1

Žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ sa žalobkyňa, spoločnosť Pierre Lannier, domáha zrušenia rozhodnutia piateho odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 11. júna 2021 (vec R 1915/2020‑5) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

[omissis]

10

Žalobkyňa v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd:

11

EUIPO a vedľajší účastník konania navrhujú, aby Všeobecný súd:

16

Žalobkyňa v podstate vyjadruje viacero kritík voči posúdeniu odvolacieho senátu v napadnutom rozhodnutí, pokiaľ ide o odpoveď vedľajšieho účastníka konania na nedostatky, ktorú jej doručila kancelária odvolacích senátov. Odvolací senát údajne nesprávne uznal prípustnosť odvolania. Na podporu svojej argumentácie uvádza porušenie článku 67, článku 68 ods. 1 a článku 94 nariadenia 2017/1001, ako aj článku 22 ods. 1 a článku 42 ods. 3 delegovaného nariadenia 2018/625.

17

EUIPO a vedľajší účastník konania, spoločnosť Pierre Lang Trading GmbH, spochybňujú túto argumentáciu.

18

V prvom rade treba preskúmať tvrdenia, ktorými žalobkyňa vytýka odvolaciemu senátu, že vyhlásil odvolanie vedľajšieho účastníka konania za prípustné.

19

Na účely pripomenutia okolností, s prihliadnutím na ktoré odvolací senát preskúmal prípustnosť odvolania, treba spresniť, že 2. marca 2017 podala Pierre Lang Europe Handelsges.m.b.H.H. proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky námietku podľa článku 41 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 [teraz článok 46 ods. 1 písm. a) nariadenia 2017/1001]. Ako sa uvádza v bode 6 vyššie, dôvodom uvedeným na podporu námietky bol dôvod uvedený v článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.

20

Dohodou o nadobudnutí spoločnosti uzavretou 4. apríla 2019 bola Pierre Lang Europe Handelsges.m.b.H. so svojím hmotným a nehmotným majetkom vrátane všetkých svojich ochranných známok nadobudnutá novozaloženým podnikom PL Schmuckhandels GmbH, ktorého obchodné meno sa podľa výpisu z rakúskeho obchodného registra z 8. januára 2021 zmenilo 17. mája 2019 na Pierre Lang Trading GmbH.

21

Dňa 31. júla 2020 námietkové oddelenie zamietlo námietku v celom jej rozsahu.

22

Dňa 30. septembra 2020 bolo proti rozhodnutiu námietkového oddelenia podané odvolanie vo forme tlačiva, ktoré dostali dotknuté osoby zo strany EUIPO. Na tomto tlačive bolo meno odvolateľky uvedené ako Pierre Lang Europe Handelsges.m.b.H.

23

Dňa 30. novembra 2020 bolo na EUIPO podané odôvodnenie odvolania v lehote stanovenej v článku 68 ods. 1 nariadenia 2017/1001 pod menom Pierre Lang Europe Ges.m.b.H.

24

Dňa 11. januára 2021 v nadväznosti na list kancelárie odvolacích senátov, v ktorom kancelária odvolacích senátov vyzvala odvolateľku, aby pred odvolacím senátom objasnila svoje obchodné meno, boli EUIPO doručené tieto dokumenty:

25

S prihliadnutím na tieto okolnosti treba preskúmať tvrdenia, ktorými žalobkyňa vytýka odvolaciemu senátu, že vyhlásil odvolanie vedľajšieho účastníka konania za prípustné.

26

Po prvé žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát porušil článok 67 nariadenia 2017/1001. Konkrétne tvrdí, že dôkazy predložené vedľajším účastníkom konania na odstránenie nedostatkov odvolania sú nedostatočné. Žalobkyňa sa v podstate domnieva, že predložené dokumenty neumožňujú preukázať postavenie vedľajšieho účastníka konania na podanie odvolania na odvolací senát.

27

Treba pripomenúť, že podľa článku 41 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009, ktorý sa uplatňoval v tom čase, možno námietku proti zápisu ochrannej známky podať v lehote troch mesiacov od zverejnenia prihlášky ochrannej známky Európskej únie uvedením dôvodu, že zápis ochrannej známky by sa mal zamietnuť na základe článku 8 toho istého nariadenia. V prípade článku 8 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia, ako v prejednávanej veci, môžu námietku podať majitelia ochranných známok Európskej únie, ktorých dátum podania prihlášky je skorší ako dátum podania prihlášky ochrannej známky Európskej únie.

28

V prejednávanej veci je nesporné, že Pierre Lang Europe Handelsges.m.b.H. bola majiteľom staršej ochrannej známky, keď 2. marca 2017 podala námietku proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky.

29

Vzhľadom na dohodu o nadobudnutí spoločnosti predloženú odvolaciemu senátu treba uviesť, že v nadväznosti na kúpu zo 4. apríla 2019 spoločnosti Pierre Lang Europe Handelsges.m.b.b.H. a všetkých jej ochranných známok vedľajším účastníkom konania, sa tento vedľajší účastník konania stal majiteľom staršej ochrannej známky.

30

Zo spisu vyplýva, že po zamietnutí námietky proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky 31. júla 2020 bolo 30. septembra 2020 na EUIPO podané odvolanie proti rozhodnutiu námietkového oddelenia. Ako vyplýva z aktu odvolania uvedeného na stranách 82 a 83 spisu EUIPO, toto odvolanie bolo podané pod menom Pierre Lang Europe Handelsges.m.b.H.

31

V tejto súvislosti treba spresniť, že podľa judikatúry, keď EUIPO skúma prípustnosť odvolania, ktoré mu bolo predložené, musí zohľadniť register ochranných známok Európskej únie (ďalej len „register“) [rozsudok z 11. februára 2020, Jakober/EUIPO (Tvar šálky), T‑262/19, neuverejnený, EU:T:2020:41, bod 23]. V čase podania odvolania proti rozhodnutiu námietkového oddelenia bolo pritom meno majiteľa staršej ochrannej známky uvedenej v uvedenom registri Pierre Lang Europe Handelsges.m.b.H.

32

Zo spisu tiež vyplýva, že na účely splnenia povinnosti vyplývajúcej z článku 68 ods. 1 nariadenia 2017/1001 bolo na EUIPO 30. novembra 2020 podané odôvodnenie odvolania. Na tomto dokumente sa objavilo meno Pierre Lang Europe Ges.m.b.H.

33

Keďže kancelária odvolacích senátov konštatovala, že odôvodnenie odvolania, bolo podané v mene podniku pod iným menom, ako je meno, ktoré je zapísané v registri, požiadala listom z 9. decembra 2020 osobu, ktorá podala odvolanie, aby v tejto súvislosti predložila pripomienky a predložila akýkoľvek dokument, ktorý by mohol podložiť tieto pripomienky.

34

V odpovedi na túto žiadosť vedľajší účastník konania 11. januára 2021 požiadal o opravu mena odvolateľky pred odvolacím senátom uvedeného v odvolaní, pričom sa odvolal na článok 21 ods. 1 písm. a) a článok 23 ods. 1 písm. c) delegovaného nariadenia 2018/625. Na podporu svojej žiadosti predložil dokumenty uvedené v bode 24 vyššie.

35

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 21 ods. 1 písm. a) delegovaného nariadenia 2018/625 odvolanie podané v súlade s článkom 68 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2017/1001 obsahuje meno a adresu odvolateľa v súlade s článkom 2 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2018/626.

36

Ak odvolanie nespĺňa ustanovenia článku 21 ods. 1 písm. a) delegovaného nariadenia 2018/625, odvolací senát zamietne odvolanie z dôvodu neprípustnosti, ako stanovuje článok 23 ods. 1 písm. c) toho istého nariadenia, pokiaľ odvolateľ aj napriek upozorneniu neodstránil v stanovenej lehote nedostatky.

37

Zo znenia článku 21 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 23 ods. 1 písm. c) delegovaného nariadenia 2018/625, ako aj článku 2 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia 2018/626 vyplýva, že nesprávna identifikácia odvolateľa v odvolaní podanom v súlade s článkom 68 ods. 1 nariadenia 2017/1001 je odstrániteľnou vadou.

38

V prejednávanej veci treba konštatovať, že predložením dokumentov uvedených v bode 24 vyššie kancelárii odvolacích senátov vedľajší účastník konania preukázal, že v čase podania odvolania na odvolací senát bol majiteľom staršej ochrannej známky. Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, vedľajší účastník konania tiež poskytol vysvetlenia, pokiaľ ide o zúčastnené podniky a jednotlivé použité názvy. V prvom rade, ako to potvrdzuje najmä dohoda o nadobudnutí spoločnosti zo 4. apríla 2019, meno Pierre Lang Europe Handelsges.m.b.H. je meno predchodcu vedľajšieho účastníka konania. Uvedenie mena Pierre Lang Europe Ges.m.b.H. vo vyjadrení uvádzajúcom dôvody odvolania bolo výsledkom chyby v písaní, ako to potvrdzuje vedľajší účastník konania v bode 13 svojho vyjadrenia k žalobe. Napokon meno Pierre Lang Trading GmbH je meno vedľajšieho účastníka konania. Podľa uvedených dokumentov je toto meno od 5. januára 2021 zapísané do registra ako meno majiteľa staršej ochrannej známky.

39

Z toho vyplýva, že vedľajší účastník konania preukázal ku dňu podania odvolania svoje postavenie majiteľa staršej ochrannej známky, že nesprávna identifikácia odvolateľa v odvolaní podanom v súlade s článkom 68 ods. 1 nariadenia 2017/1001 je odstrániteľnou vadou a že vedľajší účastník konania pristúpil k odstráneniu nedostatkov odvolania v stanovenej lehote.

40

Treba preto konštatovať, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, vedľajší účastník konania poskytol EUIPO uspokojivú odpoveď a odstránil vady svojho odvolania v súlade s článkom 21 ods. 1 písm. a) a článkom 23 ods. 1 písm. c) delegovaného nariadenia 2018/625, ako aj s článkom 2 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia 2018/626.

41

Okrem toho, ako zdôrazňuje EUIPO, vedľajší účastník konania bol od 5. januára 2021 zapísaný ako majiteľ staršej ochrannej známky. Z tohto dôvodu mohol v súlade s článkom 20 ods. 11 a 12 nariadenia 2017/1001 platne odstrániť nedostatky odvolania.

42

Okrem toho, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého v deň podania odvolania na odvolací senát dokument obsiahnutý v databáze EUIPO uvádzal úplný prevod staršej ochrannej známky na vedľajšieho účastníka konania, je pravda, že podľa článku 112 nariadenia 2017/1001 EUIPO zhromažďuje a uchová vo svojej databáze určité informácie.

43

Stačí však konštatovať, podobne ako EUIPO, že tento dokument, ktorý žalobkyňa predložila v prílohe k žalobe, sa v skutočnosti týka medzinárodného zápisu č. 1290848 označujúceho Spojené štáty a Japonsko. Tento dokument neuvádza prevod staršej ochrannej známky na vedľajšieho účastníka konania, ale zaznamenáva zápis do medzinárodného registra vedeného medzinárodným úradom Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) prevodu medzinárodného zápisu založeného na staršej ochrannej známke na vedľajšieho účastníka konania.

44

Napokon je nepopierateľné, že podľa článku 23 ods. 1 prvej vety nariadenia č. 207/2009 možno prevod ochrannej známky uplatniť voči tretím osobám až po jej zápise do registra. Cieľom nemožnosti uplatniť prevody, ktoré neboli zapísané do registra, voči tretím osobám je ochrana toho, kto má alebo môže mať práva k ochrannej známke Európskej únie ako predmetu vlastníctva (rozsudok zo 4. februára 2016, Hassan, C‑163/15, EU:C:2016:71, bod 25).

45

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy je nutné dospieť k záveru, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, pripomienky predložené vedľajším účastníkom konania a dôkazy predložené na ich podporu boli dostatočné na to, aby umožnili odvolaciemu senátu rozhodnúť o prípustnosti žaloby tak, ako to urobil. Jej tvrdenia v tejto súvislosti treba zamietnuť.

46

Pokiaľ ide konkrétne o článok 67 nariadenia 2017/1001, treba podobne ako žalobkyňa pripomenúť, že podľa tohto ustanovenia sa každý účastník konania môže odvolať proti tomuto rozhodnutiu v rozsahu, v akom nebolo týmto rozhodnutím vyhovené jeho návrhom. V prejednávanej veci námietkové oddelenie zamietlo námietku založenú na staršej ochrannej známke v celom jej rozsahu. Vedľajší účastník konania bol ako nástupca spoločnosti, ktorá podala uvedenú námietku, a majiteľ staršej ochrannej známky ku dňu podania odvolania osobou poškodenou rozhodnutím námietkového oddelenia.

47

Vedľajší účastník konania teda spĺňal podmienky uvedené v článku 67 nariadenia 2017/1001.

48

Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, napadnuté rozhodnutie nie je v rozpore s týmto ustanovením. Všetky tvrdenia žalobkyne založené na porušení článku 67 nariadenia 2017/1001 treba zamietnuť.

49

Žalobkyňa po druhé tvrdí, že kancelária odvolacích senátov si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 42 ods. 3 delegovaného nariadenia 2018/625, keďže ani neoverila, či osoba podávajúca odvolanie mala požadovanú spôsobilosť na podanie odvolania, ani nepožiadala predsedu piateho odvolacieho senátu, aby bezodkladne rozhodol o prípustnosti žaloby vzhľadom na dokument obsiahnutý v databáze EUIPO, v ktorom sa uvádza úplný prevod staršej ochrannej známky.

50

V tejto súvislosti na jednej strane z bodu 33 vyššie vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, kancelária odvolacích senátov požiadala vedľajšieho účastníka konania, aby odôvodnil svoje postavenie na podanie odvolania proti rozhodnutiu námietkového oddelenia. Kancelária odvolacích senátov teda nemohla porušiť článok 42 ods. 3 delegovaného nariadenia 2018/625 tým, že neoverila, či osoba podávajúca odvolanie má na to požadované postavenie. Na druhej strane vzhľadom na konštatovanie už uvedené v bode 43 vyššie treba bez toho, aby bolo potrebné preskúmať otázku, či mala kancelária odvolacích senátov požiadať predsedu piateho odvolacieho senátu, že tvrdenia žalobkyne nemôžu v žiadnom prípade uspieť.

51

Za týchto okolností treba konštatovať, že porušenie článku 42 ods. 3 delegovaného nariadenia 2018/625, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, nie je preukázané a že tvrdenia uvedené v tejto súvislosti treba zamietnuť.

52

Žalobkyňa po tretie tvrdí, že odvolací senát tým, že vyhlásil odvolanie vedľajšieho účastníka konania za prípustné, porušil článok 68 ods. 1 nariadenia 2017/1001.

53

Treba pripomenúť, že podľa tohto ustanovenia sa odvolanie podáva písomne na EUIPO do dvoch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia a že následne musí byť do štyroch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia podané písomné odôvodnenie odvolania.

54

Vzhľadom na body 30 a 32 vyššie treba konštatovať, že vedľajší účastník konania podal odvolanie a odôvodnenie odvolania v lehotách stanovených v tomto ustanovení. Tvrdenie žalobkyne v tejto súvislosti nie je zo skutkového hľadiska podložené, a preto musí byť odmietnuté.

55

Pokiaľ ide o odôvodnenie odvolania podaného 11. januára 2021 (pozri bod 34 vyššie), zo spisu vyplýva, že ako tvrdí EUIPO a ako pripúšťa žalobkyňa, práve odôvodnenie odvolania podané 30. novembra 2020 v lehote stanovenej v článku 68 ods. 1 nariadenia 2017/1001 bolo zaslané odvolateľke a bolo zohľadnené odvolacím senátom v napadnutom rozhodnutí.

56

Preto na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, napadnuté rozhodnutie nie je v rozpore s týmto ustanovením. Jej tvrdenia v tejto súvislosti teda treba zamietnuť.

57

Po štvrté žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát tým, že považoval odôvodnenie odvolania za prípustné, a tým teda odvolanie, porušil článok 22 ods. 1 delegovaného nariadenia 2018/625.

58

Treba pripomenúť, že podľa tohto ustanovenia vyhlásenie, v ktorom sa uvádzajú dôvody odvolania, obsahuje jasné a presné označenie odvolacieho konania, ktorého sa týka, odvolacie dôvody, na ktorých sa zakladá návrh na zrušenie napadnutého rozhodnutia, a skutočnosti, dôkazy a argumenty na podporu uvádzaných dôvodov.

59

V prejednávanej veci odôvodnenie odvolania spĺňalo podmienky stanovené v článku 22 ods. 1 delegovaného nariadenia 2018/625. Hoci vedľajší účastník konania predložil odôvodnenie odvolania pod iným menom, než je meno zapísané v registri, v každom prípade túto chybu v písaní opravil 11. januára 2021, teda v lehote stanovenej na tieto účely kanceláriou odvolacích senátov.

60

Tvrdenia žalobkyne v tejto súvislosti treba teda zamietnuť.

61

V druhom rade treba preskúmať tvrdenia žalobkyne založené na porušení článku 94 nariadenia 2017/1001 v rozsahu, v akom sa týkajú formálnych a procesných vád, ktorých sa mal dopustiť odvolací senát.

62

Žalobkyňa na jednej strane tvrdí, že odvolací senát neposkytol žiadnu odpoveď na tvrdenia, ktoré uviedla v súvislosti s neprípustnosťou odvolania.

63

Treba pripomenúť, že podľa článku 94 ods. 1 prvej vety nariadenia 2017/1001 musia byť rozhodnutia EUIPO odôvodnené. Táto povinnosť odôvodnenia má ten istý rozsah ako povinnosť, ktorá vyplýva z článku 296 ZFEÚ, podľa ktorej odôvodnenia autora aktu musia byť jasné a jednoznačné. Má dvojaký cieľ, a to jednak umožniť dotknutým osobám oboznámiť sa s dôvodmi prijatého opatrenia, aby mohli brániť svoje práva, a jednak umožniť súdu Európskej únie vykonať preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie špecifikovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretože otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 ZFEÚ, sa má posudzovať nielen s prihliadnutím na jeho znenie, ale tiež na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. októbra 2004, KWS Saat/ÚHVT, C‑447/02 P, EU:C:2004:649, body 63 až 65).

64

Osobitne povinnosť odôvodnenia nezaväzuje odvolacie senáty poskytnúť odôvodnenie, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo všetky tvrdenia vyjadrené účastníkmi konania. Stačí, aby uvádzal skutočnosti a právne úvahy, ktoré majú v štruktúre rozhodnutia zásadný význam [rozsudok z 15. januára 2015, MEM/ÚHVT (MONACO), T‑197/13, EU:T:2015:16, bod 19].

65

Znenie napadnutého rozhodnutia umožňuje dospieť k záveru, že odvolací senát v bodoch 15 až 18 tohto rozhodnutia uviedol dôvody, pre ktoré vzhľadom na tvrdenia žalobkyne konštatoval, že jednotlivé dôkazy predložené vedľajším účastníkom konania 11. januára 2021 boli dostatočné na odstránenie nedostatkov odvolania a že odvolanie bolo v súlade s článkami 66 a 67 a článkom 68 ods. 1 nariadenia 2017/1001. V týchto bodoch odvolací senát uviedol skutočnosti a právne úvahy, ktoré majú zásadný význam, a preto sa nemusí jednotlivo zaoberať všetkými tvrdeniami predloženými žalobkyňou. Tvrdenia žalobkyne v tejto súvislosti preto treba zamietnuť.

66

Na druhej strane žalobkyňa tvrdí, že nebola skutočne prejednaná ani dôvodnosť odpovede vedľajšieho účastníka konania na doručenie kancelárie odvolacích senátov, ani jej argumentácia v tejto súvislosti, a to v rozpore s článkom 94 ods. 1 druhou vetou nariadenia 2017/1001.

67

Treba pripomenúť, že podľa tohto ustanovenia rozhodnutia EUIPO sa môžu zakladať len na dôvodoch alebo dôkazoch, ku ktorým mali účastníci konania možnosť predložiť svoje pripomienky.

68

V prejednávanej veci treba uviesť, podobne ako EUIPO, že EUIPO riadne oznámil žalobkyni všetky dokumenty, ktoré si vymenila kancelária odvolacích senátov a vedľajší účastník konania v priebehu odvolacieho konania. Okrem toho zo spisu vyplýva, že žalobkyňa vo vyjadrení, ktoré predložila 22. marca 2021 na EUIPO, spochybnila prípustnosť odvolania vedľajšieho účastníka konania pred odvolacím senátom z dôvodov podobných tým, ktoré uviedla vo svojej žalobe pred Všeobecným súdom. Žalobkyňa teda skutočne zaujala stanovisko k tejto otázke. Jej tvrdenie, podľa ktorého sa v rozpore s článkom 94 ods. 1 druhou vetou nariadenia 2017/1001 nemohla v tejto súvislosti vyjadriť, je zo skutkového hľadiska nepodložené a treba ho zamietnuť.

69

Okrem toho z bodov 15 až 18 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací senát vychádzal z dôkazov predložených vedľajším účastníkom konania, ku ktorým žalobkyňa zaujala stanovisko vo svojom vyjadrení z 22. marca 2021. Naproti tomu, hoci žalobkyňa tvrdí, že vedľajší účastník konania nemohol zaujať stanovisko k tvrdeniam, ktoré v tejto súvislosti rozvinula vo svojom vyjadrení, nepreukázala ani netvrdila, že napadnuté rozhodnutie sa zakladá na týchto tvrdeniach. V dôsledku toho, keďže z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že toto rozhodnutie sa zakladá na uvedených tvrdeniach, toto nedostatočné vyjadrenie stanoviska nemôže predstavovať porušenie článku 94 ods. 1 druhej vety nariadenia 2017/1001.

70

Za týchto okolností treba konštatovať, že porušenie článku 94 ods. 1 druhej vety nariadenia 2017/1001, na ktoré poukazuje žalobkyňa, nie je preukázané.

71

Z toho vyplýva, že prvý žalobný dôvod založený na porušení článku 67, článku 68 ods. 1 a článku 94 nariadenia 2017/1001, ako aj článku 22 ods. 1 a článku 42 ods. 3 delegovaného nariadenia 2018/625 sa musí zamietnuť.

[omissis]

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (desiata komora)

rozhodol takto: