1.

Má sa vychádzať z toho, že pravidlo stanovené v § 177 ods. 3 druhej časti prvej vety a § 177 ods. 3 druhej vete Sudski poslovnik (rokovací poriadok súdov, Narodne novine, br. 37/14, 49/14, 8/15, 35/15, 123/15, 45/16, 29/17, 33/17, 34/17, 57/17, 101/18, 119/18, 81/19, 128/19, 39/20 a 47/20), ktoré stanovuje, že „v konaniach na súdoch druhého stupňa sa vec považuje za skončenú dňom odoslania rozhodnutia z kancelárie sudcu po tom, ako bola vrátená z oddelenia registrácie. Po prijatí spisu je oddelenie registrácie povinné vrátiť ho v najkratšej možnej lehote do kancelárie sudcu. Rozhodnutie sa potom zašle v ďalšej lehote ôsmich dní“, je v súlade s článkom 19 ods. 1 ZEÚ a článkom 47 Charty základných práv Európskej únie?

2.

Je § 40 ods. 2 Zakon o sudovima (zákon o súdoch), ktorý stanovuje, že „právne stanovisko prijaté na zasadnutí všetkých sudcov alebo oddelenia Vrhovni sud Republike Hrvatske (Najvyšší súd, Chorvátsko), Visoki trgovački sud Republike Hrvatske (Najvyšší obchodný súd, Chorvátsko), Visoki upravni sud Republike Hrvatske (Najvyšší správny súd, Chorvátsko), Visoki kazneni sud Republike Hrvatske (Najvyšší trestný súd, Chorvátsko), Visoki prekršajni sud Republike Hrvatske (Najvyšší trestný súd, Chorvátsko) a na zasadnutí oddelenia Županijski sud (Obecný súd, Chorvátsko) je záväzné pre všetky druhostupňové senáty alebo sudcov v tomto oddelení alebo na tomto súde“, v súlade s článkom 19 ods. 1 ZEÚ a článkom 47 Charty základných práv Európskej únie?