1.

Na účely právnej úpravy Európskej únie v oblasti časového obmedzenia reklamného priestoru, vzhľadom na význam, ktorý sa vo všeobecnosti v práve [Európskej únie] prikladá pojmu skupina alebo jeden hospodársky subjekt, ktorý vyplýva z mnohých prameňov práva hospodárskej súťaže (najmä odôvodnenia 43 smernice 2018/1808/EÚ (1) a nového znenia článku 23 smernice 2010/13 (2), ktoré sa uplatňuje vo veci samej), bez toho, aby bol dotknutý rozdiel stanovený v talianskom vnútroštátnom práve medzi licenciami pre televíznych vysielateľov a licenciami pre rozhlasových vysielateľov podľa článku 5 ods. 1 písm. b) legislatívneho dekrétu č. 177/[2005], možno sa domnievať, že je v súlade s právom Únie výklad vnútroštátneho práva v oblasti televízneho vysielania, ktorým sa z článku 1 ods. 1 písm. a) uvedeného dekrétu č. 177/[2005] v znení účinnom od 30. marca 2010 (ktorým sa preberá smernica 2007/65/ES (3)) vyvodzuje, že proces zbližovania medzi rôznymi formami komunikácie (elektronická komunikácia, vydavateľstvo, vrátane digitálneho, a internet vo všetkých jeho aplikáciách) sa o to viac vzťahuje na prevádzkovateľov televíznych a rozhlasových médií, najmä ak sú už začlenení do skupín navzájom prepojených spoločností, a že [tento postup] je vo všeobecnosti nevyhnutný, s dôsledkami, ktoré pre z neho vyplývajú pre výklad článku 38 ods. 6 uvedeného legislatívneho dekrétu, v dôsledku čoho vysielateľom môže byť skupina, považovaná za jeden hospodársky subjekt, alebo naopak, vzhľadom na zásady Únie uvedené vyššie, z dôvodu autonómie zákazu prekročenia časového obmedzenia reklamného priestoru vzhľadom na všeobecné právo hospodárskej súťaže, je nemožné priznať akýkoľvek význam – do roku 2018 – uvedeným skupinám a uvedenému procesu zbližovania, ako aj krížovým činnostiam medzi médiami, zohľadňovaním v rámci výpočtu časového obmedzenia reklamného priestoru, jedine samostatne posudzovaného vysielateľa, hoci je súčasťou skupiny (tento aspekt je uvedený len v konsolidovanom znení článku 23 smernice 2010/13/EÚ po prijatí smernice 2018/1808/EÚ)?

2.

Vzhľadom na zásady práva Únie uvedené vyššie, týkajúce sa skupín a podniku ako jednej hospodárskej jednotky, na účely zákazu prekročenia časového obmedzenia reklamného priestoru a vyššie uvedenej postupnosti znení článku 23 uvedeného vyššie, bez toho, aby bol dotknutý vyššie uvedený rozdiel medzi licenciami, je možné vyvodiť najmä z protisúťažnej úpravy [integrovaného systému komunikácií], uvedenej v článku 43 legislatívneho dekrétu č. 177/2005, význam pojmu skupina „poskytovateľov mediálnych služieb“ (alebo, slovami žalobkyne, „redakčná skupina“) s cieľom vylúčiť z časového obmedzenia reklamného priestoru v zmysle článku 38 ods. 6 legislatívneho dekrétu č. 177/[2005] krížové reklamné oznámenia medzi médiami v rámci tej istej skupiny, alebo naopak má sa tento význam vylúčiť do roku 2018 z dôvodu autonómie súťažného práva v oblasti televízneho vysielania voči právnej úprave časového obmedzenia reklamného priestoru?

3.

Uznáva nové znenie článku 23 ods. 2 písm. a) smernice 2010/13/EÚ už existujúcu zásadu všeobecného významu skupín v práve hospodárskej súťaže, alebo ide o nový prvok? Ide teda v prvom prípade o právnu skutočnosť, ktorá je už súčasťou práva Únie – v dôsledku čoho sa teda v prejednávanej veci v stave predchádzajúcom novému zneniu, a podmieňuje výklad [vnútroštátneho regulačného orgánu] tak, že mu v každom prípade ukladá uznať pojem „poskytovateľ mediálnych služieb“ – alebo, v druhom prípade, bráni tento nový prvok uznaniu významu skupín spoločností vo veciach vzniknutých pred jeho zavedením, keďže z časového hľadiska sa neuplatňuje na veci predchádzajúce jeho novému obsahu?

4.

V každom prípade a nad rámec režimu licencií upraveného v článku 5 legislatívneho dekrétu č. 177/2005, ako aj nad rámec nového znenia článku 23 zavedeného v roku 2018, a tiež v prípade, že toto nové ustanovenie nepredstavuje uznanie existujúceho stavu, ale zavádza nový prvok, čo je predmetom otázky pod písmenom c), sú integrované vzťahy medzi televíziou a rozhlasom, ktoré sa všeobecne posudzujú v práve hospodárskej súťaže, vzhľadom na všeobecný a prierezový charakter pojmov hospodársky subjekt a skupina, kľúčové pri výklade obmedzení reklamného priestoru, ktoré sa v každom prípade implicitne vzhľadom na skupinu podnikov (alebo presnejšie vzťahmi kontroly medzi podnikmi v skupine) a funkčnú jednotu týchto podnikov, v dôsledku čoho propagácia programov medzi televíziou a rozhlasom tej istej skupiny, ak sú uvedené integračné vzťahy v rámci obmedzenia reklamného priestoru irelevantné, a teda že za „vlastné“ programy uvedené v článku 23 (pôvodného znenia) sa majú považovať programy patriace jedinému vysielateľovi, ktorý ich propaguje, a nie skupine spoločností ako celku, keďže táto právna úprava je autonómna a nepripúšťa systematický výklad rozširujúci ju na skupiny chápané ako jeden hospodársky subjekt?

5.

Aj keby sa napokon článok 23 v pôvodnom znení nemal vykladať ako ustanovenie práva hospodárskej súťaže, má sa v každom prípade chápať ako stimulujúce ustanovenie, ktoré opisuje osobitosť propagácie, ktorá má výlučne informatívny charakter a nemá je jej cieľom presviedčať niekoho, aby si nadobudol iný tovar a služby než sú propagované programy, a má sa teda považovať za vylúčený z pôsobnosti ustanovení o reklamnom priestore, ktoré sa tak uplatňujú v rámci okruhu spoločností patriacich do tej istej skupiny vo všetkých prípadoch krížovej a integrovanej propagácie medzi médiami, alebo sa má chápať ako odchylné ustanovenie, ktoré je výnimkou v rámci vyčíslenia obmedzení reklamného priestoru, a teda sa má vykladať striktne?