilnenie jeho predpovede v okamihu ukončenia zmluvy. Ak však cestujúci v čase ukončenia zmluvy nemal dôvod na ukončenie zmluvy, následné udalosti nemôžu samy osebe zakladať nárok na bezplatné ukončenie zmluvy, na ktoré nemá nárok. Podobne ani zlepšenie situácie nemôže retroaktívne zasiahnuť nárok cestujúceho na úplnú refundáciu všetkých platieb, ak v čase ukončenia zmluvy odôvodnene predpokladal, aký vplyv budú mať neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti na balík služieb.
63. Vo konaniach vo veci samej, pokiaľ ide o vec C‑414/22, vnútroštátny súd by mal posúdiť, či ku dňu ukončenia zmluvy v apríli 2020 mohol priemerný cestujúci odôvodnene očakávať, že pandémia významne ovplyvní poskytovanie balíka služieb plánovaného ako slávnostný zájazd počas leta 2020. Z informácií uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, s prihliadnutím na výzvy vnútroštátnych orgánov odložiť všetky cesty, ktoré nie sú nevyhnutné, a využiť možnosti ukončenia zmlúv o cestovných službách, sa zdá, že priemerný cestujúci by mohol v apríli 2020 odôvodnene predpokladať, že takýto zájazd (ktorého samotnou myšlienkou je zhromaždenie veľkého počtu mladých ľudí s cieľom osláv) sa neuskutoční. Toto posúdenie prináleží vnútroštátnemu súdu, pričom sa musí riadiť aj kritériami, ktoré analyzujem v mojich návrhoch, ktoré som predniesla dnes vo veci C‑299/22, Tez Tour.
64. Tiež je potrebné konštatovať, že ak by vnútroštátny súd usúdil, že cestujúci mal právo ukončiť zmluvu v súlade s článkom 12 ods. 2 smernice 2015/2302, cestujúcemu prináleží toto právo bez toho, aby bol viazaný dohodou o zaplatení znížených stornovacích poplatkov, ktorú uzatvoril z dôvodu neznalosti svojich práv. Výsledkom uvedenej dohody je totiž obmedzenie jeho práv, ktoré podľa článku 23 ods. 3 predmetnej smernice nie je pre cestujúceho záväzné.
65. Pokiaľ ide o vec C‑584/22, vnútroštátny súd uvádza, že odvolací súd by sa mal zaoberať otázkou, či v čase ukončenia zmluvy 1. marca 2020 už bola cesta do Japonska spojená s vážnymi zdravotnými rizikami, ktoré by obozretný cestujúci nemal podstupovať. Z dôvodov, ktoré som analyzovala vyššie, je pre takéto určenie rozhodujúci iba okamih ukončenia zmluvy.
66. Vzhľadom na uvedené sa domnievam, že článok 12 ods. 2 smernice 2015/2302 sa má vykladať v tom zmysle, že posúdenie výskytu neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností, ktoré významne ovplyvňujú plnenie zmluvy a ktoré zakladajú právo cestujúceho ukončiť zmluvu o balíku služieb bez zaplatenia akéhokoľvek stornovacieho poplatku, sa musí uskutočniť iba v okamihu ukončenia zmluvy. Vznik tohto práva nezávisí od skutočnosti, či takéto okolnosti skutočne nastali po ukončení zmluvy.
V. Návrh
67. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré položil Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko) a Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko) takto:
Článok 12 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS
sa má vykladať v tom zmysle, že posúdenie výskytu neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností, ktoré významne ovplyvňujú plnenie zmluvy a ktoré zakladajú právo cestujúceho ukončiť zmluvu o balíku služieb bez zaplatenia stornovacieho poplatku, sa musí uskutočniť iba v čase ukončenia zmluvy. Vznik tohto práva nezávisí od skutočnosti, či takéto okolnosti skutočne nastali po ukončení zmluvy.
1 Jazyk prednesu: angličtina.
2 Úvodné poznámky generálneho riaditeľa WHO na brífingu pre médiá ku COVID‑19, 11. marca 2020.
3 Pozri „Usmernenie o práve cestujúcich ukončiť zmluvy o balíku cestovných služieb z dôvodu mimoriadnych okolností vyplývajúcich z COVID‑19“, ktoré vydala írska vláda, ministerstvo podnikania, obchodu a zamestnanosti 26. marca 2020, s. 5.
4 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS (Ú. v. EÚ L 326, 2015, s. 1).
5 Rozsudok z 8. júna 2023, VB (Informácie pre osobu odsúdenú v neprítomnosti) (C‑430/22 a C‑468/22, EU:C:2023:458, bod 24 a citovaná judikatúra).
6 Pozri bod 39 vyššie.