–

Eco Advocacy CLG, v zastúpení: O. Clarke a A. O’Connell, solicitors, O. Collins, SC, a C. Lenaghan, BL,

–

An Bord Pleanála, v zastúpení: D. Browne, BL, B. Foley, SC, B. Magee a J. Moore, solicitors,

–

An Taisce – The National Trust for Ireland a ClientEarth AISBL, v zastúpení: J. Kenny, BL a F. Logue, solicitor,

–

írska vláda, v zastúpení: M. Browne, A. Joyce a M. Tierney, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Carroll, BL, P. Gallagher a B. Kennedy, SC,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, za právnej pomoci G. Palatiello, avvocato dello Stato,

–

Európska komisia, v zastúpení: C. Hermes a M. Noll‑Ehlers, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka najmä výkladu článku 4 ods. 2 až 5 a prílohy III smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 2012, s. 1), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/52/EÚ zo 16. apríla 2014 (Ú. v. EÚ L 124, 2014, s. 1) (ďalej len „smernica 2011/92“), ako aj článku 6 ods. 3 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 1992, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Eco Advocacy CLG a An Bord Pleanála (Úrad pre územné plánovanie, Írsko) vo veci platnosti stavebného povolenia vydaného týmto úradom.

3

Článok 6 ods. 3 smernice 92/43 znie:

„Akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu jeho dosahov [posúdeniu jeho vplyvov – neoficiálny preklad] na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov zhodnotenia dosahov [posúdenia vplyvu – neoficiálny preklad] na lokalitu a podľa ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní stanoviska verejnosti.“

4

Článok 4 smernice 2011/92 v odsekoch 2 a 5 stanovuje:

„2.   Pokiaľ článok 2 ods. 4 neustanovuje inak, členské štáty určia, či projekty uvedené v prílohe II budú podliehať posúdeniu v súlade s článkami 5 až 10. Členské štáty to určia na základe:

Členské štáty môžu rozhodnúť uplatňovať oba postupy uvedené v písmenách a) a b).

3.   Ak sa vykonáva skúmanie každého jednotlivého prípadu, alebo ak sú stanovené prahy alebo kritériá na účely odseku 2, vezmú sa do úvahy relevantné výberové kritéria uvedené v prílohe III. Členské štáty môžu stanoviť prahy alebo kritériá určujúce, kedy projekty nemusia byť predmetom ani rozhodnutia podľa odsekov 4 a 5, ani posúdenia vplyvov na životné prostredie, a/alebo prahy či kritériá určujúce, kedy projekty budú v každom prípade predmetom posúdenia vplyvov na životné prostredie bez toho, aby boli predmetom rozhodnutia uvedeného v odsekoch 4 a 5.

4.   Ak členské štáty rozhodnú, že budú vyžadovať rozhodnutie pre projekty uvedené v prílohe II, predloží navrhovateľ informácie o vlastnostiach projektu a jeho pravdepodobných významných vplyvoch na životné prostredie. Podrobný zoznam informácií, ktoré sa majú predložiť, je špecifikovaný v prílohe IIA. Navrhovateľ vezme v odôvodnených prípadoch do úvahy dostupné výsledky iných relevantných posúdení vplyvov na životné prostredie vykonaných v zmysle právnych predpisov [Európskej únie] iných ako táto smernica. Navrhovateľ môže tiež poskytnúť opis akýchkoľvek vlastností projektu a/alebo plánovaných opatrení, aby sa zabránilo alebo predišlo tomu, čo by inak mohli byť významné nepriaznivé účinky na životné prostredie.

5.   Príslušný orgán prijme svoje rozhodnutie na základe informácií, ktoré mu poskytol navrhovateľ v súlade s odsekom 4, berúc do úvahy v určitých prípadoch výsledky predbežných overovaní alebo posudzovaní vplyvov na životné prostredie vykonaných v zmysle právnych predpisov Únie iných ako táto smernica. Rozhodnutie sa zverejní a:

5

Článok 11 tejto smernice uvádza:

„1.   Členské štáty zaistia, aby v súlade s príslušným vnútroštátnym právnym systémom, dotknutá verejnosť:

…

mala prístup k opravným prostriedkom pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona s cieľom napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, skutku alebo nečinnosti [rozhodnutí, úkonov alebo opomenutí – neoficiálny preklad], ktoré sú predmetom ustanovení tejto smernice o účasti verejnosti.

2.   Členské štáty určia, v akom štádiu možno napadnúť rozhodnutia, skutky alebo nečinnosť [rozhodnutia, úkony alebo opomenutia – neoficiálny preklad].

…

4.   …

Každé takéto [súdne] konanie musí byť primerané, spravodlivé, včasné a nie nedostupne drahé.

…“

6

Príloha III uvedenej smernice vymenúva kritériá na určenie, či projekty uvedené v prílohe II tej istej smernice musia byť predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie.

7

Spor vo veci samej sa týka projektu výstavby 320 bytových jednotiek na mieste nazvanom Charterschool Land (Trim, grófstvo Meath, Írsko) v blízkosti osobitne chráneného územia rieky Boyne a rieky Blackwater (IE0002299), označeného podľa smernice 92/43, osobitne chráneného územia rieky Boyne a rieky Blackwater (IE0004232), označeného podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 2010, s. 7).

8

Po rôznych neformálnych kontaktoch bola 8. júla 2020 predložená žiadosť o stavebné povolenie pre tento projekt.

9

Uvedený projekt najmä predpokladá, že počas prevádzkovej fázy lokality budú prebytky povrchovej vody zhromažďované v podzemných zadržiavacích cisternách. Tieto cisterny budú fungovať spolu s vhodnými zariadeniami na usmerňovanie toku, ktoré budú nainštalované na vývodovom otvore každej zadržiavacej cisterny. Na prívodových rúrach do všetkých cisterien bude nainštalovaný vedľajší oddeľovač triedy A určený na prvotné prečistenie povrchových vôd a odstránenie možných znečisťujúcich látok predtým, ako voda vnikne do cisterny a neskôr pred jej vypustením. Voda sa vypúšťa do potoka, prítoku rieky Boyne, ktorý sa nachádza približne 100 metrov od lokality dotknutého stavebného projektu.

10

Žiadosť o stavebné povolenie bola predmetom príspevkov najmä zo strany An Taisce – The National Trust for Ireland, mimovládna organizácia, a Meath County Council (Rada grófstva Meath, Írsko), ktoré vyjadrili niekoľko pochybností o možnom vplyve tohto projektu na územia uvedené v bode 7 tohto rozsudku, najmä na kvalitu vody rieky Boyne a na dotknuté chránené druhy.

11

Rozhodnutím z 27. októbra 2020 Úrad pre územné plánovanie povolil uvedený projekt a vydal požadované stavebné povolenie, pričom na základe správy svojej inšpektorky zo 6. októbra 2020 konštatoval, že ani posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa smernice 2011/92, ani primerané posúdenie podľa smernice 92/43 nie sú potrebné.

12

Vnútroštátny súd, na ktorý žalobkyňa vo veci samej podala proti tomuto rozhodnutiu žalobu, rozsudkom z 27. mája 2021 (ďalej len „rozsudok z 27. mája 2021“) zamietol rôzne námietky vznesené proti tejto žalobe a následne ju zamietol v rozsahu, v akom bola založená na vnútroštátnom práve, ako aj na určitých aspektoch práva Únie.

13

Pokiaľ ide o žalobné dôvody, o ktorých tento súd ešte nerozhodol, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že žalobkyňa v nich najmä tvrdí po prvé, že rozhodnutie z 27. októbra 2020 výslovne neuvádza, v akých dokumentoch je uvedené odôvodnenie Úradu pre územné plánovanie, pokiaľ ide o jej rozhodnutie nepožadovať posudzovanie vplyvov na životné prostredie v zmysle smernice 2011/92, ani primerané posúdenie vplyvov v zmysle smernice 92/43, po druhé, že tento úrad neodpovedal na pochybnosti, ktoré vo svojich príspevkoch vyjadrili rada grófstva Meath a An Taisce – The National Trust for Ireland a po tretie, že uvedený úrad sa nezaoberal výslovne konkrétnymi kategóriami uvedenými v prílohe III smernice 2011/92. Okrem toho uvedený súd uvádza, že ten istý úrad sa domnieval, že dotknutý udržateľný odvodňovací systém nepredstavuje zmierňujúce opatrenie, ale štandardnú vlastnosť projektov bytovej výstavby, o aké ide vo veci samej.

14

Z rozsudku z 27. mája 2021 však vyplýva, že žalobkyňa vo veci samej uviedla prvé a tretie tvrdenie uvedené v predchádzajúcom bode prvýkrát na pojednávaní pred vnútroštátnym súdom.

15

Za týchto podmienok High Court (Vyšší súd, Írsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

16

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má právo Únie vykladať v tom zmysle, že ak účastník konania podá žalobu o neplatnosť správneho rozhodnutia a na podporu tejto žaloby sa výslovne alebo implicitne odvoláva na konkrétny akt práva Únie, avšak bez spresnenia ustanovení tohto aktu, ktoré boli porušené, alebo konkrétneho výkladu, na ktorý sa odvoláva, vnútroštátny súd, ktorý o uvedenej žalobe rozhoduje, musí alebo môže rozhodnúť o tej istej žalobe bez ohľadu na existenciu vnútroštátneho procesného pravidla, podľa ktorého žaloba musí uvádzať konkrétne dotknuté porušenia.

17

Vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania neuvádza procesné pravidlo, o ktoré ide. Z tohto návrhu, zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, a z písomných pripomienok predložených v rámci tohto konania však vyplýva, že sa odkazuje na Rules of the Superior Courts (procesné pravidlá vyšších súdov), podľa ktorých na jednej strane návrh na súdne preskúmanie musí byť založený na zhrnutí návrhov a dôvodov, na ktorých sú tieto návrhy založené, pričom každý z týchto dôvodov musí byť podrobne opísaný a v súvislosti s každým dôvodom musia byť uvedené skutočnosti alebo prvky na jeho podporu, a na druhej strane sa žalobca nemôže na pojednávaní odvolávať na iný dôvod ani uviesť iný návrh ako tie, ktoré sú uvedené v tomto zhrnutí.

18

V prejednávanej veci z rozsudku z 27. mája 2021 vyplýva, že žalobkyňa vo veci samej v rozpore s týmito procesnými pravidlami uvádza pred vnútroštátnym súdom dôvody, ktoré vedú k druhej, tretej a šiestej otázke, z čoho vyplýva, že tento súd je nútený zamietnuť tieto dôvody ako neprípustné, pokiaľ mu právo Únie neukladá alebo neumožňuje zaoberať sa nimi.

19

V dôsledku toho treba na účely poskytnutia užitočnej odpovede vnútroštátnemu súdu konštatovať, že svojou prvou otázkou sa tento súd v podstate pýta, či sa má právo Únie vykladať v tom zmysle, že bráni takému vnútroštátnemu procesnému pravidlu, aké je opísané v bode 17 tohto rozsudku.

20

V tejto súvislosti, ako v podstate uviedla generálna advokátka v bodoch 29 a 30 svojich návrhov, hoci právo Únie vyžaduje podľa článku 11 smernice 2011/92 a článku 9 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, podpísaného v Aarhuse 25. júna 1998 a schváleného v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2005/370/ES zo 17. februára 2005 (Ú. v. EÚ L 124, 2005, s. 1), zaručiť najmä združeniam pôsobiacim v oblasti ochrany životného prostredia prístup k účinnému a spravodlivému konaniu o opravnom prostriedku, neupravuje, ako a kedy sa dôvody spochybňujúce zákonnosť príslušných rozhodnutí, úkonov alebo opomenutí musia uviesť.

21

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora v prípade neexistencie právnej úpravy Únie v danej oblasti pritom prináleží vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu, aby určil príslušné súdy a upravil procesné podmienky žalôb určených na zabezpečenie ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie, za predpokladu, že takéto podmienky jednak nie sú menej výhodné ako podmienky vzťahujúce sa na obdobné žaloby vnútroštátnej povahy (zásada ekvivalencie) a že jednak nevedú k praktickej nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu výkonu práv priznaných právom Únie (zásada efektivity) (rozsudok zo 7. júna 2007, van der Weerd a i., C‑222/05 až C‑225/05, EU:C:2007:318, bod 28, ako aj citovaná judikatúra).

22

Pokiaľ ide v prvom rade o zásadu efektivity, z judikatúry vyplýva, že táto zásada v zásade nepožaduje, aby vnútroštátne súdy ex offo nastolili dôvod vychádzajúci z porušenia ustanovení tohto práva, ak by ich preskúmanie takého dôvodu nútilo ísť nad rámec sporu, tak ako ho vymedzili účastníci konania, a vychádzať z iných skutočností a okolností, ako sú tie, na ktorých účastník konania so záujmom na uplatnení týchto ustanovení založil svoj návrh (rozsudok z 26. apríla 2017, Farkas,C‑564/15, EU:C:2017:302, bod 32 a citovaná judikatúra).

23

Súdny dvor navyše rozhodol, že vnútroštátne procesné pravidlá, v zmysle ktorých je predmet sporu určený žalobnými dôvodmi vznesenými v okamihu podania žaloby, sú v súlade so zásadou efektivity, keďže zabezpečujú riadny priebeh konania, najmä tým, že ho chránia pred prieťahmi súvisiacimi s posúdením nových žalobných dôvodov (rozsudok zo 6. októbra 2021, Consorzio Italian Management a Catania Multiservizi, C‑561/19, EU:C:2021:799, bod 64, ako aj citovaná judikatúra).

24

V prejednávanej veci sa pritom dotknuté procesné pravidlá, ako sú opísané v bode 17 tohto rozsudku, nezdajú byť takej povahy, aby v praxi znemožňovali alebo nadmerne sťažovali výkon práv priznaných smernicami 2011/92 a 92/43, o ktoré ide vo veci samej, ale naopak, sú také, ktoré uľahčujú riadny priebeh konania tým, že vyžadujú, aby žalobné dôvody boli uvedené dostatočne presne.

25

Napokon, hoci Súdny dvor rozhodol, že v určitých oblastiach, a najmä v oblasti ochrany spotrebiteľov, môžu byť vnútroštátne súdy povinné posúdiť ex offo splnenie povinností vyplývajúcich z noriem Únie v danej oblasti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. apríla 2016, Radlinger a Radlingerová, C‑377/14, EU:C:2016:283, bod 66, ako aj citovanú judikatúru), takúto povinnosť, ktorá vyplýva zo špecifík týchto oblastí a z dotknutých ustanovení práva Únie, ako je potreba napraviť nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, nemožno naopak v prejednávanej veci vyvodiť z noriem Únie, ktorých sa týkajú žalobné dôvody uvedené v bode 18 tohto rozsudku.

26

V druhom rade, keďže podľa informácií, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, sa procesné pravidlá, o ktoré ide vo veci samej, uplatňujú bez ohľadu na to, či sa údajné porušenia týkajú írskeho práva alebo práva Únie, nezdá sa, že by boli v rozpore so zásadou ekvivalencie.

27

Dodržiavanie tejto zásady však vyžaduje, aby v prípade, keď ustanovenia vnútroštátneho práva týkajúce sa procesných podmienok udeľujú súdu povinnosť uviesť ex offo dôvod založený na porušení vnútroštátneho práva, tá istá povinnosť musí platiť rovnako, pokiaľ ide o dôvod rovnakej povahy založený na porušení práva Únie. To isté platí v prípade, že vnútroštátne právo priznáva súdu možnosť uviesť takýto dôvod ex offo (rozsudok z 26. apríla 2017, Farkas,C‑564/15, EU:C:2017:302, bod 35 a citovaná judikatúra).

28

V prejednávanej veci však nič v spise, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, nenaznačuje, že vnútroštátny súd má v súlade s írskym právom takúto povinnosť alebo možnosť. Z rozsudku z 27. mája 2021 naopak vyplýva, že podľa tohto práva musia vnútroštátne súdy vyhlásiť za neprípustné všetky žalobné dôvody, ktoré majú povahu dôvodov uvedených v bode 18 tohto rozsudku, či už sú založené na porušení práva Únie alebo vnútroštátneho práva, ktoré neboli v žalobe formulované s potrebnou presnosťou.

29

S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnemu procesnému pravidlu, podľa ktorého na jednej strane návrh na súdne preskúmanie tak z hľadiska vnútroštátneho práva, ako aj ustanovení práva Únie, akými sú článok 4 ods. 2 až 5 a príloha III smernice 2011/92 alebo článok 6 ods. 3 smernice 92/43, musí byť založený na zhrnutí návrhov a dôvodov, na ktorých sú tieto návrhy založené, pričom každý z týchto dôvodov musí byť podrobne opísaný a v súvislosti s každým dôvodom musia byť uvedené skutočnosti alebo prvky na jeho podporu, a na druhej strane sa žalobca na pojednávaní nemôže odvolávať na iný dôvod ani uviesť iný návrh ako tie, ktoré sú uvedené v tomto zhrnutí.

30

Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku nie je potrebné odpovedať na druhú, tretiu a šiestu otázku.

31

Svojou piatou otázkou, ktorú treba preskúmať pred štvrtou otázkou, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 6 ods. 3 smernice 92/43 vykladať v tom zmysle, že ak príslušný orgán členského štátu rozhodne, že primerané posúdenie vplyvov nie je potrebné, je povinný uviesť výslovné a podrobné odôvodnenia, na ktorých zakladá svoje rozhodnutie, aby rozptýlil každú dôvodnú vedeckú pochybnosť o vplyvoch navrhovaného plánu alebo projektu na dotknutú lokalitu a aby výslovne a jednotlivo odstránil každú pochybnosť uvedenú v tejto súvislosti v rámci postupu účasti verejnosti.

32

Ani článok 6 ods. 3 smernice 92/43, ani žiadne iné ustanovenie tejto smernice nestanovujú požiadavky týkajúce sa odôvodnenia rozhodnutí prijatých podľa tohto článku 6 ods. 3.

33

Vzhľadom na to treba v prvom rade pripomenúť, že právo na riadnu správu vecí verejných, keďže odráža všeobecnú zásadu práva Únie, prináša so sebou požiadavky, ktoré musia členské štáty dodržiavať pri vykonávaní práva Únie. Medzi týmito požiadavkami má mimoriadny význam povinnosť odôvodnenia rozhodnutí prijímaných vnútroštátnymi orgánmi, keďže ich adresátom umožňuje brániť ich práva za najlepších možných podmienok a rozhodnúť sa za plnej znalosti veci, či je užitočné podať opravný prostriedok proti takým rozhodnutiam. Povinnosť odôvodnenia je tiež potrebná, aby sa súdom umožnilo vykonávať preskúmanie zákonnosti týchto rozhodnutí (rozsudok z 9. novembra 2017, LS Customs Services,C‑46/16, EU:C:2017:839, body 39 a 40, ako aj citovaná judikatúra).

34

V druhom rade článok 6 ods. 3 smernice 92/43 stanovuje posúdenie, ktorého cieľom je pomocou predchádzajúcej kontroly zabezpečiť, aby sa plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou dotknutej lokality alebo pre ňu nie je nevyhnutný, ale môže ju významne ovplyvniť, povolil len za predpokladu, že nemá nepriaznivý vplyv na integritu tejto lokality (rozsudok z 29. júla 2019, Inter‑Environnement Wallonie a Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen, C‑411/17, EU:C:2019:622, bod 117, ako aj citovaná judikatúra).

35

Tento článok 6 ods. 3 rozlišuje dve fázy v rámci postupu posúdenia, ktorý stanovuje.

36

Prvá fáza, ktorá je uvedená v prvej vete tohto ustanovenia, vyžaduje, aby členské štáty vykonali primerané posúdenie vplyvov plánu alebo projektu na chránenú lokalitu, ak existuje pravdepodobnosť, že tento plán alebo projekt môže mať na ňu významný vplyv. Druhá fáza, uvedená v druhej vete uvedeného ustanovenia, ktorá nasleduje po uvedenom primeranom posúdení, umožňuje taký plán alebo projekt povoliť len pod podmienkou, že s výhradou ustanovení článku 6 ods. 4 smernice 92/43 nepriaznivo neovplyvní integritu dotknutej lokality (rozsudok z 29. júla 2019, Inter‑Environnement Wallonie a Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen, C‑411/17, EU:C:2019:622, bod 119, ako aj citovaná judikatúra).

37

V tejto súvislosti po prvé z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že požiadavka primeraného posúdenia vplyvu plánu alebo projektu stanovená v článku 6 ods. 3 smernice 92/43 je podriadená podmienke, že je tu pravdepodobnosť alebo nebezpečenstvo, že ovplyvní predmetnú lokalitu významným spôsobom. Najmä vzhľadom na zásadu predchádzania škodám sa uvádza, že takéto nebezpečenstvo existuje, ak na základe najlepších vedeckých poznatkov v danej oblasti nemožno vylúčiť, že by dotknutý plán alebo projekt mohol ovplyvniť ciele ochrany tejto lokality. Posúdenie nebezpečenstva sa musí vykonať najmä s ohľadom na vlastnosti a podmienky životného prostredia príznačné pre lokalitu, ktorej sa takýto plán alebo projekt týka (rozsudok z 29. júla 2019, Inter‑Environnement Wallonie a Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen, C‑411/17, EU:C:2019:622, bod 134, ako aj citovaná judikatúra).

38

Po druhé, podľa ustálenej judikatúry primerané posúdenie vplyvov plánu alebo projektu predpokladá, že pred jeho schválením musia byť pomocou najlepších vedeckých poznatkov v danej oblasti zistené všetky aspekty plánu alebo projektu, ktoré môžu samostatne alebo spoločne s inými plánmi alebo projektmi ovplyvniť ciele ochrany chránenej lokality. Príslušné vnútroštátne orgány povolia činnosť iba pod podmienkou, že získajú istotu, že táto činnosť nebude mať škodlivé následky na jej integritu. Platí to v prípade, ak z vedeckého hľadiska neexistuje žiadna dôvodná pochybnosť o neprítomnosti takýchto účinkov (rozsudok z 29. júla 2019, Inter‑Environnement Wallonie a Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen, C‑411/17, EU:C:2019:622, bod 120, ako aj citovaná judikatúra).

39

V súlade s judikatúrou toto posúdenie nemôže mať medzery a musí obsahovať úplné, presné a definitívne zistenia a závery, ktoré môžu odstrániť akúkoľvek dôvodnú vedeckú pochybnosť o vplyvoch plánovaných prác na dotknuté územie (rozsudky z 25. júla 2018, Grace a Sweetman, C‑164/17, EU:C:2018:593, bod 39, ako aj citovaná judikatúra, a zo 7. novembra 2018, Holohan a i., C‑461/17, EU:C:2018:883, bod 49).

40

Takáto požiadavka znamená, že príslušný orgán musí byť po primeranom posúdení schopný uviesť dostatočné dôvody, ktoré mu aj napriek prípadne vyjadreným opačným stanoviskám umožnili pred udelením dotknutého povolenia získať istotu, že akékoľvek vedecké pochybnosti v súvislosti s vplyvmi plánovaných prác na dotknuté územie sú vylúčené (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. novembra 2018, Holohan a i., C‑461/17, EU:C:2018:883, bod 51).

41

Takéto požiadavky odôvodnenia musia byť splnené aj vtedy, keď tak ako v prejednávanej veci príslušný orgán schváli projekt, ktorý môže mať vplyv na chránenú lokalitu bez toho, aby vyžadoval primerané posúdenie vplyvov v zmysle článku 6 ods. 3 smernice 92/43.

42

Z toho vyplýva, že ak sa príslušný orgán rozhodne povoliť takýto projekt bez toho, aby vyžadoval primerané posúdenie v zmysle tohto ustanovenia, právo Únie neukladá tomuto orgánu povinnosť odpovedať v odôvodnení takéhoto rozhodnutia jednotlivo na všetky právne a skutkové okolnosti uvedené dotknutými osobami v priebehu správneho konania, avšak uvedený orgán musí uviesť dostatočné dôvody, ktoré mu pred udelením takéhoto povolenia umožnili nadobudnúť istotu, že napriek opačným stanoviskám a prípadným odôvodneným pochybnostiam, ktoré v nich boli vyjadrené, je vylúčená každá odôvodnená vedecká pochybnosť, pokiaľ ide o možnosť, že tento projekt ovplyvní túto lokalitu významným spôsobom.

43

S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy treba na piatu otázku odpovedať tak, že článok 6 ods. 3 smernice 92/43 sa má vykladať v tom zmysle, že ak sa príslušný orgán členského štátu rozhodne povoliť plán alebo projekt, ktorý môže ovplyvniť chránenú lokalitu podľa tejto smernice bez toho, aby vyžadoval primerané posúdenie v zmysle tohto ustanovenia, tento orgán nie je povinný odpovedať v odôvodnení svojho rozhodnutia jednotlivo na všetky právne a skutkové okolnosti uvedené dotknutými osobami v priebehu správneho konania, avšak uvedený orgán musí uviesť dostatočné dôvody, ktoré mu pred udelením takéhoto povolenia umožnili nadobudnúť istotu, že napriek opačným stanoviskám a prípadným odôvodneným pochybnostiam, ktoré v nich boli vyjadrené, je vylúčená každá odôvodnená vedecká pochybnosť, pokiaľ ide o možnosť, že tento projekt ovplyvní túto lokalitu významným spôsobom.

44

Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 6 ods. 3 smernice 92/43 vykladať v tom zmysle, že na účely určenia, či je v súvislosti s dotknutou lokalitou nevyhnutné vykonať primerané posúdenie vplyvov plánu alebo projektu, možno zohľadniť vlastnosti tohto plánu alebo projektu, ktoré obsahujú prvky na odstránenie znečisťujúcich látok a mohli by tak zmierniť škodlivé účinky uvedeného plánu alebo projektu na túto lokalitu, ak boli tieto vlastnosti začlenené do toho istého plánu alebo toho istého projektu ako štandardné vlastnosti nezávisle od účinku na uvedenú lokalitu.

45

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že tento súd si kladie túto otázku najmä vzhľadom na rozsudok z 12. apríla 2018, People Over Wind a Sweetman (C‑323/17, EU:C:2018:244). Konkrétne sa pýta, či vzhľadom na tento rozsudok mohol Úrad pre územné plánovanie zohľadniť opatrenia opísané v bode 9 tohto rozsudku na účely svojho rozhodnutia nepožadovať primerané posúdenie vplyvov projektu, o ktorý ide vo veci samej, na územia uvedené v bode 7 tohto rozsudku.

46

V tejto súvislosti treba uviesť, že v bode 40 rozsudku z 12. apríla 2018, People Over Wind a Sweetman (C‑323/17, EU:C:2018:244), Súdny dvor rozhodol, že článok 6 ods. 3 smernice 92/43 sa má vykladať v tom zmysle, že na účely zistenia, či treba vykonať neskôr primerané posudzovanie vplyvov plánu alebo projektu na dotknutú lokalitu, netreba v rámci fázy predbežného preskúmania zohľadniť opatrenia, ktorých cieľom je vyhnúť sa škodlivým účinkom tohto plánu alebo tohto projektu na túto lokalitu alebo ich zmierniť.

47

Súdny dvor v tom istom rozsudku najmä konštatoval, že okolnosť, že opatrenia, ktorých cieľom je vyhnúť sa alebo predísť škodlivým účinkom plánu alebo projektu na dotknutú lokalitu, sa zohľadnia pri hodnotení, či treba vykonať primerané posudzovanie vplyvov, predpokladá, že je pravdepodobné, že lokalita bude zasiahnutá významným spôsobom a že v dôsledku toho asi bude potrebné vykonať takéto posudzovanie, pričom tento záver je podporený skutočnosťou, že úplná a presná analýza opatrení, ktoré majú zabrániť prípadnému významnému vplyvu na dotknutú lokalitu alebo ho zmierniť, sa musí vykonať nie vo fáze predbežného preskúmania, ale práve v štádiu primeraného posudzovania. Navyše podľa Súdneho dvora zohľadnenie takýchto opatrení už vo fáze predbežného preskúmania by mohlo narušiť vo všeobecnosti potrebný účinok smernice 92/43, ako aj konkrétne štádium posudzovania, keďže toto posledné uvedené štádium by stratilo svoj cieľ a existovalo by riziko obchádzania tohto štádia posudzovania, ktoré však predstavuje základnú záruku stanovenú touto smernicou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. apríla 2018, People Over Wind a Sweetman, C‑323/17, EU:C:2018:244, body 35 až 37).

48

Takéto úvahy však nemôžu mať za následok vylúčenie zohľadnenia všetkých prvkov, ktoré sú vlastné tomuto projektu a ktoré majú za následok zníženie jeho nepriaznivých účinkov na dotknutú lokalitu vo fáze predbežného preskúmania projektu.

49

Ak sú teda takéto prvky súčasťou návrhu projektu nie s cieľom znížiť nepriaznivé účinky tohto projektu na dotknutú lokalitu, ale ako štandardné vlastnosti požadované pre všetky projekty toho istého typu, nemožno ich na rozdiel od opatrení uvedených v bodoch 46 a 47 tohto rozsudku považovať za znak pravdepodobného významného narušenia tejto lokality.

50

S výhradou overení, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu, sa pritom zdá, že začlenenie opatrení uvedených v bode 9 tohto rozsudku do návrhu projektov, o aké ide vo veci samej, sa vo všeobecnosti vyžaduje v aktoch územného plánovania a že v prejednávanej veci to vyžadoval plán rozvoja grófstva Meath 2013 – 2019, ktorý bol navyše predmetom environmentálneho posudzovania podľa smernice 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (Ú. v. ES L 197, 2001, s. 30; Mim. vyd. 15/006, s. 157).

51

Článok 6 ods. 3 smernice 92/43 vykladaný v zmysle zásady predchádzania škodám teda nebráni zohľadneniu takýchto opatrení vo fáze predbežného preskúmania týchto projektov.

52

S prihliadnutím na vyššie uvedené úvahy treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 6 ods. 3 smernice 92/43 sa má vykladať v tom zmysle, že na účely určenia, či je v súvislosti s dotknutou lokalitou nevyhnutné uskutočniť primerané posúdenie vplyvov plánu alebo projektu, možno zohľadniť vlastnosti tohto plánu alebo projektu, ktoré obsahujú prvky na odstránenie znečisťujúcich látok a mohli by tak zmierniť škodlivé účinky uvedeného plánu alebo projektu na túto lokalitu, ak boli tieto vlastnosti začlenené do toho istého plánu alebo toho istého projektu ako štandardné vlastnosti, ktoré sú vlastné takému plánu alebo projektu, nezávisle od účinku na uvedenú lokalitu.

53

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: