ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

z 25. mája 2023 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Duševné vlastníctvo – Autorské právo a s ním súvisiace práva uplatniteľné na satelitné vysielanie a káblovú retransmisiu – Smernica 93/83/EHS – Článok 1 ods. 2 – Satelitné vysielanie pre verejnosť – Pojem – Poskytovateľ satelitných balíčkov – Vysielanie programov v inom členskom štáte – Miesto aktu použitia, ktorým tento poskytovateľ prináša svoj príspevok na takomto vysielaní“

Vo veci C‑290/21,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko) z 20. apríla 2021 a doručený Súdnemu dvoru 5. mája 2021, ktorý súvisí s konaním:

Staatlich genehmigte Gesellschaft der Autoren, Komponisten und Musikverleger Reg. Gen. mbH (AKM)

proti

Canal+ Luxembourg Sàrl,

za účasti:

Tele 5 TM‑TV GmbH,

Österreichische Rundfunksender GmbH & Co. KG,

Seven.One Entertainment Group GmbH,

ProSiebenSat.1 PULS 4 GmbH,

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda prvej komory A. Arabadžiev, predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu prvej komory, podpredseda Súdneho dvora L. Bay Larsen, vykonávajúci funkciu sudcu prvej komory, sudcovia P. G. Xuereb a I. Ziemele (spravodajkyňa),

generálny advokát: M. Szpunar,

tajomník: S. Beer, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 8. júna 2022,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

Staatlich genehmigte Gesellschaft der Autoren, Komponisten und Musikverleger Reg. Gen. mbH (AKM), v zastúpení: N. Kraft, Rechtsanwalt,

Canal+ Luxembourg Sàrl, v zastúpení: A. Anderl, Rechtsanwalt,

Seven.One Entertainment Group GmbH a ProSiebenSat.1 PULS 4 GmbH, v zastúpení: M. Boesch, Rechtsanwalt,

Európska komisia, v zastúpení: J. Samnadda a G. von Rintelen, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní z 22. septembra 2022,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 1 ods. 2 písm. a) až c) smernice Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii určitých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii (Ú. v. ES L 248, 1993, s. 15; Mim. vyd. 17/001, s. 134) a článku 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 2001, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Staatlich genehmigte Gesellschaft der Autoren, Komponisten und Musikverleger Reg. Gen. mbH (AKM), rakúskou organizáciou kolektívnej správy autorských práv, a spoločnosťou Canal+ Luxembourg Sàrl (ďalej len „Canal+“), prevádzkovateľom satelitnej televízie, vo veci vysielania televíznych programov touto poslednou uvedenou spoločnosťou v Rakúsku.

Právny rámec

Právo Únie

Smernica 93/83

3

Odôvodnenia 5, 14, 15 a 17 smernice 93/83 uvádzajú:

„(5)

Keďže však dosiahnutiu týchto cieľov, pokiaľ ide o cezhraničné satelitné vysielanie a káblovú retransmisiu programov z iných členských štátov, nateraz ešte bráni rad rozdielov medzi vnútroštátnymi pravidlami o autorskom práve a určitý stupeň právnej neistoty; keďže to znamená, že držitelia práv sú vystavení hrozbe, že budú svedkami, ako sa ich diela využívajú bez platenia náhrad, alebo že individuálni držitelia výlučných práv v rôznych členských štátoch budú blokovať využívanie ich práv; keďže najmä právna neistota tvorí priamu prekážku voľného obehu programov v rámci spoločenstva;

(14)

keďže právna neistota týkajúca sa získavania práv, ktoré prekážajú cezhraničnému satelitnému vysielaniu, by sa mala prekonať na úrovni spoločenstva definovaním pojmu satelitné vysielanie pre verejnosť; keďže táto definícia by mala zároveň špecifikovať, kde sa akt vysielania uskutočňuje; keďže takáto definícia je potrebná na to, aby sa zamedzilo kumulatívnemu uplatneniu niekoľkých vnútroštátnych právnych predpisov na jediný akt vysielania; keďže satelitné vysielanie pre verejnosť sa uskutočňuje iba vtedy a iba v tom členskom štáte, kde signály prenášajúce program sú pod kontrolou a zodpovednosťou vysielacej organizácie uvádzané do neprerušeného vysielacieho reťazca, ktorý vedie na satelit a zo satelitu na zem; keďže obvyklé technické operácie so signálmi prenášajúcimi program nie je možné považovať za prerušenie nepretržitého vysielacieho reťazca;

(15)

keďže zmluvné získanie výhradných vysielacích práv by malo byť v súlade s právnymi predpismi o autorskom práve a príbuzných právach v členskom štáte, v ktorom sa satelitné vysielanie pre verejnosť uskutočňuje;

(17)

keďže pri dojednávaní výšky poplatku za nadobudnuté práva majú strany zohľadniť všetky okolnosti vysielania, ako je skutočný okruh divákov, potenciálny okruh divákov a jazyková verzia.“

4

Článok 1 tejto smernice s názvom „Definície“ v odseku 2 písm. a) až c) stanovuje:

„a)

Na účely tejto smernice ‚satelitné vysielanie pre verejnosť‘ znamená zavedenie, pod kontrolou a zodpovednosťou vysielacej organizácie, signálov prenášajúcich program určených na príjem verejnosťou do neprerušeného prenosového reťazca vedúceho na satelit a zo satelitu na zem.

b)

Akt satelitného vysielania pre verejnosť sa uskutočňuje výhradne v členskom štáte, kde pod kontrolou a zodpovednosťou vysielacej organizácie, sa signály prenášajúce program zavádzajú do neprerušeného prenosového reťazca vedúceho na satelit a zo satelitu na zem.

c)

Ak sú signály prenášajúce program kódované, potom sa jedná o satelitné vysielanie pre verejnosť vtedy, ak prostriedky na dekódovanie vysielania poskytuje verejnosti vysielacia organizácia, alebo sú poskytované s jej súhlasom.“

5

Článok 2 uvedenej smernice stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia pre autora výhradné právo na povolenie satelitného vysielania pre verejnosť diel chránených autorským právom podľa ustanovení tejto kapitoly.“

Smernica 2001/29

6

Článok 3 smernice 2001/29, nazvaný „Právo verejného prenosu diel a právo sprístupňovania predmetov ochrany verejnosti“, v odseku 1 stanovuje:

„Členské štáty poskytnú autorom výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať akýkoľvek verejný prenos ich diel, či po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami vrátane sprístupňovania ich diel verejnosti takým spôsobom, aby verejnosť k nim mala prístup z miesta a v čase, ktoré si sama zvolí.“

Rakúske právo

7

Ustanovenie § 17b ods. 1 Urheberrechtsgesetz (zákon o autorskom práve) z 9. apríla 1936 (BGBl. 111/1936) v jeho znení z 27. decembra 2018 (BGBl. I 105/2018) uvádza:

„Pri satelitnom vysielaní spočíva použitie vyhradené autorovi v tom, že pod kontrolou a zodpovednosťou vysielacej organizácie sa signály prenášajúce program zavádzajú do neprerušeného prenosového reťazca vedúceho k satelitu a vracajúceho sa na zem. S výhradou odseku 2 sa preto satelitné vysielanie uskutočňuje len v štáte, v ktorom sa takéto začlenenie uskutočňuje.“

8

Ustanovenie § 59a tohto zákona stanovuje:

„1.   Len organizácie kolektívnej správy môžu uplatňovať právo na používanie vysielania diel, a to aj prostredníctvom satelitu, na účely simultánnej, úplnej a nezmenenej retransmisie prostredníctvom kábla; to sa však netýka práva podať žalobu pre porušenia autorského práva.

2.   Vysielanie sa môže použiť na retransmisiu v zmysle odseku 1, ak vysielacia organizácia, ktorá uskutočňuje retransmisiu, získala na tento účel povolenie od zodpovednej organizácie kolektívnej správy.

3.   Odseky 1 a 2 sa však neuplatnia, ak vysielacia organizácia, ktorej vysielanie je predmetom retransmisie, má právo na retransmisiu v zmysle odseku 1.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

9

AKM je držiteľkou licencie na využívanie hudobných diel, ktorá ju oprávňuje vykonávať na rakúskom území správu vysielacích práv.

10

Spoločnosť Canal+, so sídlom v Luxemburgu, ponúka za odplatu prostredníctvom satelitu v Rakúsku balíčky zakódovaných programov (ďalej len „satelitné balíčky sporné vo veci samej“) od viacerých vysielacích organizácií nachádzajúcich sa v iných členských štátoch vo vysokom rozlíšení alebo štandardnom rozlíšení.

11

Zavedenie každého zo satelitných signálov prenášajúcich programy do prenosového reťazca (uplink) uskutočňujú väčšinou samotné tieto vysielacie organizácie, niekedy Canal+, v týchto iných členských štátoch. Vyšle sa dátový tok obsahujúci celý program vo vysokom rozlíšení so všetkými dodatočnými informáciami, ako sú zvukové dáta a dáta titulkov. Po tom, ako sa tento dátový tok „odrazí“ od satelitu, ho zachytia satelitné prijímacie zariadenia v oblasti pokrytia. Uvedený dátový tok sa potom rozdelí a používateľ má prístup ku každému z programov prostredníctvom dekodéra.

12

Satelitné balíčky sporné vo veci samej obsahujú platené a bezplatné televízne programy. Bezplatné televízne programy nie sú zakódované a na rakúskom území ich môže ktokoľvek prijímať v štandardnej kvalite.

13

AKM podala žalobu, ktorou sa v podstate domáhala, aby Canal+ prestala vysielať satelitné signály v Rakúsku, ako aj zaplatenia náhrady škody, pričom tvrdila, že v členských štátoch, v ktorých došlo k satelitnému vysielaniu alebo vysielaniu pre verejnosť, nebolo získané žiadne povolenie na takéto používanie a že nepovolila toto vysielanie v Rakúsku. AKM sa totiž domnieva, že uvedené vysielanie slúži dodatočnej kategórii zákazníkov spoločnosti Canal+, na ktorú sa nevzťahujú povolenia prípadne získané v členských štátoch vysielania dotknutými vysielacími organizáciami na účely verejného prenosu predmetných diel prostredníctvom satelitu, a že Canal+ mala získať súhlas od AKM na vysielanie satelitných signálov v Rakúsku. AKM sa preto domnieva, že Canal+ zasahuje do práv, ktorých správu zabezpečuje.

14

Canal+ odpovedá, že so súhlasom vysielacích organizácií iba sprístupňuje infraštruktúru umožňujúcu kódovať signál, ktorý vysielajú tieto organizácie mimo Rakúska, do prenosového reťazca vedúceho k satelitu. V súlade so zásadou členského štátu vysielania stanovenou v článku 1 ods. 2 písm. b) smernice 93/83 nie AKM, ale len organizácie kolektívnej správy autorských práv v členských štátoch vysielania sú oprávnené konať na základe aktu použitia sporného vo veci samej. Okrem toho sa na tento akt použitia vykonávaný spoločnosťou Canal+ vzťahujú povolenia získané v členských štátoch vysielania dotknutými vysielacími organizáciami.

15

Štyri spoločnosti vrátane Seven.One Entertainment Group GmbH, vysielacej organizácie so sídlom v Nemecku, a ProSiebenSat.1 PULS 4 GmbH, vysielacej organizácie so sídlom v Rakúsku, boli pripustené do konania vo veci samej ako vedľajší účastníci konania na podporu spoločnosti Canal+.

16

Handelsgericht Wien (Obchodný súd Viedeň, Rakúsko) rozsudkom z 31. októbra 2019 zamietol žalobu o zdržanie sa vysielania satelitných signálov v Rakúsku, ale vo veľkej miere vyhovel tak žalobe (čiastočne subsidiárne) o zastavenie satelitného vysielania predmetných programových signálov smerujúceho na rakúske územie, ako aj žiadosti o predloženie súvisiacich dokumentov. Oberlandesgericht Wien (Vyšší krajinský súd Viedeň, Rakúsko), na ktorý bolo podané odvolanie proti tomuto rozsudku, rozsudkom z 30. júna 2020 v širokej miere rozhodol v rovnakom zmysle. Tento posledný uvedený súd okrem iného dospel k záveru, že satelitné balíčky sporné vo veci samej oslovujú novú verejnosť, teda verejnosť, ktorá sa líši od verejnosti, ktorej smeruje voľne dostupné vysielanie prevádzkovateľov vysielania. Tak AKM, ako aj Canal+, rovnako ako Seven.One Entertainment Group a ProSiebenSat.1 PULS 4 podali proti tomuto rozsudku opravný prostriedok „Revision“ na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

17

S odkazom na body 61 a 69 rozsudku z 13. októbra 2011, Airfield a Canal Digitaal (C‑431/09 a C‑432/09, EU:C:2011:648), ktorý sa tiež týkal poskytovateľa satelitných balíčkov, vnútroštátny súd zastáva názor, že by sa bolo možné domnievať, že tak akt použitia vysielacej organizácie, ako aj zásah poskytovateľa satelitných balíčkov sa musia nachádzať výlučne v členskom štáte, v ktorom sa signály prenášajúce programy zavádzajú do dotknutého prenosového reťazca, keďže takýto poskytovateľ pri výkone svojej činnosti na strane vysielacej organizácie iba prináša svoj príspevok k pôvodnému aktu satelitného vysielania, ktorý je jednotný a nedeliteľný.

18

Ak by to tak nebolo, vznikla by otázka, do akej miery konkrétne akty použitia tohto poskytovateľa porušujú autorské práva z dôvodu, že v členskom štáte príjmu týchto signálov bude potenciálne dotknutá nová verejnosť. V tejto súvislosti je potrebné určiť, či je relevantná skutočnosť, že v satelitných balíčkoch sporných vo veci samej uvedený poskytovateľ ponúka aj bezplatné televízne programy, keďže tieto programy sú už voľne prístupné každému používateľovi v oblasti pokrytia.

19

Za týchto podmienok Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa článok 1 ods. 2 písm. b) smernice [93/83] vykladať v tom zmysle, že nielen vysielacia organizácia, ale aj poskytovateľ satelitného balíčka, ktorý sa zúčastňuje sa na nedeliteľnom a jednotnom akte vysielania, vykonáva použitie autorského diela, pre ktoré sa prípadne vyžaduje súhlas, iba v tom štáte, v ktorom sa pod kontrolou a zodpovednosťou vysielacej organizácie zavádzajú do neprerušeného prenosového reťazca vedúceho na satelit a zo satelitu na zem signály prenášajúce program, s dôsledkom, že tým, že sa na akte vysielania zúčastňuje poskytovateľ satelitného balíčka, nemôže dôjsť k porušeniu autorských práv v štáte príjmu?

2.

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku:

Má sa pojem ‚vysielanie pre verejnosť‘ uvedený v článku 1 ods. 2 písm. a) a c) smernice [93/83], ako aj v článku 3 ods. 1 smernice [2001/29] vykladať v tom zmysle, že poskytovateľ satelitného balíčka zúčastňujúci sa na satelitnom vysielaní pre verejnosť ako ďalší aktér, ktorý zviaže do jedného balíčka viaceré kódované signály voľne dostupných a platených televíznych programov vo vysokom rozlíšení a takto vytvorený samostatný audiovizuálny produkt ponúka za úhradu svojim zákazníkom, potrebuje získať osobitný súhlas majiteľa dotknutých práv aj vo vzťahu k chránenému obsahu voľne dostupných televíznych programov obsiahnutému v programovom balíčku, hoci svojim zákazníkom v tomto smere zabezpečuje iba prístup k takým dielam, ktoré sú vo vysielacej oblasti už aj tak, aj keď v horšej kvalite štandardného rozlíšenia, voľne dostupné pre každého?“

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

20

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 1 ods. 2 písm. b) smernice 93/83 vykladať v tom zmysle, že za predpokladu, že poskytovateľ satelitných balíčkov je povinný získať pre akt satelitného vysielania pre verejnosť, na ktorom sa zúčastňuje, súhlas nositeľov dotknutých autorských práv a s nimi súvisiacich práv, tento súhlas sa musí získať tak, ako povolenie udelené dotknutej vysielacej organizácii, výlučne v členskom štáte, v ktorom sa signály prenášajúce programy zavádzajú do prenosového reťazca vedúceho na satelit.

21

Podľa článku 1 ods. 2 písm. b) smernice 93/83 sa satelitné vysielanie pre verejnosť uskutočňuje výhradne v členskom štáte, kde sa pod kontrolou a zodpovednosťou vysielacej organizácie signály prenášajúce program zavádzajú do neprerušeného prenosového reťazca vedúceho na satelit a zo satelitu na zem.

22

Na to, aby sa uplatnilo pravidlo uvedené v článku 1 ods. 2 písm. b) smernice 93/83, musí ísť o „satelitné vysielanie pre verejnosť“ v zmysle tohto článku 1 ods. 2 písm. a) a c), ktoré na tento účel stanovujú kumulatívne podmienky. Prenos teda predstavuje jediné „satelitné vysielanie pre verejnosť“ po prvé vtedy, ak sa začína „zavedením“ signálov prenášajúcich program vykonaným „pod kontrolou a zodpovednosťou vysielacej organizácie“; po druhé vtedy, keď tieto signály sú zavedené „do neprerušeného prenosového reťazca vedúceho na satelit a zo satelitu na zem“; po tretie vtedy, keď uvedené signály sú „určené na príjem verejnosťou“, a po štvrté za predpokladu, že sú tie isté signály kódované, prostriedky na ich dekódovanie „poskytuje verejnosti vysielacia organizácia, alebo sú poskytované s jej súhlasom“ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. októbra 2011, Airfield a Canal Digitaal, C‑431/09 a C‑432/09, EU:C:2011:648, bod 52).

23

Pokiaľ ide o vysielanie, o aké ide vo veci samej, Súdny dvor už rozhodol, že tak nepriamy prenos, ako aj priamy prenos televíznych programov spĺňajúcich všetky kumulatívne podmienky sa musí považovať za jediné satelitné vysielanie pre verejnosť, a teda za nedeliteľné. Nedeliteľnosť takéhoto vysielania v zmysle uvedeného článku 1 ods. 2 písm. a) a c) pritom neznamená, že zásah poskytovateľa satelitného balíčka do tohto vysielania možno vykonať bez súhlasu nositeľov dotknutých práv (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. októbra 2011, Airfield a Canal Digitaal, C‑431/09 a C‑432/09, EU:C:2011:648, body 6970).

24

Treba totiž pripomenúť, že z článku 2 smernice 93/83 v spojení s jej odôvodnením 17 vyplýva, že nositelia autorských práv musia dať súhlas na akékoľvek satelitné vysielanie chránených diel pre verejnosť a že pri určovaní primeranej odmeny týchto nositeľov práv za takýto prenos ich diel treba zohľadniť všetky okolnosti vysielania, ako je jeho skutočný okruh divákov a jeho potenciálny okruh divákov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. októbra 2011, Airfield a Canal Digitaal, C‑431/09 a C‑432/09, EU:C:2011:648, body 7173).

25

Takýto súhlas musí získať predovšetkým osoba, ktorá spúšťa takéto vysielanie alebo doň zasahuje, v dôsledku čoho prostredníctvom tohto vysielania sprístupňuje chránené diela novému okruhu divákov, t. j. okruhu divákov, ktorý autori chránených diel nezohľadňovali pri udeľovaní súhlasu inej osobe (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. októbra 2011, Airfield a Canal Digitaal, C‑431/09 a C‑432/09, EU:C:2011:648, bod 72).

26

V tejto súvislosti Súdny dvor už uviedol, že podľa článku 1 ods. 2 písm. a) smernice 93/83 spúšťa satelitné vysielanie pre verejnosť, ako je to, o ktoré ide v konaní vo veci samej, vysielacia organizácia, pod ktorej kontrolou a zodpovednosťou sú signály prenášajúce program zavedené do prenosového reťazca vedúceho na satelit. Navyše je nesporné, že táto organizácia tým vo všeobecnosti sprístupňuje chránené diela novému okruhu divákov. V dôsledku toho je táto organizácia povinná získať súhlas stanovený v článku 2 smernice 93/83 (rozsudok z 13. októbra 2011, Airfield a Canal Digitaal, C‑431/09 a C‑432/09, EU:C:2011:648, bod 75).

27

Keďže podľa pravidla uvedeného v článku 1 ods. 2 písm. b) smernice 93/83 sa takéto satelitné vysielanie pre verejnosť považuje za uskutočnené len v členskom štáte, v ktorom sa signály prenášajúce programy zavádzajú do prenosového reťazca vedúceho na satelit, vysielacia organizácia je povinná získať toto povolenie len v tomto členskom štáte.

28

Ako však bolo pripomenuté v bode 24 tohto rozsudku, pri určovaní primeranej odmeny nositeľov autorských práv za takýto prenos ich diel treba zohľadniť všetky okolnosti predmetného vysielania, ako je jeho skutočný okruh divákov a jeho potenciálny okruh divákov. Ak sa teda časť tohto skutočného alebo potenciálneho okruhu divákov nachádza v iných členských štátoch, než je členský štát, v ktorom sa signály prenášajúce programy zavádzajú do prenosového reťazca vedúceho na satelit, prináleží prípadne rôznym dotknutým organizáciám kolektívnej správy, aby našli vhodné riešenia na zabezpečenie primeraného odmeňovania týchto nositeľov práv.

29

Napriek tomu nemožno vylúčiť, že iní prevádzkovatelia vykonávajú v rámci satelitného vysielania pre verejnosť zásah, v dôsledku ktorého sprístupňujú diela alebo predmety ochrany širšiemu okruhu divákov, ako je ten, s ktorým počítala dotknutá vysielacia organizácia, t. j. okruhu divákov, ktorý autori týchto diel nezohľadňovali pri udeľovaní súhlasu na používanie vysielacej organizácii. V takom prípade sa súhlas udelený tejto organizácii nevzťahuje na zásah uvedených prevádzkovateľov. Taký prípad môže nastať predovšetkým vtedy, ak prevádzkovateľ rozšíri okruh osôb, ktoré majú prístup k tomuto vysielaniu, a sprístupní tak predmety ochrany novému okruhu divákov (rozsudok z 13. októbra 2011, Airfield a Canal Digitaal, C‑431/09 a C‑432/09, EU:C:2011:648, body 7677).

30

Zo znenia článku 1 ods. 2 písm. b) smernice 93/83 a zo štruktúry tohto článku 1 ods. 2 písm. a) až c) pritom vyplýva, že za predpokladu, že poskytovateľ satelitných balíčkov musí získať na satelitné vysielanie pre verejnosť, na ktorom sa zúčastňuje, súhlas majiteľov autorských práv a s nimi súvisiacich práv, tento súhlas sa musí získať ako súhlas udelený dotknutej vysielacej organizácii, výlučne v členskom štáte, v ktorom sa signály prenášajúce programy zavádzajú do prenosového reťazca vedúceho na satelit.

31

Tento záver je okrem toho podporený cieľom, ktorý sleduje článok 1 ods. 2 písm. b) smernice 93/83. V tejto súvislosti treba na jednej strane uviesť, že z odôvodnení 5 a 14 tejto smernice vyplýva, že právna neistota vyplývajúca z rozdielov medzi vnútroštátnymi ustanoveniami o autorskom práve predstavuje priamu prekážku voľného obehu programov v rámci Európskej únie a že právna neistota týkajúca sa získavania práv, ktorá prekáža cezhraničnému satelitnému vysielaniu programov, by sa mala prekonať definovaním pojmu satelitné vysielanie pre verejnosť, a to najmä s cieľom vyhnúť sa kumulatívnemu uplatňovaniu viacerých vnútroštátnych právnych úprav na ten istý akt vysielania. Na druhej strane odôvodnenie 15 uvedenej smernice dodáva, že zmluvné získanie výhradných vysielacích práv by malo byť v súlade s právnymi predpismi o autorskom práve a príbuzných právach v členskom štáte, v ktorom sa satelitné vysielanie pre verejnosť uskutočňuje.

32

Z odôvodnení 5, 14 a 15 smernice 93/83 teda vyplýva, že cieľom článku 1 ods. 2 písm. b) tejto smernice je zabezpečiť, aby každé „satelitné vysielanie pre verejnosť“ v zmysle tohto článku 1 ods. 2 písm. a) a c) podliehalo výlučne právnym predpisom v oblasti autorských práv a s nimi súvisiacich práv platným v členskom štáte, v ktorom sa signály prenášajúce programy zavádzajú do prenosového reťazca vedúceho na satelit. Bolo by teda v rozpore s týmto cieľom, ak by poskytovateľ satelitných balíčkov mal získať súhlas dotknutých nositeľov autorských práv a s nimi súvisiacich práv aj v iných členských štátoch.

33

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 1 ods. 2 písm. b) smernice 93/83 sa má vykladať v tom zmysle, že za predpokladu, že poskytovateľ satelitných balíčkov je povinný získať pre akt satelitného vysielania pre verejnosť, na ktorom sa zúčastňuje, súhlas nositeľov dotknutých autorských práv a s nimi súvisiacich práv, tento súhlas sa musí získať tak, ako povolenie udelené dotknutej vysielacej organizácii, výlučne v členskom štáte, v ktorom sa signály prenášajúce programy zavádzajú do prenosového reťazca vedúceho na satelit.

O druhej otázke

34

Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku netreba odpovedať na druhú otázku.

O trovách

35

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

 

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

 

Článok 1 ods. 2 písm. b) smernice Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii určitých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii

 

sa má vykladať v tom zmysle, že:

 

za predpokladu, že poskytovateľ satelitných balíčkov je povinný získať pre akt satelitného vysielania pre verejnosť, na ktorom sa zúčastňuje, súhlas nositeľov dotknutých autorských práv a s nimi súvisiacich práv, tento súhlas sa musí získať tak, ako povolenie udelené dotknutej vysielacej organizácii, výlučne v členskom štáte, v ktorom sa signály prenášajúce programy zavádzajú do prenosového reťazca vedúceho na satelit.

 

Podpisy


( *1 ) Jazyk konania: nemčina.