ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

zo 4. mája 2023 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana osobných údajov – Nariadenie (EÚ) 2016/679 – Právo dotknutej osoby na prístup k osobným údajom, ktoré sa spracúvajú – Článok 15 ods. 3 – Poskytnutie kópie údajov – Pojem ‚kópia‘ – Pojem ‚informácie‘“

Vo veci C‑487/21,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd, Rakúsko) z 9. augusta 2021 a doručený Súdnemu dvoru 9. augusta 2021, ktorý súvisí s konaním:

F.F.

proti

Österreichische Datenschutzbehörde,

za účasti:

CRIF GmbH,

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda prvej komory A. Arabadžiev, sudcovia P. G. Xuereb, T. von Danwitz, A. Kumin a I. Ziemele (spravodajkyňa),

generálny advokát: G. Pitruzzella,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

F.F., v zastúpení: M. Schrems,

Österreichische Datenschutzbehörde, v zastúpení: A. Jelinek a M. Schmidl, splnomocnení zástupcovia,

CRIF GmbH, v zastúpení: L. Feiler a M. Raschhofer, Rechtsanwälte,

rakúska vláda, v zastúpení: G. Kunnert, A. Posch a J. Schmoll, splnomocnení zástupcovia,

česká vláda, v zastúpení: O. Serdula, M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci M. Russo, avvocato dello Stato,

Európska komisia, v zastúpení: A. Bouchagiar, M. Heller a H. Kranenborg, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta 15. decembra 2022,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1; ďalej len „GDPR“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi F.F. a Österreichische Datenschutzbehörde (Úrad pre ochranu osobných údajov, Rakúsko) (ďalej len „DSB“) vo veci odmietnutia tohto orgánu uložiť spoločnosti CRIF GmbH povinnosť poskytnúť F.F. kópiu dokumentov a výňatkov z databáz, ktoré okrem iného obsahujú jeho osobné údaje, ktoré sa spracúvajú.

Právny rámec

3

Odôvodnenia 10, 11, 26, 58, 60 a 63 GDPR znejú takto:

„(10)

S cieľom zabezpečiť konzistentnú a vysokú úroveň ochrany fyzických osôb a odstrániť prekážky tokov osobných údajov v rámci Únie, úroveň ochrany práv a slobôd fyzických osôb pri spracúvaní týchto údajov by mala byť rovnaká vo všetkých členských štátoch. Konzistentné a jednotné uplatňovanie pravidiel ochrany základných práv a slobôd fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov by sa malo zabezpečiť v rámci celej Únie.

(11)

Účinná ochrana osobných údajov v rámci celej Únie si vyžaduje posilnenie a spresnenie práv dotknutých osôb a povinností tých, ktorí osobné údaje spracúvajú a o ich spracúvaní rozhodujú…

(26)

Zásady ochrany údajov by sa mali vzťahovať na všetky informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby. … Na určenie toho, či je fyzická osoba identifikovateľná, by sa mali brať do úvahy všetky prostriedky, pri ktorých existuje primeraná pravdepodobnosť, že ich prevádzkovateľ alebo akákoľvek iná osoba využije, napríklad osobitným výberom, na priamu alebo nepriamu identifikáciu fyzickej osoby. …

(58)

Zásada transparentnosti si vyžaduje, aby všetky informácie určené verejnosti alebo dotknutej osobe boli stručné, ľahko prístupné a ľahko pochopiteľné, formulované jasne a jednoducho…

(60)

Zásady spravodlivého a transparentného spracúvania si vyžadujú, aby dotknutá osoba bola informovaná o existencii spracovateľskej operácie a jej účeloch. Prevádzkovateľ by mal dotknutej osobe poskytnúť všetky ďalšie informácie, ktoré sú potrebné na zaručenie spravodlivého a transparentného spracúvania, pričom sa zohľadnia konkrétne okolnosti a kontext, v ktorom sa osobné údaje spracúvajú. …

(63)

Dotknutá osoba by mala mať právo na prístup k osobným údajom, ktoré boli o nej získané, a uvedené právo aj jednoducho a v primeraných intervaloch uplatňovať, aby si bola vedomá zákonnosti spracúvania a mohla si ju overiť. … Každá dotknutá osoba by preto mala mať právo vedieť a byť informovaná najmä o účeloch spracúvania osobných údajov, podľa možnosti o dobe spracúvania osobných údajov, o príjemcoch osobných údajov, o postupe v každom automatickom spracúvaní osobných údajov a aspoň v prípadoch, v ktorých sa spracúvanie opiera o profilovanie, o následkoch takéhoto spracúvania. Ak je to možné, prevádzkovateľ by mal môcť poskytnúť prístup na diaľku k bezpečnému systému, ktorý by dotknutej osobe zabezpečil priamy prístup k jej osobným údajom. Uvedené právo by sa nemalo nepriaznivo dotknúť práv alebo slobôd iných osôb, ani obchodného tajomstva alebo práv duševného vlastníctva a najmä autorských práv týkajúcich sa softvéru. …“

4

Článok 4 tohto nariadenia stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia:

1.

‚osobné údaje‘ sú akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby…; identifikovateľná fyzická osoba je osoba, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä odkazom na identifikátor, ako je meno, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, online identifikátor, alebo odkazom na jeden či viaceré prvky, ktoré sú špecifické pre fyzickú, fyziologickú, genetickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu tejto fyzickej osoby;

2.

‚spracúvanie‘ je operácia alebo súbor operácií s osobnými údajmi alebo súbormi osobných údajov,… bez ohľadu na to, či sa vykonávajú automatizovanými alebo neautomatizovanými prostriedkami…;

…“

5

Článok 12 GDPR s názvom „Transparentnosť informácií, oznámenia a postupy výkonu práv dotknutej osoby“ stanovuje:

„1.   Prevádzkovateľ prijme vhodné opatrenia s cieľom poskytnúť dotknutej osobe všetky informácie uvedené v článkoch 13 a 14 a všetky oznámenia podľa článkov 15 až 22 a článku 34, ktoré sa týkajú spracúvania, a to v stručnej, transparentnej, zrozumiteľnej a ľahko dostupnej forme, formulované jasne a jednoducho, a to najmä v prípade informácií určených osobitne dieťaťu. Informácie sa poskytujú písomne alebo inými prostriedkami, vrátane v prípade potreby elektronickými prostriedkami. Ak o to požiadala dotknutá osoba, informácie sa môžu poskytnúť ústne za predpokladu, že sa preukázala totožnosť dotknutej osoby iným spôsobom.

3.   Prevádzkovateľ poskytne dotknutej osobe informácie o opatreniach, ktoré sa prijali na základe žiadosti podľa článkov 15 až 22, bez zbytočného odkladu a v každom prípade do jedného mesiaca od doručenia žiadosti. … Ak dotknutá osoba podala žiadosť elektronickými prostriedkami, informácie sa podľa možnosti poskytnú elektronickými prostriedkami, pokiaľ dotknutá osoba nepožiadala o iný spôsob.

…“

6

Článok 15 GDPR, nazvaný „Právo dotknutej osoby na prístup k údajom“, znie takto:

„1.   Dotknutá osoba má právo získať od prevádzkovateľa potvrdenie o tom, či sa spracúvajú osobné údaje, ktoré sa jej týkajú, a ak tomu tak je, má právo získať prístup k týmto osobným údajom a tieto informácie:

a)

účely spracúvania;

b)

kategóriách dotknutých osobných údajov;

c)

príjemcovia alebo kategórie príjemcov, ktorým boli alebo budú osobné údaje poskytnuté, najmä príjemcovia v tretích krajinách alebo medzinárodné organizácie;

d)

ak je to možné, predpokladané obdobie uchovávania osobných údajov, alebo ak to nie je možné, kritériá na jeho určenie;

e)

existencia práva požadovať od prevádzkovateľa opravu osobných údajov týkajúcich sa dotknutej osoby alebo ich vymazanie alebo obmedzenie spracúvania, alebo práva namietať proti takémuto spracúvaniu;

f)

právo podať sťažnosť dozornému orgánu;

g)

ak sa osobné údaje nezískali od dotknutej osoby, akékoľvek dostupné informácie, pokiaľ ide o ich zdroj;

h)

existencia automatizovaného rozhodovania vrátane profilovania uvedeného v článku 22 ods. 1 a 4 a v týchto prípadoch aspoň zmysluplné informácie o použitom postupe, ako aj význame a predpokladaných dôsledkoch takéhoto spracúvania pre dotknutú osobu.

2.   Ak sa osobné údaje prenášajú do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii, dotknutá osoba má právo byť informovaná o primeraných zárukách podľa článku 46 týkajúcich sa prenosu.

3.   Prevádzkovateľ poskytne kópiu osobných údajov, ktoré sa spracúvajú. Za akékoľvek ďalšie kópie, o ktoré dotknutá osoba požiada, môže prevádzkovateľ účtovať primeraný poplatok zodpovedajúci administratívnym nákladom. Ak dotknutá osoba podala žiadosť elektronickými prostriedkami, informácie sa poskytnú v bežne používanej elektronickej podobe, pokiaľ dotknutá osoba nepožiadala o iný spôsob.

4.   Právo získať kópiu uvedenú v odseku 3 nesmie mať nepriaznivé dôsledky na práva a slobody iných.“

7

Článok 16 GDPR, nazvaný „Právo na opravu“, stanovuje:

„Dotknutá osoba má právo na to, aby prevádzkovateľ bez zbytočného odkladu opravil nesprávne osobné údaje, ktoré sa jej týkajú. So zreteľom na účely spracúvania má dotknutá osoba právo na doplnenie neúplných osobných údajov, a to aj prostredníctvom poskytnutia doplnkového vyhlásenia.“

8

Článok 17 tohto nariadenia s názvom „Právo na vymazanie (právo na zabudnutie)“ vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Dotknutá osoba má tiež právo dosiahnuť u prevádzkovateľa bez zbytočného odkladu vymazanie osobných údajov, ktoré sa jej týkajú, a prevádzkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu vymazať osobné údaje…

…“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

9

CRIF GmbH je obchodná poradenská agentúra, ktorá na žiadosť svojich klientov poskytuje informácie o platobnej schopnosti tretích osôb. Na tento účel spracovala osobné údaje žalobcu vo veci samej.

10

Dňa 20. decembra 2018 tento žalobca požiadal CRIF na základe článku 15 GDPR o prístup k osobným údajom, ktoré sa ho týkajú. Okrem toho požiadal o poskytnutie kópie dokumentov, a to elektronickej pošty a výňatkov z databáz obsahujúcich okrem iného jeho údaje „v bežnom technickom formáte“.

11

V nadväznosti na túto žiadosť CRIF poskytla žalobcovi vo veci samej v súhrnnej podobe zoznam jeho osobných údajov, ktoré boli predmetom spracovania.

12

Keďže žalobca vo veci samej sa domnieval, že CRIF mu mala zaslať kópie všetkých dokumentov obsahujúcich jeho údaje, ako sú emaily a výňatky z databáz, podal na DSB sťažnosť.

13

Rozhodnutím z 11. septembra 2019 DSB zamietol túto sťažnosť, pričom usudzoval, že CRIF sa nedopustila žiadneho porušenia práva na prístup k osobným údajom žalobcu vo veci samej.

14

Vnútroštátny súd, na ktorý žalobca vo veci samej podal žalobu proti tomuto rozhodnutiu, sa pýta na pôsobnosť článku 15 ods. 3 prvej vety GDPR. Konkrétne sa pýta, či je povinnosť poskytnúť „kópiu“ osobných údajov stanovená v tomto ustanovení splnená, ak prevádzkovateľ poskytne osobné údaje vo forme súhrnnej tabuľky alebo či táto povinnosť zahŕňa aj poskytnutie výňatkov z dokumentov, či dokonca celých dokumentov, ako aj výňatkov z databáz, v ktorých sú tieto údaje reprodukované.

15

Konkrétne tento súd kladie otázku, či sa článok 15 ods. 3 prvá veta GDPR obmedzuje na vymedzenie formy, v akej musí byť zaručené právo na prístup k informáciám uvedeným v článku 15 ods. 1 tohto nariadenia alebo či toto prvé uvedené ustanovenie zakotvuje samostatné právo dotknutej osoby na prístup k informáciám týkajúcim sa kontextu, v ktorom sa údaje tejto osoby spracúvajú, vo forme kópie výňatkov z dokumentov alebo celých dokumentov alebo výňatkov z databáz, ktoré okrem iného obsahujú tieto údaje.

16

Vnútroštátny súd sa okrem toho pýta, či pojem „informácie“ uvedený v článku 15 ods. 3 tretej vete GDPR zahŕňa aj informácie uvedené v článku 15 ods. 1 písm. a) až h) tohto nariadenia, či dokonca doplňujúce informácie, ako sú metaúdaje súvisiace s údajmi alebo či zahŕňa len „osobné údaje, ktoré sa spracúvajú“ uvedené v článku 15 ods. 3 prvej vete tohto nariadenia.

17

Za týchto podmienok Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd, Rakúsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa pojem ‚kópia‘ v článku 15 ods. 3 [GDPR] vykladať v tom zmysle, že sa tým myslí fotokópia, respektíve faksimile alebo elektronická kópia (elektronického) údaju, alebo sa chápanie pojmu podľa nemeckého, francúzskeho a anglického slovníka vzťahuje aj na pojmy ‚Abschrift‘, ‚double‘ (‚duplicata‘) alebo ‚transcript‘?

2.

Má sa článok 15 ods. 3 prvá veta GDPR, podľa ktorého ‚prevádzkovateľ poskytne kópiu osobných údajov, ktoré sa spracúvajú‘, vykladať v tom zmysle, že je tam zahrnutý aj všeobecný právny nárok dotknutej osoby na vydanie kópie – aj – všetkých dokumentov, v ktorých sú spracúvané osobné údaje dotknutej osoby, respektíve vydanie kópie výňatku z databázy v prípade spracovania osobných údajov v takejto databáze, alebo tým pre dotknutú osobu existuje – len – právny nárok na vernú reprodukciu osobných údajov, ku ktorým musí byť poskytnutý prístup podľa článku 15 ods. 1 GDPR?

3.

V prípade, ak sa na druhú otázku odpovie v tom zmysle, že existuje len právny nárok dotknutej osoby na vernú kópiu osobných údajov, ku ktorým musí byť poskytnutý prístup podľa článku 15 ods. 1 GDPR, má sa článok 15 ods. 3 prvá veta GDPR vykladať v tom zmysle, že z dôvodu povahy spracúvaných údajov [napríklad v súvislosti s diagnózou, výsledkami vyšetrení, posudkami alebo aj podkladmi v súvislosti so skúškou uvedených v odôvodnení 63 v zmysle rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 20. decembra 2017, Nowak (C‑434/16, EU:C:2017:994)] a požiadavky transparentnosti v článku 12 ods. 1 GDPR môže byť v jednotlivom prípade aj tak nevyhnutné poskytnúť dotknutej osobe pasáže textu alebo celé dokumenty?

4.

Má sa pojem ‚informácie‘, ktoré sa podľa článku 15 ods. 3 tretej vety GDPR dotknutej osobe, ak podala žiadosť elektronickými prostriedkami, ‚poskytnú v bežne používanej elektronickej podobe, pokiaľ dotknutá osoba nepožiadala o iný spôsob‘, vykladať v tom zmysle, že sa tým myslia len ‚osobn[é] údaj[e], ktoré sa spracúvajú‘, uvedené v článku 15 ods. 3 prvej vete?

a)

V prípade, ak je odpoveď na štvrtú otázku záporná: Má sa pojem ‚informácie‘, ktoré sa podľa článku 15 ods. 3 tretej vety GDPR dotknutej osobe, ak podala žiadosť elektronickými prostriedkami, ‚poskytnú v bežne používanej elektronickej podobe, pokiaľ dotknutá osoba nepožiadala o iný spôsob‘, vykladať v tom zmysle, že sa okrem toho navyše myslia aj informácie podľa článku 15 ods. 1 písm. a) až h) GDPR?

b)

V prípade, ak je odpoveď na štvrtú otázku písm. a) záporná: Má sa pojem ‚informácie‘, ktoré sa podľa článku 15 ods. 3 tretej vety GDPR dotknutej osobe, ak podala žiadosť elektronickými prostriedkami, ‚poskytnú v bežne používanej elektronickej podobe, pokiaľ dotknutá osoba nepožiadala o iný spôsob‘, vykladať v tom zmysle, že sa tým okrem ‚osobných údajov, ktoré sa spracúvajú‘, ako aj okrem informácií uvedených v článku 15 ods. 1 písm. a) až h) GDPR navyše myslia napríklad príslušné metaúdaje?“

O prejudiciálnych otázkach

O prvej až tretej otázke

18

Svojou prvou až treťou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 15 ods. 3 prvá veta GDPR v spojení so zásadou transparentnosti stanovenou v článku 12 ods. 1 tohto nariadenia vykladať v tom zmysle, že právo na získanie kópie osobných údajov, ktoré sú predmetom spracúvania, predpokladá, že sa dotknutej osobe poskytne nielen kópia týchto údajov, ale aj kópia výňatkov z dokumentov alebo celých dokumentov alebo výňatkov z databáz, ktoré okrem iného obsahujú tieto údaje. Tento súd sa pýta najmä na rozsah tohto práva.

19

Na úvod treba pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora je na účely výkladu ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen jeho znenie v súlade s jeho obvyklým významom v bežnom jazyku, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou [pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. decembra 2021, Vodafone Kabel Deutschland, C‑484/20, EU:C:2021:975, bod 19 a citovanú judikatúru, ako aj zo 7. septembra 2022, Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid (Povaha práva na pobyt podľa článku 20 ZFEÚ), C‑624/20, EU:C:2022:639, bod 28].

20

Pokiaľ ide o znenie článku 15 ods. 3 prvej vety GDPR, toto ustanovenie uvádza, že prevádzkovateľ „poskytne kópiu osobných údajov, ktoré sa spracúvajú“.

21

Hoci GDPR neobsahuje definíciu takto použitého pojmu „kópia“, treba zohľadniť obvyklý význam tohto pojmu, ktorý, ako uviedol generálny advokát v bode 30 svojich návrhov, označuje verné rozmnožovanie alebo prepísanie originálu, takže čisto všeobecný opis údajov, ktoré sú predmetom spracúvania, alebo odkaz na kategórie osobných údajov nezodpovedá tejto definícii. Okrem toho zo znenia článku 15 ods. 3 prvej vety tohto nariadenia vyplýva, že povinnosť oznámenia sa vzťahuje na osobné údaje, ktoré sú predmetom dotknutého spracúvania.

22

Článok 4 bod 1 GDPR definuje osobné údaje ako „akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby“ a spresňuje, že „identifikovateľná fyzická osoba je osoba, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä odkazom na identifikátor, ako je meno, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, online identifikátor, alebo odkazom na jeden či viaceré prvky, ktoré sú špecifické pre fyzickú, fyziologickú, genetickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu tejto fyzickej osoby“.

23

Použitie výrazu „akékoľvek informácie“ v definícii pojmu „osobné údaje“ uvedeného v tomto ustanovení odráža cieľ normotvorcu Únie priznať tomuto pojmu široký význam, ktorý potenciálne zahŕňa všetky druhy informácií, tak objektívne, ako aj subjektívne vo forme názoru alebo hodnotení pod podmienkou, že sa „týkajú“ dotknutej osoby (pozri analogicky rozsudok z 20. decembra 2017, Nowak, C‑434/16, EU:C:2017:994, bod 34).

24

V tejto súvislosti sa rozhodlo, že informácia sa týka identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, a z dôvodu svojho obsahu, účelu alebo účinku súvisí s identifikovateľnou osobou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. decembra 2017, Nowak, C‑434/16, EU:C:2017:994, bod 35).

25

Pokiaľ ide o „identifikovateľnú“ povahu fyzickej osoby, odôvodnenie 26 GDPR spresňuje, že treba brať do úvahy „všetky prostriedky, pri ktorých existuje primeraná pravdepodobnosť, že ich prevádzkovateľ alebo akákoľvek iná osoba využije, napríklad osobitným výberom, na priamu alebo nepriamu identifikáciu fyzickej osoby“.

26

Ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 36 až 39 svojich návrhov, široká definícia pojmu „osobné údaje“ sa nevzťahuje len na údaje, ktoré prevádzkovateľ uchováva a spracúva, ale zahŕňa aj všetky informácie vyplývajúce zo spracovania osobných údajov, ktoré sa týkajú identifikovanej alebo identifikovateľnej osoby, ako je posúdenie jej solventnosti alebo schopnosti zaplatiť.

27

V tejto súvislosti treba dodať, že normotvorca Únie zamýšľal priznať pojmu „spracúvanie“, ako je definovaný v článku 4 bode 2 GDPR, široký rozsah tým, že použil demonštratívny výpočet operácií [pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. februára 2022, Valsts ieņēmumu dienests (Spracovanie osobných údajov na daňové účely), C‑175/20, EU:C:2022:124, bod 35].

28

Z gramatickej analýzy článku 15 ods. 3 prvej vety GDPR preto vyplýva, že toto ustanovenie priznáva dotknutej osobe právo získať vernú rozmnoženinu jej osobných údajov chápaných v širšom zmysle, ktoré sú predmetom operácií, ktoré sa musia kvalifikovať ako spracúvanie prevádzkovateľom.

29

Vzhľadom na to treba konštatovať, že znenie tohto ustanovenia samo osebe neumožňuje odpovedať na prvé tri otázky, keďže neobsahuje žiadnu zmienku o prípadnom práve získať nielen kópiu spracúvaných osobných údajov, ale ani kópiu výňatkov z dokumentov alebo celých dokumentov, alebo aj výňatkov z databáz, ktoré obsahujú okrem iného tieto údaje.

30

Pokiaľ ide o kontext, do ktorého patrí článok 15 ods. 3 prvá veta GDPR, treba uviesť, že článok 15 GDPR, ktorý je nazvaný „Právo dotknutej osoby na prístup k údajom“, vo svojom odseku 1 definuje predmet a pôsobnosť práva dotknutej osoby a zakotvuje v ňom právo tejto osoby na získanie prístupu od prevádzkovateľa k jej osobným údajom, ako aj informácie uvedené v písmenách a) až h) tohto odseku.

31

Článok 15 ods. 3 GDPR spresňuje praktické spôsoby vykonávania povinnosti prevádzkovateľa, pričom vo svojej prvej vete okrem iného spresňuje formu, v akej musí tento prevádzkovateľ poskytovať „osobné údaje, ktoré sa spracúvajú“, t. j. vo forme „kópie“. Okrem toho tento odsek vo svojej tretej vete stanovuje, že informácie sa poskytujú v bežne používanej elektronickej forme, ak sa žiadosť podáva elektronicky, pokiaľ dotknutá osoba nepožiada o iný spôsob.

32

V dôsledku toho článok 15 GDPR nemožno vykladať tak, že vo svojom odseku 3 prvej vete zakotvuje právo odlišné od práva stanoveného v jeho odseku 1. Okrem toho, ako uviedla Európska komisia vo svojich písomných pripomienkach, pojem „kópia“ sa nevzťahuje na dokument ako taký, ale na osobné údaje, ktoré obsahuje a ktoré musia byť úplné. Kópia teda musí obsahovať všetky osobné údaje, ktoré sa spracúvajú.

33

Pokiaľ ide o ciele sledované článkom 15 GDPR, treba uviesť, že jeho účelom, ako spresňuje jeho odôvodnenie 11, je posilniť a spresniť práva dotknutých osôb. Článok 15 tohto nariadenia v tejto súvislosti stanovuje právo na získanie kópie na rozdiel od článku 12 písm. a) druhej zarážky smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 1995, s. 31; Mim. vyd. 13/015, s. 355), ktorý vyžadoval len „komunikovanie… v zrozumiteľnej forme o údajoch, ktoré sa spracovávajú“. Odôvodnenie 63 GDPR spresňuje, že „osoba by mala mať právo na prístup k osobným údajom, ktoré boli o nej získané, a uvedené právo aj jednoducho a v primeraných intervaloch uplatňovať, aby si bola vedomá zákonnosti spracúvania a mohla si ju overiť“.

34

Právo na prístup stanovené v článku 15 GDPR tak musí dotknutej osobe umožniť uistiť sa, že osobné údaje, ktoré sa jej týkajú, sú správne a že sa spracúvajú zákonným spôsobom [pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. januára 2023, Österreichische Post (Informácie o príjemcoch osobných údajov), C‑154/21, EU:C:2023:3, bod 37 a citovanú judikatúru].

35

Konkrétne je toto právo na prístup nevyhnutné na to, aby dotknutá osoba mohla prípadne vykonať svoje právo na opravu, svoje právo na vymazanie („právo na zabudnutie“) a svoje právo na obmedzenie spracúvania, ktoré jej priznávajú články 16, 17 a 18 GDPR, ako aj svoje právo namietať proti spracúvaniu svojich osobných údajov stanovené v článku 21 GDPR a svoje právo na prostriedok nápravy v prípade spôsobenej ujmy stanovené v článkoch 79 a 82 GDPR [rozsudok z 12. januára 2023, Österreichische Post (Informácie o príjemcoch osobných údajov), C‑154/21, EU:C:2023:3, bod 38 a citovaná judikatúra].

36

Treba tiež uviesť, že v odôvodnení 60 GDPR sa uvádza, že zásady spravodlivého a transparentného spracúvania si vyžadujú, aby dotknutá osoba bola informovaná o existencii spracovateľskej operácie a jej účeloch, pričom treba zdôrazniť, že prevádzkovateľ by mal poskytnúť všetky ďalšie informácie potrebné na zaručenie spravodlivého a transparentného spracúvania, pričom sa zohľadnia osobitné okolnosti a kontext, v ktorom sa osobné údaje spracúvajú.

37

Okrem toho v súlade so zásadou transparentnosti uvedenou vnútroštátnym súdom, na ktorú odkazuje odôvodnenie 58 GDPR a ktorá je výslovne zakotvená v článku 12 ods. 1 tohto nariadenia, musia byť všetky informácie určené dotknutej osobe stručné, ľahko dostupné a zrozumiteľné a formulované jasne a jednoducho.

38

Ako uviedol generálny advokát v bode 54 a 55 svojich návrhov, z uvedeného ustanovenia vyplýva, že prevádzkovateľ je povinný prijať vhodné opatrenia s cieľom poskytnúť dotknutej osobe všetky informácie uvedené okrem iného v článku 15 GDPR v stručnej, transparentnej, zrozumiteľnej a ľahko prístupnej forme, formulované jasne a jednoducho a že informácie sa musia poskytnúť písomne alebo inými prostriedkami, vrátane v prípade potreby elektronickými prostriedkami, pokiaľ dotknutá osoba nepožiada o ich poskytnutie ústne. Cieľom tohto ustanovenia, ktoré je vyjadrením zásady transparentnosti, je zaručiť, aby dotknutá osoba mohla plne porozumieť informáciám, ktoré sú jej zaslané.

39

Z tohto ustanovenia vyplýva, že kópia osobných údajov, ktoré sú predmetom spracúvania, ktoré musí prevádzkovateľ poskytnúť podľa článku 15 ods. 3 prvej vety GDPR, musí mať všetky vlastnosti, ktoré dotknutej osobe umožnia účinne uplatniť jej práva podľa tohto nariadenia, a preto musí tieto údaje v plnom rozsahu a verne reprodukovať.

40

Z judikatúry tiež výslovne vyplýva, že cieľom GDPR je najmä, ako to vyplýva z jeho odôvodnenia 10, zabezpečiť vysokú úroveň ochrany fyzických osôb v rámci Únie a na tento účel zabezpečiť v rámci celej Únie konzistentné a jednotné uplatňovanie pravidiel ochrany základných práv a slobôd týchto osôb pri spracúvaní osobných údajov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. februára 2023, X‑FAB Dresden, C‑453/21, EU:C:2023:79, bod 25 a citovanú judikatúru).

41

S cieľom zabezpečiť, aby takto poskytnuté informácie boli ľahko pochopiteľné, ako to vyžaduje článok 12 ods. 1 GDPR v spojení s jeho odôvodnením 58, sa totiž môže ukázať ako nevyhnutné, ako uviedol generálny advokát v bodoch 57 a 58 svojich návrhov, poskytnutie výňatkov z dokumentov alebo dokonca celých dokumentov alebo výňatkov z databáz, ktoré obsahujú spracúvané osobné údaje, v prípade, že na zabezpečenie zrozumiteľnosti osobných údajov je potrebné poznať kontext, v ktorom sa spracúvajú.

42

Konkrétne, ak sú osobné údaje generované z iných údajov alebo ak takéto údaje vyplývajú z voľných polí, teda z neexistencie údajov o dotknutej osobe, kontext, v ktorom sa tieto údaje spracúvajú, je nevyhnutným prvkom na to, aby sa dotknutej osobe umožnil transparentný prístup a zrozumiteľný prehľad týchto údajov.

43

Okrem toho v súlade s článkom 15 ods. 4 GDPR v spojení s jeho odôvodnením 63 právo na získanie kópie uvedené v odseku 3 nesmie mať nepriaznivé dôsledky na práva a slobody iných vrátane obchodného tajomstva alebo práva duševného vlastníctva a najmä autorských práv týkajúcich sa softvéru.

44

Preto, ako zdôraznil generálny advokát v bode 61 svojich návrhov, v prípade rozporu medzi výkonom práva na úplný a celkový prístup k osobným údajom na jednej strane a právami alebo slobodami iných osôb na druhej strane bude potrebné vykonať vyváženie predmetných práv a slobôd. Pokiaľ je to možné, mali by sa zvoliť také spôsoby oznamovania osobných údajov, ktoré nezasahujú do práv alebo slobôd iných, pričom treba zohľadniť skutočnosť, že výsledkom zohľadnenia takých úvah „by však nemalo byť odmietnutie poskytnutia akýchkoľvek informácií dotknutej osobe“, ako vyplýva z odôvodnenia 63 GDPR.

45

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú až tretiu prejudiciálnu otázku odpovedať tak, že článok 15 ods. 3 prvá veta GDPR

sa má vykladať v tom zmysle, že:

právo na získanie kópie osobných údajov, ktoré sú predmetom spracúvania, od prevádzkovateľa, znamená, že dotknutej osobe sa musí poskytnúť verná a zrozumiteľná rozmnoženina všetkých týchto údajov. Toto právo predpokladá právo na získanie kópie výňatkov z dokumentov, prípadne aj celých dokumentov alebo výňatkov z databáz, ktoré okrem iného obsahujú uvedené údaje, ak je poskytnutie takej kópie nevyhnutné na to, aby sa dotknutej osobe umožnilo účinne uplatniť práva, ktoré jej priznáva toto nariadenie, pričom treba zdôrazniť, že v tejto súvislosti treba zohľadniť práva a slobody iných.

O štvrtej otázke

46

Touto otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 15 ods. 3 tretia veta GDPR vykladať v tom zmysle, že pojem „informácie“, ktorý sa v ňom uvádza, sa vzťahuje výlučne na osobné údaje, ktorých kópiu musí prevádzkovateľ poskytnúť podľa prvej vety tohto odseku, alebo či odkazuje aj na všetky informácie uvedené v odseku 1 tohto článku, či dokonca zahŕňa skutočnosti, ktoré idú nad tento rámec, napríklad metaúdaje.

47

Ako sa pripomenulo v bode 19 tohto rozsudku, pri výklade ustanovenia práva Únie treba zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou.

48

V tejto súvislosti, v článku 15 ods. 3 tretej vete GDPR sa síce len uvádza, že „ak dotknutá osoba podala žiadosť elektronickými prostriedkami, informácie sa poskytnú v bežne používanej elektronickej podobe“, pričom sa nespresňuje, čo treba rozumieť pod pojmom „informácie“, ale prvá veta tohto odseku stanovuje, že „prevádzkovateľ poskytne kópiu osobných údajov, ktoré sa spracúvajú“.

49

Z kontextu článku 15 ods. 3 tretej vety GDPR teda vyplýva, že „informácie“, na ktoré sa vzťahuje, nevyhnutne zodpovedajú osobným údajom, ktorých kópiu musí prevádzkovateľ poskytnúť v súlade s prvou vetou tohto odseku.

50

Takýto výklad potvrdzujú ciele sledované článkom 15 ods. 3 GDPR, ktorými sú, ako bolo pripomenuté v bode 31 tohto rozsudku, vymedzenie praktických spôsobov vykonávania povinnosti prevádzkovateľa poskytnúť kópiu osobných údajov, ktoré sa spracúvajú. V dôsledku toho toto ustanovenie nezakladá právo odlišné od práva, ktoré má dotknutá osoba, na získanie presnej a zrozumiteľnej rozmnoženiny týchto údajov, ktoré by jej umožňovalo účinne vykonávať práva, ktoré jej priznáva toto nariadenie.

51

Treba však uviesť, že žiadne ustanovenie tohto nariadenia nestanovuje rozdielne zaobchádzanie so žiadosťou v podobe, v akej bola podaná, takže rozsah práva na získanie kópie sa nemôže meniť v závislosti od tejto formy.

52

Okrem toho treba tiež uviesť, že v súlade s článkom 12 ods. 3 GDPR, ak bola žiadosť podaná elektronicky, informácie uvedené v tomto článku 15 vrátane informácií uvedených v odseku 1 písm. a) až h) tohto článku sa poskytujú elektronicky, pokiaľ dotknutá osoba nežiada iný spôsob.

53

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na štvrtú prejudiciálnu otázku odpovedať tak, že článok 15 ods. 3 tretia veta GDPR

sa má vykladať v tom zmysle, že:

pojem „informácie“, ktorý obsahuje, sa vzťahuje výlučne na osobné údaje, ktorých kópiu musí poskytnúť prevádzkovateľ podľa prvej vety tohto odseku.

O trovách

54

Vzhľadom na to, že konanie má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

 

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

 

1.

Článok 15 ods. 3 prvá veta nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov),

sa má vykladať v tom zmysle, že:

právo na získanie kópie osobných údajov, ktoré sú predmetom spracúvania, od prevádzkovateľa, znamená, že dotknutej osobe sa musí poskytnúť verná a zrozumiteľná rozmnoženina všetkých týchto údajov. Toto právo predpokladá právo na získanie kópie výňatkov z dokumentov, prípadne aj celých dokumentov alebo výňatkov z databáz, ktoré okrem iného obsahujú uvedené údaje, ak je poskytnutie takej kópie nevyhnutné na to, aby sa dotknutej osobe umožnilo účinne uplatniť práva, ktoré jej priznáva toto nariadenie, pričom treba zdôrazniť, že v tejto súvislosti treba zohľadniť práva a slobody iných.

 

2.

Článok 15 ods. 3 tretia veta nariadenia 2016/679

sa má vykladať v tom zmysle, že:

pojem „informácie“, ktorý obsahuje, sa vzťahuje výlučne na osobné údaje, ktorých kópiu musí poskytnúť prevádzkovateľ podľa prvej vety tohto odseku.

 

Podpisy


( *1 ) Jazyk konania: nemčina.