–

Uniqa Asigurări SA, v zastúpení: R. Bufan, advokát,

–

rumunská vláda, v zastúpení: E. Gane a A. Rotăreanu, splnomocnené zástupkyne,

–

Európska komisia, v zastúpení: A. Armenia a E. A. Stamate, splnomocnené zástupkyne,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 59 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. ES L 347, 2006, s. 1), zmenenej smernicou Rady 2008/8/ES z 12. februára 2008 (Ú. v. EÚ L 44, 2008, s. 11).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Uniqa Asigurări SA (ďalej len „Uniqa“) so sídlom v Rumunsku a Agenţia Naţională de Administrare Fiscală – Direcţia Generală de Soluţionare a Contestaţiilor (Národná agentúra pre daňovú správu – Generálne riaditeľstvo pre riešenie sťažností, Rumunsko) a Direcţia Generală de Administrare a Marilor Contribuabili (Generálne riaditeľstvo pre správu veľkých daňovníkov, Rumunsko) (ďalej spoločne len „daňové orgány“) vo veci určenia miesta považovaného za miesto poskytovania služieb pre potreby výberu dane z pridanej hodnoty (DPH).

3

Článok 9 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, 1977, s. 1, Mim. vyd. 09/001, s. 23; ďalej len „šiesta smernica“), nazvaný „Poskytovanie služieb“, stanovoval:

„1.   Za miesto, kde sa služba poskytuje, sa považuje miesto, kde má dodávateľ založený svoj podnik [založené svoje sídlo – neoficiálny preklad] alebo kde má trvalé pôsobisko, z ktorého [stálu prevádzkareň, z ktorej – neoficiálny preklad] poskytuje služby, alebo v prípade neexistencie žiadneho z uvedených miest, miesto, kde má trvalé bydlisko alebo kde sa väčšinou zdržiava.

2.   Ale:

…

…“

4

Šiesta smernica bola zrušená a nahradená smernicou 2006/112, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2007.

5

Hlava V smernice 2006/112 s názvom „Miesto zdaniteľných transakcií“ obsahovala najmä kapitolu 3 s názvom „Miesto poskytovania služieb“, v ktorej sa nachádzali články 43 až 59 tejto smernice.

6

Článok 56 ods. 1 písm. c) uvedenej smernice stanovoval:

„Miestom poskytovania nižšie uvedených služieb odberateľom usadeným mimo [Európskej únie] alebo zdaniteľným osobám usadeným v [Únii], ale v inom členskom štáte ako v štáte poskytovateľa, je miesto, kde má odberateľ zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti alebo stálu prevádzkareň, pre ktoré sa služby poskytli, alebo ak takéto sídlo ekonomickej činnosti alebo stála prevádzkareň neexistujú, miesto, kde má trvalé bydlisko alebo kde sa obvykle zdržiava:

…

…“.

7

Článok 59 písm. c) smernice 2006/112, zmenenej smernicou 2008/8, od 1. januára 2010 stanovuje:

„Miestom poskytovania nižšie uvedených služieb nezdaniteľnej osobe, ktorá je usadená, má trvalé bydlisko alebo sa obvykle zdržiava mimo územia [Únie], je miesto, kde je táto osoba usadená, má trvalé bydlisko alebo kde sa obvykle zdržiava:

…

…“

8

Článok 133 Legea nr. 571/2003 privind Codul fiscal (zákon č. 571/2003 o zavedení daňového zákonníka) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „daňový zákonník“) stanovuje:

„1.   Za miesto poskytovania služby sa považuje miesto, kde má poskytovateľ zriadené sídlo alebo stálu prevádzkareň, z ktorej poskytuje služby.

2.   Odchylne od odseku 1 sa za miesto poskytovania služieb v prípade nasledujúcich služieb považuje:

…

…“

9

Uniqa ponúka v Rumunsku poistenie škody spôsobenej dopravnými nehodami a zdravotných nákladov, ku ktorým dochádza mimo územia tohto členského štátu.

10

Pokiaľ ide o poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, Uniqa uzavrela dohody o partnerstve s 26 spoločnosťami sídliacimi mimo územia Rumunska (ďalej len „partnerské spoločnosti“). Tieto partnerské spoločnosti riešia poistné udalosti zákazníkov spoločnosti Uniqa v štáte, v ktorom došlo k nehode. Spracúvajú žiadosti o náhradu škody, pričom najmä začínajú prešetrovanie nároku na náhradu škody, overujú platnosť poistky, skúmajú príčiny a okolnosti nehody, zisťujú poškodenie, vyhodnocujú škodu, navrhujú riešenia na opravu či výmenu, odhadujú výšku náhrady škody, overujú cenové ponuky a tiež poskytujú náhradu za vykonané opravy a skúmajú regresné nároky. V prípade majetkových škôd, ktoré boli spôsobené nehodou, neprevyšujúcich 15000 eur sú tieto partnerské spoločnosti oprávnené schváliť alebo zmietnuť žiadosť o náhradu škody, pričom za zdôvodnenie a sumy vyplatené pri likvidácii poistných udalostí nesú zodpovednosť tak voči poisteným osobám, ako aj voči spoločnosti Uniqa. V prípade majetkových škôd, ktoré sú vyššie ako 15000 eur, sú povinné spolupracovať pri spracovaní žiadosti o náhradu škody so spoločnosťou Uniqa.

11

Pokiaľ ide o poistenie zdravotných nákladov, žiadosti o náhradu škody poistníkov posudzuje v mene a na účet spoločnosti Uniqa spoločnosť Coris International. Coris International sa najmä zaväzuje zabezpečiť poisteným osobám nepretržité asistenčné služby a poskytovať im tiež technickú, organizačnú a právnu pomoc. Okrem toho táto spoločnosť stanovuje výšku odškodného a zabezpečuje jeho vyplatenie a informuje spoločnosť Uniqa o vzniknutých udalostiach.

12

Uniqa nepriznala DPH splatnú na základe mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti zo služieb, ktoré jej fakturovali partnerské spoločnosti a Coris International v období od 1. januára 2007 do 31. decembra 2009 ako odmenu za spracovanie a likvidáciu nárokov, s odôvodnením, že podľa článku 133 ods. 1 daňového zákonníka bolo miestom poskytovania týchto služieb miesto, kde má poskytovateľ služieb zriadené sídlo.

13

Po vykonaní kontroly týkajúcej sa obdobia od 1. januára 2007 do 31. decembra 2011 daňové orgány dorubili spoločnosti Uniqa DPH v celkovej výške 3439412 rumunských lei (RON) (približne 698596 eur) s príslušenstvom v celkovej výške 3706077 RON (približne 752760 eur) za plnenia spomenuté v predchádzajúcom bode.

14

Daňové orgány usúdili, že sa nemá uplatniť všeobecné pravidlo uvedené v článku 133 ods. 1 daňového zákonníka, ale výnimka stanovená v článku 133 ods. 2 písm. g) bode 5 tohto zákonníka. Preto konštatovali, že miesto poskytovania služieb dodávaných partnerskými spoločnosťami a spoločnosťou Coris International sa nachádza v členskom štáte, kde má zriadené sídlo odberateľ týchto služieb, t. j. v Rumunsku.

15

Sťažnosť, ktorú podala Uniqa proti daňovému výmeru a protokolu o daňovej kontrole, ktorými jej bola uložená povinnosť zaplatiť sumy uvedené v bode 13 tohto rozsudku, bola zamietnutá rozhodnutím z 15. septembra 2016. Dňa 23. decembra 2016 teda Uniqa podala na Curtea de Apel Bucureşti (Odvolací súd Bukurešť, Rumunsko) žalobu o neplatnosť tohto rozhodnutia, ako aj tohto daňového výmeru a tohto protokolu.

16

Tento súd rozsudkom z 19. júna 2018 potvrdil, že miestom poskytovania služieb likvidácie poistných udalostí je miesto, kde má odberateľ zriadené sídlo, čo je v danom prípade v Rumunsku, pričom konštatoval, že tieto služby sú podobné službám poskytovaným technikmi, ktoré sú uvedené v článku 9 ods. 2 písm. e) tretej zarážke šiestej smernice, ako bol vyložený v rozsudku zo 7. októbra 2010, Kronospan Mielec (C‑222/09, EU:C:2010:593). Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť) čiastočne zrušil akty vydané daňovými orgánmi, ktoré sú uvedené v bode 15 tohto rozsudku, z dôvodu neodôvodnenej dĺžky daňovej kontroly a žalobu v zostávajúcej časti zamietol.

17

Uniqa i daňové orgány podali proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok na vnútroštátny súd.

18

Vnútroštátny súd poukazuje na to, že Súdny dvor už podal výklad výnimiek týkajúcich sa určenia miesta poskytovania služieb. Konkrétne uviedol, že Súdny dvor vo svojom rozsudku zo 16. septembra 1997, von Hoffmann (C‑145/96, EU:C:1997:406), rozhodol, že výraz „iné podobné služby“ sa netýka povolaní, ako sú právnici, poradcovia, účtovníci alebo technici, ale len služieb. Tento výraz sa navyše tiež neodvoláva na nejakú spoločnú črtu rôznorodých činností uvedených v šiestej smernici, ale na podobné služby vo vzťahu ku každej z týchto činností posudzované jednotlivo.

19

Táto judikatúra však podľa vnútroštátneho súdu neumožňuje vyriešiť v spore vo veci samej problém kvalifikácie komplexných služieb zahŕňajúcich viacero činností, ktoré treba posudzovať ako jeden celok, ako sú činnosti súvisiace so spracovaním a likvidáciou poistných udalostí, vykonávané partnerskými spoločnosťami, ako aj spoločnosťou Coris International.

20

Za týchto podmienok Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší a kasačný súd, Rumunsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 59 smernice [2006/112, zmenenej smernicou 2008/8,] vykladať v tom zmysle, že služby likvidácie poistných udalostí, ktoré [partnerské spoločnosti] poskytujú poisťovni, v jej mene a na jej účet možno zaradiť do kategórie služieb poradcov, technikov, poradenských firiem, právnikov, účtovníkov a iných podobných služieb, ako aj spracovania údajov a poskytovania informácií?“

21

Treba uviesť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, zavedeného článkom 267 ZFEÚ, prináleží Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť prejednávaný spor. Z tohto pohľadu Súdnemu dvoru prináleží v prípade potreby preformulovať otázku, ktorá mu je predložená. Navyše Súdny dvor môže vziať do úvahy aj ustanovenia práva Únie, na ktoré sa vnútroštátny súd v znení svojej otázky neodvolával (rozsudok z 15. júla 2021, Ministrstvo za obrambo, C‑742/19, EU:C:2021:597, bod 31 a citovaná judikatúra).

22

V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že článok 59 smernice 2006/112, zmenenej smernicou 2008/8, sa uplatňuje od 1. januára 2010. Z údajov poskytnutých vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, pritom vyplýva, že spor vo veci samej sa týka skutočnosti, že Uniqa nepriznala DPH zo služieb poskytovaných partnerskými spoločnosťami a spoločnosťou Coris International v období od 1. januára 2007 do 31. decembra 2009. Za týchto podmienok sa toto ustanovenie z časového hľadiska v spore vo veci samej neuplatní.

23

Vzhľadom na skutkové okolnosti sporu vo veci samej a formuláciu položenej otázky je však potrebné konštatovať, že pre riešenie tohto sporu je relevantný práve výklad článku 56 ods. 1 písm. c) smernice 2006/112.

24

Za týchto podmienok s cieľom poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť prejednávaný spor, je potrebné preformulovať položenú otázku a konštatovať, že sa ňou tento súd v podstate pýta, či sa má článok 56 ods. 1 písm. c) smernice 2006/112 vykladať v tom zmysle, že služby likvidácie poistných udalostí poskytované tretími spoločnosťami v mene a na účet poisťovne patria pod „služby poradcov, technikov, poradenských firiem, právnikov, účtovníkov a iné podobné služby, ako aj spracovanie údajov a poskytovanie informácií“ uvedené v tomto ustanovení.

25

Na účely odpovede na túto otázku treba na úvod pripomenúť, že článok 56 ods. 1 písm. c) smernice 2006/112 sa netýka povolaní, ako sú právnici, poradcovia, účtovníci alebo technici, ale poskytovania služieb. Zákonodarca Únie používa povolania zmienené v tomto ustanovení ako prostriedok na definovanie kategórií poskytovaní služieb, ktorých sa toto ustanovenie týka (pozri analogicky rozsudok zo 7. októbra 2010, Kronospan Mielec, C‑222/09, EU:C:2010:593, bod 19 a citovanú judikatúru).

26

Preto je dôležité určiť, či služby likvidácie poistných udalostí poskytované v mene a na účet poisťovne patria k službám poskytovaným najmä a obvykle v rámci povolaní vymenovaných v článku 56 ods. 1 písm. c) smernice 2006/112 (pozri analogicky rozsudok zo 16. septembra 1997, von Hoffmann, C‑145/96, EU:C:1997:406, bod 16 a citovanú judikatúru).

27

V tejto súvislosti je na úvod potrebné spresniť, že s ohľadom na dvojitú okolnosť, na základe ktorej jednak každé poskytnutie služby má byť za normálnych okolností považované za odlišné a nezávislé a jednak operácia pozostávajúca z hospodárskeho hľadiska z jediného poskytnutia služby nesmie byť umelo členená, aby sa nezmenila funkčnosť systému DPH, je potrebné nájsť charakteristické prvky dotknutej činnosti na účely určenia, či poskytnuté služby tvoria rôzne hlavné oddelené plnenia alebo jedno plnenie. Konkrétne v rámci spolupráce stanovenej na základe článku 267 ZFEÚ je povinnosťou vnútroštátnych súdov určiť, či zdaniteľná osoba poskytuje v konkrétnom prípade jediné plnenie, a v tejto súvislosti posúdiť všetky skutkové okolnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. septembra 2012, Field Fisher Waterhouse, C‑392/11, EU:C:2012:597, body 18 a 20, ako aj citovanú judikatúru).

28

Podľa vnútroštátneho súdu pritom služby likvidácie poistných udalostí, o ktoré ide vo veci samej, predstavujú komplexné služby zahŕňajúce viacero činností, ktoré je potrebné posudzovať ako jeden celok. Ako je uvedené v bodoch 10 a 11 tohto rozsudku, služby poskytované partnerskými spoločnosťami konkrétne pokrývajú všetky činnosti súvisiace s likvidáciou poistných udalostí zákazníkov spoločnosti Uniqa v štátoch, v ktorých k týmto poistným udalostiam došlo. Tieto služby zahŕňajú aj výkon rozhodovacej právomoci, keďže v prípade hmotných škôd, ktoré boli spôsobené nehodou, neprevyšujúcich 15000 eur vyžadujú schválenie alebo zamietnutie žiadostí o náhradu škody. Pokiaľ ide o poistenie zdravotných nákladov, Coris International tým istým spôsobom spracúva v mene a na účet spoločnosti Uniqa žiadosti o náhradu škody podané poistníkmi, pričom poskytuje všetky potrebné organizačné, technické a právne služby.

29

Po tomto úvodnom spresnení treba v prvom rade pripomenúť, že výkon povolania technika pokrýva poskytovania služieb, ktoré sa vyznačujú skutočnosťou, že ide nielen o uplatňovanie existujúcich znalostí a postupov na konkrétne problémy, ale tiež o získavanie nových znalostí a vyvíjanie nových postupov na vyriešenie rovnakých problémov alebo nových problémov (rozsudok zo 7. októbra 2010, Kronospan Mielec, C‑222/09, EU:C:2010:593, bod 21).

30

Služby likvidácie poistných udalostí poskytované v mene a na účet poisťovne, ako sú služby spresnené v bodoch 10 a 11 tohto rozsudku, však nepatria k službám, ktoré spĺňajú tieto znaky. Konkrétne, hoci sa nezdá vylúčené, že by oceňovanie škôd spôsobených dopravnou nehodou mohol vykonávať technik, takáto činnosť zjavne nepatrí k službám, ktoré sa najmä a obvykle vykonávajú v rámci tohto povolania, ako sú vymedzené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku. Okrem toho by takáto možnosť nemohla prichádzať do úvahy, ani pokiaľ ide o posudzovanie pacientov v rámci poistenia zdravotných nákladov pri cestách do zahraničia.

31

Preto je potrebné skonštatovať, že služby likvidácie poistných udalostí poskytované v mene a na účet poisťovne nepatria pod pojem služby technikov v zmysle článku 56 ods. 1 písm. c) smernice 2006/112.

32

V druhom rade, pokiaľ ide o služby poskytované v rámci povolania právnika, Súdny dvor už poukázal na to, že majú najmä a obvykle za cieľ zastupovanie a obhajovanie záujmov určitej osoby, ako všeobecné pravidlo v kontradiktórnom kontexte, kde sa stretávajú protichodné záujmy (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. septembra 1997, von Hoffmann, C‑145/96, EU:C:1997:406, bod 17, ako aj zo 6. decembra 2007, Komisia/Nemecko, C‑401/06, EU:C:2007:759, body 36 a 37).

33

Okrem toho Súdny dvor spresnil, že služby poskytované právnikom majú predovšetkým za cieľ presadenie právneho nároku (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. decembra 2007, Komisia/Nemecko, C‑401/06, EU:C:2007:759, bod 39).

34

Také služby, aké poskytujú partnerské spoločnosti a Coris International v rámci likvidácie poistných udalostí, pritom nepatria k službám poskytovaným najmä a obvykle v rámci povolania právnika. Posledné uvedené služby sa totiž vyznačujú tým, že prispievajú k výkonu spravodlivosti, zatiaľ čo služby likvidácie poistných udalostí v mene a na účet poisťovne spadajú do ekonomickej činnosti v širšom zmysle.

35

Predmetom takýchto služieb likvidácie poistných udalostí je konkrétne v podstate zisťovanie a posúdenie vzniknutej škody alebo zdravotných nákladov, ako aj posúdenie nárokov na odškodnenie poistenej osoby a prípadne priame vyplatenie náhrady škody, a preto nemusia nevyhnutne spadať do oblasti sporov. Tieto služby tak a priori nevyžadujú zastupovanie a obhajovanie záujmov poisťovne v kontradiktórnom kontexte, kde sa stretávajú protichodné záujmy, aj keď sa prípadne môže neskôr ukázať, že je potrebné využiť služby právnika.

36

Z toho vyplýva, že služby likvidácie poistných udalostí poskytované v mene a na účet poisťovne nepatria pod pojem služby právnikov v zmysle článku 56 ods. 1 písm. c) smernice 2006/112.

37

V treťom rade treba konštatovať, že služby likvidácie poistných udalostí, aké poskytujú partnerské spoločnosti a Coris International, nezodpovedajú službám poskytovaným najmä a obvykle poradcami, poradenskými firmami či účtovníkmi. Služby likvidácie poistných udalostí v mene a na účet poisťovne konkrétne na rozdiel od poradenských služieb zahŕňajú výkon rozhodovacej právomoci, pokiaľ ide o priznanie alebo zamietnutie nároku na náhradu škody, ktoré nemožno obmedziť na poradenské služby.

38

V štvrtom rade je potrebné určiť, či služby likvidácie poistných udalostí poskytované v mene a na účet poisťovne patria pod „iné podobné služby“ spomenuté v článku 56 ods. 1 písm. c) smernice 2006/112.

39

Výraz „iné podobné služby“ sa neodvoláva na nejakú spoločnú črtu rôznorodých činností uvedených v tomto ustanovení, ale na podobné služby vo vzťahu ku každej z týchto činností posudzované jednotlivo. Určitá služba tak musí byť považovaná za podobnú vo vzťahu k jednej z činností uvedených v tomto článku, keď obidve zodpovedajú rovnakému účelu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. decembra 2007, Komisia/Nemecko, C‑401/06, EU:C:2007:759, bod 31 a citovanú judikatúru).

40

V tejto súvislosti stačí uviesť, že účelom takýchto služieb je spracovanie a posudzovanie žiadostí o náhradu škody spôsobenej poistnými udalosťami, ktoré podali osoby, v prospech ktorých bola uzavretá poistná zmluva s poisťovňou, v mene a na účet ktorej sa tieto služby poskytujú.

41

Z údajov poskytnutých vnútroštátnym súdom tak vyplýva, že do služieb likvidácie poistných udalostí poskytovaných partnerskými spoločnosťami sa zaraďujú komplexné služby spracovania a likvidácie poistných nárokov, zahŕňajúce viaceré činnosti, ktoré je potrebné posudzovať ako jeden celok, ktorého cieľom je nahradiť ujmu, ktorá vznikla poškodenému mimo členského štátu, v ktorom má bydlisko, podľa postupov, s ktorými je poškodený oboznámený. Pokiaľ ide o služby poskytované spoločnosťou Coris International, vnútroštátny súd ďalej spresnil, že ide o činnosti vykonávané s cieľom spracovať nároky uplatnené osobami, ktoré uzavreli zmluvy o poistení zdravotných nákladov pri cestách do zahraničia, ktoré si Uniqa objednala pre svojich zákazníkov a ktoré zahŕňajú najmä záruku nepretržitej asistenčnej služby poskytovanej poisteným osobám, ako aj poskytovanie technickej, organizačnej a právnej pomoci.

42

Žiadna zo služieb technikov, právnikov, účtovníkov, poradenských firiem či poradcov vymenovaných v článku 56 ods. 1 písm. c) smernice 2006/112 pritom nesleduje účel vymedzený v bode 40 tohto rozsudku.

43

Z toho vyplýva, že služby likvidácie poistných udalostí poskytované v mene a na účet poisťovne nemožno považovať za „iné podobné služby“ v zmysle článku 56 ods. 1 písm. c) smernice 2006/112.

44

V piatom a poslednom rade treba tiež skonštatovať, že takéto služby likvidácie poistných udalostí nemožno prirovnávať k službám spracovania údajov ani považovať za poskytovanie informácií.

45

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na položenú prejudiciálnu otázku odpovedať tak, že článok 56 ods. 1 písm. c) smernice 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že služby likvidácie poistných udalostí poskytované tretími spoločnosťami v mene a na účet poisťovne nepatria pod „služby poradcov, technikov, poradenských firiem, právnikov, účtovníkov a iné podobné služby, ako aj spracovanie údajov a poskytovanie informácií“ uvedené v tomto ustanovení.

46

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter, o trovách konania rozhodne vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto:

Článok 56 ods. 1 písm. c) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že služby likvidácie poistných udalostí poskytované tretími spoločnosťami v mene a na účet poisťovne nepatria pod „služby poradcov, technikov, poradenských firiem, právnikov, účtovníkov a iné podobné služby, ako aj spracovanie údajov a poskytovanie informácií“ uvedené v tomto ustanovení.