7.6.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 217/47


Žaloba podaná 25. marca 2021 – Ben Ali/Rada

(Vec T-170/21)

(2021/C 217/63)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Mehdi Ben Tijani Ben Haj Hamda Ben Haj Hassen Ben Ali (Saint-Étienne-du-Rouvray, Francúzsko) (v zastúpení: A. de Saint Remy, advokát)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

určil, že žaloba, ktorú podal Mehdi Ben Ali, je prípustná a dôvodná,

rozhodol podľa príslušných procesných ustanovení v naliehavom konaní,

v každom prípade prijal podľa článku 64 svojho rokovacieho poriadku procesné opatrenia na zabezpečenie organizácie konania, ktorým sa Komisii uloží povinnosť predložiť „všetky dokumenty týkajúce sa prijatia“ napadnutého nariadenia,

zrušil s okamžitou účinnosťou jednak rozhodnutie Rady (SZBP) 2021/55, ktoré bolo oznámené listom z 25. januára 2021 – SGS 21/0041, ktorý bol zaslaný 26. januára 2021 doporučene s doručenkou a doručený 29. januára 2021, ktoré sa ho týka a vedie k tomu, že jeho meno zostáva na zozname osôb, na ktoré sa vzťahujú obmedzujúce opatrenie, ktoré sú uvedené v prílohe rozhodnutia Rady Európskej únie 2011/72/SZBP, ktoré bolo zmenené rozhodnutím Rady 2021/55/SZBP, v prílohe I nariadenia Rady (EU) 101/2011, ktorým sa vykonáva vykonávacie nariadenie Rady (EU) 2021/49, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 101/2011 o obmedzujúcich opatreniach voči niektorým osobám, subjektom a orgánom vzhľadom na situáciu v Tunisku, a jednak vykonávacie nariadenie Rady (EU) 2021/49, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 101/2011 o obmedzujúcich opatreniach voči niektorým osobám, subjektom a orgánom vzhľadom na situáciu v Tunisku,

uložil Rade Európskej únie povinnosť zaplatiť mu celkovú sumu vo výške 150 000 eur ako náhradu za všetky spôsobené ujmy,

uložil Rade Európskej únie povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 30 000 eur ako náhradu jeho výdavkov na obhajobu v tejto veci a v súlade s článkom 91 rokovacieho poriadku tiež výdavky na obhajobu ako náklady, ktorých náhradu nemožno priznať,

uložil Rade Európskej únie povinnosť nahradiť celkové trovy konania

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza sedem žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod sa zakladá na neexistencii dostatočného právneho základu. Žalobca tvrdí, že sankcia je dôvodná len vtedy, ak ňou možno dosiahnuť ciele, ktoré sleduje a že len konštatovanie hrozby pre mier nie je dostatočné. V prejednávanej veci totiž Rada Európskej únie opatrenie nepriaznivo zasahujúce do právneho postavenia odôvodnila cieľom udržateľného rozvoja tuniského hospodárstva a spoločnosti. Cieľom sankcií uložených Radou preto nie je zachovanie alebo obnovenie mieru, ale hospodársky a demokratický rozvoj tuniskej spoločnosti. Sankcie preto treba zrušiť alebo zmeniť.

2.

Druhý žalobný dôvod sa zakladá na porušení práva na obhajobu a práva na účinnú súdnu ochranu. Žalobca tvrdí, že v štádiu prijímania rozhodnutia boli jeho základné práva porušené prostredníctvom použitého postupu, pretože medzi uvedenými dôvodmi a ochranou jeho individuálnych práv existuje nerovnováha. V štádiu zaradenia na zoznam boli jeho práva porušené nedostatočným procesným postupom, ktorý mu neumožnil uplatniť účinný prostriedok nápravy. Žalobca napokon tvrdí, že v štádiu, keď sa režim uplatňuje, postup výnimiek nerešpektuje právo na účinnú právnu ochranu.

3.

Tretí žalobný dôvod sa zakladá na porušení povinnosti uviesť odôvodnenie. Žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že tuniský štát neurobil žiadne rozhodnutie a najmä neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli odôvodňovať jeho zaradenie na sporný zoznam.

4.

Štvrtý žalobný dôvod sa zakladá na zjavne nesprávnom posúdení. Zjavne nesprávne posúdenie spočíva podľa žalobcu v tom, že neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by sa podieľal na akomkoľvek protiprávnom konaní, ktoré by predstavovalo zneužitie tuniských verejných prostriedkov alebo pranie špinavých peňazí. Takisto obvinenia, že sa podieľal na zneužití právomoci verejného činiteľa neboli ničím podložené.

5.

Piaty žalobný dôvod sa zakladá na porušení článkov 46 a 55 Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii. Žalobca v tomto ohľade tvrdí, že podľa týchto ustanovení sa musia opatrenia, ktorými sa zmrazujú finančné prostriedky alebo ktorými dochádza ku konfiškácii, zakladať na rozhodnutí žiadajúceho zmluvného štátu alebo na uvedení relevantných skutkových okolností týmto žiadajúcim štátom s opisom požadovaných opatrení.

6.

Šiesty žalobný dôvod sa zakladá na nesprávnom posúdení, ktorého sa Rada údajne dopustila pri posudzovaní proporcionality opatrení prijatých proti žalobcovi.

7.

Siedmy žalobný dôvod sa zakladá na zneužití právomoci.