–

Európska komisia, v zastúpení: P. Messina, K. Simonsson a G. Tolstoy, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 (Ú. v. EÚ L 102, 2006, s. 1), zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 165/2014 zo 4. februára 2014 (Ú. v. EÚ L 60, 2014, s. 1) (ďalej len „nariadenie č. 561/2006“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi AI a Åklagarmyndigheten (Generálna prokuratúra, Švédsko) vo veci porušenie pravidiel týkajúcich sa používania tachografov.

3

Odôvodnenie 17 nariadenia č. 561/2006 uvádza:

„Toto nariadenie má za cieľ zlepšiť sociálne podmienky zamestnancov, na ktorých sa nariadenie vzťahuje, ako aj zlepšiť celkovú bezpečnosť na cestách. Uskutočňuje sa to najmä prostredníctvom ustanovení týkajúcich sa maximálneho času jazdy za deň, za týždeň a za obdobie dvoch po sebe idúcich týždňov, prostredníctvom ustanovenia, ktoré vodičovi ukladá čerpať pravidelnú týždennú dobu odpočinku najmenej raz za dva po sebe idúce týždne, a prostredníctvom ustanovení, ktoré predpisujú, že denná doba odpočinku nemá byť za žiadnych okolností kratšia ako neprerušovaný časový úsek deviatich hodín. …“

4

Podľa článku 1 tohto nariadenia toto nariadenie „stanovuje pravidlá o časoch jazdy, prestávkach a dobách odpočinku vodičov, pôsobiacich v cestnej nákladnej i osobnej doprave, s cieľom harmonizovať podmienky hospodárskej súťaže medzi druhmi vnútrozemskej dopravy, a to najmä vzhľadom na odvetvie cestnej dopravy, zlepšiť pracovné podmienky a bezpečnosť na cestách“ a „cieľom tohto nariadenia je tiež podporovať lepšie monitorovanie a postup zabezpečenia dodržiavania predpisov členskými štátmi a vylepšené pracovné postupy v odvetví cestnej dopravy“.

5

Článok 2 ods. 1 uvedeného nariadenia stanovuje:

„Toto nariadenie sa vzťahuje na cestnú dopravu:

6

Článok 3 toho istého nariadenia stanovuje:

„Toto nariadenie sa nevzťahuje na cestnú dopravu vykonávanú:

…

…“

7

Článok 4 nariadenia č. 561/2006 stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia platia tieto vymedzenia pojmov:

…

…“

8

Článok 1 ods. 1 nariadenia č. 165/2014 o tachografoch v cestnej doprave znie:

„Týmto nariadením sa ustanovujú povinnosti a požiadavky v súvislosti s konštrukciou, inštaláciou, používaním, skúšaním a kontrolou tachografov používaných v cestnej doprave s cieľom overiť dodržiavanie nariadenia (ES) č. 561/2006…“

9

Článok 3 nariadenia č. 165/2014 s názvom „Rozsah pôsobnosti“ v odseku 1 uvádza:

„Tachografy sa inštalujú a používajú vo vozidlách evidovaných v členskom štáte, ktoré sa používajú na cestnú osobnú alebo nákladnú dopravu a na ktoré sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 561/2006.“

10

Článok 23 nariadenia č. 165/2014 s názvom „Inšpekcie tachografov“ v odseku 1 stanovuje:

„Tachografy podliehajú pravidelným inšpekciám vykonávaným schválenými dielňami. Pravidelné inšpekcie sa vykonávajú najmenej každé dva roky.“

11

Podľa § 6 kapitoly 9 Förordning (2004:865) om kör – och vilotider samt färdskrivare, m.m. [nariadenie (2004:865) týkajúce sa okrem iného času jazdy, doby odpočinku a kontrolných prístrojov]:

„Vodičovi, ktorý úmyselne alebo z nedbanlivosti používa tachograf, ktorý nebol podrobený inšpekcii v súlade s článkom 23 ods. 1 nariadenia č. 165/2014, sa uloží pokuta.“

12

Dňa 4. apríla 2019 bolo pri policajnej kontrole zistené, že vozidlo evidované vo Švédsku, ktoré viedol AI, bolo vybavené tachografom, ktorý nebol v stanovenej lehote podrobený inšpekcii. AI prepravoval v nákladnom priestore tohto vozidla dva snežné skútre a uviedol, že je na ceste na preteky snežných skútrov.

13

Rozsudkom zo 7. septembra 2020 Sundsvalls tingsrätt (Okresný súd Sundsvall, Švédsko) odsúdil AI za prekročenie rýchlosti, ale oslobodil ho spod obvinenia z toho, že nepodrobil inšpekcii tachograf namontovaný vo svojom vozidle podľa § 6 kapitoly 9 nariadenia 2004:865. Keďže toto vozidlo malo len šesť sedadiel pre cestujúcich, tento súd rozhodol, že nepatrí do pôsobnosti nariadenia č. 561/2006 v súlade s článkom 2 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia.

14

Tak AI, ako aj prokuratúra sa proti tomuto rozsudku odvolali na Hovrätten för Nedre Norrland (Odvolací súd pre Južný Norrland, so sídlom v Sundsvalle, Švédsko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

15

Prokuratúra tvrdí, že na predmetné vozidlo sa vzhľadom na jeho hmotnosť a použitie na prepravu snežných skútrov vzťahuje nariadenie č. 561/2006, a preto podlieha povinnosti používať tachograf.

16

Podľa AI to tak nie je, keďže toto vozidlo sa nepoužíva na cestnú nákladnú dopravu v súvislosti s podnikaním. Tvrdí, že hoci má uvedené vozidlo nákladný priestor, v ktorom niekedy prepravuje svoje snežné skútre, to isté vozidlo obsahuje aj obytný priestor, ktorý používa on sám a jeho rodina počas cestovania za jazdením na snežných skútroch, takže slúži hlavne ako dočasný súkromný obytný priestor.

17

Vnútroštátny súd uvádza, že predmetné vozidlo je zapísané vo vnútroštátnej evidencii motorových vozidiel ako nákladné vozidlo patriace do kategórie N3 a že jeho karoséria je opísaná takto: „Predná časť upravená ako trvalý obytný priestor, zadná časť pozostáva z úložného priestoru.“ Uvádza tiež, že toto vozidlo, ktorého karoséria mu dáva vzhľad autobusu, má zapísanú pohotovostnú hmotnosť 17680 kilogramov (kg), najvyššie povolené zaťaženie 5120 kg, výšku 3,6 metra m) a dĺžku 14,7 m.

18

Keďže predmetné vozidlo má úložný priestor, ktorý môže slúžiť na cestnú nákladnú dopravu a jeho maximálna prípustná hmotnosť presahuje 3,5 tony, vnútroštátny súd sa domnieva, že toto vozidlo patrí do pôsobnosti nariadenia č. 561/2006 podľa článku 2 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia. Pýta sa však na výklad pojmu „cestná doprava tovaru“ v zmysle tohto ustanovenia a najmä na to, či sú pri výklade tohto pojmu relevantné hlavná funkcia alebo skutočné používanie dotknutého vozidla, jeho nosnosť a jeho evidencia vo vnútroštátnej evidencii motorových vozidiel.

19

Vnútroštátny súd zastáva názor, že článok 2 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 561/2006 sa týka najmä cestnej nákladnej dopravy uskutočňovanej pri výkone podnikateľskej činnosti. Tento výklad podľa neho potvrdzujú ciele sledované týmto nariadením, ktoré spočívajú v harmonizácii podmienok hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o odvetvie cestnej dopravy, zlepšenie pracovných podmienok a bezpečnosti na cestách.

20

Tento súd však na základe rozsudku z 3. októbra 2013, Lundberg (C‑317/12, EU:C:2013:631), poznamenáva, že doprava vykonávaná nákladnými vozidlami, ktoré používajú jednotlivci výlučne v rámci svojich voľnočasových aktivít a bez vzťahu k podnikateľskej obchodnej činnosti, len ťažko narúša ciele spočívajúce v harmonizácii podmienok hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o odvetvie cestnej dopravy, a zlepšenie pracovných podmienok. Okrem toho sa pýta, či je uplatnenie pravidiel stanovených nariadením č. 561/2006, týkajúcich sa času jazdy, prestávok a doby odpočinku, na takéto vozidlá primerané týmto cieľom.

21

Za týchto okolností Hovrätten för Nedre Norrland (Odvolací súd pre Južný Norrland, so sídlom v Sundsvalle, Švédsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

22

Na úvod je potrebné uviesť, že Súdny dvor môže v záujme poskytnutia užitočnej odpovede vnútroštátnemu súdu zohľadniť ustanovenia práva Únie, na ktoré sa vnútroštátny súd vo svojich otázkach neodvolal, a to najmä tak, že z odôvodnenia návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyberie tie prvky práva Únie, ktoré si vyžadujú výklad vzhľadom na predmet sporu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 1990, SARPP, C‑241/89, EU:C:1990:459, bod 8, a z 27. júna 2017, Congregación de Escuelas Pías Provincia Betania, C‑74/16, EU:C:2017:496, bod 36).

23

V prejednávanej veci s cieľom určiť, či situácia, o akú ide vo veci samej, patrí do pôsobnosti nariadenia č. 561/2006, treba preskúmať nielen to, či sú splnené podmienky uvedené v článku 2 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia, ale aj to, či nie sú splnené podmienky uvedené v článku 3 písm. h) uvedeného nariadenia.

24

Otázky vnútroštátneho súdu preto treba posudzovať spoločne a chápať tak, že sa nimi v podstate pýta, či sa má článok 2 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 561/2006 v spojení s článkom 3 písm. h) tohto nariadenia vykladať v tom zmysle, že pojem „cestná doprava tovaru“ v zmysle tohto prvého ustanovenia zahŕňa cestnú dopravu vykonávanú vozidlom, ktorého maximálna prípustná hmotnosť v zmysle článku 4 písm. m) tohto nariadenia presahuje 7,5 tony, a to aj v prípade, že je upravené tak, aby slúžilo nielen ako dočasný obytný priestor, ale aj na prepravu tovaru na účely nesúvisiace s podnikaním, pričom sa prípadne zohľadní nosnosť tohto vozidla a kategória, do ktorej je zapísané vo vnútroštátnej evidencii motorových vozidiel.

25

Zo znenia článku 2 ods. 1 písm. a) a článku 4 písm. a) nariadenia č. 561/2006 vyplýva, že toto nariadenie sa uplatňuje na cestnú nákladnú dopravu vozidlami vrátane vozidiel s prívesom alebo návesom, ktorých maximálna prípustná hmotnosť presahuje 3,5 tony.

26

Pojem „cestná doprava“ je definovaný v článku 4 písm. a) tohto nariadenia ako „akákoľvek cesta vykonávaná celkom alebo čiastočne po verejných cestách naloženým alebo nenaloženým vozidlom, ktoré sa používa na prepravu osôb alebo tovaru“. Pojem „maximálna prípustná hmotnosť“ je definovaný v článku 4 písm. m) uvedeného nariadenia ako „maximálna povolená pohotovostná hmotnosť plne naloženého vozidla“.

27

Keďže znenie článku 2 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 561/2006 v spojení s článkom 4 písm. a) tohto nariadenia definuje pojem „cestná doprava“ s odkazom na „akúkoľvek cestu“, nemožno z pôsobnosti uvedeného nariadenia vylúčiť cestnú dopravu tovaru na účely nesúvisiace s podnikaním.

28

Tento doslovný výklad je podporený kontextom, do ktorého patrí článok 2 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 561/2006. Článok 3 písm. h) tohto nariadenia totiž výslovne vylučuje z pôsobnosti tohto nariadenia cestnú dopravu vykonávanú vozidlami „s maximálnou prípustnou hmotnosťou nepresahujúcou 7,5 tony, používanými na nekomerčnú nákladnú dopravu“. Ako uviedol generálny advokát v bode 39 svojich návrhov, zo znenia tohto ustanovenia v spojení s článkom 2 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia vyplýva, že cestná doprava tovaru na účely nesúvisiace s podnikaním je vylúčená z pôsobnosti nariadenia č. 561/2006 len vtedy, ak maximálna prípustná hmotnosť dotknutého vozidla nepresahuje 7,5 tony.

29

Naopak, ak maximálna prípustná hmotnosť predmetného vozidla presahuje 7,5 tony, cestná doprava tovaru na účely nesúvisiace s podnikaním patrí podľa týchto dvoch ustanovení, vykladaných spoločne, do pôsobnosti nariadenia č. 561/2006, a teda musí dodržiavať pravidlá týkajúce sa času jazdy, prestávok a doby odpočinku vodiča stanovené uvedeným nariadením, ako aj povinnosti a požiadavky týkajúce sa inštalácie, používania a inšpekcie tachografov, ktoré vyplývajú z nariadenia č. 165/2014.

30

Okolnosť, že tak ako vo veci samej je vozidlo upravené tak, aby slúžilo nielen ako dočasný súkromný obytný priestor, ale aj na prepravu tovaru na účely nesúvisiace s podnikaním, nemôže spochybniť konštatovanie uvedené v predchádzajúcom bode.

31

Pokiaľ totiž ide o cestnú nákladnú dopravu, pôsobnosť nariadenia č. 561/2006 je určená podľa článku 2 ods. 1 písm. a), ako aj podľa článku 3 písm. h) tohto nariadenia „maximálnou prípustnou hmotnosťou“ dotknutého vozidla bez toho, aby boli v tejto súvislosti relevantné úpravy, aké sú uvedené v predchádzajúcom bode, nosnosť vozidla alebo kategória, do ktorej je zapísané vo vnútroštátnej evidencii motorových vozidiel.

32

Tento výklad podporujú aj ciele sledované nariadením č. 561/2006, vrátane zlepšenia podmienok bezpečnosti cestnej premávky a podpory lepšej kontroly a presadzovania pravidiel uvedených v článku 1 tohto nariadenia v spojení s jeho odôvodnením 17 zo strany členských štátov. Dosiahnutie týchto cieľov by totiž bolo znemožnené, ak by sa vozidlá s maximálnou prípustnou hmotnosťou vyššou ako 7,5 tony mohli vyhnúť povinnostiam v oblasti bezpečnosti cestnej premávky, ktoré ukladá toto nariadenie, z dôvodu ich používania ako dočasného obytného priestoru a prepravu tovaru na účely nesúvisiace s podnikaním.

33

Je potrebné dodať, že prípadné ťažkosti spojené s povinnosťami vyplývajúcimi z toho, že vozidlo s „maximálnou prípustnou hmotnosťou“ v zmysle článku 4 písm. m) nariadenia č. 561/2006 presahujúcou 7,5 tony spadá do pôsobnosti tohto nariadenia, a to aj vtedy, keď sa jeho používanie týka cestnej dopravy tovaru na účely nesúvisiace s podnikaním, nie sú neprimerané cieľu spočívajúcemu vo zvýšení bezpečnosti cestnej premávky. Tento cieľ sa totiž nemôže obmedzovať na cestnú dopravu tovaru na účely súvisiace s podnikaním. Ako uviedol generálny advokát v bode 47 svojich návrhov, ak by bola z pôsobnosti nariadenia č. 561/2006 vyňatá celá cestná doprava tovaru na účely nesúvisiace s podnikaním, bolo by znemožnené dosiahnutie cieľa zvýšiť bezpečnosť cestnej premávky, ktorý mal normotvorca Únie v úmysle vykonať pri prijímaní tohto nariadenia.

34

To isté platí pre cieľ podporovať v súlade s článkom 1 nariadenia č. 561/2006 lepšie postupy kontroly a uplatňovania pravidiel stanovených v tomto nariadení, ako aj v nariadení č. 165/2014, zo strany členských štátov.

35

Vzhľadom na uvedené dôvody treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 2 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 561/2006 v spojení s článkom 3 písm. h) tohto nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „cestná doprava tovaru“ v zmysle tohto prvého ustanovenia zahŕňa cestnú dopravu vykonávanú vozidlom, ktorého maximálna prípustná hmotnosť v zmysle článku 4 písm. m) tohto nariadenia presahuje 7,5 tony, a to aj v prípade, že je upravené tak, aby slúžilo nielen ako dočasný obytný priestor, ale aj na prepravu tovaru na účely nesúvisiace s podnikaním, pričom nosnosť tohto vozidla a kategória, do ktorej je zapísané vo vnútroštátnej evidencii motorových vozidiel, nemajú v tejto súvislosti žiadny význam.

36

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Článok 2 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 165/2014 zo 4. februára 2014, v spojení s článkom 3 písm. h) nariadenia č. 561/2006, v znení zmien,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

pojem „cestná doprava tovaru“ v zmysle tohto prvého ustanovenia zahŕňa cestnú dopravu vykonávanú vozidlom, ktorého maximálna prípustná hmotnosť v zmysle článku 4 písm. m) nariadenia č. 561/2006 v znení zmien presahuje 7,5 tony, a to aj v prípade, že je upravené tak, aby slúžilo nielen ako dočasný obytný priestor, ale aj na prepravu tovaru na účely nesúvisiace s podnikaním, pričom nosnosť tohto vozidla a kategória, do ktorej je zapísané vo vnútroštátnej evidencii motorových vozidiel, nemajú v tejto súvislosti žiadny význam.