1.

Majú sa ustanovenia práva Únie týkajúce sa DPH vykladať v tom zmysle, že je prípustné uplatnenie vnútroštátneho ustanovenia, akým je článok 6 bod 1 ustawa z dnia 11 marca 2004 r. o podatku od towarów i usług (zákon z 11. marca 2004 o dani z tovarov a služieb, Dz.U. 2021, položka 685; ďalej len „zákon o DPH“), ktorý vylučuje zdanenie dodania samostatného závodu podniku bez toho, aby uplatnenie takéhoto vylúčenia podliehalo podmienke uvedenej v článku 19 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (1), t. j. podmienke právneho nástupníctva medzi prevodcom a nadobúdateľom?

2.

Ak bude odpoveď na prvú otázku kladná, je na účely uplatnenia vylúčenia uvedeného v článku 6 bode 1 zákona o DPH potrebný prevod všetkých zložiek závodu patriaceho do majetku prevodcu, pričom zmena v tejto súvislosti (najmä neexistencia prevodu poistných zmlúv a zmluvy o správe prevádzaného majetku) znamená, že došlo k zdaniteľnému prevodu tovaru?