1

Žalobou podanou na základe článku 270 ZFEÚ a článku 91 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“) sa žalobca domáha po prvé zrušenia dodatku k oznámeniu o verejnom výberovom konaní EPSO/AD/374/19 (Ú. v. EÚ C 374 A, 2020, s. 3), ktorým boli zmenené podmienky skúšok výberového konania z dôvodu vypuknutia pandémie COVID‑19, pozvánky Európskej komisie z 20. novembra 2020 na skúšku, zoznamu úspešných uchádzačov zostaveného na základe tohto výberového konania v oblasti hospodárskej súťaže, rozhodnutí o prijatí uchádzačov na základe tohto zoznamu úspešných uchádzačov a rozhodnutie výberovej komisie o preskúmaní, ktorým potvrdila rozhodnutie nezapísať jeho meno do zoznamu úspešných uchádzačov. Po druhé subsidiárne navrhuje, aby boli v rozsudku, ktorý bude vydaný, uvedené konkrétne požiadavky, ktoré musí dodržať Komisia s cieľom obnoviť právny stav, ktorý existoval pred protiprávnym konaním, ktorého sa dopustila uvedená výberová komisia, aby mohla zapísať jeho meno do zoznamu úspešných uchádzačov. Po tretie navrhuje, aby Všeobecný súd určil, že Komisia porušila článok 265 ZFEÚ tým, že mu nezaslala rozhodnutie o jeho administratívnej sťažnosti zo 17. januára 2021.

2

Dňa 6. júna 2019 Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) uverejnil v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie o verejnom výberovom konaní na základe kvalifikácie a skúšok EPSO/AD/374/19, ktorého predmetom bolo prijatie administrátorov (funkčná skupina AD) v oblasti práva hospodárskej súťaže, finančného práva, práva hospodárskej a menovej únie, rozpočtových pravidiel, ktoré sa vzťahujú na rozpočet Únie a na ochranu euromincí pred falšovaním (Ú. v. EÚ C 191 A, 2019, s. 1, ďalej len „oznámenie o výberovom konaní“), s cieľom zostaviť päť zoznamov úspešných uchádzačov, z ktorých Komisia prijme nových zamestnancov do verejnej služby na pracovné miesto administrátorov. Oznámenie o výberovom konaní a jeho prílohy, najmä príloha III, tvorili právny rámec príslušných výberových konaní.

3

Oznámenie o výberovom konaní stanovovalo postup v šiestich fázach. Po prvé uchádzači najprv podali online prihlášku. Po druhé,boli pozvaní, aby v jednom z centier schválených úradom EPSO vyplnili sériu počítačových testov pozostávajúcich z otázok s voliteľnými odpoveďami. V prípade, že táto pozvánka nebola zaslaná pred skúškami schopností organizovanými v hodnotiacom centre, bolo stanovené, že sa uvedené testy uskutočnia súčasne s týmito skúškami. Po tretie sa preskúmali spisy uchádzačov s cieľom overiť, či spĺňajú podmienky účasti vo výberovom konaní. Po štvrté uchádzači, ktorí splnili tieto podmienky účasti, podliehali výberu na základe kvalifikácie uvedenej v ich prihláške. Po piate uchádzači, ktorí dosiahli jedno z hodnotení s najvyšším celkovým počtom bodov vo výbere na základe kvalifikácie, boli pozvaní na štyri skúšky schopností organizované v hodnotiacom centre. Po šieste výberová komisia výberového konania vypracovala pre každú z piatich oblastí verejného výberového konania zoznam úspešných uchádzačov, v ktorom boli uvedené mená len tých uchádzačov, ktorí spĺňajú podmienky účasti a dosiahli požadovaný minimálny počet bodov, ako aj najvyšší celkový počet bodov na skúškach v hodnotiacom centre, až kým sa nedosiahol zamýšľaný počet úspešných uchádzačov pre každý odbor.

4

Konkrétne v bode 5 oznámenia o výberovom konaní s názvom „Hodnotiace centrum“ v časti „Ako bude prebiehať výberové konanie?“ sa uvádza:

„V hodnotiacom centre sa hodnotí osem všeobecných schopností a odborné schopnosti požadované pre daný odbor, a to prostredníctvom štyroch testov (pohovoru s dôrazom na všeobecné schopnosti, pohovoru zameraného na daný odbor, skupinovej úlohy a prípadovej štúdie)…“

5

Na jednej strane z tabuliek uvedených v bode 5 s názvom „Ako bude prebiehať výberové konanie?“ oznámenia o výberovom konaní vyplýva, že hodnotenie všeobecných schopností a schopností v danom odbore bolo rozdelené medzi skúšky organizované v hodnotiacom centre takto:

Požadovaný minimálny počet bodov: 3 body z 10 za každú schopnosť a celkovo 40 bodov z 80.

6

Na druhej strane podľa predmetných tabuliek bola každá všeobecná schopnosť hodnotená 10 bodmi, s minimálnym počtom bodov 3 body z 10 za každú schopnosť a minimálnym počtom bodov celkovo za tieto schopnosti 40 bodov z 80, zatiaľ čo schopnosti v danom odbore boli hodnotené 100 bodmi s minimálnym požadovaným počtom bodov 50 zo 100.

7

Dňa 26. júna 2019 sa žalobca prihlásil do výberového konania.

8

Vo svojej prihláške žalobca v súlade s bodom 1.3 všeobecných ustanovení vzťahujúcich sa na verejné výberové konania uvedených v prílohe III k oznámeniu o výberovom konaní s názvom „Rovnosť príležitostí a osobitné úpravy“ uviedol, že na účasť na skúškach, ktoré sa píšu na počítači, na papier a na ústnych skúškach, potrebuje osobitné úpravy z dôvodu zdravotného postihnutia alebo zdravotného stavu, ktoré by mu mohli brániť v účasti na týchto skúškach, [dôverné].

9

E‑mailom z 9. decembra 2019 tím EPSO pre prístupnosť informoval žalobcu o tom, že môže na skúške vo forme prípadovej štúdie [dôverné].

10

V priebehu výberového konania bol žalobca pozvaný, aby sa zúčastnil na štyroch skúškach schopností organizovaných v hodnotiacom centre a súčasne testovania vo forme počítačových testov pozostávajúcich z otázok s voliteľnými odpoveďami.

11

Dňa 10. januára 2020 sa žalobca zúčastnil prvej skúšky zameranej na hodnotenie všeobecných schopností, konkrétne skúšky vo forme prípadovej štúdie v externom hodnotiacom centre nachádzajúcom sa [dôverné]. E‑mailom z 18. januára 2020 tím EPSO pre prístupnosť informoval žalobcu o probléme, ku ktorému došlo počas tejto skúšky, a to, že poskytovateľ služby poverený zo strany EPSO organizáciou skúšky mu nepovolil [dôverné]. E‑mailom z 22. januára 2020 tím EPSO pre prístupnosť potvrdil žalobcovi, že došlo k chybe v komunikácii s týmto poskytovateľom.

12

Dňa 3. marca 2020 sa žalobca zúčastnil v hodnotiacom centre v Bruseli (Belgicko) na testovaní vo forme počítačových testov pozostávajúcich z otázok s voliteľnými odpoveďami a na ďalších troch skúškach schopností, a to na pohovore s dôrazom na všeobecné schopnosti, skupinovej úlohe a pohovore v danom odbore.

13

Dňa 6. marca 2020 bolo výberové konanie prerušené z dôvodu vypuknutia pandémie COVID‑19 a následnej zdravotnej krízy. K tomuto dňu skúšky organizované v hodnotiacom centre ešte neabsolvovali všetci uchádzači.

14

Listom z 1. júla 2020 podpísaným vedúcim sekcie EPSO v mene predsedu výberovej komisie výberového konania bol žalobca informovaný, že „bolo rozhodnuté o pokračovaní skúšok v hodnotiacom centre v druhej polovici septembra“ a že „uchádzači, ktorí už skúšky absolvovali, nebudú opätovne pozvaní“.

15

Oddelenie EPSO pre kontakt s uchádzačmi ich e‑mailom z 28. augusta 2020 informovalo, že body, ktoré získali pred marcom po absolvovaní skúšok spôsobilosti organizovaných prezenčne v hodnotiacom centre, zostanú v platnosti, s výnimkou tých, ktoré získali zo skupinovej úlohy, pričom táto úloha bola nahradená online skúškou, na ktorej sa museli zúčastniť všetci uchádzači vrátane tých, ktorí už absolvovali skúšky výberového konania v marci 2020.

16

V dvoch sťažnostiach z 28. augusta a 15. októbra 2020, zaevidovaných pod číslom EPSOCRS‑50590 a EPSOCRS‑52914, žalobca vyjadril svoj nesúhlas s navrhovanými podmienkami skúšok, pričom zdôraznil najmä znevýhodnenie, ktoré by spôsobovali uchádzačom, ktorí absolvovali skúšky už v marci 2020 a zdravotné riziká, ktoré by mohli uchádzačom v priebehu týchto nových skúšok vzniknúť. Trval tiež na povinnosti EPSO dodržiavať oznámenie o výberovom konaní. Napriek tomu vyjadril ochotu zúčastniť sa na novej skúške, ktorá nahradí skupinovú úlohu, bez toho, aby boli dotknuté jeho sťažnosti podané v tejto súvislosti.

17

Listom z 26. októbra 2020, ktorý v mene predsedu výberovej komisie podpísal vedúci sekcie EPSO, boli uchádzači informovaní o pokračovaní výberového konania po uverejnení dodatku k oznámeniu o výberovom konaní v úradnom vestníku.

18

Dňa 5. novembra 2020 bol v úradnom vestníku uverejnený dodatok k oznámeniu o výberovom konaní (Ú. v. EÚ C 374 A, 2020, s. 3, ďalej len „dodatok k oznámeniu o výberovom konaní“).

19

V dodatku k oznámeniu o výberovom konaní sa v prvom rade stanovilo, že uchádzači, ktorí neabsolvovali testy prezenčne v hodnotiacom centre pred 6. marcom 2020, mali vykonať všetky testy dištančne. Ďalej skupinová úloha bola nahradená pohovorom s dôrazom na všeobecné schopnosti, ktorý bol organizovaný dištančne formou videokonferencie (situational competency‑based interview, ďalej len „pohovor SCBI“). Uchádzači, ktorí absolvovali všetky skúšky organizované v hodnotiacom centre pred 6. marcom 2020, museli absolvovať aj uvedený pohovor, ktorého bodové hodnotenie nahradilo hodnotenie získané zo skupinovej úlohy.

20

Listom z 20. novembra 2020 bola uchádzačovi doručená pozvánka na pohovor SCBI, ktorý sa mal uskutočniť 14. decembra 2020, podpísaná vedúcim sekcie EPSO v mene predsedu výberovej komisie. Bolo v nej uvedené, že akceptáciou tejto pozvánky žalobca súhlasí s podmienkami výberového konania a dodatkom k oznámeniu o výberovom konaní.

21

Žalobca sa zúčastnil na pohovore SCBI, ktorý sa konal 14. decembra 2020.

22

Listom zo 14. januára 2021, podpísaným vedúcim sekcie EPSO v mene predsedu výberovej komisie výberového konania, bolo žalobcovi oznámené rozhodnutie výberovej komisie nezapísať jeho meno do zoznamu úspešných uchádzačov z dôvodu, že nepatril medzi uchádzačov, ktorí dosiahli najvyšší celkový počet bodov v hodnotiacom centre, a to prinajmenšom 119,5 bodu (ďalej len „rozhodnutie o nezapísaní do zoznamu úspešných uchádzačov“).

23

E‑mailom zo 17. januára 2021 žalobca požiadal o preskúmanie rozhodnutia o nezapísaní do zoznamu úspešných uchádzačov a podal proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku, pričom namietal najmä rozdielne zaobchádzanie z dôvodu, že ESPO nedodržal osobitné úpravy skúšok stanovených v jeho prospech, nezosúladenie dodatku s oznámením o výberovom konaní a rozdielne zaobchádzanie s ostatnými uchádzačmi z dôvodu organizovania skúšok dištančnou formou, pričom boli pôvodne plánované v hodnotiacom centre.

24

Listom z 21. apríla 2021, podpísaným vedúcim sekcie EPSO v mene predsedu výberovej komisie výberového konania, bol žalobca informovaný o rozhodnutí výberovej komisie potvrdiť rozhodnutie o nezapísaní do zoznamu úspešných uchádzačov (ďalej len „rozhodnutie o preskúmaní“).

25

Dňa 22. marca 2021 žalobca podal online sťažnosť na oddelenie EPSO pre kontakt s uchádzačmi, zaevidovanú pod číslom EPSOCRS 61721, v ktorej žiadal o poskytnutie informácií o vybavení jeho sťažnosti zo 17. januára 2021.

26

Novou sťažnosťou, zaevidovanou pod číslom EPSOCRS‑65320 z 8. mája 2021, požiadal o prístup k informáciám v dokumentácii úradu EPSO vo vzťahu k výberovému konaniu, týkajúcej sa počtu uchádzačov, ktorí sú zapísaní do zoznamu úspešných uchádzačov a pracujú alebo pracovali ako zmluvní zamestnanci na základe zmlúv na dobu určitú alebo neurčitú, ako dočasní zamestnanci alebo ako vyslaní národní experti na Generálnom riaditeľstve (GR) pre hospodársku súťaž, v tíme právnej služby zodpovednom za prípady hospodárskej súťaže alebo v ktoromkoľvek inom útvare Komisie alebo generálnom riaditeľstve, a to najmenej počas jedného roka pred začatím výberového konania.

27

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

28

Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

32

Vo svojom prvom bode žalobných návrhov žalobca navrhuje zrušenie zoznamu úspešných uchádzačov, rozhodnutí týkajúcich sa prijatia do zamestnania uchádzačov zapísaných do tohto zoznamu, rozhodnutia o nezapísaní do zoznamu úspešných uchádzačov, rozhodnutia o preskúmaní, ako aj dodatku k oznámeniu o výberovom konaní a o pozvánke na pohovor SCBI z 20. novembra 2020.

[omissis]

36

Na podporu svojho prvého bodu žalobného návrhu žalobca uvádza štyri žalobné dôvody založené po prvé na nezákonnosti zmeny podmienok výberového konania, po druhé na rozdielnom zaobchádzaní z dôvodu už existujúcej choroby a na nedodržaní úprav stanovených v tejto súvislosti na účasť na skúškach výberového konania, po tretie na nerovnakom zaobchádzaní s uchádzačmi, ktorí sa zúčastnili všetkých skúšok dištančne, a po štvrté na rozdielnom zaobchádzaní s uchádzačmi, ktorí boli pred výberovým konaním zamestnancami Komisie a ktorí boli zapísaní do zoznamu úspešných uchádzačov.

37

Žalobca sa domnieva, že zmena podmienok výberového konania prostredníctvom dodatku k oznámeniu o výberovom konaní je nezákonná v rozsahu, v akom tento dodatok nahradil skúšku vo forme skupinovej úlohy pohovorom SCBI. Domnieva sa, že táto zmena povahy skúšok, keď už niektorí uchádzači, vrátane neho, absolvovali skúšky stanovené v oznámení o výberovom konaní, nemá právny základ z dôvodu svojej dodatočnej a retroaktívnej povahy.

38

V tejto súvislosti žalobca po prvé uvádza, že tvrdenie Komisie založené na prípade vyššej moci spojenej s vypuknutím pandémie COVID‑19 nemôže toto tvrdenie vyvrátiť. Ak by Komisia podľa jeho názoru omylom neopomenula pokračovať vo výberovom konaní na jar a v lete 2020, keď boli zdravotné podmienky počas leta priaznivejšie, nemusela by čeliť nemožnosti zorganizovať skúšky prezenčne v období od novembra 2020, keď bolo toto konanie skutočne obnovené. Dodal, že rozhodnutie Komisie vykonávať od zimného obdobia skúšky dištančne bolo odôvodnené snahou odporujúcou zásade rovnosti zaobchádzania uprednostniť uchádzačov, ktorí sú zároveň zamestnancami Komisie a ich zmluvy sa mali pravdepodobne v krátkodobom a strednodobom horizonte skončiť.

39

Po druhé zmena podmienok výberového konania dodatkom k oznámeniu o výberovom konaní bola v rozpore s článkom 1 ods. 1 a 2 prílohy III služobného poriadku, ktorý uchádzačom priznáva právo na zachovanie podmienok skúšok tým, že na jednej strane stanovuje, že povaha skúšok a ich hodnotenie musia byť uvedené v oznámení o výberovom konaní, a na druhej strane, že toto oznámenie musí byť uverejnené v úradnom vestníku jeden mesiac pred termínom prijímania prihlášok a dva mesiace pred termínom skúšok. Táto zmena a doplnenie boli navyše v rozpore s požiadavkou transparentnosti, ktorá vyplýva z článku 1 ods. 2 prílohy III služobného poriadku v súvislosti s článkom 1d, článkom 28 písm. d) a článkom 29 ods. 1 služobného poriadku, ktoré uchádzačom výberového konania zaručujú právo na stále a predvídateľné výberové konanie pred jeho začiatkom.

40

Po tretie na účely zabezpečenia objektívneho výberu nie je pohovor SCBI vhodnou alternatívou skupinovej úlohy. Podľa žalobcu dokumenty, ktoré predložila Komisia na preukázanie rovnocennosti skúšok, toto tvrdenie nevyvracajú.

41

Po štvrté sa žalobca domnieva, že EPSO porušil svoju povinnosť starostlivosti a právo na riadnu správu vecí verejných, chránené článkom 41 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), ako aj zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery. V tomto poslednom bode sa odvoláva na ubezpečenie, že sa už nemusí opätovne zúčastniť skúšok, v zmysle listu z 1. júla 2020, ktorým ho vedúci sekcie EPSO informoval o pokračovaní skúšok v hodnotiacom centre v priebehu septembra, a o tom, že uchádzači, ktorí sa už zúčastnili na skúškach, nebudú opätovne pozvaní.

42

Po piate žalobca tvrdí, že EPSO bez právneho základu, jednostranne a v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania nariadil všetkým uchádzačom zúčastniť sa na pohovore SCBI, čím zneužil svoje právomoci, a považoval takúto účasť za akceptáciu dodatku k oznámeniu o výberovom konaní. V tejto súvislosti zdôraznil, že jeho súhlas s účasťou na skúškach na základe nových podmienok nemožno prezumovať, najmä vzhľadom na jeho sťažnosti a skutočnosť, že jeho účasť bola povinná z dôvodu hroziaceho vylúčenia z konania v prípade neúčasti.

43

Po šieste a subsidiárne sa žalobca odvoláva na porušenie povinnosti odôvodnenia zo strany EPSO, pretože neuviedol právny základ a konkrétne dôvody rozhodnutia o zmene oznámenia o výberovom konaní.

44

Komisia tvrdenia žalobcu spochybňuje.

[omissis]

50

Treba pripomenúť, že článok 7 ods. 1 až 3 prílohy III služobného poriadku stanovuje:

„1.   Inštitúcie po konzultácii s Výborom pre Služobný poriadok poveria [EPSO], aby prijal potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť uplatňovanie jednotných noriem pri výberových konaniach na miesta zamestnancov Únie …

2.   [EPSO] plní tieto úlohy:

…

3.   [EPSO] môže na žiadosť jednotlivých inštitúcií plniť aj ďalšie úlohy, spojené s výberom zamestnancov.“

51

V súlade s článkom 7 ods. 1 až 3 prílohy III k služobnému poriadku poskytuje EPSO jednotlivým inštitúciám na ich žiadosť pomoc pri výbere zmluvných zamestnancov vymedzením a usporiadaním výberových konaní v súlade so všeobecnými ustanoveniami vydanými uvedenými inštitúciami (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. septembra 2009, Aparicio a i./Komisia, F‑20/08, F‑34/08 a F‑75/08, EU:F:2009:132, bod 57).

52

EPSO preto mohol rozhodnúť o prijatí dodatku k oznámeniu o výberovom konaní práve v rámci právomoci vymedziť a organizovať skúšky výberového konania, ktorá mu vyplýva z článku 7 ods. 1 až 3 prílohy III služobného poriadku. Tento právny základ teda umožnil úradu EPSO prostredníctvom tohto dodatku zmeniť podmienky výberového konania.

53

Treba pripomenúť, že v ustálenej judikatúre je zásada proporcionality uznaná ako súčasť všeobecných zásad práva Únie. Na základe tejto zásady sa zákonnosť opatrenia prijatého inštitúciou Únie viaže na podmienku, že ak si možno vybrať medzi viacerými vhodnými opatreniami, je potrebné použiť najmenej obmedzujúce opatrenie a spôsobené nevýhody nesmú byť neprimerané vo vzťahu k sledovanému cieľu (pozri rozsudok z 21. októbra 2004, Schumann/Komisia,T‑49/03, EU:T:2004:314, bod 52 a citovanú judikatúru).

54

Inštitúcie Únie disponujú širokou mierou voľnej úvahy na určenie podmienok organizácie výberového konania a súdu Únie prislúcha preskúmať tieto podmienky len v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi a objektivity výberu medzi nimi (rozsudok z 13. januára 2021, Helbert/EUIPO,T‑548/18, EU:T:2021:4, bod 30). Okrem toho judikatúra priznáva širokú mieru voľnej úvahy výberovej komisii v rámci rovnakých obmedzení, keď dochádza k nezrovnalostiam alebo chybám počas verejného výberového konania s početnou účasťou, ktoré v súlade so zásadami proporcionality a riadnej správy vecí verejných nemožno napraviť opätovným vykonaním skúšok výberového konania (rozsudok Súdu prvého stupňa z 2. mája 2001, Giulietti a i./Komisia, T‑167/99 a T‑174/99, EU:T:2001:126, bod 58). Výberovej komisii treba priznať takúto širokú mieru voľnej úvahy aj v prípadoch vyššej moci.

55

Súdu Únie neprislúcha posudzovať podrobný obsah skúšky okrem prípadu, ak prekračuje rámec uvedený v oznámení o výberovom konaní alebo nie je primeraný účelu skúšky alebo výberového konania (pozri rozsudok zo 7. februára 2002, Felix/Komisia,T‑193/00, EU:T:2002:29, bod 45 a citovanú judikatúru).

56

Hoci EPSO nie je výberovou komisiou, možno naň uplatňovať zásady uvedené v bodoch 53 a 54 vyššie, keďže disponuje významnou mierou voľnej úvahy pri organizácii výberových testov, najmä s cieľom zabezpečiť uplatňovanie jednotných noriem pri výberových konaniach na miesta zamestnancov Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. septembra 2009, Aparicio a i./Komisia, F‑20/08, F‑34/08 a F‑75/08, EU:F:2009:132, body 77 a 78). Táto miera voľnej úvahy sa musí posúdiť v kontexte vypuknutia pandémie COVID‑19, ktorá znemožňovala zorganizovanie skúšok predmetného výberového konania s veľkým počtom účastníkov.

57

V tejto súvislosti vypuknutie pandémie COVID‑19 v zime 2020, vonkajšia, neobvyklá a pre EPSO nepredvídateľná epidemiologická situácia, ktorá predstavuje vyššiu moc, viedla členské štáty k tomu, aby prijali obmedzenia cestovania a stretávania sa a zdravotné opatrenia pre svojich štátnych príslušníkov. EPSO bol povinný rešpektovať tieto opatrenia pri organizácii skúšok výberového konania bez toho, aby mal nad nimi kontrolu. Uvedená pandémia preto predstavovala pre EPSO prípad vyššej moci, ktorý narušil organizáciu uvedených skúšok, t. j. podľa ustálenej judikatúry predstavovala od neho nezávislú, neobvyklú a nepredvídateľnú okolnosť, dôsledkom ktorej EPSO nemohol zabrániť napriek vynaloženiu náležitej starostlivosti [pozri analogicky rozsudok z 28. apríla 2022, C a CD (Právne prekážky výkonu rozhodnutia o odovzdaní), C‑804/21 PPU, EU:C:2022:307, bod 44 a citovanú judikatúru].

58

V tejto súvislosti body 1 a 2 dodatku k oznámeniu o výberovom konaní uvedené v bode 47 vyššie predovšetkým pripomínajú, že EPSO bol z dôvodu vypuknutia pandémie COVID‑19 nútený od 6. marca 2020 pozastaviť a prerušiť počas výberového konania všetky svoje činnosti súvisiace s hodnotiacim centrom, aby zabezpečil uplatnenie všetkých vhodných preventívnych opatrení. Ďalej sa v ňom pripomína, že pri obnovení výberového konania napriek uvedenej pandémii nebolo možné z dôvodov verejného zdravia zorganizovať v dohľadnom čase skúšky prezenčne v priestoroch EPSO a napokon, aby EPSO mohol ukončiť výberové konanie v primeranej lehote, rozhodol sa zorganizovať online (dištančné) skúšky, ktorých uskutočnenie bolo pôvodne naplánované v hodnotiacom centre.

59

EPSO preto čelil prípadu vyššej moci, ktorý znemožňoval spoľahlivé naplánovanie skúšok z dôvodu nepredvídateľného vývoja pandémie od 6. marca 2020 a nízkej pravdepodobnosti obnovenia výberového konania na jeseň 2020 za podmienok podobných tým, ktoré platili pred vypuknutím pandémie COVID‑19. EPSO pri výkone svojej významnej miery voľnej úvahy a právomocí, ktoré mu vyplývajú z článku 7 ods. 1 až 3 prílohy III služobného poriadku, na jednej strane mohol zastávať názor, že je potrebné upraviť podmienky skúšok výberového konania s cieľom zabezpečiť pokračovanie v tomto konaní pri zachovaní zdravia uchádzačov a s cieľom obmedziť prípadné škodlivé účinky prerušenia alebo obnovenia tohto konania pre uchádzačov, ako aj pre dotknutú inštitúciu. Na druhej strane mohol rozhodnúť, že táto úprava mala byť prijatá len v rozsahu, ktorý je na tento účel nevyhnutne potrebný.

60

Pokiaľ ide o tento posledný bod, zo spisu predovšetkým vyplýva, že k 13. marcu 2020 už veľká väčšina uchádzačov, t. j. 289 uchádzačov z celkového počtu 385 uchádzačov pozvaných na skúšky organizované v hodnotiacom centre v rámci dvoch vtedy prebiehajúcich, ale prerušených výberových konaní, absolvovala skúšky prezenčne.

61

Treba uviesť, že za týchto okolností EPSO zohľadnil záujem uchádzačov, ktorí už testy absolvovali a ktorí tvorili väčšinu z hľadiska počtu prihlásených uchádzačov, aby neboli povinní ich opakovať, pretože tento záujem si vyžadoval zachovanie podstaty skúšok a výsledkov získaných pred prerušením výberového konania. Správne potom usúdil, že riešenie, aby sa všetci uchádzači zúčastnili na všetkých skúškach dištančne, by bolo neprimerané a v rozpore so zásadami proporcionality a riadnej správy vecí verejných vzhľadom na záujmy uchádzačov.

62

Z predchádzajúcich všeobecných štúdií, ktoré predložil EPSO, ďalej vyplýva, že podmienky absolvovania skúšok dištančne sa používali a testovali už v priebehu predchádzajúcich výberových konaní, a preto ich mohli administratíva a uchádzači považovať za technicky spoľahlivé, pričom nespôsobujú významné rozdiely, pokiaľ ide o správnosť hodnotenia a výsledky uchádzačov, pričom ho uprednostňovali aj uchádzači. Za týchto okolností mohol EPSO, zohľadňujúc tieto predbežné štúdie, odôvodnene na jednej strane uprednostniť možnosť absolvovať skúšky dištančne s cieľom chrániť zdravie uchádzačov a na druhej strane dospieť k záveru, že dištančné testovanie uchádzačov, ktorí ku dňu prerušenia konania ešte nevykonali skúšky vo forme pohovoru s dôrazom na všeobecné schopnosti, pohovoru v danom odbore a prípadovú štúdiu, by od nich nevyžadovalo nadmerné úsilie prispôsobiť sa, ktoré by bolo v rozpore so zásadou proporcionality.

63

Pokiaľ ide o skúšku vo forme skupinovej úlohy, treba nakoniec uviesť, že EPSO na základe konzultácií so špecialistami a na základe vedeckých publikácií zohľadnil technickú zložitosť a nevhodnosť organizácie tejto skúšky dištančnou formou, keďže zahŕňa špecifickú dynamiku spojenú s prítomnosťou uchádzačov na mieste a slúžiacu na hodnotenie osobitných zručností v tomto kontexte. EPSO tak v rámci svojej významnej miery voľnej úvahy mohol usúdiť, že tieto ťažkosti vyžadujú nové vymedzenie skúšky vo forme skupinovej úlohy.

64

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že bod 5 oznámenia o výberovom konaní s názvom „Hodnotiace centrum“ v časti „Ako bude prebiehať výberové konanie?“ stanovil rozdelenie skúšok výberového konania na osem schopností, ktorých sa týkalo výberové konanie, a teda skúška obdobná skupinovej úlohe bola nevyhnutná na zabezpečenie dôveryhodnosti výsledkov získaných podľa dodatočného dvojakého hodnotenia týchto šiestich schopností: „analýza a riešenie problémov“, „vzdelávanie a rozvoj“, „stanovovanie priorít a organizácia práce“, „odolnosť voči záťaži“, „tímová práca“ a „vedenie ľudí“ (pozri bod 5 vyššie).

65

EPSO preto nemohol jednoducho zrušiť skúšku vo forme skupinovej úlohy, pretože by to viedlo k neúplnému hodnoteniu schopností uchádzačov výberovou komisiou. V takom prípade úrad EPSO mohol v rámci svojej širokej miery voľnej úvahy usúdiť, že organizácia skúšky s cieľom ohodnotiť týchto šesť kompetencií je stále nevyhnutná na zabezpečenie platnosti všetkých výsledkov uchádzačov.

66

Za týchto okolností EPSO vytvoril pohovor SCBI ako skúšku, ktorá hodnotí obdobné zručnosti ako skupinová úloha, pričom jeho výhodou je, že je možné ho ľahšie zorganizovať a je technicky spoľahlivejší ako skupinová úloha, v prípade organizácie týchto skúšok dištančnou formou.

67

Je preto potrebné dospieť k záveru, že prijatie dodatku k oznámeniu o výberovom konaní, ktorým sa stanovuje pohovor SCBI, vyplýva z rozhodnutia EPSO použiť metódu skúšky, ktorá je vzhľadom na výnimočnú okolnosť, ktorú predstavuje pandémia COVID‑19, najmenej obmedzujúca pre všetkých uchádzačov.

68

Predmetná zmena preto nie je v rozpore so zásadou proporcionality.

69

Podľa ustálenej judikatúry zásada rovnosti zaobchádzania vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a s rôznymi situáciami rovnako, pokiaľ to nie je objektívne odôvodnené (rozsudky z 11. septembra 2007, Lindorfer/Rada,C‑227/04 P, EU:C:2007:490, bod 63, a z 20. marca 2012, Kurrer a i./Komisia, T‑441/10 P až T‑443/10 P, EU:T:2012:133, bod 53). V oblasti, ktorá patrí do výkonu diskrečnej právomoci, je okrem toho zásada rovnosti porušená, ak dotknutá inštitúcia pristúpi k svojvoľnému alebo zjavne neprimeranému rozlišovaniu vo vzťahu k cieľu, ktorý sleduje predmetná právna úprava (pozri rozsudok z 20. marca 2012, Kurrer a i./Komisia, T‑441/10 P až T‑443/10 P, EU:T:2012:133, bod 54 a citovanú judikatúru).

70

Ako predpoklad porušenia zásady rovnosti zaobchádzania sa vyžaduje, aby dotknuté zaobchádzanie viedlo k znevýhodneniu určitých osôb v porovnaní s inými (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique et Lorraine a i., C‑127/07, EU:C:2008:728, bod 39 a citovanú judikatúru).

71

Výberová komisia je povinná dbať na dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi v priebehu výberového konania. Hoci výberová komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o spôsob a podrobný obsah skúšok, súdu Únie prináleží, aby vykonával preskúmanie v rozsahu potrebnom na zabezpečenie rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi a objektívnosti výberu uskutočnený výberovou komisiou (rozsudok z 12. marca 2008, Giannini/Komisia,T‑100/04, EU:T:2008:68, bod 132). V tomto kontexte prislúcha menovaciemu orgánu ako organizátorovi výberového konania, tak aj výberovej komisii konať tak, aby sa zabezpečilo, že všetci uchádzači v tom istom výberovom konaní budú robiť rovnaké skúšky za rovnakých podmienok. Povinnosťou výberovej komisie je tak zabezpečiť, aby boli skúšky porovnateľné náročné pre všetkých uchádzačov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. marca 1988, Goossens a i./Komisia, 228/86, EU:C:1988:172, bod 15, a z 12. februára 2014, De Mendoza Asensi/Komisia,F‑127/11, EU:F:2014:14, bod 44 a citovanú judikatúru).

72

Na zabezpečenie rovnosti uchádzačov, koherentnosti bodového ohodnotenia a objektivity hodnotenia je výberová komisia povinná zabezpečiť koherentné uplatňovanie hodnotiacich kritérií na všetkých uchádzačov (rozsudok z 13. januára 2021, Helbert/EUIPO,T‑548/18, EU:T:2021:4, bod 32). Táto požiadavka sa uplatňuje osobitne na ústnych skúškach, keďže tieto skúšky sú svojou povahou menej typizované ako písomné skúšky (rozsudok z 13. januára 2021, Helbert/EUIPO,T‑548/18, EU:T:2021:4, bod 33).

73

Z článku 1d ods. 6 prvej vety služobného poriadku však vyplýva, že obmedzenia zákazu diskriminácie sú možné pod podmienkou, že tieto obmedzenia sú „odôvodnené objektívnymi a dostatočnými dôvodmi“ a sú zamerané na legitímne ciele všeobecného záujmu v rámci personálnej politiky (rozsudok zo 6. júla 2022, MZ/Komisia,T‑631/20, EU:T:2022:426, bod 62).

74

Široká miera voľnej úvahy, ktorou disponujú inštitúcie Únie pri organizácii svojich služieb, a najmä pri určovaní kritérií spôsobilosti požadovaných pre obsadzované pracovné miesta, a v závislosti na týchto kritériách a v záujme služby, sú podmienky a postupy organizovania výberového konania imperatívne obmedzené článkom 1d služobného poriadku, takže rozdielne zaobchádzanie je prípustné iba vtedy, ak je objektívne odôvodnené a primerané skutočným potrebám služby (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. júla 2022, MZ/Komisia,T‑631/20, EU:T:2022:426, bod 63 a citovanú judikatúru).

75

V tomto prípade treba poznamenať, že úrad EPSO zorganizoval ústnu skúšku vo forme pohovoru SCBI pre všetkých uchádzačov, t. j. bez ohľadu na ich situáciu ku dňu obnovenia výberového konania ako náhradu za skupinovú úlohu s cieľom posúdiť tie isté schopnosti, na ktoré sa osobitne zameriava skúška vo forme skupinovej úlohy.

76

Vzhľadom na osobitnú organizáciu novej skúšky vo forme pohovoru SCBI treba dospieť k záveru, že EPSO zabezpečil, aby výberová komisia prostredníctvom tejto skúšky umožnila všetkým uchádzačom dôsledné a rovnaké hodnotenie šiestich schopností uvedených v oznámení o výberovom konaní v súlade s judikatúrou uvedenou v bodoch 71 a 72 vyššie. Z tohto dôvodu treba dospieť k záveru, že EPSO zaobchádzal so všetkými uchádzačmi rovnako.

77

Na druhej strane je pravda, že vzhľadom na všeobecnú organizáciu výberového konania EPSO zaobchádzal rovnakým spôsobom s uchádzačmi, ktorí sa nachádzali v odlišných situáciách, a to s uchádzačmi, ktorí už absolvovali skúšky pôvodne stanovené v oznámení o výberovom konaní, a s uchádzačmi, ktorí ich ešte neabsolvovali.

78

Treba teda preskúmať, či toto porušenie zásady rovnosti zaobchádzania bolo objektívne a primerane odôvodnené legitímnym cieľom všeobecného záujmu v rámci personálnej politiky.

79

Z bodu 4 dodatku k oznámeniu o výberovom konaní vyplýva, že táto zhodnosť zaobchádzania bola odôvodnená povinnosťou EPSO zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými uchádzačmi, pokiaľ ide o absolvovanie časti skúšky vo forme pohovoru SCBI. Takáto zhodnosť zaobchádzania bola teda v súlade s cieľom zapojenia EPSO do výberového konania uvedeným v článku 7 ods. 1 prílohy III služobného poriadku, ktorý spočíval v prijatí opatrení na zabezpečenie uplatňovania jednotných noriem pri výberových konaniach na miesta zamestnancov Únie. V zmysle judikatúry uvedenej v bodoch 69 a 73 vyššie sa preto zdá byť objektívne odôvodnená.

80

Za týchto podmienok treba dospieť k záveru, že EPSO neporušil v zmysle judikatúry uvedenej v bode 70 vyššie zásadu rovnosti zaobchádzania, tým, že žalobcu pozval na skúšku vo forme pohovoru SCBI.

81

Treba pripomenúť, že článok 1 ods. 1 a 2 prílohy III služobného poriadku znie:

„1.   Oznámenie o výberovom konaní vypracuje menovací výbor [menovací orgán – neoficiálny preklad] po porade so spoločným výborom. Musí uvádzať:

…

…

Oznámenie o spoločných verejných výberových konaniach jedného alebo viacerých orgánov vypracuje menovací orgán uvedený v článku 2 ods. 2 služobného poriadku po porade so spoločným výborom viacerých orgánov.

2.   V prípade Oznámenia o verejných výberových konaniach sa uverejní v [úradnom vestníku] najmenej mesiac pred termínom uzávierky pre prihlášky, a ak je to možné, najmenej dva mesiace pred dňom konania skúšok.“

82

Podľa článku 1 ods. 1 písm. e) prílohy III služobného poriadku oznámenie o výberovom konaní musí uvádzať, v prípade ak vychádza výberové konanie zo skúšok, informáciu o ich povahe a o spôsobe hodnotenia (rozsudok z 21. marca 2013, Taghani/Komisia,F‑93/11, EU:F:2013:40, bod 65; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok zo 14. júla 1983, Detti/Súdny dvor, 144/82, EU:C:1983:211, bod 27).

83

Výberová komisia síce disponuje pri stanovení podmienok výberového konania širokou právomocou voľnej úvahy, je však viazaná textom oznámenia výberového konania tak, ako bol tento text zverejnený. Znenie oznámenia výberového konania určuje teda rámec legality, ako aj rámec na posúdenie výberovej komisie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. októbra 2004, Schumann/Komisia,T‑49/03, EU:T:2004:314, bod 63 a citovanú judikatúru).

84

V prejednávanej veci je zrejmé, že dodatok k oznámeniu o výberovom konaní po skončení prijímacích skúšok niektorých uchádzačov zmenil spôsob hodnotenia schopností, ktorých sa týka skúška vo forme skupinovej úlohy tým, že zmenil povahu tejto skúšky, ktorá bola predtým vymedzená v súlade s článkom 1 ods. 1 písm. e) prílohy III služobného poriadku, na individuálnu úlohu vykonávanú dištančne vo forme pohovoru SCBI.

85

V tejto súvislosti podľa ustálenej judikatúry je zásada ochrany legitímnej dôvery sprievodným prejavom zásady právnej istoty, ktorá vyžaduje, aby boli právne predpisy jasné a presné, a jej cieľom je zaručiť predvídateľnosť situácií a právnych vzťahov patriacich do práva Únie (rozsudky z 15. februára 1996, Duff a i., C‑63/93, EU:C:1996:51, bod 20, a z 5. septembra 2014, Éditions Odile Jacob/Komisia,T‑471/11, EU:T:2014:739, bod 90). Týmto zásadám vo všeobecnosti odporuje, aby časová pôsobnosť aktu Únie bola stanovená odo dňa, ktorý predchádza dňu uverejnenia tohto aktu, okrem výnimočných prípadov, ak to vyžaduje sledovaný cieľ a ak je legitímna dôvera dotknutých subjektov náležite rešpektovaná (pozri rozsudok z 10. novembra 2010, ÚHVT/Simões Dos Santos, T‑260/09 P, EU:T:2010:461, bod 48 a citovanú judikatúru).

86

Treba teda overiť, či nepredvídateľná zmena povahy skúšky po jej čiastočnom absolvovaní porušuje zásady ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty v zmysle judikatúry uvedenej v bode 85 vyššie, ako sa domnieva žalobca.

87

Pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa sledovaného cieľa, je potrebné pripomenúť, že výnimočná okolnosť, ktorú predstavuje pandémia COVID‑19, odôvodnila prijatie dodatku k oznámeniu o výberovom konaní s cieľom umožniť v prospech uchádzačov a inštitúcie pokračovanie výberového konania za možných, primeraných a prijateľných podmienok zo zdravotného hľadiska (pozri body 58 až 67 vyššie). Tým v konečnom dôsledku zabezpečovala účinnosť prijímania do zamestnania na základe výberového konania. Keďže predmetná zmena výberového konania bola výnimočne vyžadovaná cieľom zabezpečiť, napriek ťažkostiam vyplývajúcim zo zdravotného kontextu, prijímanie do zamestnania, ktoré je predmetom tohto výberového konania, treba konštatovať, že prvá podmienka výnimky stanovená judikatúrou uvedenou v bode 85 vyššie je splnená.

88

Na druhej strane, pokiaľ ide o druhú podmienku výnimky týkajúcu sa rešpektovania legitímnej dôvery žalobcu, je pravda, že podľa ustálenej judikatúry sa právo uplatňovať zásadu ochrany legitímnej dôvery vzťahuje na každú osobu podliehajúcu súdnej právomoci, v ktorej vzbudila inštitúcia Únie odôvodnené očakávania. Právo odvolávať sa na legitímnu dôveru vyžaduje splnenie troch kumulatívnych podmienok. Po prvé presné, bezpodmienečné a navzájom súhlasné záruky pochádzajúce z oprávnených a spoľahlivých zdrojov musia byť poskytnuté dotknutej osobe správnymi orgánmi Únie. Po druhé tieto záruky musia byť takej povahy, že z nich u osoby, ktorej sú určené, vznikne legitímna dôvera. Po tretie poskytnuté záruky musia byť v súlade s uplatniteľnými normami (pozri rozsudok z 5. septembra 2014, Éditions Odile Jacob/Komisia,T‑471/11, EU:T:2014:739, bod 91 a citovanú judikatúru).

89

Treba však konštatovať, že v prejednávanej veci, ako vyplýva z bodu 57 vyššie, EPSO čelil prípadu vyššej moci, ktorá bola spôsobená vypuknutím pandémie COVID‑19, čo za týchto okolností znemožnilo zachovanie pôvodne vymedzených podmienok výberového konania v oznámení o výberovom konaní. Preto sa žalobca v prípade výnimočných okolností tohto prípadu nemôže odvolávať na údajné nedodržanie zásady ochrany legitímnej dôvery pri uplatňovaní týchto opatrení voči nemu.

90

Treba tiež dodať, že hoci EPSO zmenil povahu skúšky vo forme skupinovej úlohy, snažil sa túto zmenu navrhnúť tak, aby sa zabezpečil súlad s cieľom tejto skúšky vymedzený v článku 5 oznámenia o výberovom konaní názvom „Ako bude prebiehať výberové konanie?“, a to posúdiť šesť schopností uvedených v tomto článku. Treba navyše uviesť, že zmena pravidiel týkajúcich sa povahy tejto skúšky neovplyvnila možnosť žalobcu byť účinne ohodnotený na základe týchto šiestich schopností, pretože bol pozvaný na novú skúšku vo forme SCBI pohovoru, rovnako ako všetci ostatní uchádzači.

91

Za týchto podmienok a vzhľadom na to, že EPSO má na základe článku 7 ods. 1 a 2 prílohy III služobného poriadku právomoc organizovať verejné výberové konania a prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie uplatňovania jednotných noriem vo výberových konaniach, pričom v tejto súvislosti disponuje širokou mierou voľnej úvahy, nebol v prípade zmeny podmienok skúšok povinný získať predchádzajúci súhlas uchádzačov, vrátane žalobcu. V dôsledku toho je výhrada žalobcu, podľa ktorej jeho súhlas s účasťou na skúškach nebolo možné prezumovať (pozri bod 42 vyššie), neúčinná a musí byť zamietnutá.

92

V súvislosti s listom z 1. júla 2020 (pozri body 14 a 41 vyššie) EPSO ďalej uviedol, že „vzhľadom na nedávny vývoj a opatrenia prijaté členskými štátmi v súvislosti so situáciou COVID‑19 sa [rozhodol] naplánovať obnovenie [konania] v hodnotiacich centrách približne v druhej polovici septembra“. Hoci sa teda v liste skutočne uvádza, že „uchádzači, ktorí už absolvovali [skúšky] v hodnotiacom centre, nebudú opätovne pozvaní“, táto informácia je výslovne podmienená zlepšením epidemiologickej situácie opísanej vyššie a týka sa obnovenia prezenčného výberového konania v hodnotiacich centrách, t. j. v súlade s podmienkami uvedenými v oznámení o výberovom konaní. Táto podmienenosť nemôže u žalobcu vyvolať legitímnu dôveru, že prezenčné výberové konanie bude zachované v prípade zhoršenia epidemiologickej situácie a okolnosti vyššej moci si na jeho pokračovanie nevyhnutne vyžiadajú úpravu.

93

Vzhľadom na vyššie uvedené treba prvý žalobný dôvod zamietnuť.

[omissis]

115

Žalobca poukazuje na to, že skúšky vo forme pohovoru s dôrazom na všeobecné schopnosti a vo forme pohovoru v danom odbore absolvoval v hodnotiacom centre 3. marca 2020, zatiaľ čo uchádzači, ktorí tieto skúšky k tomuto dátumu ešte neabsolvovali, ich následne absolvovali dištančne prostredníctvom videokonferencie v rámci obnovenia konania od jesene 2020. Z dôvodu tohto rozdielu v spôsobe absolvovania skúšok s ním EPSO na jednej strane zaobchádzal rozdielne v porovnaní s ostatnými uchádzačmi a na druhej strane sa dopustil procesných chýb.

116

Na jednej strane žalobca tvrdí, že ak boli úlohy a otázky zadané uchádzačom počas dištančných skúšok rovnaké ako tie, ktoré boli vypracované uchádzačmi, ktorí už absolvovali skúšky prezenčne v hodnotiacom centre, boli títo uchádzači oproti nim zvýhodnení tým, že im bol poskytnutý dodatočný čas na zodpovedanie otázok, keďže bol tento čas súčasťou online prenosu, ktorý bol stanovený v rámci nových podmienok na absolvovanie dištančných skúšok. Vďaka tomuto dodatočnému času mali títo uchádzači lepšie podmienky pohovoru, čo malo pozitívny vplyv na ich hodnotenie. Zdôrazňuje, že EPSO sa nesnažil napraviť alebo kompenzovať toto znevýhodnenie, hoci takéto opatrenia by boli v rámci výberového konania na základe kvalifikácie právne prípustné.

117

Na druhej strane žalobca tvrdí, že skutočnosť, že EPSO stanovil objektívne rozdielne podmienky skúšky pre uchádzačov, znamená, že sa dopustil procesného pochybenia tým, že prijal dodatok k oznámeniu o výberovom konaní, a pritom nezohľadnil záujem žalobcu alebo ostatných uchádzačov, ktorí absolvovali skúšky prezenčne. Domnieva sa, že skutočnosť, že rozhodnutie o preskúmaní neobsahuje v tomto ohľade žiadne odôvodnenie, hoci žiadosť o preskúmanie mala takýto účel, viedla k porušeniu povinnosti odôvodnenia zo strany EPSO podľa článku 296 ZFEÚ.

118

Komisia tvrdenia žalobcu spochybňuje.

[omissis]

124

Po druhé, pokiaľ ide o údajné rozdielne zaobchádzanie spojené s organizáciou skúšok online, treba pripomenúť, že v rámci súdneho preskúmania rozhodnutia, ktorým výberová komisia odmietla zapísať uchádzača do zoznamu úspešných uchádzačov, overuje Všeobecný súd dodržiavanie platných právnych predpisov, t. j. predpisov, najmä procesných, stanovených služobným poriadkom a oznámením o výberovom konaní, ako aj predpisov vzťahujúcich sa na výberovú komisiu, najmä povinnosť nestrannosti výberovej komisie a dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi, ako aj neexistenciu zneužitia právomoci (rozsudok zo 6. júla 2022, JP/Komisia, T‑179/20, neuverejnený, EU:T:2022:423, bod 67).

125

Podľa judikatúry uvedenej v bodoch 69 à 74 vyššie zásada rovnosti zaobchádzania vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené a zodpovedá legitímnym cieľom všeobecného záujmu v rámci personálnej politiky. Okrem toho je povinnosťou výberovej komisie, ktorá musí zabezpečiť jednotné uplatňovanie hodnotiacich kritérií na všetkých uchádzačov, konať tak, aby všetci uchádzači v tom istom výberovom konaní absolvovali rovnakú skúšku za rovnakých podmienok, a zabezpečiť tak, aby boli skúšky porovnateľné náročné pre všetkých uchádzačov. Uplatňovanie tejto požiadavky sa osobitne vyžaduje na ústnych skúškach.

126

Okrem toho z judikatúry vyplýva, že každé výberové konanie vo všeobecnosti a vo svojej podstate zahŕňa riziko rozdielneho zaobchádzania. Porušenie zásady rovnosti zaobchádzania možno teda konštatovať len vtedy, ak výberová komisia neobmedzila riziko rozdielneho zaobchádzania pri výbere skúšok na úroveň, ktorá je spravidla vlastná každej skúške (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. marca 2008, Giannini/Komisia,T‑100/04, EU:T:2008:68, bod 133). V dôsledku toho sa musí rozhodnutie o nezapísaní uchádzača do zoznamu úspešných uchádzačov zrušiť, ak sa preukáže, že výberové konanie bolo organizované takým spôsobom, že riziko rozdielneho zaobchádzania bolo vyššie ako inherentné riziko v každom výberovom konaní, bez toho, aby dotknutý uchádzač musel poskytnúť dôkaz o tom, že určití uchádzači boli skutočne zvýhodnení (rozsudok z 12. februára 2014, De Mendoza Asensi/Komisia,F‑127/11, EU:F:2014:14, bod 46).

127

V tomto prípade treba pripomenúť, že zmena podmienok absolvovania skúšok bola dôsledkom toho, že EPSO musel v súvislosti s pandémiou COVID‑19, predstavujúcou prípad vyššej moci, zabezpečiť pokračovanie výberového konania za rovnakých podmienok pre všetkých uchádzačov, a zároveň primeraným spôsobom upraviť podmienky skúšok s cieľom obmedziť prípadné nepriaznivé účinky vyplývajúce z prerušenia alebo obnovenia výberového konania tak pre uchádzačov, ako aj pre prijímajúcu inštitúciu (pozri bod 59 vyššie). Ak sa teda s uchádzačmi v porovnateľných situáciách v súvislosti s výberovým konaním zaobchádzalo v rámci skúšok rozdielne z dôvodu rozdielnych podmienok ich vykonania, takéto zaobchádzanie bolo napriek tomu objektívne odôvodnené a spĺňalo legitímny cieľ všeobecného záujmu v rámci personálnej politiky.

128

Z predchádzajúcich štúdií, o ktoré sa úrad EPSO opieral pri zmene podmienok skúšok, okrem toho vyplýva, že podmienky absolvovania skúšok dištančne v súvislosti s pandémiou COVID‑19 sa testovali už v priebehu predchádzajúcich skúšok a ex post ich možno považovať za technicky spoľahlivé a nespôsobujúce významné rozdiely, pokiaľ ide o správnosť hodnotenia a výsledky uchádzačov, pričom ho uprednostňovali aj uchádzači (pozri bod 62 vyššie). Okrem toho z bodov 2 a 4 dodatku k oznámeniu o výberovom konaní vyplýva, že uchádzači absolvovali v zásade rovnaké skúšky, pričom osobitný prípad skupinového cvičenia bol nahradený pohovorom SCBI, ktorý absolvovali všetci, a zmenila sa teda len forma a prostredie, v ktorom sa skúšky vykonávali, pričom obsah, metodika a náročnosť skúšok zostali rovnaké.

129

Zároveň treba pripomenúť, že hoci kritériá hodnotenia boli bez ohľadu na spôsob vykonania skúšky pre všetkých uchádzačov rovnaké, skúšajúci mali značnú voľnosť, pokiaľ ide o priebeh pohovoru, témy a oblasti uvedené v oznámení o výberovom konaní, ako aj kladené otázky. Hodnotenie výberovej komisie pri posudzovaní vedomostí a schopností uchádzačov predstavuje vyjadrenie hodnotového úsudku o výkone každého uchádzača počas skúšky a je súčasťou širokej miery voľnej úvahy výberovej komisie. Predmetom preskúmania súdom môžu byť len v prípade zjavného porušenia predpisov vzťahujúcich sa na výberovú komisiu. Všeobecnému súdu totiž neprináleží nahradiť posúdenie výberovej komisie výberového konania vlastným posúdením (rozsudok z 12. marca 2008, Giannini/Komisia,T‑100/04, EU:T:2008:68, bod 275).

130

Treba teda konštatovať, že rozdielne zaobchádzanie s uchádzačmi v dôsledku skutočnosti, že nie všetky skúšky pôvodne naplánované v hodnotiacom centre sa konali prezenčne, nemohlo v tomto prípade niektorých z nich zvýhodniť oproti iným, ani nevytváralo riziko rozdielneho zaobchádzania, ktoré by bolo väčšie ako inherentné riziko v každom výberovom konaní. Vzhľadom na to, že toto rozdielne zaobchádzanie bolo tiež reakciou na prípad vyššej moci, treba dospieť k záveru, že zo všetkých týchto dôvodov toto objektívne a primerane odôvodnené rozdielne zaobchádzanie neviedlo k porušeniu zásady rovnosti zaobchádzania.

131

Z toho vyplýva, že tretí žalobný dôvod sa musí zamietnuť.

[omissis]

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora)

rozhodol takto: