—

zrušil rozsudok Všeobecného súdu vo veci T-207/18,

—

zrušil napadnutý akt,

—

subsidiárne, vrátil vec Všeobecnému súdu na rozhodnutie o žalobe o neplatnosť, ktorú odvolateľka podala,

—

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy tohto konania, vrátane trov konania pred Všeobecným súd, a to vrátane trov konania vedľajších účastníkov konania.

1.

Mieru voľnej úvahy, ktorú má Európska chemická agentúra (ECHA) v rámci hodnotenia látok s cieľom identifikovať, či ide o látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy podľa článku 57 písm. f) nariadenia (ES) č. 191907/2006 (1) (nariadenie REACH), nemožno vykladať tak, že dáva ECHA úplnú a nespochybniteľnú slobodu dopúšťať sa zjavne nesprávnych posúdení pri výbere a hodnotení „vedeckých dôkazov“ podľa tohto článku 57 písm. f). Všeobecný súd to však pripustil, keď rozhodol, že existenciu zjavne nesprávneho posúdenia možno konštatovať len v prípade, že ECHA úplne a nesprávne nezohľadnila hodnovernú vedeckú štúdiu, pričom zahrnutie tejto štúdie by zmenilo celkové posúdenie dôkazov takým spôsobom, že konečné rozhodnutie by bolo málo pravdepodobné. Všeobecný súd okrem toho pripustil, že ECHA sa mohla odvolávať na výsledky nehodnoverných vedeckých štúdií a že ich nízka hodnovernosť nebráni ich zohľadneniu. Všeobecný súd zašiel ešte ďalej, keď pripustil možnosť spoľahnutia sa na nehodnoverné vedecké štúdie a vedecké štúdie bez jasného záveru, pokiaľ ich výsledky potvrdzujú cielenú hypotézu ECHA týkajúcu sa údajnej nebezpečnej vlastnosti látky. Všeobecný súd sa tým dopustil nesprávneho právneho posúdenia a porušil zásadu vedeckej excelentnosti.

2.

Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a podal nesprávny výklad článku 57 písm. f) nariadenia REACH a porušil právo odvolateľky byť vypočutá, keď podal nesprávny výklad tvrdení odvolateľky, pokiaľ ide o požiadavku preukázania, že látka vzbudzuje rovnakú úroveň obáv ako účinky látok identifikovaných na základe článku 57 písm. a) až e) nariadenia REACH.

3.

Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri posudzovaní dôkazov týkajúcich sa tvrdení odvolateľky o hodnovernosti vedeckých štúdií a skreslil dôkazy, ktoré mu boli predložené.

4.

Všeobecný súd tým, že dospel k záveru, že posúdenie vedeckých dôkazov zo strany ECHA sa opiera o zásadou obozretnosti, podal nesprávny výklad tejto zásady a dopustil sa tak nesprávneho právneho posúdenia.

5.

Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že medziprodukty nie sú vyňaté z identifikácie podľa článkov 57 a 59 nariadenia REACH z toho dôvodu, že tieto ustanovenia sa týkajú len vnútorných vlastností látky a nie jej použitia (čo by zahŕňalo otázku, či je látka medziproduktom alebo ním nie je), a že nebolo neprimerané, že tak ECHA učinila.