1

Žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ sa žalobca, Ferdinand Ilunga Luyoyo, domáha zrušenia jednak rozhodnutia Rady (SZBP) 2020/2033 z 10. decembra 2020, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/788/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Konžskej demokratickej republike (Ú. v. EÚ L 419, 2020, s. 30), a jednak vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2020/2021 z 10. decembra 2020, ktorým sa vykonáva článok 9 nariadenia (ES) č. 1183/2005, ktorým sa zavádzajú určité osobitné reštriktívne opatrenia namierené proti osobám, ktoré porušujú zbrojné embargo voči Konžskej demokratickej republike (Ú. v. EÚ L 419, 2020, s. 5) (spoločne ďalej len „napadnuté akty“), a to v rozsahu, v akom sa ho tieto akty týkajú.

2

Žalobca je štátnym príslušníkom Konžskej demokratickej republiky, ktorý zastával v rámci konžskej štátnej polície (police nationale congolaise, ďalej len „PNC“) funkciu veliteľa poriadkovej jednotky (Légion nationale d’intervention, ďalej len „LNI“), a potom funkciu veliteľa útvaru zodpovedného za ochranu inštitúcií a vysoko postavených osobností (unité chargée de la protection des institutions et des hautes personnalités, ďalej len „UPIHP“).

3

Prejednávaná vec patrí do rámca reštriktívnych opatrení uložených Radou Európskej únie s cieľom zaviesť trvalý mier v Konžskej demokratickej republike a vyvinúť tlak na osoby a subjekty porušujúce zbrojné embargo voči tomuto štátu.

4

Dňa 18. júla 2005 Rada prijala na základe článkov 60, 301 a 308 ES nariadenie (ES) č. 1183/2005, ktorým sa zavádzajú určité osobitné reštriktívne opatrenia namierené proti osobám, ktoré porušujú zbrojné embargo voči Konžskej demokratickej republike (Ú. v. EÚ L 193, 2005, s. 1).

5

Dňa 20. decembra 2010 Rada prijala na základe článku 29 ZEÚ rozhodnutie 2010/788/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Konžskej demokratickej republike a o zrušení spoločnej pozície 2008/369/SZBP (Ú. v. EÚ L 336, 2010, s. 30).

6

Dňa 17. októbra 2016 Rada prijala závery, v ktorých v prvom rade vyjadrila hlboké znepokojenie Európskej únie nad situáciou v Konžskej demokratickej republike, ktorú vyostrili „akty extrémneho násilia, ku ktorým došlo v dňoch 19. – 20. septembra 2016, najmä v Kinshase [(Konžská demokratická republika]“, a pripomenula „primárnu zodpovednosť orgánov [Konžskej demokratickej republiky] za usporiadanie volieb“. Rada ďalej skonštatovala, že v záujme vytvorenia prostredia priaznivého na vedenie dialógu a usporiadanie volieb by sa Konžská demokratická republika mala jednoznačne zaviazať, že bude zabezpečovať dodržiavanie ľudských práv a zásad právneho štátu, a mala by zastaviť každé využívanie systému súdnictva ako politického nástroja. Rada tiež uviedla, že Únia vyzýva na prepustenie všetkých politických väzňov a na ukončenie politicky motivovaného stíhania opozície a občianskej spoločnosti, na rehabilitáciu osôb, ktoré sa stali obeťami politických súdnych rozhodnutí, a následne spresnila, že zákaz pokojných demonštrácií, zastrašovanie a prenasledovanie opozície, občianskej spoločnosti a oznamovacích prostriedkov bránia prípravám na pokojnú a demokratickú premenu v krajine. Nakoniec Rada uviedla, že „[Únia] použije všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii, vrátane reštriktívnych opatrení voči konkrétnym osobám, ktoré sú zodpovedné za závažné porušovanie ľudských práv, podnecujú k násiliu alebo bránia konsenzuálnemu a pokojnému riešeniu krízy, ktoré rešpektuje vôľu konžského ľudu zvoliť si svojich zástupcov“.

7

Dňa 12. decembra 2016 Rada prijala na základe článku 29 ZEÚ rozhodnutie (SZBP) 2016/2231, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/788 (Ú. v. EÚ L 336 I, 2016, s. 7).

8

V ten istý deň Rada prijala na základe článku 215 ZFEÚ nariadenie (EÚ) 2016/2230, ktorým sa mení nariadenie č. 1183/2005 (Ú. v. EÚ L 336 I, 2016, s. 1).

9

Odôvodnenia 2 až 4 rozhodnutia 2016/2231 preberajú závery prijaté Radou 17. októbra 2016, ako boli uvedené v bode 6 vyššie.

10

Dňa 6. marca 2017 prijala Rada závery, v ktorých v prvom rade vyjadrila hlboké znepokojenie Únie nad politickou situáciou v Konžskej demokratickej republike vyvolanou najmä bezpečnostnou situáciou v niekoľkých častiach krajiny, v ktorých dochádzalo k neprimeranému používaniu sily. Rada ďalej odsúdila závažné porušovanie ľudských práv a spresnila, že boj proti beztrestnosti je jednou z nevyhnutných podmienok na pokojnú premenu a trvalú stabilizáciu krajiny. Rada napokon uviedla, že Únia vyjadruje poľutovanie nad výskytom ohnísk násilia vo všetkých troch provinciách regiónu Kasai a v provincii Kongo Central (Konžská demokratická republika) a je znepokojená správami o závažných porušeniach ľudských práv a humanitárneho práva, ktorých sa dopustili miestne ozbrojené skupiny v Kasai, najmä informáciami o nábore a protiprávnom využívaní detských vojakov, rovnako ako správami o zabíjaní civilistov príslušníkmi bezpečnostných síl Konžskej demokratickej republiky, čo podľa medzinárodného práva môže predstavovať vojnové zločiny.

11

Dňa 29. mája 2017 Rada prijala, najmä na základe článku 31 ods. 2 ZEÚ a článku 6 ods. 2 rozhodnutia 2010/788, vykonávacie rozhodnutie (SZBP) 2017/905, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2010/788 (Ú. v. EÚ L 138 I, 2017, s. 6). V ten istý deň Rada prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/904, ktorým sa vykonáva článok 9 ods. 2 nariadenia č. 1183/2005 (Ú. v. EÚ L 138 I, 2017, s. 1).

12

Článok 3 ods. 2 rozhodnutia 2010/788, zmenený rozhodnutím 2016/2231, stanovuje:

„Reštriktívne opatrenia ustanovené v článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 1 a 2 sa vzťahujú na osoby a subjekty, ktoré:

ktoré sú uvedené v prílohe II.“

13

Článok 4 ods. 1 rozhodnutia 2010/788, zmenený rozhodnutím 2016/2231, stanovuje, že „členské štáty prijmú opatrenia potrebné na to, aby osobám uvedeným v článku 3 zabránili vstúpiť na svoje územie alebo cezeň prechádzať“.

14

Článok 5 ods. 1 a 2 rozhodnutia 2010/788, zmeneného rozhodnutím 2016/2231, znie:

„1.   Všetky finančné prostriedky, ostatné finančné aktíva a hospodárske zdroje vo vlastníctve alebo pod priamou alebo nepriamou kontrolou osôb alebo subjektov uvedených v článku 3 alebo v držbe subjektov, ktoré vlastnia alebo priamo či nepriamo ovládajú tieto osoby alebo akékoľvek osoby alebo subjekty uvedené v prílohách I a II, ktoré konajú v ich mene alebo na ich príkaz, sa zmrazujú.

2.   Osobám alebo subjektom uvedeným v odseku 1 ani v ich prospech sa nedajú priamo alebo nepriamo k dispozícii žiadne finančné prostriedky, iné finančné aktíva ani hospodárske zdroje.“

15

Článok 2b ods. 1 nariadenia č. 1183/2005, zmenený nariadením 2016/2230, stanovuje:

„Príloha Ia obsahuje zoznam fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov označených Radou na základe ktoréhokoľvek z týchto dôvodov:

16

V článku 2 nariadenia č. 1183/2005, zmeneného nariadením 2016/2230, sa stanovuje:

„1.   Zmrazujú sa všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré priamo alebo nepriamo patria fyzickej alebo právnickej osobe, subjektu alebo orgánu, uvedeným v prílohe I alebo prílohe Ia, alebo sa priamo alebo nepriamo nachádzajú v ich vlastníctve, držbe alebo pod ich kontrolou, a to aj prostredníctvom tretej strany, ktorá koná v ich mene alebo na ich príkaz.

2.   Fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom uvedeným v prílohách I alebo Ia, ani v ich prospech, sa priamo ani nepriamo nesmú sprístupniť žiadne finančné prostriedky ani hospodárske zdroje.“

17

Podľa článku 9 ods. 2 rozhodnutia 2010/788, zmeneného rozhodnutím 2016/2231, platí, že „opatrenia uvedené v článku 3 ods. 2 sa uplatňujú do 12. decembra 2017“ a „ak Rada dospeje k záveru, že ich ciele neboli dosiahnuté, podľa potreby sa obnovia alebo zmenia“.

18

Rozhodnutím 2016/2231 a nariadením 2016/2230 sa meno žalobcu zapísalo do zoznamov osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia uvedené v prílohe II k rozhodnutiu 2010/788 a v prílohe Ia k nariadeniu č. 1183/2005 (spoločne ďalej len „sporné zoznamy“).

19

Rada odôvodnila tento zápis takto:

„Ako veliteľ poriadkového orgánu [LNI] [PNC] bol Ferdinand Ilunga Luyoyo zodpovedný za neprimerané použitie sily a násilnú represiu v septembri 2016 v Kinshase. Z dôvodu svojho postavenia bol preto Ferdinand Ilunga Luyoyo zapojený do plánovania, riadenia alebo páchania aktov, ktoré predstavujú závažné porušenia ľudských práv v [Konžskej demokratickej republike].“

20

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 6. marca 2017 podal žalobca žalobu zapísanú do registra pod číslom T‑143/17, ktorou sa v podstate domáhal zrušenia nariadenia 2016/2230 v rozsahu, v akom sa ho tento akt týkal. Na základe toho, že túto žalobu vzal následne späť, bola daná vec uznesením zo 7. decembra 2018, Ilunga Luyoyo/Rada (T‑143/17, neuverejnené, EU:T:2018:987), vymazaná z registra Všeobecného súdu.

21

Rozhodnutím Rady (SZBP) 2017/2282 z 11. decembra 2017, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/788 (Ú. v. EÚ L 328, 2017, s. 19), boli reštriktívne opatrenia vzťahujúce sa na žalobcu na základe rovnakých dôvodov ponechané v platnosti až do 12. decembra 2018.

22

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 8. marca 2018 podal žalobca žalobu proti rozhodnutiu 2017/2282, zapísanú do registra pod číslom T‑166/18, v rozsahu, v akom sa ho toto rozhodnutie týkalo. Táto žaloba bola zamietnutá rozsudkom z 12. februára 2020, Ilunga Luyoyo/Rada (T‑166/18, neuverejnený, EU:T:2020:50).

23

Dňa 10. decembra 2018 Rada prijala rozhodnutie (SZBP) 2018/1940, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/788 (Ú. v. EÚ L 314, 2018, s. 47), ako aj vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/1931, ktorým sa vykonáva článok 9 nariadenia č. 1183/2005 (Ú. v. EÚ L 314, 2018, s. 1). Týmito aktmi sa meno žalobcu ponechalo v sporných zoznamoch až do 12. decembra 2019. Dôvody zápisu mena žalobcu do sporných zoznamov boli aktualizované s doplnením poznámky, že „Ferdinand Ilunga Luyoyo bol v júli 2017 vymenovaný za veliteľa [UPIHP] v rámci PNC“.

24

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 20. februára 2019 podal žalobca žalobu, zapísanú do registra pod číslom T‑124/19, proti rozhodnutiu 2018/1940 a vykonávaciemu nariadeniu 2018/1931 v častiach, v ktorých sa ho tieto akty týkali. Táto žaloba bola zamietnutá rozsudkom z 3. februára 2021, Ilunga Luyoyo/Rada (T‑124/19, neuverejnený, EU:T:2021:63).

25

Dňa 9. decembra 2019 Rada prijala rozhodnutie (SZBP) 2019/2109, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/788 (Ú. v. EÚ L 318, 2019, s. 134), ako aj vykonávacie nariadenie (EÚ) 2019/2101, ktorým sa vykonáva článok 9 nariadenia č. 1183/2005 (Ú. v. EÚ L 318, 2019, s. 1). Týmito aktmi bol zápis mena žalobcu do sporných zoznamov ponechaný až do 12. decembra 2020. Rada v nich aktualizovala dôvody tohto zápisu, pričom za odkaz na úlohu žalobcu ako veliteľa jednotky UPIHP pridal poznámku, že „vzhľadom na svoju úlohu je zodpovedný za porušovanie ľudských práv, ktorého sa v poslednom období dopustila PNC“.

26

Rada oznámila žalobcovi rozhodnutie 2019/2109 listom z 10. decembra 2019, pričom spresnila, že ak by chcel predložiť nové pripomienky, museli by byť zaslané do 1. septembra 2020.

27

Žalobca návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 19. februára 2020 podal žalobu, zapísanú do registra pod číslom T‑101/20, proti rozhodnutiu 2019/2109 a vykonávaciemu nariadeniu 2019/2101 v častiach, v ktorých sa ho tieto akty týkali. Táto žaloba bola zamietnutá rozsudkom z 15. septembra 2021, Ilunga Luyoyo/Rada (T‑101/20, neuverejnený, EU:T:2021:575).

28

Advokáti žalobcu listom zo 4. júna 2020 predložili Rade žiadosť o prístup k spisu a požiadali o odklad konečného termínu predloženia dôkazov na podporu žiadosti o preskúmanie zápisu jeho mena do sporných zoznamov do 1. októbra 2020.

29

Rada listom zo 7. júla 2020 informovala advokátov žalobcu, že vyhovie ich žiadosti o odklad konečného termínu podania žiadosti o preskúmanie do 1. októbra 2020.

30

Listom z 23. júla 2020 Rada zaslala advokátom žalobcu osem pracovných dokumentov.

31

Advokáti žalobcu 1. októbra 2020 zaslali Rade formálnu žiadosť o preskúmanie, v ktorej predovšetkým tvrdili, že sa Rada dopustila nesprávneho posúdenia. V tejto súvislosti poukázali na to, že došlo k zmene týkajúcej sa funkcie žalobcu, lebo žalobca už od decembra 2019 nevykonával v konžskej polícii žiadnu skutočnú funkciu, hoci si ponechal hodnosť generála a s ňou spojenú odmenu, a že v priebehu roka 2020 nevykonával žiadnu funkciu a ani nebol zapojený do žiadnej politickej, vojenskej alebo správnej činnosti Konžskej demokratickej republiky, pričom ako súkromná osoba pôsobil vo funkcii predsedu Konžskej federácie boxu.

32

Rada poskytla týmto advokátom štyri pracovné dokumenty týkajúce sa zápisu mena žalobcu do sporných zoznamov v prílohách k listu, ktorý zaslala advokátom žalobcu 30. októbra 2020.

33

Rada v liste z 30. októbra 2020 uviedla, že tieto skutočnosti ju priviedli k tomu, aby zvážila aktualizáciu dôvodov týkajúcich sa žalobcu, s tým, že spresnila, že bol veliteľom jednotky UPIHP „do decembra 2019“, a doplnila poznámku, že si „ponechal hodnosť generála a ostáva v [Konžskej demokratickej republike] aktívny vo verejnom živote“.

34

Rada ďalej spresnila, že ak by chcel žalobca predložiť nové pripomienky, museli by byť zaslané do 20. novembra 2020.

35

Advokáti žalobcu listom z 20. novembra 2020 predložili Rade svoje pripomienky k dokumentom uvedeným v bode 32 vyššie, v ktorých tvrdili, že žiadny z uvedených dokumentov neodôvodňuje predĺženie platnosti dotknutých opatrení. Konkrétne uviedli, že hoci jeden z dôkazov predložených Radou v prílohe k jej listu z 30. októbra 2020 svedčí o novom pôsobení žalobcu vo funkcii predsedu Konžskej federácie boxu, spochybňujú opodstatnenosť tohto dôvodu na odôvodnenie aktualizovaného ponechania jeho mena na sporných zoznamoch.

36

Dňa 10. decembra 2020 Rada prijala napadnuté akty, ktorými ponechala meno žalobcu na sporných zoznamoch až do 12. decembra 2021, pričom dôvody takéhoto zápisu do zoznamov teraz znejú takto:

„Ako veliteľ poriadkovej jednotky [LNI] [PNC] do roku 2017 a ako veliteľ [UPIHP] v rámci PNC do decembra 2019 bol Ferdinand Ilunga Luyoyo zodpovedný za neprimerané použitie sily a násilné represie v septembri 2016 v Kinshase a nesie zodpovednosť za následné porušovanie ľudských práv, ktorého sa dopustila PNC.

Ferdinand Ilunga Luyoyo bol preto zapojený do plánovania, riadenia alebo páchania činov, ktoré predstavujú závažné porušovanie alebo zneužívanie ľudských práv v [Konžskej demokratickej republike].

Ferdinand Ilunga Luyoyo si ponechal hodnosť generála a ostáva v [Konžskej demokratickej republike] aktívny vo verejnom živote.“

37

Rada listom z 11. decembra 2020 oznámila žalobcovi rozhodnutie 2020/2033, v ktorom pripomenula, že situácie porušovania ľudských práv pretrvávajú.

38

V tom istom liste Rada spresnila, že situácia žalobcu v čase prijatia napadnutých aktov odôvodňovala ponechanie jeho mena na sporných zoznamoch, keďže „ako veliteľ PNC do roku 2017 a ako veliteľ [UPIHP] do decembra 2019 [bol] zodpovedný za neprimerané používanie sily a násilné represie v septembri 2016 v Kinshase a [niesol] zodpovednosť za následné porušovanie ľudských práv, ktorého sa dopustila PNC“, a že „[hoci] už nepôsobil v rámci PNC[,] ponechal si hodnosť generála a… [ostával] v [Konžskej demokratickej republike] aktívny vo verejnom živote, ako preukaz[ovali] dokumenty, ktoré [jej] boli poskytnuté“.

39

Rada dodala, že v prípade, že by žalobca chcel predložiť nové pripomienky, tieto pripomienky by museli byť zaslané do 1. septembra 2021.

40

Žalobca návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 19. februára 2021 podal žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie. Navrhuje, aby Všeobecný súd:

41

Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

42

Na podporu svojich návrhov na zrušenie napadnutých aktov žalobca uvádza dva žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený na porušení práva byť vypočutý a druhý na nesprávnych posúdeniach. Všeobecný súd sa domnieva, že najskôr treba preskúmať druhý žalobný dôvod.

43

Po prvé žalobca namieta zjavne nesprávne posúdenie, pokiaľ ide o kontext preskúmania demokratickej a politickej situácie v Konžskej demokratickej republike pred predĺžením platnosti reštriktívnych opatrení voči nemu.

44

Po druhé žalobca v podstate spochybňuje dôvodnosť napadnutých aktov v rozsahu, v akom ponechali jeho meno na sporných zoznamoch, hoci v čase prijatia týchto aktov nemohol byť považovaný za zapojeného do závažného porušovania ľudských práv v Konžskej demokratickej republike.

45

Žalobca na jednej strane vytýka Rade, že ponechala zápis jeho mena v sporných zoznamoch v platnosti na základe skutočností, ktoré nastali v minulosti, a funkcií, ktoré v čase prijatia napadnutých aktov už nezastával, čo je v rozpore s kritériom zápisu, ktoré je vyjadrené v prítomnom čase.

46

V tejto súvislosti žalobca tvrdí, že odkedy v roku 2017 ukončil svoje pôsobenie v LNI v rámci PNC, už nevykonáva funkciu veliteľa v PNC, a že už od decembra 2019 nie je ani veliteľom UPIHP. Zdôrazňuje, že hoci si ponechal hodnosť generála, nemá žiadnu osobitnú verejnú právomoc.

47

Na druhej strane žalobca spochybňuje dôkazy zohľadnené Radou, ktoré odkazujú na jeho funkciu predsedu Konžskej federácie boxu, keďže pôsobenie v takejto funkciu ako súkromnej osoby neumožňuje usudzovať, že žalobca zostáva zapojený do skutkov, ktoré odôvodňujú ponechanie v platnosti reštriktívnych opatrení zavedených voči nemu. Žalobca konkrétne z dôvodu zaujatosti autora spochybňuje relevantnosť a dôkaznú hodnotu článku z 8. októbra 2020, uverejneného na internetovej stránke „desc‑wondo.org“, z ktorého údajne vyplýva, že si z dôvodu tejto funkcie zachováva politický vplyv.

48

Rada tvrdí, že v čase prijatia napadnutých aktov neboli splnené ciele sledované reštriktívnymi opatreniami, ktoré zahŕňajú najmä presadzovanie právneho štátu a ľudských práv, a to predovšetkým z dôvodu, že v období dotknutého preskúmania pretrvávalo závažné porušovanie ľudských práv zo strany príslušníkov PNC. Rada ďalej tvrdí, že režim riadený bývalým prezidentom sa v roku 2019 po vymenovaní nového prezidenta Konžskej demokratickej republiky zmenil len čiastočne a že táto politická situácia pretrvávala aj v roku 2020. Ďalej zdôrazňuje, že žalobca nepredložil priame či nepriame dôkazy, ktoré by preukazovali, že zaujal stanovisko, ktorým sa dištancoval od bývalého režimu. Rada sa teda domnieva, že keďže v Konžskej demokratickej republike nedošlo v čase prijatia napadnutých aktov k dostatočne zásadnej zmene politickej a bezpečnostnej situácie, tak sa pri posudzovaní toho, či pretrvávajú skutkové a právne okolnosti, ktoré viedli k prijatiu reštriktívnych opatrení, a či je potrebné ponechať ich v platnosti, aby sa dosiahli ich ciele, malo vychádzať z aktuálneho postavenia žalobcu.

49

V tejto súvislosti Rada uvádza, že hoci žalobca prestal vykonávať funkciu veliteľa UPIHP od decembra 2019 po tom, čo bol suspendovaný z dôvodu zapojenia sa do násilností voči advokátovi a jeho napadnutia, ponechal si hodnosť generála a ostáva v Konžskej demokratickej republike aktívny vo verejnom živote, najmä z dôvodu svojho nového pôsobenia vo funkcii predsedu Konžskej federácie boxu, ktorá je značne spolitizovaná a umožňuje mu udržiavať úzke vzťahy s politickými činiteľmi na čele tejto krajiny.

50

Rada spája tieto zistenia so skutočnosťou, že v čase prijatia napadnutých aktov žalobca ukončil výkon funkcie veliteľa UPIHP až v decembri 2019, teda necelý rok pred prijatím napadnutého rozhodnutia, a že bol navyše zapojený do činov predstavujúcich závažné porušovanie ľudských práv v septembri 2016, a do takýchto činov neskôr páchaných PNC, ako aj do násilností v decembri 2019. Domnieva sa, že mohla oprávnene dospieť k záveru, že reštriktívne opatrenia voči žalobcovi treba ponechať v platnosti, aby sa dosiahli nimi sledované ciele, a že disponuje vzájomne sa zhodujúcimi a hodnovernými dôkazmi, ktoré jej umožňujú vyvodiť vo vzťahu k žalobcovi aktualizované závery obsiahnuté v napadnutých aktoch.

51

Najprv treba pripomenúť, že podľa judikatúry účinnosť súdneho preskúmania zaručená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie tiež vyžaduje, aby sa súd Únie uistil o tom, či sa rozhodnutie, na základe ktorého boli prijaté alebo ponechané v platnosti reštriktívne opatrenia a ktoré má, pokiaľ ide o dotknutý subjekt alebo osobu, individuálny dosah, opiera o dostatočne silný skutkový základ. Je preto potrebné overenie skutočností uvádzaných v zhrnutí dôvodov, o ktoré sa predmetné rozhodnutie opiera, tak, aby súdne preskúmanie nebolo obmedzené len na abstraktné posúdenie pravdepodobnosti uvádzaných dôvodov, ale aby sa týkalo otázky, či sú tieto dôvody, alebo aspoň jeden z nich, ktorý je sám osebe dostatočný na odôvodnenie tohto rozhodnutia, podložené (rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 119).

52

V prípade pochybností prináleží Rade, aby preukázala dôvodnosť dôvodov uplatňovaných proti dotknutej osobe, pričom táto osoba nie je povinná predložiť opačné dôkazy svedčiace o neexistencii ich dôvodnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 121, a z 28. novembra 2013, Rada/Fulmen a Mahmoudian, C‑280/12 P, EU:C:2013:775, bod 66).

53

Nevyžaduje sa, aby Rada na tento účel predložila súdu Únie všetky informácie a dôkazy týkajúce sa dôvodov uvedených v akte, ktorého zrušenie sa žiada. Je však potrebné, aby boli dôvody použité proti dotknutej osobe podložené informáciami a dôkazmi (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 122, a z 28. novembra 2013, Rada/Fulmen a Mahmoudian, C‑280/12 P, EU:C:2013:775, bod 67).

54

Posúdenie toho, či je skutkový základ vybudovaný Radou dostatočne silný, treba vykonať preskúmaním dôkazov a informácií nie izolovane, ale v kontexte, do ktorého patria. Rada totiž uniesla dôkazné bremeno, ktoré jej prislúcha, ak súdu Únie predložila súbor dostatočne konkrétnych, presných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov umožňujúcich preukázať existenciu dostatočného spojenia medzi subjektom, proti ktorému je namierené opatrenie o zmrazení finančných prostriedkov, a dotknutým režimom alebo vo všeobecnosti dotknutými situáciami (pozri rozsudok z 20. júla 2017, Badica a Kardiam/Rada, T‑619/15, EU:T:2017:532, bod 99 a citovanú judikatúru).

55

Ďalej treba pripomenúť, že reštriktívne opatrenia majú ochrannú a pojmovo predbežnú povahu a ich platnosť vždy závisí od trvania skutkových a právnych skutočností, ktoré viedli k ich prijatiu, ako aj od potreby ich ponechania v platnosti, aby sa dosiahol ich cieľ. Preto pri pravidelnom preskúmaní týchto reštriktívnych opatrení prináleží Rade, aby vykonala aktualizované posúdenie situácie a vypracovala zhodnotenie vplyvu takýchto opatrení, aby určila, či tieto opatrenia umožnili dosiahnuť ciele sledované pôvodným zápisom mien dotknutých osôb a subjektov do sporného zoznamu, alebo či je stále možné vyvodiť vo vzťahu k uvedeným osobám a subjektom rovnaký záver (rozsudok z 12. februára 2020, Amisi Kumba/Rada, T‑163/18, EU:T:2020:57, body 58 a 59).

56

Práve v tomto kontexte Všeobecný súd rozhodol, že Rada môže rozhodnúť o ponechaní mien osôb na sporných zoznamoch pri zachovaní dôvodov týkajúcich sa skutočností, ktoré nastali v minulosti, a uvedených v predchádzajúcich rozhodnutiach, ktoré sa týchto osôb týkali, bez toho, aby sa dotknuté osoby dopustili nových porušení ľudských práv počas obdobia predchádzajúceho preskúmaniu, pokiaľ toto ponechanie zostáva odôvodnené vzhľadom na všetky relevantné okolnosti, a najmä vzhľadom na skutočnosť, že ciele sledované reštriktívnymi opatreniami neboli dosiahnuté (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. februára 2020, Amisi Kumba/Rada, T‑163/18, EU:T:2020:57, body 82 až 84 a citovanú judikatúra).

57

V prejednávanej veci z odôvodnení 3 a 4 rozhodnutia 2016/2231 vyplýva, že cieľom dotknutých reštriktívnych opatrení voči určitým kategóriám osôb, a najmä voči tým, ktoré sú zapojené do závažného porušovania ľudských práv, bolo predovšetkým umožniť stabilizáciu situácie v Konžskej demokratickej republike a podnietiť vládu k tomu, aby zabezpečila prostredie priaznivé pre vedenie demokratického dialógu, dodržiavanie ľudských práv a zásad právneho štátu a zastavila každé využívanie systému súdnictva ako politického nástroja, aby bolo možné postaviť pred nezávislý súd osoby, ktoré závažným spôsobom porušujú tieto práva (pozri body 6 až 11 vyššie). Na tento účel mali tieto opatrenia vyvinúť tlak na osoby zodpovedné za nestabilnú bezpečnostnú situáciu v Konžskej demokratickej republike.

58

Meno žalobcu bolo preto zapísané do sporných zoznamov na základe rozhodnutia 2016/2231 a nariadenia 2016/2230 v podstate z dôvodu, že zastával funkciu veliteľa LNI, jednotky PNC zapojenej do neprimeraného použitia sily a násilnej represie pri demonštráciách v Kinshase v septembri 2016. V tejto súvislosti Všeobecný súd už v rozsudkoch z 12. februára 2020, Ilunga Luyoyo/Rada (T‑166/18, neuverejnený, EU:T:2020:50, body 87 až 136), a z 3. februára 2021, Ilunga Luyoyo/Rada (T‑124/19, neuverejnený, EU:T:2021:63, body 96 až 144), konštatoval že sa preukázala opodstatnenosť dôvodov prvého a druhého predĺženia platnosti zápisu mena žalobcu do sporných zoznamov.

59

Okrem toho prijatím rozhodnutia 2019/2109 a vykonávacieho nariadenia 2019/2101, ktoré sa týkali tretieho predĺženia platnosti zápisu mena žalobcu do sporných zoznamov, Rada doplnila dôvody tohto zápisu o poznámku, podľa ktorej žalobca, ktorý od júla 2017 zastával funkciu veliteľa UPIHP v rámci PNC, niesol zodpovednosť za porušovanie ľudských práv, ktorých sa dopustila PNC v Konžskej demokratickej republike. V rámci žaloby týkajúcej sa týchto aktov Všeobecný súd konštatoval, že Rada dostatočne preukázala súvislosť medzi žalobcom a týmto porušovaním (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. septembra 2021, Ilunga Luyoyo/Rada, T‑101/20, neuverejnený, EU:T:2021:575, body 156 až 160).

60

V napadnutých aktoch, ktorých znenie je uvedené v bode 36 vyššie, sa Rada naďalej odvoláva na skutočnosti opísané v bodoch 58 a 59 vyššie, ktoré sa týkajú zapojenia žalobcu do porušovania ľudských práv z dôvodu jeho postavenia veliteľa, a to najskôr LNI až do roku 2017 a potom UPIHP. Rada však aktualizovala zhrnutie dôvodov smerujúcich proti žalobcovi tým, že jednak spresnila, že bol veliteľom UPIHP až do decembra 2019, a jednak dodala, že si ponechal hodnosť generála a ostal aktívny v Konžskej demokratickej republike vo verejnom živote.

61

Žalobca spochybňuje dôvodnosť ponechania v platnosti sporných reštriktívnych opatrení zavedených voči nemu, o ktorom sa rozhodlo v napadnutých aktoch, keďže v čase prijatia týchto aktov už v rámci PNC nevykonával žiadnu funkciu a jeho nové pôsobenie vo funkcii predsedu Konžskej federácie boxu v podstate neumožňovalo dostatočne preukázať existenciu spojenia medzi ním a bezpečnostnou situáciou v Konžskej demokratickej republike. V súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 55 a 56 vyššie je teda potrebné overiť, či sa Rada mohla na základe aktualizovaného posúdenia situácie vykonaného v rámci preskúmania dotknutých reštriktívnych opatrení naďalej odvolávať na skutočnosti, ktoré nastali v minulosti a ktoré už boli uvedené v skorších rozhodnutiach týkajúcich sa žalobcu, pri odôvodňovaní toho, že reštriktívne opatrenia zavedené voči nemu sa ponechávajú v platnosti.

62

V tejto súvislosti, pokiaľ ide na jednej strane o bezpečnostnú situáciu v Konžskej demokratickej republike v čase prijatia napadnutých aktov, treba konštatovať, že Rada mala k dispozícii súbor informácií pochádzajúcich z rôznych zdrojov, podľa ktorých napriek uskutočneniu prezidentských volieb 30. decembra 2018 pretrvávala znepokojujúca situácia v oblasti dodržiavania zásad právneho štátu a ľudských práv v Konžskej demokratickej republike. Konštatovanie trendu narastajúceho počtu prípadov porušenia ľudských práv počas obdobia dotknutého preskúmania, a najmä prípadov takéhoto porušenia z hľadiska zásad demokracie, ktorého sa dopustili príslušníci PNC, je totiž doložené dokumentmi, ktoré Rada poskytla žalobcovi v prílohách k svojmu listu z 30. októbra 2020, konkrétne tromi oznámeniami Spoločného úradu OSN pre ľudské práva (UNJHRO) o hlavných trendoch porušovania ľudských práv v období od januára 2020 do júna 2020, ako aj v júli 2020 a v auguste 2020.

63

Rada tak mala k dispozícii dostatok dôkazov na to, aby mohla prijať záver, že podmienky uvedené v článku 3 ods. 2 písm. b) rozhodnutia 2010/788 a v článku 2b ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1183/2005 boli splnené.

64

Na druhej strane, pokiaľ ide o individuálnu situáciu žalobcu v čase prijatia napadnutých aktov, v prvom rade je medzi účastníkmi konania nesporné, že žalobca už od decembra 2019 nezastával žiadnu funkciu v rámci PNC. Okrem toho Rada disponovala touto informáciou už v čase preskúmavania reštriktívnych opatrení voči žalobcovi. Svedčí o tom list, ktorý Rada zaslala žalobcovi 30. októbra 2020 a ktorým ho informovala o svojom úmysle zohľadniť túto informáciu pri aktualizácii zhrnutia dôvodov použitých vo vzťahu k nemu.

65

Za týchto podmienok treba v druhom rade preskúmať odôvodnenie napadnutých aktov, podľa ktorého ponechanie mena žalobcu na sporných zoznamoch bolo v čase prijatia napadnutých aktov naďalej odôvodnené tým, že napriek jeho účasti na rôznych prípadoch porušenia ľudských práv v období od septembra 2016 do decembra 2019 si žalobca ponechal hodnosť generála a po novom pôsobil vo funkcii Konžskej federácie boxu, čo mu umožnilo zachovať si politický vplyv.

66

V tejto súvislosti treba po prvé konštatovať, že Rada neuvádza dôkazy, ktoré by mohli preukázať súvislosť medzi porušovaním ľudských práv a žalobcom od decembra 2019, teda približne rok pred prijatím napadnutých aktov.

67

Je pravda, že z článku na internetovej stránke „actualite.cd“ z 18. decembra 2019 s názvom „[Konžská demokratická republika]: za napadnutie advokáta v Lubumbashi polícia suspendovala generála Ilunga Luyoya“, ktorý Rada poskytla v prílohe k listu z 30. októbra 2020, vyplýva, že žalobca bol osobne zapojený do napadnutia advokáta. Práve v reakcii na tieto činy bol žalobca jednako odvolaný z funkcie v rámci PNC. V tomto článku sa navyše uvádza, že k predmetnému napadnutiu došlo v dôsledku sporu medzi žalobcom a osobou, ktorá okrem iného vykonávala funkciu advokáta, a to z dôvodov súkromnej povahy, a nie osobitne z dôvodu tejto funkcie. Zo spisu Rady navyše nevyplýva a Rada ani netvrdí, že v čase prijatia napadnutých aktov, ku ktorému došlo takmer rok po uvedených činoch, bol žalobca opätovne dosadený do svojej bývalej funkcie v rámci PNC, resp. do akejkoľvek inej funkcie, ktorá by sa spájala s bezpečnostnou situáciou v Konžskej demokratickej republike, a napokon ani to, že by to tak mohlo byť.

68

Po druhé okolnosť, že po ukončení výkonu svojej funkcie v rámci PNC v decembri 2019 si žalobca ponechal hodnosť generála, sama osebe neumožňuje domnievať sa, že mohol plniť akúkoľvek úlohu v rámci bezpečnostných síl v Konžskej demokratickej republike. Rada to napokon ani netvrdí a len konštatuje, že žalobca si ponechal hodnosť generála, hoci vo svojej žalobe výslovne tvrdí, že už nemá „žiadnu osobitnú právomoc“.

69

Po tretie, pokiaľ ide o funkciu predsedu Konžskej federácie, ktorú zastával žalobca, Rada vychádza z troch článkov, a síce z článku na internetovej stránke „Matininfos.net“ z 9. septembra 2020 s názvom „Box: Ilunga Makabu bude v novembri obhajovať pás WBC v Kinshase“, z článku na internetovej stránke „Scoop.rdc“ z 5. februára 2020 s názvom „Nový držiteľ boxerského majstrovského pásu ‚WBC‘: Junior Makabu Ilunga na audiencii u Fatshiho!“ a z článku z 8. októbra 2020 uverejneného na internetovej stránke „desc‑wondo.org“ s názvom „Európska únia musí predĺžiť platnosť sankcií proti bývalým spolupracovníkom Josepha Kabilu“ (ďalej len „článok z 8. októbra 2020“).

70

Je pravda, že v článku z 8. októbra 2020 sa uvádza, že „žalobca naďalej vykonáva značne spolitizovanú funkciu“.

71

Článok z 8. októbra 2020 však bez ohľadu na svoju vierohodnosť, ktorú žalobca spochybňuje pre údajnú zaujatosť jeho autora, neobsahuje žiadnu konkrétnu informáciu, ktorá by umožňovala podložiť vplyv, ktorý by z hľadiska bezpečnostnej politiky mohol mať predseda Konžskej federácie boxu.

72

Okrem toho v ostatných dvoch článkoch uvedených v bode 69 vyššie sa uvádza, že počas dotknutého obdobia preskúmania bol žalobca v kontakte s politickou mocou Konžskej demokratickej republiky v rámci svojej funkcie predsedu Konžskej federácie boxu, a to pri príležitosti audiencie mladého konžského boxera, ktorý sa stal majstrom sveta, u prezidenta republiky, ako aj v rámci žiadosti o finančnú podporu, ktorú si tento boxer podal na ministerstve pre šport a voľný čas na podporu jeho športovej činnosti.

73

Z týchto skutočností však nevyplýva, že by žalobca prekročil rámec bežného výkonu funkcie predsedu národnej športovej federácie, keďže táto funkcia môže okrem iného zahŕňať podporu profesionálov z tohto odvetvia prostredníctvom podporovania podávania žiadostí o granty na ministerstvo, ktoré je osobitne zodpovedné za uvedené odvetvie, ako aj sprevádzanie pri slávnostných verejných udalostiach.

74

Články opísané v bode 72 vyššie preto neumožňujú potvrdiť informáciu uvedenú v článku z 8. októbra 2020, že žalobca ako predseda Konžskej federácie boxu vykonával „značne spolitizovanú funkciu“.

75

Z vyššie uvedeného vyplýva, že na jednej strane žalobca už nezastával funkciu v spojení s PNC počas značne dlhého obdobia takmer jedného roka pred prijatím napadnutých aktov, a že na druhej strane Rada dostatočne nepreukázala, že žalobca bol schopný vykonávať vplyv na bezpečnostnú politiku v Konžskej demokratickej republike.

76

Za týchto podmienok tie okolnosti uvedené v napadnutých aktoch, že si žalobca ponechal hodnosť generála a ostal aktívny vo verejnom živote, neumožňujú prijať záver, že bolo naďalej dôvodné ponechať v platnosti reštriktívne opatrenia zavedené voči nemu, aby sa dosiahli ciele sledované týmito opatreniami, a síce predovšetkým podporiť zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv v tomto štáte.

77

Pokiaľ ide nakoniec o možnosť Rady odvolávať sa na skutočnosť, že žalobca nezaujal stanovisko, ktorým by sa dištancoval od bývalého mocenského režimu v Konžskej demokratickej republike, treba zdôrazniť, že za určitých okolností charakteristických pre každú situáciu môže Rada považovať nedištancovanie sa dotknutej osoby od režimu za skutočnosť, ktorú treba zohľadniť na podporu ponechania v platnosti reštriktívnych opatrení zavedených voči nej.

78

V prejednávanej veci však z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca už nezastával rôzne funkcie, ktoré by odôvodňovali pôvodný zápis jeho mena do sporných zoznamov a následné predĺženia platnosti takéhoto zápisu, a to počas značne dlhého obdobia, konkrétne takmer jedného roka pred prijatím napadnutých aktov. Ďalej z toho vyplýva, že Rada bola včas informovaná o ukončení výkonu týchto funkcií. Napriek týmto okolnostiam však Rada nepredložila dostatočné dôkazy, na základe ktorých by sa dalo usúdiť, že aj po skončení predmetného obdobia preskúmania pretrvávala dostatočná súvislosť medzi žalobcom a bezpečnostnou situáciou, ktorá viedla k porušovaniu ľudských práv v Konžskej demokratickej republike. Za týchto podmienok nemôže Rada na podporu ponechania v platnosti reštriktívnych opatrení zavedených voči žalobcovi platne vychádzať zo skutočnosti, že žalobca nezaujal stanovisko, ktorým by sa dištancoval od bývalého mocenského režimu v Konžskej demokratickej republike. Za okolností prejednávanej veci teda takéto tvrdenie nemôže postačovať na odôvodnenie napadnutých aktov.

79

So zreteľom na námietky žalobcu preto nebola Rada schopná preukázať dôvodnosť ponechania v platnosti dotknutých reštriktívnych opatrení zavedených voči nemu.

80

Z toho vyplýva, že Rada sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď v napadnutých aktoch prijala záver, že zápis mena žalobcu do sporných zoznamov bol aj naďalej odôvodnený tým, že bol zapojený do plánovania, riadenia alebo páchania činov, ktoré predstavujú závažné porušovanie alebo zneužívanie ľudských práv v Konžskej demokratickej republike.

81

Treba teda vyhovieť druhej časti druhého žalobného dôvodu bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o ostatných tvrdeniach žalobcu a o prvej časti tohto žalobného dôvodu.

82

Vzhľadom na vyššie uvedené treba zrušiť napadnuté akty v rozsahu, v akom sa týkajú žalobcu, bez toho, aby bolo potrebné preskúmať prvý žalobný dôvod uvádzaný žalobcom.

83

Pokiaľ ide o subsidiárny návrh Rady uvedený v jej vyjadrení k žalobe, ktoré smeruje k zachovaniu účinkov rozhodnutia 2020/2033 až do nadobudnutia účinnosti čiastočného zrušenia vykonávacieho nariadenia 2020/2021 voči žalobcovi, treba pripomenúť, že týmto rozhodnutím Rada ponechala od 12. decembra 2020 do 12. decembra 2021 meno žalobcu na zozname osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia uvedené v prílohe II k rozhodnutiu 2010/788.

84

Rozhodnutím Rady (SZBP) 2021/2181 z 9. decembra 2021, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/788 (Ú. v. EÚ L 443, 2021, s. 75), pritom Rada aktualizovala zoznam osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, ktorý je uvedený v prílohe II k rozhodnutiu 2010/788, pričom v ňom ponechala meno žalobcu až do 12. decembra 2022.

85

Hoci teda zrušenie rozhodnutia 2020/2033 v rozsahu, v akom sa týka žalobcu, zahŕňa zrušenie zápisu jeho mena do zoznamu uvedeného v prílohe II k rozhodnutiu 2010/788 na obdobie od 12. decembra 2020 do 12. decembra 2021, takéto zrušenie naproti tomu nemôže spochybniť zákonnosť tohto zápisu na neskoršie obdobie, keďže rozhodnutie 2021/2181 nie je dotknuté prejednávanou žalobou.

86

V dôsledku toho, keďže sa k dnešnému dňu na žalobcu vzťahujú nové reštriktívne opatrenia, subsidiárny návrh Rady týkajúci sa časových účinkov čiastočného zrušenia rozhodnutia 2020/2033, pripomenutý v bode 83 vyššie, sa stal bezpredmetným.

87

Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Rada nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom žalobcu.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora)

rozhodol takto: