Vec C‑479/21 PPU

SN
a
SD

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Supreme Court (Najvyšší súd, Írsko)]

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 16. novembra 2021

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Naliehavé prejudiciálne konanie – Článok 50 ZEÚ – Dohoda o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu – Článok 217 ZFEÚ – Dohoda o obchode a spolupráci so Spojeným kráľovstvom – Protokol (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti – Justičná spolupráca v trestných veciach – Európsky zatykač – Rámcové rozhodnutie 2002/584/SVV – Prechodné zachovanie režimu európskeho zatykača vo vzťahu k Spojenému kráľovstvu na základe dohody o vystúpení – Uplatnenie ustanovení o mechanizme odovzdávania osôb zavedenom v dohode o obchode a spolupráci so Spojeným kráľovstvom na európsky zatykač – Režimy záväzné pre Írsko“

Členské štáty – Vystúpenie z Európskej únie – Dohoda o vystúpení Spojeného kráľovstva a dohoda o obchode a spolupráci so Spojeným kráľovstvom – Protokol č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti – Justičná spolupráca v trestných veciach – Prechodné zachovanie režimu európskeho zatykača vo vzťahu k Spojenému kráľovstvu na základe dohody o vystúpení – Uplatnenie ustanovení o mechanizme odovzdávania osôb zavedenom v dohode o obchode a spolupráci so Spojeným kráľovstvom na európsky zatykač – Záväznosť týchto režimov pre Írsko

[Čl. 50 ZEÚ; článok 217 ZFEÚ; Protokol č. 21 pripojený k Zmluvám EÚ a FEÚ; Dohoda o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, článok 62 ods. 1 písm. b) a článok 185 štvrtý odsek; Dohoda o obchode a spolupráci EÚ a ESAE – Spojené kráľovstvo, článok 632]

(pozri body 43, 45 – 51, 53 – 70 a výrok)

Zhrnutie

Ustanovenia o režime európskeho zatykača vo vzťahu k Spojenému kráľovstvu upravené v dohode o vystúpení a ustanovenia o novom mechanizme odovzdávania osôb v dohode o obchode a spolupráci medzi EÚ a týmto tretím štátom sú pre Írsko záväzné

Zahrnutie týchto ustanovení do uvedených dohôd nebolo dôvodom na pripojenie právneho základu týkajúceho sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti na účely ich uzavretia, takže tieto ustanovenia v súlade s protokolom (č. 21) nevyžadovali, aby si Írsko mohlo vybrať, či sa naň budú alebo nebudú vzťahovať

V septembri 2020 bol SD zadržaný v Írsku na základe európskeho zatykača (EZ) vydaného súdnymi orgánmi Spojeného kráľovstva v marci 2020 na účely výkonu trestu odňatia slobody. SN bol zas zadržaný v Írsku vo februári 2021 na základe EZ vydaného tými istými orgánmi v októbri 2020 na účely trestného stíhania. Dotknuté osoby sú od svojho zadržania vo väzbe v Írsku, kým nebude rozhodnuté o ich odovzdaní orgánom Spojeného kráľovstva. Keďže High Court (Vrchný súd, Írsko) konštatoval, že dotknuté osoby boli vzaté do väzby v súlade so zákonom, a odmietol nariadiť ich prepustenie na slobodu, dotknuté osoby podali odvolanie na Supreme Court (Najvyšší súd, Írsko).

Podľa uvedeného súdu sa írsky zákon, ktorým bolo prebraté rámcové rozhodnutie o EZ, ( 1 ) má uplatňovať vo vzťahu k tretím krajinám, pokiaľ tieto tretie krajiny majú s Úniou uzavretú platnú dohodu o odovzdávaní požadovaných osôb. Aby sa však tento právny predpis uplatnil, predmetná dohoda, t. j. v prejednávanej veci dohoda o vystúpení Spojeného kráľovstva z Únie ( 2 ) a dohoda o obchode a spolupráci medzi Úniou a týmto tretím štátom, ( 3 ) musí byť pre Írsko záväzná. To však nemusí byť pravdou, keďže tieto dohody obsahujú opatrenia týkajúce sa režimu európskeho zatykača a nového mechanizmu odovzdávania osôb medzi Úniou a Spojeným kráľovstvom, ktoré patria do pôsobnosti priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (ďalej len „PSBS“) a z tohto dôvodu v zásade nie sú pre Írsko záväzné na základe protokolu (č. 21). ( 4 ) Írsko však pri príležitosti vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie ani pri uzatváraní DOS nevyužilo možnosť, ktorú mu poskytuje uvedený protokol (č. 21), a to zvoliť si, že sa naň budú vzťahovať ustanovenia týchto dohôd týkajúce sa uvedených opatrení. ( 5 )

Súdny dvor sa vo svojom rozsudku zaoberá predovšetkým tým, či sú právne základy dohody o vystúpení a DOS, t. j. článok 50 ods. 2 ZEÚ (ktorý upravuje vonkajšiu právomoc Únie na uzavretie dohody o vystúpení) a článok 217 ZFEÚ (ktorý upravuje právomoc na uzavretie dohody o pridružení), samy osebe vhodným základom na to, aby boli tieto opatrenia zahrnuté do uvedených dohôd. V opačnom prípade by bol totiž potrebný hmotnoprávny základ týkajúci sa PSBS, v dôsledku čoho by sa uplatnil protokol (č. 21) a tieto opatrenia by sa na Írsko v zásade neuplatňovali.

Posúdenie Súdneho dvora

Súdny dvor rozhodujúci ako veľká komora v rámci naliehavého prejudiciálneho konania konštatuje, že pre Írsko sú záväzné ustanovenia dohody o vystúpení, ktoré stanovujú zachovanie režimu EZ vo vzťahu k Spojenému kráľovstvu počas prechodného obdobia, a ustanovenie DOS, ktoré upravuje uplatňovanie režimu odovzdávania osôb zavedeného v tejto dohode na EZ vydané pred skončením prechodného obdobia na osoby, ktoré ešte neboli zadržané pred koncom tohto obdobia.

Súdny dvor po prvé skúma voľbu článku 50 ZEÚ ako právneho základu dohody o vystúpení a poukazuje na to, že práve na účely dosiahnutia cieľa, ktorým je umožniť, aby vystúpenie členského štátu z Únie prebehlo hladko, odsek 2 tohto ustanovenia priznáva Únii výlučnú právomoc na uzatvorenie dohody stanovujúcej podmienky tohto vystúpenia. Táto dohoda má vo všetkých oblastiach, ktoré patria do pôsobnosti Zmlúv, upravovať všetky otázky súvisiace s vystúpením. Práve na základe tejto právomoci mohla teda Únia uzavrieť dohodu o vystúpení, podľa ktorej najmä platí, že ak táto dohoda nestanovuje inak, právo Únie vrátane rámcového rozhodnutia o EZ sa uplatní na Spojené kráľovstvo počas prechodného obdobia.

Súdny dvor ďalej uvádza, že keďže k článku 50 ods. 2 ZEÚ nie je možné pripojiť právne základy stanovujúce postupy, ktoré nie sú zlučiteľné s postupom upraveným v jeho odsekoch 2 a 4, treba z toho vyvodiť, že jedine článok 50 ZEÚ môže v dohode o vystúpení zaručiť súdržné zaobchádzanie so všetkými oblasťami patriacimi do pôsobnosti Zmlúv, čo zabezpečí hladký priebeh vystúpenia. Keďže teda článok 50 ods. 2 ZEÚ predstavuje jediný vhodný právny základ na uzavretie dohody o vystúpení, protokol (č. 21) sa nemôže uplatniť.

Súdny dvor po druhé skúma voľbu článku 217 ZFEÚ ako právneho základu DOS a poukazuje na to, že dohody uzavreté na základe tohto ustanovenia môžu obsahovať pravidlá týkajúce sa všetkých oblastí, ktoré patria do právomoci Únie. Keďže však Únia má na základe článku 4 ods. 2 písm. j) ZFEÚ spoločnú právomoc, pokiaľ ide o PSBS, opatrenia patriace do tejto oblasti môžu byť zahrnuté do takej dohody o pridružení, akou je DOS.

Keďže teda mechanizmus odovzdávania osôb zavedený v DOS skutočne patrí do tejto oblasti právomoci, Súdny dvor sa ďalej zaoberá tým, či si zahrnutie takého mechanizmu do dohody o pridružení vyžaduje aj pripojenie osobitného právneho základu Únie, ktorý sa týka oblasti PSBS. ( 6 ) V tejto súvislosti je najmä vzhľadom na široký rozsah DOS zahrnutie ustanovení patriacich do pôsobnosti PSBS do tejto dohody súčasťou všeobecného cieľa dohody, ktorým je vytvoriť základ pre široké partnerstvo medzi Úniou a Spojeným kráľovstvom. Keďže mechanizmus odovzdávania osôb zavedený v DOS sleduje len tento cieľ, na rozdiel od toho, čo stanovuje judikatúra týkajúca sa aktov sledujúcich viacero cieľov, nie je nevyhnutné pripojiť ďalší právny základ. V dôsledku toho ustanovenia DOS týkajúce sa odovzdávania osôb mohli byť založené len na článku 217 ZFEÚ a ustanovenia protokolu (č. 21) sa nepoužijú.

( 1 ) Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (Ú. v. ES L 190, 2002, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 34)], zmenené rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 (Ú. v. EÚ L 81, 2009, s. 24).

( 2 ) Dohoda o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Ú. v. EÚ L 29, 2020, s. 7) (ďalej len „dohoda o vystúpení“).

( 3 ) Dohoda o obchode a spolupráci medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska na strane druhej (Ú. v. EÚ L 149, 2021, s. 10) (ďalej len „DOS“).

( 4 ) Protokol (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, pripojený k Zmluvám EÚ a FEÚ (Ú. v. EÚ C 326, 2012, s. 295) [ďalej len „protokol (č. 21)“]. Podľa tohto protokolu Írsko nie je viazané opatreniami, ktoré patria do pôsobnosti PSBS, pokiaľ nevyjadrí želanie uplatňovať ich.

( 5 ) Podľa článku 62 ods. 1 písm. b) v spojení s článkom 185 štvrtým odsekom dohody o vystúpení sa režim EZ upravený v rámcovom rozhodnutí o EZ uplatní vo vzťahu k Spojenému kráľovstvu počas prechodného obdobia, t. j. do 31. decembra 2020. Podľa článku 632 DOS sa ustanovenia tejto dohody týkajúce sa odovzdávania osôb uplatňujú na EZ vydané v súlade s rámcovým rozhodnutím o EZ pred skončením prechodného obdobia, ak vyžiadaná osoba nebola zadržaná na účely vykonania EZ pred skončením prechodného obdobia.

( 6 ) Citovaný je článok 82 ods. 1 druhý pododsek písm. d) ZFEÚ.