1

Európsky parlament sa svojou žalobou domáha čiastočného zrušenia vykonávacieho rozhodnutia Komisie C(2020) 8797 z 18. decembra 2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým sa čiastočne udeľuje autorizácia na určité použitia oxidu chrómového v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 2006, s. 1) (ďalej len „nariadenie REACH“).

2

Podaním doručeným do kancelárie Súdneho dvora 27. mája 2021 Európska chemická agentúra (ECHA) podala na základe článku 40 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 130 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Európskej komisie.

3

ECHA na podporu svojho návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania tvrdí, že má oprávnený záujem na rozhodnutí veci z dôvodu, že sa zúčastnila na postupe prijímania napadnutého rozhodnutia, keďže jej výbory pre hodnotenie rizík a pre sociálno‑ekonomickú analýzu v súlade s článkom 64 ods. 4 nariadenia REACH vydali svoje stanoviská k žiadosti o autorizáciu, ktoré Komisia zohľadnila.

4

Podľa ECHA žalobca nepriamo spochybňuje dôvodnosť týchto stanovísk, keď tvrdí, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v rozpore s článkom 60 ods. 4 a 7 nariadenia REACH. Tvrdí tiež, že prejednávaná vec by mohla mať vplyv na spôsob, akým budú musieť oba jej výbory v budúcnosti posudzovať žiadosti o autorizáciu.

5

Podaním doručeným do kancelárie Súdneho dvora 18. júna 2021 Parlament navrhol zamietnuť tento návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania. Domnieva sa, že článok 40 druhý odsek druhá veta Štatútu Súdneho dvora Európskej únie bráni tomu, aby ECHA vstúpila ako vedľajší účastník do konania, ktoré sa týka sporu medzi dvomi inštitúciami. Subsidiárne dodáva, že ECHA nemá oprávnený záujem na rozhodnutí veci.

6

Článok 40 prvý odsek Štatútu Súdneho dvora Európskej únie stanovuje, že členské štáty a inštitúcie Únie môžu vo veciach prejednávaných pred Súdnym dvorom vstúpiť do konania ako vedľajší účastník konania. Podľa prvej vety druhého odseku tohto článku majú rovnaké právo aj orgány, úrady a agentúry Únie a akákoľvek iná osoba, ktorá preukáže oprávnený záujem na rozhodnutí veci prejednávanej Súdnym dvorom.

7

Druhý odsek druhá veta uvedeného článku však vylučuje účasť fyzických a právnických osôb v konaniach medzi členskými štátmi, medzi inštitúciami Únie navzájom alebo medzi členskými štátmi na jednej strane a inštitúciami Únie na strane druhej.

8

Zo znenia a štruktúry uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že vylúčenie, ktoré je tu stanovené, sa neuplatňuje na „orgány“, „úrady“ a „agentúry Únie“.

9

Z toho vyplýva, že orgány, úrady a agentúry Únie, ako je ECHA, môžu podľa článku 40 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie vo veciach prejednávaných pred Súdnym dvorom v konaniach medzi členskými štátmi, medzi inštitúciami Únie navzájom alebo medzi členskými štátmi na jednej strane a inštitúciami Únie na strane druhej vstúpiť do konania ako vedľajší účastníci konania pod podmienkou, že preukážu „oprávnený záujem na rozhodnutí veci“.

10

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa pojem „oprávnený záujem na rozhodnutí veci“ v zmysle tohto ustanovenia musí definovať s ohľadom na samotný predmet veci, pričom je potrebné ho chápať ako priamy a skutočný záujem na rozhodnutí o samotných návrhoch, a nie ako záujem vo vzťahu k uplatneným dôvodom alebo tvrdeniam. Pojem „rozhodnutie veci“ totiž odkazuje na požadované konečné rozhodnutie tak, ako by malo byť uvedené vo výroku rozsudku, ktorý má byť vydaný (pozri najmä uznesenie predsedu Súdneho dvora z 5. júla 2018, Uniwersytet Wrocławski a Poľsko/REA, C‑515/17 P a C‑561/17 P, neuverejnené EU:C:2018:553, bod 7). Oprávnený záujem na rozhodnutí veci je v zásade možné považovať za dostatočne priamy iba v prípade, že je toto rozhodnutie spôsobilé zmeniť právne postavenie osoby, ktorá podáva návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník konania (uznesenie predsedu Súdneho dvora z 30. apríla 2020, Komisia/HSBC Holdings a i., C‑806/19 P, neuverejnené, EU:C:2020:364, bod 8, ako aj citovaná judikatúra).

11

Je však potrebné konštatovať, že orgány, úrady a agentúry Únie môžu na rozdiel od fyzických a právnických osôb podať návrh na vstup ako vedľajší účastník do konania o veci prejednávanej pred Súdnym dvorom nie preto, aby mohli chrániť súkromné záujmy alebo, ako v prípade združení, záujmy súvisiace s ich spoločenským cieľom, ako je ochrana životného prostredia, ale skôr vtedy, keď tak ako v prejednávanej veci bol akt, ktorý tvorí predmet sporu, prijatý na konci postupu, v ktorom dotknutý orgán, úrad alebo agentúra zohrávali určitú úlohu, a to s cieľom obhájiť svoje stanovisko vydané alebo hodnotenie vykonané z ich strany v rámci tohto postupu.

12

Preto pokiaľ ide o návrhy orgánov, úradov a agentúr Únie na vstup do konania ako vedľajší účastníci konania, podmienku týkajúcu sa existencie priameho a skutočného záujmu na rozhodnutí veci je potrebné uplatniť spôsobom, ktorý odráža túto osobitosť.

13

Pokiaľ teda ide o návrhy na vstup vedľajšieho účastníka do konania o neplatnosť aktu Únie, ktoré podali orgány, úrady alebo agentúry Únie, je potrebné vychádzať z toho, že požiadavka na existenciu priameho a skutočného záujmu na rozhodnutí takejto veci zo strany tohto orgánu, úradu alebo agentúry je splnená najmä vtedy, ak tento orgán, úrad alebo agentúra môžu preukázať, že predmetný akt Únie bol prijatý na záver postupu, v ktorom je v súlade s právom Únie stanovená ich účasť, a to prípadne vo forme vydania stanoviska alebo vykonania hodnotenia.

14

V prejednávanej veci pritom ide o takýto prípad. Je totiž nesporné, že v rámci postupu prijímania napadnutého rozhodnutia výbory ECHA pre hodnotenie rizík a pre sociálno‑ekonomickú analýzu predložili v súlade s článkom 64 ods. 4 nariadenia REACH stanoviská k žiadosti o autorizáciu pre určité použitia oxidu chrómového, ktoré Komisia zohľadnila.

15

V dôsledku toho je v súlade s článkom 40 druhým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článkom 131 ods. 3 rokovacieho poriadku potrebné vyhovieť návrhu ECHA na vstup do konania ako vedľajší účastník konania na podporu návrhov Komisie.

16

Keďže sa návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania vyhovelo, ECHA dostane podľa článku 131 ods. 3 rokovacieho poriadku všetky procesné písomnosti doručené účastníkom konania.

17

Keďže tento návrh bol podaný v lehote šiestich týždňov stanovenej v článku 130 rokovacieho poriadku, ECHA môže v súlade s článkom 132 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku predložiť svoje vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania v lehote jedného mesiaca od oznámenia písomností uvedeného v predchádzajúcom bode tohto uznesenia.

18

Napokon ECHA môže predložiť ústne pripomienky, ak sa uskutoční pojednávanie.

19

Podľa článku 137 rokovacieho poriadku o trovách konania sa rozhodne v rozsudku alebo v uznesení, ktorým sa konanie končí.

20

Keďže sa v prejednávanej veci návrhu ECHA na vstup do konania ako vedľajší účastník konania vyhovelo, je potrebné rozhodnúť, že o trovách konania spojených s jej vedľajším účastníctvom sa rozhodne neskôr.

Z týchto dôvodov predseda Súdneho dvora nariadil: