–

DELID EOOD, v zastúpení: T. Zlateva, advokat,

–

Izpălnitelen direktor na Dăržaven fond „Zemedelie“, v zastúpení: G. Sabev, advokat,

–

bulharská vláda, v zastúpení: M. Georgieva a L. Zacharieva, splnomocnené zástupkyne,

–

Európska komisia, v zastúpení: G. Koleva a A. Sauka splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 487), zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2393 z 13. decembra 2017 (Ú. v. EÚ L 350, 2017, s. 15) (ďalej len „nariadenie č. 1305/2013“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi DELID EOOD, jednoosobovou spoločnosťou s ručením obmedzeným založenou podľa bulharského práva (ďalej len „Delid“), a Izpălnitelen direktor na Dăržaven fond „Zemedelie“ (výkonný riaditeľ Národného poľnohospodárskeho fondu, Bulharsko) (ďalej len „výkonný riaditeľ NPF“) vo veci odmietnutia NPF poskytnúť Delid finančné prostriedky na investíciu na účely nákupu zariadenia pre hydinársky poľnohospodárky podnik.

3

Článok 65 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 320), v odseku 1, nazvanom „oprávnenosť“, stanovuje:

„Oprávnenosť výdavkov sa stanoví na základe vnútroštátnych predpisov okrem prípadov, keď sú stanovené osobitné pravidlá v tomto nariadení alebo na základe tohto nariadenia alebo pravidiel pre jednotlivé fondy.“

4

Článok 5 nariadenia č. 1305/2013, nazvaný „Priority Únie pre rozvoj vidieka“, stanovuje:

„Na dosiahnutí cieľov rozvoja vidieka, ktoré prispievajú k stratégii Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, sa pracuje prostredníctvom týchto šiestich priorít Únie pre rozvoj vidieka, ktoré odrážajú príslušné tematické ciele [Spoločného strategického rámca]:

…

Všetky uvedené priority prispievajú k prierezovým cieľom, a to k inovácii, životnému prostrediu a zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na ňu. Programy sa môžu zameriavať na menej ako šesť priorít, ak je to odôvodnené na základe analýzy situácie z hľadiska silných stránok, slabých stránok, príležitostí a hrozieb (ďalej len ‚SWOT‘) a hodnotenia ex‑ante. Každý program sa zameriava aspoň na štyri priority. Keď členský štát predkladá národný program a súbor regionálnych programov, národný program sa môže zameriavať aj na menej ako štyri priority.

…“

5

Článok 17 tohto nariadenia s názvom „Investície do hmotného majetku“ stanovuje:

„1.   Podpora v rámci tohto opatrenia sa vzťahuje na hmotné a/alebo nehmotné investície, ktoré:

2.   Podpora podľa odseku 1 písm. a) sa poskytuje poľnohospodárom alebo skupinám poľnohospodárov.

V prípade investícií zameraných na podporu reštrukturalizácie poľnohospodárskych podnikov členské štáty zacieľujú podporu na poľnohospodárske podniky v súlade s analýzou SWOT vykonanou v súvislosti s prioritou Únie pre rozvoj vidieka, konkrétne ‚posilnenie životaschopnosti poľnohospodárskych podnikov a konkurencieschopnosti všetkých druhov poľnohospodárstva vo všetkých regiónoch a presadzovanie inovačných poľnohospodárskych technológií a udržateľného obhospodarovania lesov‘.

3.   Podpora podľa odseku 1 písm. a) a b) sa obmedzuje na maximálne miery podpory stanovené v prílohe II. Tieto maximálne miery sa môžu zvýšiť v prípade mladých poľnohospodárov, kolektívnych investícií vrátane investícií súvisiacich so zlučovaním organizácií výrobcov a v prípade integrovaných projektov zahŕňajúcich podporu v rámci viac ako jedného opatrenia, v prípade investícií v oblastiach s prírodnými a inými osobitnými obmedzeniami, ako sa uvádza v článku 32, v prípade investícií súvisiacich s operáciami podľa článkov 28 a 29 a v prípade operácií podporovaných v rámci [Európskeho partnerstva v oblasti inovácií (EIP)] zameraného na produktivitu a udržateľnosť poľnohospodárstva v súlade s mierami podpory stanovenými v prílohe II. Maximálna kombinovaná miera podpory však nesmie presiahnuť 90 %.

4.   Na podporu podľa odseku 1 písm. c) a d) sa vzťahujú miery podpory stanovené v prílohe II.

5.   Podpora sa môže poskytnúť mladým poľnohospodárom, ktorí prvýkrát začínajú pôsobiť v poľnohospodárskom podniku ako jeho najvyšší predstavitelia, a to na investície, ktorých cieľom je splniť normy Únie uplatňované na poľnohospodársku výrobu, ako aj na bezpečnosť pri práci. Takáto podpora sa môže poskytnúť maximálne na 24 mesiacov od dátumu začatia pôsobenia v podniku, stanoveného v programe rozvoja vidieka, alebo do vykonania činností vymedzených v podnikateľskom pláne v zmysle článku 19 ods. 4.

6.   Ak sa v práve Únie ukladajú nové požiadavky na poľnohospodárov, podpora na investície vykonané s cieľom splniť tieto požiadavky sa môže poskytovať najviac 12 mesiacov odo dňa, keď sa tieto požiadavky pre poľnohospodársky podnik stanú povinné.“

6

Článok 19 uvedeného nariadenia s názvom „Rozvoj poľnohospodárskych podnikov a podnikateľskej činnosti“ znie takto:

„…

2.   Podpora podľa odseku 1 písm. a) bodu i) sa poskytuje mladým poľnohospodárom.

Podpora podľa odseku 1 písm. a) bodu ii) sa poskytuje poľnohospodárom alebo členom poľnohospodárskej domácnosti, ktorí diverzifikujú svoju činnosť na nepoľnohospodárske činnosti, a mikropodnikom a malým podnikom a fyzickým osobám vo vidieckych oblastiach.

Podpora podľa odseku 1 písm. a) bodu iii) sa poskytuje malým poľnohospodárskym podnikom tak, ako ich vymedzujú členské štáty.

Podpora podľa odseku 1 písm. b) sa poskytuje mikropodnikom a malým podnikom a fyzickým osobám vo vidieckych oblastiach ako aj poľnohospodárom alebo členom poľnohospodárskej domácnosti.

Podpora podľa odseku 1 písm. c) sa poskytuje poľnohospodárom, ktorí sú v čase predkladania žiadosti o podporu oprávnení sa zúčastňovať na režime pre malých poľnohospodárov už aspoň jeden rok a ktorí sa zaviažu, že trvale prevedú svoj celý podnik a zodpovedajúce platobné nároky na iného poľnohospodára. Podpora sa vypláca odo dňa prevodu do 31. decembra 2020 alebo sa vypočíta za toto obdobie a vyplatí jednorazovo.

…

6.   Maximálna suma podpory podľa odseku 1 písm. a) sa stanovuje v prílohe II. Členské štáty pri vymedzovaní sumy podpory podľa odseku 1 písm. a) bodov i) a ii) zohľadňujú aj sociálno‑ekonomickú situáciu v oblasti programu.

…“

7

Článok 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 608), v odseku 1, nazvanom „Vymedzenie pojmov a súvisiace ustanovenia“, stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

…

…“

8

Článok 48 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 809/2014 zo 17. júla 2014, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 v súvislosti s integrovaným administratívnym a kontrolným systémom, opatreniami na rozvoj vidieka a krížovým plnením (Ú. v. EÚ L 227, 2014, s. 69), nazvaný „Administratívne kontroly“, v odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1.   Administratívne kontroly sa vykonávajú pri všetkých žiadostiach o podporu, žiadostiach o platbu alebo iných vyhláseniach, ktoré musí predložiť príjemca alebo tretia strana, a zahŕňajú všetky prvky, ktoré je možné a vhodné kontrolovať prostredníctvom administratívnych kontrol. V rámci postupov sa musia zaznamenávať vykonané kontrolné práce, výsledky overovania a opatrenia prijaté v prípade nezrovnalostí.

2.   Administratívne kontroly žiadostí o podporu zabezpečujú súlad operácie s platnými povinnosťami stanovenými v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve alebo v programe rozvoja vidieka vrátane tých, ktoré sa týkajú verejného obstarávania, štátnej pomoci a iných povinných noriem a požiadaviek. …“

9

Článok 63 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 2018, s. 1), nazvaný „Zdieľané riadenie s členskými štátmi“, v odseku 2 stanovuje:

„Členské štáty pri vykonávaní úloh súvisiacich s plnením rozpočtu prijímajú všetky potrebné opatrenia vrátane legislatívnych, regulačných a administratívnych opatrení na ochranu finančných záujmov Únie, konkrétne:

…“

10

Článok 8 naredba no 9 za prilagane na podmiarka 4.1 „Investitsii v zemedelski stopanstva“ ot miarka 4 „Investitsii v materialni aktivi“ ot Programata za razvitie na selskite rayoni za perioda 2014 – 2020 (vyhláška č. 9 o uplatňovaní čiastkového opatrenia 4.1 „Investície do poľnohospodárskych podnikov“ opatrenia 4 „Investície do hmotného majetku“ programu rozvoja vidieka na roky 2014 – 2020) z 21. marca 2015 (DV č. 22 z 24. marca 2015) v znení uplatniteľnom na skutkový stav vo veci samej (ďalej len „vyhláška č. 9/2015“) stanovuje:

„1.   Ku dňu podania žiadosti o podporu musia poľnohospodári v zmysle článku 7 ods. 1 bodu 1 [vyhlášky č. 9/2015] spĺňať tieto podmienky:

…

2.   Minimálne štandardné výstupy poľnohospodárskeho podniku v zmysle článku 1 bodu 2 sa preukazujú prostredníctvom:

…“

11

Podľa článku 26 tejto vyhlášky:

„Činnosti a investície súvisiace s projektom, na ktorého realizáciu sa podľa bulharských právnych predpisov vyžaduje licencia, povolenie a/alebo registrácia, sa podporujú len po predložení príslušných licencií, povolení a/alebo registračných dokumentov.“

12

Delid, ktorá sa 17. apríla 2015 zaregistrovala ako poľnohospodár na Oblastna direkcija „Zemedelie“ (Oblastné riaditeľstvo poľnohospodárstva, Bulharsko) v Plovdive (Bulharsko), predložila 28. mája 2015 žiadosť o podporu na investície vo výške 2933745 BGN (približne 1500000 eur) na účely „nákupu zariadenia pre hydinársky poľnohospodársky podnik“ v rámci čiastkového opatrenia 4.1 „Investície do poľnohospodárskych podnikov“ opatrenia 4 „Investície do hmotného majetku“ programu rozvoja vidieka na obdobie 2014 – 2020.

13

Na podporu svojej žiadosti Delid uviedla, že v mieste chovu hospodárskych zvierat nachádzajúcom sa v meste Manole (Bulharsko), ktoré si 15. mája 2014 prenajala od spoločnosti Business park Manole OOD, chová kačice s cieľom dosiahnuť štandardný výstup vo výške 20451,68 eura.

14

Na základe kontroly, ktorú vykonalo direkcija „Protivodejstvie na izmamite“ (riaditeľstvo boja proti podvodom) DFZ‑Razplaštatelna agencija (platobná agentúra Národného poľnohospodárskeho fondu, Bulharsko) sa v čase kontroly zistilo, že v priebehu apríla až mája 2016 toto miesto chovu hospodárskej hydiny nebolo v prevádzke, ani nebolo registrované na spoločnosť Delid a že sa na ňom nenachádzali žiadne vtáky, pričom posledné boli predané 7. marca 2016. Pri kontrole sa zistilo najmä to, že okrem spoločnosti Delid ďalšie dve spoločnosti, ktoré podali žiadosti o podporu, deklarovali, že na tom istom mieste chovu hospodárskych zvierat chovajú kačice na základe nájomných zmlúv.

15

Za týchto okolností výkonný riaditeľ NPF rozhodnutím z 10. júla 2018 zamietol žiadosť o podporu podanú spoločnosťou Delid s odôvodnením, že nespĺňala kritériá oprávnenosti uvedené v článku 8 vyhlášky č. 9/2015.

16

Delid napadla toto rozhodnutie na Administrativen săd Plovdiv (Správny súd Plovdiv, Bulharsko).

17

Rozsudkom z 10. marca 2020 uvedený súd túto žalobu zamietol.

18

Delid podala proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok na Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd, Bulharsko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

19

Vzhľadom na to, že Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd) dospel k záveru, že na vyriešenie sporu, ktorý prejednáva, je potrebný výklad ustanovení nariadenia č. 1305/2013, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

20

Výkonný riaditeľ NPF a bulharská vláda spochybňujú prípustnosť tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania z dôvodu po prvé, že neobsahuje odôvodnenie, ktoré viedlo vnútroštátny súd ku spochybneniu výkladu alebo platnosti ustanovení práva Únie, ani súvislosť, ktorú stanovuje medzi týmito ustanoveniami a vnútroštátnou právnou úpravou dotknutou vo veci samej, po druhé, že návrh na začatie prejudiciálneho konania sa zakladá na nových skutkových zisteniach, ktoré nemohol preskúmať príslušný správny orgán, a po tretie, že vnútroštátny súd musí postupovať tak, ako už postupoval v iných podobných veciach, a rozhodnúť vo veci samej a nie predložiť prejudiciálne otázky Súdnemu dvoru.

21

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ako vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora, prináleží len vnútroštátnemu súdu, ktorému bol spor predložený a ktorý musí niesť zodpovednosť za prijaté súdne rozhodnutie, aby s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci posúdil tak nevyhnutnosť prejudiciálneho rozhodnutia na vydanie svojho rozsudku, ako aj relevantnosť otázok, ktoré predkladá Súdnemu dvoru a na ktoré sa vzťahuje prezumpcia relevantnosti. Preto pokiaľ sa položená otázka týka výkladu alebo platnosti právneho predpisu Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť, okrem prípadu, ak je zjavné, že požadovaný výklad nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, ak ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na užitočnú odpoveď na uvedenú otázku (rozsudok z 5. mája 2022, Zagrebačka banka, C‑567/20, EU:C:2022:352, bod 43 a citovaná judikatúra).

22

V prejednávanej veci treba konštatovať, že prejudiciálne otázky sa týkajú výkladu ustanovení práva Únie, konkrétne nariadenia č. 1305/2013, a nie je zjavné, že by požadovaný výklad, pokiaľ ide o otázky posudzované ako celok, nemal žiadnu súvislosť so sporom vo veci samej alebo že by nastolený problém mal hypotetickú povahu.

23

V dôsledku toho je tento návrh na začatie prejudiciálneho konania prípustný.

24

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 17 nariadenia č. 1305/2013 vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá podmieňuje poskytnutie podpory uvedenej v tomto ustanovení tým, že žiadateľ predloží osvedčenie o registrácii miesta chovu hospodárskych zvierat vystavené na jeho meno.

25

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že členské štáty vykonávajú nariadenie č. 1305/2013 prostredníctvom svojich programov podpory rozvoja vidieka [rozsudok zo 6. októbra 2021, Lauku atbalsta dienests (Pomoc na začatie podnikateľskej činnosti v poľnohospodárstve), C‑119/20, EU:C:2021:817, bod 54] a že toto nariadenie im ponecháva možnosť prijať súbor opatrení na splnenie priorít Únie pre rozvoj vidieka (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. apríla 2022, Piltenes meži, C‑251/21, EU:C:2022:311, bod 63).

26

Každý členský štát by mal preto prijať národný program rozvoja vidieka pokrývajúci celé jeho územie, viaceré regionálne programy alebo národný program súčasne so súborom regionálnych programov takým spôsobom, aby tieto programy vykonávali stratégiu s cieľom reagovať na priority Únie pre rozvoj vidieka [rozsudok zo 6. októbra 2021, Lauku atbalsta dienests (Pomoc na začatie podnikateľskej činnosti v poľnohospodárstve), C‑119/20, EU:C:2021:817, bod 55].

27

Z uvedeného vyplýva, že nariadenie č. 1305/2013 ponecháva členským štátom mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o spôsoby vykonania pomoci, ktorú upravuje [rozsudok zo 6. októbra 2021, Lauku atbalsta dienests (Pomoc na začatie podnikateľskej činnosti v poľnohospodárstve), C‑119/20, EU:C:2021:817, bod 56].

28

Táto miera voľnej úvahy sa môže týkať predovšetkým kritérií výberu projektov s cieľom zabezpečiť čo najlepšie využitie finančných zdrojov určených na rozvoj vidieka a zamerať sa na opatrenia prijaté v rámci programov rozvoja vidieka v súlade s prioritami Únie pre rozvoj vidieka a s cieľom zabezpečiť rovnosť zaobchádzania so žiadateľmi [rozsudok zo 6. októbra 2021, Lauku atbalsta dienests (Pomoc na začatie podnikateľskej činnosti v poľnohospodárstve), C‑119/20, EU:C:2021:817, bod 58].

29

Uvedená miera voľnej úvahy sa môže týkať aj formy národných programov rozvoja vidieka a uplatnení ustanovení nariadenia č. 1305/2013, najmä pokiaľ ide o veľkosť oprávnených podnikov, ako sa uvádza v článku 19 ods. 2 treťom pododseku tohto nariadenia, alebo výšku podpory, ako vyplýva z odseku 6 tohto článku [rozsudok zo 6. októbra 2021, Lauku atbalsta dienests (Pomoc na začatie podnikateľskej činnosti v poľnohospodárstve), C‑119/20, EU:C:2021:817, bod 59].

30

V prejednávanej veci treba konštatovať, že požiadavka stanovená vnútroštátnou právnou úpravou, podľa ktorej je poskytnutie podpory uvedenej v tomto ustanovení podmienené tým, že žiadateľ predloží osvedčenie o registrácii miesta chovu hospodárskych zvierat vystaveného na jeho meno, spadá do miery voľnej úvahy, ktorou disponujú členské štáty na základe judikatúry citovanej v bodoch 27 až 29 tohto rozsudku. Okrem toho táto požiadavka podporuje vykonávanie administratívnych kontrol v súlade s článkom 48 vykonávacieho nariadenia č. 809/2014 a v súlade s článkom 63 ods. 2 písm. a) nariadenia 2018/1046 zabezpečuje správne a účinné vykonávanie opatrení financovaných z rozpočtu Únie.

31

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 17 nariadenia č. 1305/2013 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá podmieňuje poskytnutie podpory uvedenej v tomto ustanovení tým, že žiadateľ predloží osvedčenie o registrácii miesta chovu hospodárskych zvierat vystavené na jeho meno.

32

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 17 nariadenia č. 1305/2013 vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá podmieňuje poskytnutie podpory uvedenej v tomto ustanovení tým, že žiadateľ ku dňu podania svojej žiadosti preukáže, že výstup jeho poľnohospodárskeho podniku nie je nižší ako ekvivalent 8000 eur.

33

Na účely odpovede na túto otázku treba na úvod pripomenúť, že ako vyplýva z judikatúry uvedenej v bodoch 27 a 28 tohto rozsudku, nariadenie č. 1305/2013 ponecháva členským štátom mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o spôsoby vykonania podpory, ktorú upravuje, pričom táto miera sa môže týkať predovšetkým kritérií výberu projektov s cieľom zabezpečiť čo najlepšie využitie finančných zdrojov určených na rozvoj vidieka.

34

Podmienka, o akú ide vo veci samej, podľa ktorej musí žalobca preukázať, že ku dňu podania jeho žiadosti nie je výstup jeho poľnohospodárskeho podniku nižší ako ekvivalent 8000 eur, patrí vzhľadom na spisový materiál, ktorým disponuje Súdny dvor v prejednávanej veci, do miery voľnej úvahy, ktorú majú členské štáty pri vykonávaní článku 17 nariadenia č. 1305/2013.

35

Na druhú otázku treba preto odpovedať tak, že článok 17 nariadenia č. 1305/2013 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá podmieňuje poskytnutie podpory uvedenej v tomto ustanovení tým, že žiadateľ ku dňu podania svojej žiadosti preukáže, že výstup jeho poľnohospodárskeho podniku nie je nižší ako ekvivalent 8000 eur.

36

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 17 nariadenia č. 1305/2013 vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby poľnohospodári, ktorí sú ku dňu podania žiadosti novoregistrovaní, boli vylúčení z možnosti získať podporu stanovenú v tomto ustanovení.

37

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že návrh na začatie prejudiciálneho konania nesmie smerovať k formulácii poradných stanovísk o všeobecných alebo hypotetických otázkach, ale musí byť odôvodnený potrebou spojenou s účinným vyriešením sporu týkajúceho sa práva Únie (rozsudok zo 7. apríla 2022, Autonome Provinz Bozen, C‑102/21, EU:C:2022:272, bod 57 a citovaná judikatúra).

38

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania nevyplýva, že by podpora, o ktorú ide vo veci samej, bola spoločnosti Delid odmietnutá z dôvodu, že ku dňu podania jej žiadosti túto spoločnosť tvoril jediný novoregistrovaný poľnohospodár.

39

Za týchto podmienok treba konštatovať, že tretia otázka má hypotetickú povahu, a preto je neprípustná.

40

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto: