–

SC Avicarvil Farms SRL, v zastúpení: C. S. Strătulă a O. Strătulă, avocați,

–

Ministerul Agriculturii şi Dezvoltării Rurale, v zastúpení: A. I. Chesnoiu, splnomocnený zástupca,

–

rumunská vláda, v zastúpení: L.‑E. Baţagoi a E. Gane, splnomocnené zástupkyne,

–

Európska komisia, v zastúpení: A. Biolan a A. Sauka, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 143 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 320), v spojení s článkom 310 ZFEÚ, článkom 40 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 277, 2005, s. 1), zmeneného nariadením Rady (ES) č. 74/2009 z 19. januára 2009 (Ú. v. EÚ L 30, 2009, s. 100) (ďalej len „nariadenie č. 1698/2005“), ako aj so zásadami ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty.

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu vo veci zníženia platieb za dobré životné podmienky zvierat, ktorého účastníkmi sú spoločnosť SC Avicarvil Farms SRL (ďalej len „Avicarvil Farms“), právna nástupkyňa spoločnosti Avicarvil SRL, na jednej strane a Ministerul Agriculturii și Dezvoltării Rurale (Ministerstvo poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, Rumunsko), Agenția pentru Finanțarea Investițiilor Rurale (Agentúra pre financovanie investícií na vidieku, Rumunsko), Agenţia de Plăţi şi Intervenţie în Agricultură (APIA) [Poľnohospodárska platobná a intervenčná agentúra (APIA), Rumunsko] a APIA – Centrul Județean Vâlcea (APIA – Krajské stredisko Vâlcea, Rumunsko) (ďalej len „APIA Vâlcea“) na druhej strane.

3

Článok 40 nariadenia č. 1698/2005, nazvaný „Platby za [dobré – neoficiálny preklad] životné podmienky zvierat“, stanovoval:

„1.   Platby za [dobré – neoficiálny preklad] životné podmienky zvierat ustanovené v článku 36 písm. a) bode v) sa poskytujú poľnohospodárom, ktorí dobrovoľne prijali záväzky v oblasti životných podmienok zvierat.

2.   Platby za [dobré – neoficiálny preklad] životné podmienky zvierat sa vzťahujú iba na tie záväzky, ktoré presahujú rámec príslušných povinných noriem ustanovených podľa článku 4 a prílohy III nariadenia [Rady] (ES) č. 1782/2003 [z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2019/93, (ES) č. 1452/2001, (ES) č. 1453/2001, (ES) č. 1454/2001, (ES) č. 1868/94, (ES) č. 1251/1999, (ES) č. 1254/1999, (ES) č. 1673/2000, (EHS) č. 2358/71 a (ES) č. 2529/2001 (Ú. v. EÚ L 270, 2003, s. 1; Mim. vyd. 03/040, s. 269)], ako aj minimálnych požiadaviek pre používanie hnojív a prípravkov na ochranu rastlín a iných príslušných povinných požiadaviek ustanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi a určených v programe.

Tieto záväzky sa spravidla prijmú na obdobie medzi piatimi a siedmimi rokmi. V súlade s postupom uvedeným v článku 90 ods. 2 sa v odôvodnených a potrebných prípadoch pre osobitné druhy záväzkov stanoví dlhšie obdobie.

3.   Platby sa poskytujú ročne a pokrývajú dodatočné náklady a stratu príjmu, ktoré vyplývajú z prijatia záväzku. V prípade potreby sa môžu vzťahovať aj na transakčné náklady.

Podpora je obmedzená maximálnou čiastkou ustanovenou v Príloh[e] I.“

4

Článok 59 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 2012, s. 1) s názvom „Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi“ stanovovalo:

„1.   Keď Komisia plní rozpočet v rámci zdieľaného hospodárenia, úlohy plnenia rozpočtu sú delegované na členské štáty. Komisia a členské štáty dodržiavajú pri hospodárení s finančnými prostriedkami Únie zásady riadneho finančného hospodárenia, transparentnosti a nediskriminácie… Na tento účel si Komisia a členské štáty plnia príslušné povinnosti kontroly a auditu a preberajú na seba z nich vyplývajúcu zodpovednosť stanovenú v tomto nariadení. …

2.   Pri vykonávaní úloh súvisiacich s plnením rozpočtu členské štáty prijímajú všetky potrebné opatrenia vrátane legislatívnych, regulačných a administratívnych opatrení na ochranu finančných záujmov Únie, konkrétne:

…“

5

Toto nariadenie bolo s účinnosťou od 2. augusta 2018 zrušené a nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 2018, s. 1), ktorého článok 63 ods. 1 a článok 63 ods. 2 písm. a) a b) zodpovedajú článku 59 ods. 1 a článku 59 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 966/2012.

6

Článok 1 nariadenia č. 1303/2013, nazvaný „Predmet úpravy“, stanovuje:

„Toto nariadenie stanovuje spoločné pravidlá platné pre Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond (ESF), Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky námorný a rybársky fond (ENRF), ktoré fungujú na základe spoločného rámca (ďalej len „európske štrukturálne a investičné fondy alebo EŠIF“). Stanovuje aj ustanovenia potrebné na zabezpečenie účinnosti EŠIF a ich vzájomnej koordinácie a koordinácie s ďalšími nástrojmi Únie. Spoločné pravidlá vzťahujúce sa na EŠIF sú stanovené v druhej časti.

V tretej časti sa stanovujú všeobecné pravidlá, ktorými sa riadia EFRR, ESF (ďalej spoločne len „štrukturálne fondy“) a Kohézny fond, pokiaľ ide o úlohy, prioritné ciele a organizáciu štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu (ďalej len „fondy“), kritériá, ktoré majú členské štáty a regióny splniť, aby sa stali oprávnenými na podporu z fondov, dostupné finančné prostriedky a kritériá ich prideľovania.

Vo štvrtej časti sa stanovujú všeobecné pravidlá pre fondy a EMFF, pokiaľ ide o riadenie a kontrolu, finančné riadenie, účtovníctvo a finančné opravy.

…“

7

Článok 143 nariadenia č. 1303/2013 s názvom „Finančné opravy vykonané členskými štátmi“ patrí do štvrtej časti tohto nariadenia, nazvanej „Všeobecné ustanovenia uplatniteľné na fondy a ENRF“. Odseky 1 a 2 tohto článku znejú takto:

„1.   Členské štáty sú v prvom rade zodpovedné za vyšetrovanie nezrovnalostí a uskutočňovanie požadovaných finančných opráv a vymáhanie. V prípade systémovej nezrovnalosti členský štát rozšíri svoje vyšetrovanie na všetky operácie, ktoré by mohli byť negatívne ovplyvnené.

2.   Členské štáty vykonajú požadované finančné opravy v súvislosti s individuálnymi alebo systémovými nezrovnalosťami zistenými v operáciách alebo operačných programoch. Finančné opravy pozostávajú zo zrušenia celého verejného príspevku na operáciu alebo operačný program alebo jeho časti. Členský štát vezme do úvahy povahu a závažnosť nezrovnalostí a finančnú stratu spôsobenú fondom alebo ENRF a uplatní primeranú opravu. Finančné opravy sa zaznamenajú do účtov za účtovný rok, v ktorom sa rozhodlo o zrušení.“

8

Článok 33 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 130, 2016, s. 1), nazvaný „Dobré životné podmienky zvierat“ v odseku 3 stanovuje:

„Platby sa poskytujú ročne a poľnohospodárom čiastočne alebo v plnej výške kompenzujú ďalšie náklady a stratu príjmu v dôsledku prijatého záväzku. V prípade potreby môžu kryť aj transakčné náklady do výšky 20 % prémie vyplatenej za záväzky týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat.

Podpora sa obmedzuje na maximálnu sumu stanovenú v prílohe II.“

9

Článok 88 tohto nariadenia s názvom „Nariadenie [č. 1698/2005]“ stanovuje:

„Nariadenie [č. 1698/2005] sa zrušuje.

Nariadenie [č. 1698/2005] sa ďalej uplatňuje na operácie vykonávané podľa programov schválených Komisiou v rámci uvedeného nariadenia pred 1. januárom 2014.“

10

Článok 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 549), nazvaný „Fondy financovania poľnohospodárskych výdavkov“, stanovuje:

„1.   S cieľom dosiahnuť ciele [spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP)] stanovené v ZFEÚ sa financovanie rôznych opatrení spadajúcich do rámca tejto politiky vrátane opatrení na rozvoj vidieka zabezpečuje prostredníctvom:

2.   EPZF a EPFVR… sú súčasťou všeobecného rozpočtu Európskej únie (ďalej len ‚rozpočet Únie‘).“

11

Článok 5 tohto nariadenia s názvom „Výdavky EPFRV“ stanovuje:

„EPFRV sa vykonáva v rámci spoločného riadenia medzi členskými štátmi a Úniou. Financuje sa z neho finančný príspevok Únie na programy rozvoja vidieka vykonávané v súlade s právom Únie v oblasti podpory rozvoja vidieka.“

12

Článok 52 uvedeného nariadenia s názvom „Overenie súladu“ v odseku 1 stanovuje:

„V prípade, ak Komisia zistí, že výdavky spadajúce do rozsahu pôsobnosti článku 4 ods. 1 a článku 5 neboli vynaložené v súlade s právom Únie, a v prípade EPFRV neboli vynaložené v súlade s uplatniteľným právom Únie a vnútroštátnym právom uvedeným v článku 85 nariadenia [č. 1303/2013], Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa určia sumy, ktoré sa majú vylúčiť z financovania Úniou. …“

13

Článok 58 nariadenia č. 1306/2013, nazvaný „Ochrana finančných záujmov Únie“, v odseku 1 spresňuje:

„Členské štáty prijímajú v rámci SPP všetky právne predpisy, regulačné a správne opatrenia, ako aj všetky ďalšie opatrenia potrebné na zabezpečenie účinnej ochrany finančných záujmov Únie, najmä na:

14

Po tom, čo Komisia prijala rozhodnutie C(2008) 3831 zo 16. júla 2008, ktorým sa schvaľuje program rozvoja vidieka pre Rumunsko na programové obdobie 2007 – 2013 (ďalej len „PRV 2007 – 2013“), tento členský štát prijal ustanovenia smerujúce k zlepšeniu životných podmienok zvierat. Rozhodnutím C(2012) 3529 z 25. mája 2012 Komisia na žiadosť uvedeného členského štátu zahrnula do PRV 2007 – 2013 opatrenie pomoci vo forme platieb určených na kompenzáciu straty príjmu, ako aj dodatočných nákladov vynaložených poľnohospodármi, ktorí dobrovoľne prevzali záväzok uplatňovať normy, ktorých účelom je zabezpečiť zlepšenie životných podmienok zvierat (ďalej len „opatrenie 215“). Pokiaľ ide o hydinu, toto opatrenie stanovuje ročnú platbu 14,29 eura na „veľkú dobytčiu jednotku (VDJ)“ ako pomoc na zlepšenie životných podmienok zvierat počas prepravy (ďalej len „pomoc na zlepšenie podmienok prepravy“) a ročnú platbu vo výške 29,49 eura/VDJ ako pomoc na korekciu úrovne dusitanov a dusičnanov v používanej vode (ďalej len „pomoc na zlepšenie kvality vody“).

15

Avicarvil 14. novembra 2012 požiadala agentúru APIA Vâlcea o nenávratnú pomoc na zlepšenie podmienok prepravy a zlepšenie kvality vody ako protihodnotu za jej záväzok dodržiavať vo svojich poľnohospodárskych prevádzkach opatrenia smerujúce k zlepšeniu životných podmienok hydiny najmenej počas obdobia piatich rokov.

16

Avicarvil 14. novembra 2014 predložila agentúre APIA Vâlcea žiadosť o vyplatenie tejto nenávratnej pomoci za obdobie od 16. októbra 2014 do 15. októbra 2015, čo zodpovedá tretiemu roku jej záväzku. Dňa 10. februára 2015 Avicarvil predložila agentúre APIA Vâlcea čiastočné vyúčtovanie týkajúce sa prvého štvrťroka tohto tretieho roka dosahujúce sumu 806544,72 eura.

17

Dňa 16. februára 2015 Avicarvil informovala agentúru APIA Vâlcea o prevode dvoch zo svojich poľnohospodárskych prevádzok, ktorých sa týka žiadosť o pomoc, na Avicarvil Farms.

18

Audítorská návšteva Európskeho dvora audítorov v Rumunsku, ktorá sa konala od 18. do 29. mája 2015, odhalila existenciu chýb, ktoré viedli k nadhodnoteniu platieb, pokiaľ ide o pomoc vyplatenú podľa opatrenia 215.

19

Z dôvodu týchto chýb a s cieľom znížiť riziko neoprávnených platieb ministerstvo poľnohospodárstva a rozvoja vidieka v oznámení z 20. januára 2016 navrhlo vykonať čiastočné platby, vypočítané na základe predbežných súm, znížené na 3,92 eura/VDJ, pokiaľ ide o pomoc na zlepšenie podmienok prepravy, a na 10,91 eura/VDJ, pokiaľ ide o pomoc na zlepšenie kvality vody.

20

V súlade s týmto oznámením APIA Vâlcea znížila sumu splatnú spoločnosti Avicarvil Farms za tretí rok trvania jej záväzku na 4175442,65 rumunských lei (RON) (približne 844700 eur) dvoma rozhodnutiami z 25. februára 2016 a 2. marca 2016.

21

Keďže jej sťažnosť proti týmto rozhodnutiam bola zamietnutá, Avicarvil Farms podala žalobu na Tribunalul Vâlcea (Súd prvého stupňa Vâlcea, Rumunsko), ktorou sa domáhala najmä zrušenia týchto rozhodnutí a tohto rozhodnutia o zamietnutí, ako aj náhrady škody vo výške zodpovedajúcej rozdielu medzi sumou, ktorá jej podľa jej názoru mala byť zaplatená, a sumou, ktorá jej bola skutočne priznaná, t. j. 1285221,42 RON (približne 286700 eur).

22

Rozsudkom z 15. februára 2019 Tribunalul Vâlcea (Súd prvého stupňa Vâlcea) zamietol žalobu spoločnosti Avicarvil Farms.

23

Tento súd konštatoval, že sadzby pomoci stanovené v PRV 2007 – 2013 boli takmer trikrát vyššie ako náklady a strata, ktoré vznikli spoločnosti Avicarvil Farms v súvislosti s dodržiavaním záväzku v oblasti dobrých životných podmienok zvierat. Tento súd okrem toho zastával názor, že náprava tohto pochybenia nepredstavuje zásah do legitímnej dôvery spoločnosti Avicarvil Farms. Pripomenul, že zásady ochrany legitímnej dôvery sa nemožno dovolávať proti konkrétnemu ustanoveniu právneho predpisu Únie a že postup vnútroštátneho orgánu nemôže vyvolať u hospodárskeho subjektu legitímnu dôveru, že môže získať priaznivejšie zaobchádzanie odporujúce právu Únie. V tejto súvislosti uvedený súd zastával názor, že ustanovenia článku 40 nariadenia č. 1698/2005 týkajúce sa platieb na dobré životné podmienky zvierat sú veľmi jasné.

24

Avicarvil Farms podala proti tomuto rozsudku odvolanie na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Tento vnútroštátny súd má pochybnosti o tom, či je riešenie prijaté súdom prvého stupňa v súlade s právom Únie. Vnútroštátny súd sa najmä pýta na zákonnosť zníženia sumy platieb stanovených v PRV 2007 – 2013, na základe ktorých príjemca prijal záväzok, že bude počas obdobia piatich rokov vynakladať určité náklady, vrátane nákladov na zlepšenie podmienok prepravy a nákladov na zlepšenie kvality vody, pred prijatím vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2018/873 z 13. júna 2018, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 152, 2018, s. 29).

25

Za týchto okolností Curtea de Apel Piteşti (Odvolací súd Piteşti, Rumunsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Bráni článok 143 nariadenia č. 1303/2013 v spojení s ustanoveniami článku 310 ZFEÚ (zásada správneho finančného hospodárenia) a článku 40 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1698/2005 [prebratého do článku 33 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013] vo vzťahu k zásade ochrany legitímnej dôvery a zásade právnej istoty, praxi vnútroštátnych správnych orgánov zapojených do vykonávania opatrenia nenávratnej finančnej pomoci, ktoré v dôsledku chyby pri výpočte zistenej Európskym dvorom audítorov vydali akty s cieľom nariadiť zníženie sumy finančnej podpory priznanej v rámci [PRV 2007 – 2013], schváleného rozhodnutím Komisie C(2012) 3529 z 25. mája 2012, a to pred prijatím nového rozhodnutia Komisie, ktoré z príslušného financovania vylučuje sumy prekračujúce dodatočné náklady a ušlé príjmy vzniknuté v dôsledku prijatých záväzkov, ktoré sú dôsledkom predmetných chýb pri výpočte?“

26

Na úvod treba na jednej strane uviesť, že vnútroštátny súd sa pýta na zlučiteľnosť rozhodnutia rumunských orgánov znížiť niektoré platby financované z EPFRV na opatrenia prijaté na zlepšenie životných podmienok zvierat v rámci vykonávania PRV 2007 – 2013 s právom Únie, najmä vzhľadom na článok 143 nariadenia č. 1303/2013. Z článku 1 tretieho odseku tohto nariadenia však vyplýva, že vo štvrtej časti tohto nariadenia, v ktorej sa nachádza tento článok 143, sa stanovujú všeobecné pravidlá uplatniteľné na EFRR, ESF, Kohézny fond a ENRF, pokiaľ ide o riadenie a kontrolu, finančné riadenie, účtovníctvo a finančné opravy. Článok 143 uvedeného nariadenia sa teda na EPFRV neuplatňuje. Z toho vyplýva, že výklad tohto ustanovenia nie je relevantný na účely sporu vo veci samej.

27

Na druhej strane vnútroštátny súd žiada o výklad článku 40 ods. 3 nariadenia č. 1698/2005, ktorý bol s účinnosťou od 1. januára 2014 zrušený nariadením č. 1305/2013. Z článku 88 nariadenia č. 1305/2013 však vyplýva, že nariadenie č. 1698/2005 sa naďalej uplatňuje na operácie vykonávané podľa programov, ktoré Komisia schválila v rámci tohto nariadenia pred 1. januárom 2014.

28

V prejednávanej veci z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že záväzky v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, ktoré viedli k vyplateniu spornej pomoci vo veci samej, boli prijaté v roku 2012 na základe opatrenia 215, ktoré bolo zahrnuté v PRV 2007 – 2013 v nadväznosti na schvaľujúce rozhodnutie Komisie z 25. mája 2012. Nariadenie č. 1698/2005 je preto uplatniteľné na spor vo veci samej.

29

Okrem toho treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora môže Súdny dvor vziať navyše do úvahy aj ustanovenia právnej normy Únie, na ktoré sa vnútroštátny súd v znení svojej otázky neodvolával (rozsudok z 15. septembra 2022, J. Sch. Omnibusunternehmen a K. Reisen, C‑416/21, EU:C:2022:689, bod 28 a citovaná judikatúra). Článok 58 nariadenia č. 1306/2013 sa pritom osobitne týka ochrany finančných záujmov Únie v rámci financovania SPP, pričom odsek 1 tohto nariadenia konkrétne vymenúva niektoré povinnosti členských štátov v tejto súvislosti.

30

Za týchto podmienok treba konštatovať, že vnútroštátny súd sa svojou otázkou v podstate pýta, či sa článok 40 ods. 3 nariadenia č. 1698/2005 a článok 58 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013 v spojení s článkom 310 ods. 5 ZFEÚ, ako aj so zásadami ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby vnútroštátne orgány, ktoré sa zúčastňujú na realizácii opatrení nenávratnej finančnej pomoci, rozhodli o tom, že z dôvodu chyby vo výpočte, ktorú zistil Dvor audítorov, sa zníži suma finančnej pomoci priznanej v rámci PRV 2007 – 2013, ako ju schválila Komisia, bez toho, aby počkali na prijatie rozhodnutia Komisie o vylúčení súm vyplývajúcich z tejto chyby vo výpočte z financovania Únie.

31

Podľa článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1306/2013 sa na účel dosiahnutia cieľov SPP financovanie rôznych opatrení spadajúcich do rámca tejto politiky vrátane opatrení na rozvoj vidieka zabezpečuje okrem iného prostredníctvom EPFRV. Článok 5 tohto nariadenia stanovuje, že EPFRV sa vykonáva v rámci spoločného riadenia medzi členskými štátmi a Úniou.

32

Článok 59 nariadenia č. 966/2012 vo svojom odseku 1 stanovuje, že keď Komisia plní rozpočet v rámci zdieľaného hospodárenia, rozpočtové úlohy sú delegované na členské štáty a že tieto štáty a Komisia sú okrem iného povinné dodržiavať zásadu riadneho finančného hospodárenia a plniť svoje príslušné povinnosti kontroly a auditu. Podľa odseku 2 tohto článku 59 členské štáty pri vykonávaní úloh súvisiacich s plnením rozpočtu prijímajú všetky potrebné opatrenia vrátane legislatívnych, regulačných a administratívnych opatrení na ochranu finančných záujmov Únie, konkrétne zabezpečujú, aby sa akcie financované z rozpočtu vykonávali správne a účinne a v súlade s predpismi platnými v jednotlivých odvetviach.

33

V tejto súvislosti článok 52 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013 ukladá Komisii povinnosť prijať vykonávacie akty, ktorými sa stanovia sumy, ktoré sa majú vylúčiť z financovania Úniou, ak zistí, že výdavky neboli vynaložené v súlade s právom Únie. Okrem toho podľa článku 58 ods. 1 toho istého nariadenia členské štáty prijímajú v rámci SPP všetky právne predpisy, regulačné a správne opatrenia, ako aj všetky ďalšie opatrenia potrebné na zabezpečenie účinnej ochrany finančných záujmov Únie, okrem iného na účely nápravy nezrovnalostí a vymáhania neoprávnených platieb.

34

Tieto ustanovenia vykonávajú zásadu riadneho finančného hospodárenia zakotvenú v článku 310 ods. 5 ZFEÚ, podľa ktorej členské štáty spolupracujú s Úniou s cieľom zabezpečiť, aby sa prostriedky zahrnuté do rozpočtu použili v súlade s touto zásadou.

35

Treba však konštatovať, že tieto ustanovenia neukladajú členským štátom povinnosť čakať pred vymáhaním neoprávnených platieb na rozhodnutie Komisie, ktoré vylučuje z financovania Úniou sumy vyplývajúce z chyby pri výpočte pomoci. Takáto povinnosť by navyše ťažko mohla byť v súlade s úlohami ochrany finančných záujmov Únie, ktorými článok 59 nariadenia č. 966/2012 poveruje členské štáty, keď Komisia plní rozpočet v rámci zdieľaného hospodárenia, alebo s povinnosťami, ktoré im ukladá článok 58 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013.

36

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že každá príležitosť členského štátu vykonávať voľnú úvahu, pokiaľ ide o možnosť požadovať či nepožadovať vrátenie neoprávnene alebo protiprávne pridelených finančných prostriedkov Únie, je nezlučiteľná s povinnosťou vnútroštátnych orgánov požadovať vrátenie neoprávnene alebo protiprávne vyplatených finančných prostriedkov v rámci SPP (rozsudok z 20. decembra 2017, Erzeugerorganisation Tiefkühlgemüse, C‑516/16, EU:C:2017:1011, bod 68 a citovaná judikatúra).

37

Po tomto spresnení treba tiež pripomenúť, že o sporoch týkajúcich sa vrátenia neoprávnene vyplatených súm podľa práva Únie musia rozhodovať, ak neexistujú ustanovenia Únie, vnútroštátne súdy podľa svojho vnútroštátneho práva v medziach, ktoré ukladá právo Únie (rozsudok z 20. decembra 2017, Erzeugerorganisation Tiefkühlgemüse, C‑516/16, EU:C:2017:1011, bod 96 a citovaná judikatúra).

38

V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že keď členské štáty prijímajú opatrenia, ktorými vykonávajú právo Únie, musia dodržiavať všeobecné zásady tohto práva, medzi ktoré patrí najmä zásada právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery (rozsudok z 26. mája 2016, Județul Neamț a Județul Bacău, C‑260/14 a C‑261/14, EU:C:2016:360, bod 54, ako aj citovaná judikatúra).

39

Pokiaľ ide o zásadu ochrany legitímnej dôvery, treba pripomenúť, že právo odvolávať sa na túto zásadu sa vzťahuje na každú osobu podliehajúcu súdnej právomoci, u ktorej správny orgán vyvolal odôvodnené očakávania z dôvodu konkrétnych ubezpečení, ktoré jej poskytol (rozsudok zo 7. augusta 2018, Ministru kabinets, C‑120/17, EU:C:2018:638, bod 50 a citovaná judikatúra).

40

V tejto súvislosti treba overiť, či akty dotknutého správneho orgánu vyvolali v mysli dotknutej osoby podliehajúcej súdnej právomoci odôvodnenú dôveru, a ak to tak je, preukázať legitímnosť tejto dôvery (rozsudok zo 7. augusta 2018, Ministru kabinets, C‑120/17, EU:C:2018:638, bod 51 a citovaná judikatúra).

41

V každom prípade z ustálenej judikatúry vyplýva, že na zásadu ochrany legitímnej dôvery sa nemožno odvolávať proti určitému ustanoveniu práva Únie a konanie vnútroštátneho orgánu povereného uplatňovaním práva Únie, ktoré je v rozpore s týmto právom, nemôže vyvolať u osoby podliehajúcej súdnej právomoci legitímnu dôveru, že môže získať priaznivejšie zaobchádzanie odporujúce právu Únie (rozsudok zo 7. augusta 2018, Ministru kabinets, C‑120/17, EU:C:2018:638, bod 52 a citovaná judikatúra).

42

V prejednávanej veci článok 40 ods. 3 nariadenia č. 1698/2005 stanovuje pravidlá týkajúce sa platieb, ktoré sa musia každoročne vyplácať poľnohospodárom za všetky alebo časť dodatočných nákladov a stratu príjmu, vyplývajúcich zo záväzkov týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat, ktoré prijali. Toto ustanovenie však výslovne stanovuje, že „platby sa poskytujú ročne a pokrývajú dodatočné náklady a stratu príjmu, ktoré vyplývajú z prijatia záväzku… [a v] prípade potreby sa môžu vzťahovať aj na transakčné náklady“.

43

Ako vyplýva zo znenia prejudiciálnej otázky, vnútroštátny súd považuje za preukázané, že došlo k nadmernej kompenzácii. Z dôvodu pochybení vo výpočte platieb náhrad, ktoré konštatoval Dvor audítorov, pokiaľ ide o pomoc na základe opatrenia 215 týkajúceho sa hydiny, boli totiž tieto platby pôvodne v rozpore s článkom 40 ods. 3 nariadenia č. 1698/2005 stanovené vo výške presahujúcej sadzbu potrebnú na účely náhrady straty príjmov a dodatočných nákladov, ktoré vznikli vykonaním opatrenia 215. Na účely nápravy tejto nadmernej náhrady APIA Vâlcea znížila sumy pôvodne stanovené v PRV 2007 – 2013.

44

Keďže tieto sumy boli stanovené spôsobom, ktorý nebol v súlade s článkom 40 ods. 3 nariadenia č. 1698/2005, rumunské orgány nemohli u spoločnosti Avicarvil Farms vyvolať legitímnu dôveru – nezávisle od jej dobrej viery –, že získa výhodu vyplývajúcu zo zaobchádzania, ktoré je v rozpore s právom Únie (pozri analogicky rozsudky z 20. júna 2013, Agroferm, C‑568/11, EU:C:2013:407, body 53 až 56, a z 20. decembra 2017, Erzeugerorganisation Tiefkühlgemüse, C‑516/16, EU:C:2017:1011, body 70 až 74).

45

Toto posúdenie nemôže spochybniť skutočnosť, že právna predchodkyňa žalobkyne, Avicarvil, pôvodne prijala záväzok dodržiavať osobitné požiadavky minimálne počas doby piatich rokov ako protihodnotu za pomoc na základe opatrenia 215 (pozri analogicky rozsudky z 26. apríla 1988, Krücken, 316/86, EU:C:1988:201, body 22 až 24, a z 20. júna 2013, Agroferm, C‑568/11, EU:C:2013:407, bod 56).

46

Pokiaľ ide o zásadu právnej istoty, treba pripomenúť, že táto zásada vyžaduje, aby boli právne pravidlá jasné a presné, a aby ich uplatnenie bolo pre osoby podliehajúce súdnej právomoci predvídateľné, aby právna úprava dotknutým osobám umožnila s istotou poznať rozsah povinností, ktoré im táto úprava stanovuje, pričom musia mať možnosť jednoznačne poznať svoje práva a povinnosti a podľa toho konať (pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. júla 2018, Teglgaard a Fløjstrupgård, C‑239/17, EU:C:2018:597, bod 52 a citovanú judikatúru, ako aj zo 16. februára 2022, Poľsko/Parlament a Rada, C‑157/21, EU:C:2022:98, bod 319).

47

Ako pritom vyplýva z bodu 42 tohto rozsudku, znenie článku 40 ods. 3 nariadenia č. 1698/2005 je jednoznačné, pretože jasne a presne uvádza dodatočné náklady a stratu príjmu, ktorých pokrytie je účelom platieb za dobré životné podmienky zvierat stanovené v tomto článku 40. Preto treba konštatovať, že zásada právnej istoty nebráni tomu, aby vnútroštátne orgány, ako sú rumunské orgány dotknuté vo veci samej, prijali z dôvodu chýb vo výpočte, ktoré konštatoval Dvor audítorov a ktoré viedli k nadmernej kompenzácii týchto nákladov a strát, akty, ktoré stanovujú zmenu výšky finančnej pomoci priznanej v PRV 2007 – 2013 na základe tohto ustanovenia, hoci Komisia ešte neprijala rozhodnutie o vylúčení súm vyplývajúcich z týchto chýb vo výpočte, ktoré presahujú tieto náklady a straty, z financovania Únie.

48

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 40 ods. 3 nariadenia č. 1698/2005 a článok 58 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013 v spojení s článkom 310 ods. 5 ZFEÚ, ako aj so zásadami ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby vnútroštátne orgány, ktoré sa zúčastňujú na realizácii opatrení nenávratnej finančnej pomoci, prijali z dôvodu chyby vo výpočte, ktorú zistil Dvor audítorov, akty, ktorými sa zníži suma finančnej pomoci priznanej v rámci PRV 2007 – 2013, ako ju schválila Komisia, bez toho, aby počkali na prijatie rozhodnutia Komisie o vylúčení súm vyplývajúcich z tejto chyby vo výpočte z financovania Únie.

49

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto:

Článok 40 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), zmeneného nariadením Rady (ES) č. 74/2009 z 19. januára 2009, a článok 58 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008, v spojení s článkom 310 ods. 5 ZFEÚ, ako aj so zásadami ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

nebránia tomu, aby vnútroštátne orgány, ktoré sa zúčastňujú na realizácii opatrení nenávratnej finančnej pomoci, prijali z dôvodu chyby vo výpočte, ktorú zistil Európsky dvor audítorov, akty, ktorými sa zníži suma finančnej pomoci priznanej v rámci programu rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) Rumunsku v programovom období rokov 2007 – 2013, ako ju schválila Komisia, bez toho, aby počkali na prijatie rozhodnutia Komisie o vylúčení súm vyplývajúcich z tejto chyby vo výpočte z financovania Únie.