1.

Druhá časť prvej prejudiciálnej otázky, druhá časť jedenástej prejudiciálnej otázky a pätnásta prejudiciálna otázka, ktoré podal Juzgado de Primera Instancia no 17 de Palma de Mallorca (súd prvého stupňa č. 17 Palma de Mallorca, Španielsko), sú zjavne neprípustné.

2.

Články 3, 5 a 7 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

nebránia vnútroštátnej právnej úprave a judikatúre, ktoré oslobodzujú predajcu alebo dodávateľa od povinnosti poskytnúť spotrebiteľovi pri uzavretí zmluvy o hypotekárnom úvere informáciu týkajúcu sa minulého vývoja referenčného indexu prinajmenšom za posledné dva roky, pričom vykoná porovnanie s aspoň jedným odlišným indexom, akým je index Euribor, pod podmienkou, že táto vnútroštátna právna úprava a judikatúra umožňujú súdu uistiť sa, že vzhľadom na verejne dostupné a dostupné informácie, ako aj na informácie, ktoré prípadne poskytol predajca alebo dodávateľ, bol priemerný spotrebiteľ, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný, schopný pochopiť konkrétne fungovanie spôsobu výpočtu úrokovej sadzby a posúdiť tak na základe presných a zrozumiteľných kritérií potenciálne významné ekonomické dôsledky podmienky stanovujúcej pohyblivú úrokovú sadzbu na jeho finančné záväzky.

3.

Články 3, 5 a 7 smernice 93/13

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

bránia vnútroštátnej právnej úprave a judikatúre, podľa ktorých neexistencia dobrej viery predajcu alebo dodávateľa je nevyhnutným predpokladom akejkoľvek kontroly obsahu netransparentnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Vnútroštátnemu súdu prináleží určiť, či vzhľadom na všetky relevantné okolnosti sporu vo veci samej sa má predajca alebo dodávateľ považovať za osobu konajúcu v dobrej viere, keď stanovuje úrokovú sadzbu hypotekárneho úveru odkazom na zákonom stanovený index a či zmluvná podmienka obsahujúca takýto index môže spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vyplývajúcich zo zmluvy na úkor spotrebiteľa.

4.

Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

nebránia tomu, aby v prípade neplatnosti nekalej podmienky stanovujúcej pohyblivú úrokovú sadzbu hypotekárneho úveru s použitím referenčného indexu vnútroštátny súd nahradil tento index zákonným indexom, ktorý sa uplatňuje v prípade neexistencie opačnej dohody medzi zmluvnými stranami, pokiaľ by dotknutá zmluva o hypotekárnom úvere nemohla pretrvať v prípade zrušenia uvedenej nekalej podmienky a pokiaľ by vyhlásenie neplatnosti tejto zmluvy ako celku vystavilo spotrebiteľa obzvlášť nepriaznivým dôsledkom.