–

lotyšská vláda, v zastúpení: K. Pommere, J. Davidoviča a E. Bārdiņš, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: V. Bottka, C. Hermes a A. Sauka, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka na jednej strane výkladu článku 30 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 487, a korigendum Ú. v. EÚ L 130, 2016, s. 1), a na druhej strane výkladu nariadenia Komisie (EÚ) č. 702/2014 z 25. júna 2014, ktorým sa určité kategórie pomoci v odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach vyhlasujú za zlučiteľné s vnútorným trhom pri uplatňovaní článkov 107 a 108 [ZFEÚ] (Ú. v. EÚ L 193, 2014, s. 1).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Piltenes meži SIA a Lauku atbalsta dienests (Úrad pre podporu vidieka, Lotyšsko) vo veci rozhodnutia, ktorým tento úrad odmietol priznať tejto spoločnosti pomoc určenú na kompenzáciu za náklady a stratu príjmov vyplývajúcich z toho, že v lese, ktorého je táto spoločnosť majiteľom, sa nachádza mikrorezervácia vytvorená s cieľom prispieť k zabezpečeniu ochrany druhu voľne žijúceho vtáka.

3

Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 1992, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102) nadobudla účinnosť 10. júna 1992.

4

V článku 3 ods. 1 a 3 tejto smernice sa stanovuje:

„1.   Vytvorí sa súvislá európska ekologická sústava osobitných chránených území pod názvom Natura 2000. Táto sústava, pozostávajúca z lokalít, v ktorých sa vyskytujú typy prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a prirodzené biotopy druhov uvedené v prílohe II, umožní udržanie typov prirodzených biotopov a biotopov druhov a v prípade potreby obnovenie priaznivého stavu ochrany v ich prirodzenom rozsahu.

Sústava Natura 2000 zahŕňa osobitné chránené územia klasifikované členskými štátmi podľa smernice [Rady] 79/409/EHS [z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. ES L 103, 1979, s. 1; Mim. vyd. 15/001, s. 98)].

…

3.   Členské štáty sa tam, kde to považujú za potrebné, usilujú o zlepšenie ekologickej koherencie sústavy Natura 2000 zachovávaním a v prípade potreby rozvíjaním tých krajinných prvkov, ktoré sú mimoriadne dôležité pre divokú faunu a flóru, ako je uvedené v článku 10.“

5

Článok 10 smernice 92/43 stanovuje:

„Členské štáty sa usilujú tam, kde to považujú za potrebné, vo svojej politike územného plánovania a rozvoja, a najmä z hľadiska zlepšenia ekologickej koherencie sústavy Natura 2000, o podporu riadenia krajinných prvkov, ktoré majú hlavný význam pre divokú faunu a flóru.

Takéto vlastnosti sú tie, ktoré sú charakterom svojej lineárnej a súvislej štruktúry (ako sú rieky s ich brehmi alebo tradičné systémy označovania hraníc polí) alebo svojou funkciou odrazových mostíkov (ako sú rybníky alebo malé lesy) dôležité pre migráciu, rozptýlenie a genetickú výmenu voľne žijúcich druhov.“

6

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 2010, s. 7), ktorá zrušila a nahradila smernicu 79/409, nadobudla účinnosť 15. februára 2010.

7

Článok 2 smernice 2009/147 stanovuje, že „členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zachovanie populácie druhov [vtáctva], [na ktoré sa vzťahuje táto smernica] na úrovni, ktorá zodpovedá najmä ekologickým, vedeckým a kultúrnym požiadavkám, berúc do úvahy aj hospodárske a rekreačné požiadavky, alebo na prispôsobenie populácie týchto druhov tejto úrovni“.

8

Článok 3 uvedenej smernice stanovuje:

„1.   V zmysle požiadaviek uvedených v článku 2 členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na ochranu, zachovanie a obnovu dostatočnej rôznorodosti a rozlohy biotopov pre všetky druhy [dotknutých] vtákov…

2.   Ochrana, zachovanie a obnova biotopov a biotopov druhov zahŕňa najmä nasledujúce opatrenia:

…“

9

Nariadenie č. 1305/2013 sa uplatňuje od 1. januára 2014.

10

Jeho odôvodnenia 24 a 56 znejú takto:

…

11

Hlava I nariadenia č. 1305/2013, nazvaná „Ciele a stratégia“, obsahuje najmä článok 1 s názvom „Rozsah pôsobnosti“, ktorý v odseku 1 stanovuje:

„Týmto nariadením sa ustanovujú všeobecné pravidlá podpory Únie pre rozvoj vidieka financovanej z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka [(EPFRV)]…. Vymedzujú sa v ňom ciele, ku ktorým má politika rozvoja vidieka prispieť, a príslušné priority Únie pre rozvoj vidieka. Vymedzuje strategický kontext politiky rozvoja vidieka a opatrenia na vykonávanie politiky rozvoja vidieka. Okrem toho ustanovuje pravidlá týkajúce sa programovania, budovania sietí, riadenia, monitorovania a hodnotenia na základe spoločných zodpovedností členských štátov a Komisie a pravidlá na zabezpečenie koordinácie EPFRV s inými nástrojmi Únie.“

12

Hlava II tohto nariadenia, nazvaná „Tvorba programov“, obsahuje najmä článok 6, nazvaný „Programy rozvoja vidieka“, ktorý stanovuje:

„1.   EPFRV pôsobí v členských štátoch prostredníctvom programov rozvoja vidieka. Týmito programami sa prostredníctvom súboru opatrení vymedzených v hlave III vykonáva stratégia na splnenie priorít Únie pre rozvoj vidieka. Podpora z EPFRV sa čerpá s cieľom dosiahnuť ciele rozvoja vidieka dosahované prostredníctvom priorít Únie.

2.   Členský štát môže predložiť buď jediný program pre celé svoje územie, alebo súbor regionálnych programov. Alternatívne v riadne odôvodnených prípadoch môže predložiť národný program a súbor regionálnych programov. …

3.   Členské štáty s regionálnymi programami môžu na schválenie… predložiť aj národný rámec, ktorý obsahuje spoločné prvky týchto programov bez samostatných pridelených rozpočtových prostriedkov.

Národné rámce členských štátov s regionálnymi programami môžu obsahovať aj súhrnnú tabuľku celkového príspevku (podľa regiónu a roku), ktorý dotknutý členský štát získal z EPFRV na celé programové obdobie.“

13

Hlava III uvedeného nariadenia, nazvaná „Podpora rozvoja vidieka“, vo svojej kapitole I vymenúva súbor opatrení, medzi ktorými sa nachádza najmä opatrenie stanovené v článku 30 toho istého nariadenia s názvom „Platby podľa sústavy Natura 2000 a podľa [smernice 2000/60]“, ktorej odseky 1, 2 a 6 znejú takto:

„1.   Podpora v rámci tohto opatrenia sa poskytuje prijímateľom ročne na hektár poľnohospodárskej plochy alebo hektár lesa na kompenzáciu ich ďalších nákladov a straty príjmu v dôsledku znevýhodnenia v príslušných oblastiach, v súvislosti s vykonávaním smernice [92/43] a smernice [2009/147] a [smernice 2000/60].

…

2.   Podpora sa poskytuje poľnohospodárom a súkromným správcom lesov a združeniam súkromných správcov lesov. V riadne odôvodnených prípadoch sa môže poskytnúť aj iným pôdohospodárom.

…

6.   Na platby sú oprávnené tieto oblasti:

…“

14

Hlava VIII nariadenia č. 1305/2013, nazvaná „Ustanovenia o hospodárskej súťaži“, obsahuje najmä články 81 a 82.

15

Podľa článku 81 tohto nariadenia s názvom „Štátna pomoc“:

„1.   Pokiaľ sa v tejto hlave neustanovuje inak, na podporu pre rozvoj vidieka poskytovanú členskými štátmi sa vzťahujú články 107, 108 a 109 [ZFEÚ].

2.   Články 107, 108 a 109 [ZFEÚ] sa neuplatňujú na platby, ktoré členské štáty uskutočnili na základe tohto nariadenia a v súlade s ním, alebo na základe doplnkového vnútroštátneho financovania uvedeného v článku 82, v rámci rozsahu pôsobnosti článku 42 [ZFEÚ].“

16

Podľa článku 82 uvedeného nariadenia s názvom „Doplnkové vnútroštátne financovanie“:

„Platby realizované členskými štátmi v súvislosti s operáciami, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 42 [ZFEÚ], a určené na poskytovanie doplnkového vnútroštátneho financovania rozvoja vidieka, na ktoré sa kedykoľvek počas programového obdobia poskytuje podpora Únie, začlenia členské štáty do programu rozvoja vidieka… a pokiaľ tieto platby spĺňajú kritériá stanovené v tomto nariadení, Komisia ich schváli.“

17

Nariadenie č. 702/2014 nadobudlo účinnosť 1. júla 2014.

18

Odôvodnenia 16 a 60 tohto nariadenia znejú:

…

19

Článok 1 nariadenia č. 702/2014, ktorý je súčasťou kapitoly I tohto nariadenia, stanovuje:

1.   „Toto nariadenie sa uplatňuje na tieto kategórie pomoci:

…

…

3.   Toto nariadenie sa neuplatňuje na pomoc:

…

6.   Toto nariadenie sa neuplatňuje na pomoc podnikom v ťažkostiach s výnimkou:

20

Článok 2 bod 14 tohto nariadenia, ktorý je tiež súčasťou jeho kapitoly I, definuje pojem „podnik v ťažkostiach“ takto:

„‚podnik v ťažkostiach‘ je podnik, v prípade ktorého sa vyskytla aspoň jedna z týchto okolností:

…“

21

Sugu un biotopu aizsardzības likums (zákon o ochrane rastlinných a živočíšnych druhov a biotopov) zo 16. marca 2000 (Latvijas Vēstnesis, 2000, č. 121/122) obsahuje § 10 s názvom „Právo vlastníkov alebo užívateľov pôdy na kompenzáciu“, ktorého odsek 2 stanovuje, že „vlastníci pozemkov majú nárok na zákonom stanovenú kompenzáciu za obmedzenia uložené v súvislosti s ekonomickou činnosťou v mikrorezerváciách“.

22

Lauksaimniecības un lauku attīstības likums (zákon o rozvoji poľnohospodárstva a vidieka) zo 7. apríla 2004 (Latvijas Vēstnesis, 2004, č. 64) obsahuje § 5, ktorého odseky 4, 7 a 8 znejú:

„4.   Pravidlá poskytovania štátnej pomoci a pomoci [Únie] pre poľnohospodárstvo a pravidlá poskytovania štátnej pomoci a pomoci [Únie] pre rozvoj vidieka a rybolov určí Rada ministrov. …

…

7.   Rada ministrov stanoví pravidlá riadenia a kontroly štátnej pomoci a pomoci [Únie] pre poľnohospodárstvo a pravidlá riadenia a kontroly štátnej pomoci a pomoci [Únie] pre rozvoj vidieka a rybolov.

8.   Rada ministrov určí pravidlá riadenia Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu, [EPFRV] a Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo, ako aj právomoci a povinnosti orgánov zapojených do riadenia týchto fondov.“

23

Likums „Par kompensāciju saimnieciās darbības ierobežojumiem aizsargājamās teritorijās“ (zákon o kompenzácii za obmedzenia uložené v súvislosti s ekonomickými činnosťami v chránených oblastiach) zo 4. apríla 2013 (Latvijas Vēstnesis, 2013, č. 74) vo svojom § 2 ods. 3 uvádza, že „za obmedzenia hospodárskych činností v mikrorezerváciách sa z príslušných fondov [Únie] vyplatí ročná podpora v súlade s postupmi stanovenými v právnych predpisoch o poskytovaní pomoci na rozvoj poľnohospodárstva“.

24

Tento zákon tiež vo svojom § 4 ods. 2 stanovuje, že „kompenzácia vyplácaná z fondov [Únie] sa spravuje v súlade s pravidlami týkajúcimi sa poskytovania pomoci [Únie]“.

25

Ministru kabineta noteikumi Nr. 171 „par valsts un Eiropas Savienības atbalsta piešķiršanu, administrēšanu un uzraudzību vides, klimata un lauku ainavas uzlabošanai 2014.–2020. gada plānošanas periodā“ (nariadenie Rady ministrov č. 171 o pravidlách poskytovania, správy a kontroly štátnej pomoci a pomoci Európskej únie, ktoré sú určené na zlepšenie životného prostredia, klímy a vidieka počas programového obdobia 2014 – 2020) zo 7. apríla 2015 (Latvijas Vēstnesis, 2015, č. 76, ďalej len „nariadenie č. 171/2015“), ktoré bolo prijaté na základe § 5 ods. 4 a 7 zákona o rozvoji poľnohospodárstva a vidieka, v bode 1 stanovuje:

„Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá poskytovania, správy a kontroly štátnej pomoci a pomoci [Únie] na rozvoj vidieka, najmä na podporu opatrení určených na zlepšenie životného prostredia a ochrany prírody v súlade s:

1.1. nariadením [č. 1305/2013];

…

1.8. nariadením [č. 702/2014].

…“

26

Bod 2 nariadenia č. 171/2015 stanovuje:

„Podpora na rozvoj vidieka zameraná na zlepšenie životného prostredia, klímy a vidieka sa poskytuje na tieto opatrenia…:

…

2.3. ‚Platby v rámci sústavy Natura 2000 a smernice [2000/60]‘ za činnosť ‚Kompenzačná platba na lesné územie sústavy Natura 2000‘…

…

2.6. ‚Poskytnutie pomoci v rámci činnosti ‚Kompenzačná platba na lesné územie sústavy Natura 2000‘‘

…“

27

Podľa bodu 56 nariadenia č. 171/2015:

„Oprávnenou oblasťou je lesné územie (s výnimkou rašelinísk):

56.1. zaradené do zoznamu území [sústavy Natura 2000] v súlade s článkom 30 ods. 6 písm. a) nariadenia č. 1305/2013…,

56.2. nachádzajúce sa v mikrorezervácii v súlade s článkom 30 ods. 6 písm. b) nariadenia č. 1305/2013, mimo sústavy Natura 2000 alebo, ak režim ochrany sústavy Natura 2000 nezabezpečuje ochranu druhu alebo biotopu, na území sústavy Natura 2000, a mikrorezervácia je určená v súlade s právnymi predpismi týkajúcimi sa podmienok vytvárania a riadenia mikrorezervácií, ich ochrany a určovania mikrorezervácií a ich nárazníkových zón.

…“

28

Bod 61 tohto nariadenia stanovuje:

„Na získanie pomoci musí žiadateľ spĺňať tieto podmienky:

…

61.6. v súlade s článkom 2 bodom 14 nariadenia č. 702/2014 situácia k 15. júnu bežného roka nevykazovala žiadnu z charakteristík podniku v ťažkostiach stanovených v právnych predpisoch, ktorými sa stanovujú pravidlá riadenia Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu, [EPFRV] a Európskeho námorného a rybárskeho fondu, ako aj pomoci poskytovanej štátom a [Úniou] v prospech poľnohospodárstva a rozvoja vidieka a rybolovu počas programového obdobia 2014 – 2020.“

29

Ministru kabineta noteikumi Nr. 599 „par Eiropas Lauksaimniecības garantiju fonda, Eiropas Lauksaimniecības fonda lauku attīstībai, Eiropas Jūrlietu un zivsaimniecība fonda, kā arī par valsts un Eiropas Savienības atbalsta lauksaimniecībai un lauku un zivsaimniecības attīstībai finansējuma administrēšanu 2014. – 2020. gada plānošanas periodā“ (nariadenie Rady ministrov č. 599 o riadení Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, Európskeho námorného a rybárskeho fondu, ako aj o riadení pomoci poskytovanej štátom a Európskou úniou v prospech poľnohospodárstva a rozvoja vidieka a rybolovu počas programového obdobia 2014 – 2020) z 30. septembra 2014 (Latvijas Vēstnesis, 2014, č. 200), ktoré bolo prijaté na základe § 5 ods. 7 až 9 zákona o rozvoji poľnohospodárstva a vidieka, v bode 53 stanovuje:

„V súlade s článkom 2 bodom 14 nariadenia č. 702/2014 Úrad pre podporu vidieka neposkytne žiadnu pomoc, ak pri podaní žiadosti o pomoc na opatrenia zahŕňajúcej preskúmanie otázky, či má žiadateľ postavenie podniku v ťažkostiach, má žiadateľ o pomoc aspoň jednu z týchto charakteristík:

53.1. v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným (inej ako malý a stredný podnik, ktorá existuje kratšie ako tri roky) došlo k strate viac ako polovice jej základného imania v dôsledku akumulovaných strát, keď odpočet akumulovaných strát z rezerv a všetkých iných prvkov, ktoré sa vo všeobecnosti považujú za súčasť vlastných zdrojov spoločnosti, má za následok negatívnu kumulatívnu sumu, ktorá presahuje polovicu upísaného základného kapitálu, vrátane emisného ážia…

…“

30

Piltenes meži je vlastníkom lesa s rozlohou približne 500 hektárov, v ktorom sa nachádza oblasť s postavením mikrorezervácie v zmysle lotyšskej právnej úpravy, ktorou bola prebratá smernica 2009/147. Túto mikrorezerváciu vytvoril príslušný lotyšský orgán s cieľom prispieť k zabezpečeniu ochrany hlucháňa hôrneho (Tetrao urogallus), ktorý je voľne žijúcim druhom vtáka.

31

V deň, ktorý nie je spresnený, Piltenes meži podala na Úrad pre podporu vidieka žiadosť o pomoc na rok 2015, ktorou žiadala o poskytnutie platby určenej na kompenzáciu za náklady a stratu príjmov vyplývajúcich z existencie uvedenej mikrorezervácie.

32

Rozhodnutím z 1. júna 2016, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím z 25. júla toho istého roku, Úrad pre podporu vidieka zamietol túto žiadosť o pomoc z dôvodu, že uplatniteľná lotyšská právna úprava vylučovala poskytnutie takejto platby podniku v ťažkostiach a že v prejednávanej veci Piltenes meži mala byť kvalifikovaná ako podnik v ťažkostiach, keďže z preskúmania jej výročnej správy za rok 2014 vyplynulo, že jej straty predstavovali viac ako 50 % jej základného imania.

33

Rozsudkom z 24. marca 2017 Administratīvā rajona tiesa (Okresný správny súd, Lotyšsko) vyhovel žalobe podanej spoločnosťou Piltenes meži proti týmto dvom rozhodnutiam.

34

Rozsudkom z 30. novembra 2017 Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd, Lotyšsko), ktorý rozhodoval o odvolaní, zamietol žiadosť o pomoc podanú spoločnosťou Piltenes meži, pričom v podstate vychádzal z nasledujúceho odôvodnenia. V prvom rade konštatoval, že cieľom požadovanej platby bolo byť financovaný nie zo štátneho rozpočtu alebo z rozpočtu orgánov miestnej správy, ale zo zdrojov pochádzajúcich z fondov Únie, konkrétne z EPFRV. Ďalej uviedol, že v súlade s právnou úpravou Únie týkajúcou sa EPFRV a lotyšskou právnou úpravou, ktorá ju vykonáva, musia byť tieto finančné prostriedky spravované a prideľované podnikom v súlade s pravidlami Únie týkajúcimi sa kontroly štátnej pomoci. Napokon poznamenal, že tieto pravidlá stanovujú, že poskytnutie takej pomoci, o akú ide v prejednávanej veci, je vylúčené v prípade, že žiadateľ je podnikom v ťažkostiach.

35

Piltenes meži podala proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok, v rámci ktorého napadla najmä posúdenia, podľa ktorých na jednej strane platba, ktorej poskytnutie požadovala, sa má považovať za štátnu pomoc, a na druhej strane takúto štátnu pomoc nie je možné poskytnúť podniku v ťažkostiach.

36

Vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa Augstākā tiesa (Senāts) (Najvyšší súd, Lotyšsko) v podstate pýta na rozsah a vzťah ustanovení práva Únie, ktorých vykonávanie majú zabezpečiť rôzne lotyšské právne úpravy uplatniteľné v spore, o ktorom rozhoduje, pričom konštatuje, že oba súdy, ktoré rozhodovali o tomto spore na prvom stupni a v odvolacom konaní, zaujali v tejto súvislosti rozdielne stanoviská.

37

Konkrétne sa v prvom rade pýta, či pomoc určená na kompenzáciu alebo odškodnenie za náklady a stratu príjmov, ktoré vznikli v dôsledku toho, že v lesných oblastiach, ktoré nie sú súčasťou sústavy Natura 2000, existujú mikrorezervácie vytvorené s cieľom prispieť k zabezpečeniu ochrany druhov voľne žijúceho vtáctva uvedených v smernici 2009/147, možno považovať za pomoc, na ktorú sa vzťahuje článok 30 nariadenia č. 1305/2013.

38

Spresňuje najmä, že táto pomoc by sa mohla považovať za kompenzáciu alebo odškodnenie za obmedzenie vlastníckeho práva a práva dotknutých osôb vykonávať hospodársku činnosť s cieľom zabezpečiť dodržiavanie právnej úpravy v oblasti životného prostredia, a nie za pomoc Únie alebo za štátnu pomoc. V tomto zmysle údajne rozhodol Latvijas Republikas Satversmes tiesa (Ústavný súd, Lotyšsko) v rozsudku z 19. marca 2014.

39

Pokiaľ takáto pomoc, ktorá má byť financovaná nie zo štátneho rozpočtu, ale zo zdrojov pochádzajúcich z jedného z fondov Únie, spadá do pôsobnosti článku 30 nariadenia č. 1305/2013, vnútroštátny súd sa na v druhom rade pýta, či jej poskytnutie môže podliehať podmienke, že osoby, ktoré o ňu požiadajú, nie sú podnikmi v ťažkostiach, ako to požadovala Komisia v článkoch 1 a 2 nariadenia č. 702/2014.

40

V tejto súvislosti sa domnieva, že aj keby bolo legitímne, že Komisia sa uložením takejto podmienky snažila zachovať zdroje Únie a zabezpečiť ich optimálne využitie, nariadenie č. 702/2014 je napriek tomu postihnuté podstatnou vadou z dôvodu, že táto inštitúcia nevyvážila alebo prinajmenšom nezabezpečila spravodlivú rovnováhu medzi takto sledovanými cieľmi Komisie na jednej strane a vlastníckym právom zaručeným v článku 17 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), a všeobecnými zásadami rovnakého zaobchádzania a proporcionality na strane druhej. Na rozdiel od všetkých ostatných osôb, na ktoré sa vzťahuje právne a hospodárske obmedzenie s environmentálnym cieľom, by totiž podniky v ťažkostiach boli z dôvodov súvisiacich s ich hospodárskou a finančnou situáciou nespravodlivo zbavené výhody kompenzácie alebo odškodnenia, na ktoré majú nárok.

41

Za týchto okolností Augstākā tiesa (Senāts) (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

42

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 30 nariadenia č. 1305/2013 najmä vzhľadom na jeho odsek 6 vykladať v tom zmysle, že pomoc požadovaná na mikrorezerváciu vytvorenú v lese na účely dosiahnutia cieľov smernice 2009/147 patrí do pôsobnosti tohto článku 30.

43

V tejto súvislosti článok 30 ods. 1 nariadenia č. 1305/2013 stanovuje, že podpora sa môže poskytovať prijímateľom ročne na hektár poľnohospodárskej plochy alebo na hektár lesa s cieľom kompenzovať ich ďalšie náklady a stratu príjmu v dôsledku znevýhodnení v príslušných oblastiach, ktoré vyplývajú z vykonávania smerníc 92/43, 2000/60 a 2009/147.

44

Okrem toho sa v písmenách a) a b) odseku 6 tohto článku 30 uvádza, že na platby v rámci takejto podpory sú oprávnené oblasti, ktoré zahŕňajú na jednej strane poľnohospodárske a lesné územia sústavy Natura 2000 určené podľa smerníc 92/43 a 2009/147, ako aj na druhej strane iné vymedzené chránené krajinné oblasti s environmentálnymi obmedzeniami uplatniteľnými na poľnohospodárstvo alebo lesy, ktoré prispievajú k vykonávaniu článku 10 prvej z týchto dvoch smerníc.

45

V prejednávanej veci z prvej otázky položenej vnútroštátnym súdom, ako aj z údajov, ktoré sú uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, zhrnutých v bodoch 30, 31 a 37 tohto rozsudku, vyplýva, že oblasť dotknutá žiadosťou o pomoc, o ktorú ide vo veci samej, je mikrorezervácia, ktorá bola vytvorená s cieľom prispieť k zabezpečeniu ochrany druhu voľne žijúceho vtáka, ale v lese, ktorý nie je súčasťou sústavy Natura 2000.

46

Je zrejmé, že takáto oblasť nie je podľa článku 30 ods. 6 písm. a) nariadenia č. 1305/2013 oprávnená na platbu v rámci podpory stanovenej v tomto článku 30. Uvedený článok 30 ods. 6 písm. a) totiž stanovuje takúto oprávnenosť len v prípade poľnohospodárskych a lesných území v zmysle tohto nariadenia, resp. prípadne vnútroštátnej právnej úpravy prijatej v súlade s týmto nariadením, ktoré sa nachádzajú na územiach sústavy Natura 2000 určených podľa smerníc 92/43 a 2009/147 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. januára 2022, Sātiņi‑S, C‑234/20, EU:C:2022:56, body 27, 33, 35 a 37).

47

Z toho vyplýva, že územie, ktoré nie je súčasťou sústavy Natura 2000, ako je územie, o ktoré ide vo veci samej, môže byť v každom prípade oprávnené na takúto platbu len na základe článku 30 ods. 6 písm. b) nariadenia č. 1305/2013.

48

Znenie tohto ustanovenia však samo osebe neumožňuje určiť, či a prípadne za akých podmienok to tak môže byť.

49

V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora treba uvedené ustanovenie vykladať na účely doplnenia jeho znenia s prihliadnutím na kontext, do ktorého patrí, a na ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (rozsudky zo 7. júna 2005, VEMW a i., C‑17/03, EU:C:2005:362, bod 41, ako aj z 21. januára 2021, Nemecko/Esso Raffinage, C‑471/18 P, EU:C:2021:48, bod 81).

50

V tejto súvislosti treba po prvé pripomenúť, že oblasti, ktoré sú podľa článku 30 ods. 6 písm. b) nariadenia č. 1305/2013 oprávnené na platbu v rámci podpory stanovenej v tomto článku 30, sú vymedzené chránené krajinné oblasti iné ako tie, ktoré sú súčasťou sústavy Natura 2000, s environmentálnymi obmedzeniami uplatniteľnými na poľnohospodárstvo alebo lesy, ktoré prispievajú k vykonávaniu článku 10 smernice 92/43.

51

Z toho vyplýva, že oprávnenosť týchto oblastí na takúto platbu podlieha na jednej strane podmienke, že dotknuté územie je chránenou krajinnou oblasťou s environmentálnymi obmedzeniami uplatniteľnými na poľnohospodárstvo alebo lesy.

52

V prejednávanej veci z údajov v návrhu na začatie prejudiciálneho konania uvedených v bode 45 tohto rozsudku vyplýva, že bez toho, aby boli dotknuté overenia, ktoré musí vykonať vnútroštátny súd, územie, o ktoré ide vo veci samej, spĺňa túto podmienku, keďže predstavuje krajinnú oblasť s environmentálnymi obmedzeniami uplatniteľnými na lesy. Z týchto údajov konkrétnejšie vyplýva, že toto územie je mikrorezerváciou, ktorú vytvoril príslušný vnútroštátny orgán v lese, ktorý nie je súčasťou sústavy Natura 2000, s cieľom prispieť k zabezpečeniu ochrany druhu voľne žijúceho vtáka, pričom existencia tejto mikrorezervácie vedie k nákladom, ako aj k strate príjmov pre osobu, ktorá je vlastníkom tohto lesa.

53

Na druhej strane z článku 30 ods. 6 písm. b) nariadenia č. 1305/2013 vyplýva, že oblasť, na ktorú sa požaduje platba, a environmentálne obmedzenia spojené s touto oblasťou, musia prispievať k vykonávaniu článku 10 smernice 92/43.

54

V prejednávanej veci sa vnútroštátny súd okrem iného pýta na rozsah tejto podmienky, ako to vyplýva zo znenia prvej otázky položenej vnútroštátnym súdom, a z údajov v návrhu na začatie prejudiciálneho konania zhrnutých v bode 37 tohto rozsudku.

55

Po druhé článok 10 smernice 92/43, na ktorý odkazuje článok 30 ods. 6 písm. b) nariadenia č. 1305/2013, vo svojom prvom odseku stanovuje, že najmä z hľadiska zlepšenia ekologickej koherencie sústavy Natura 2000 sa členské štáty usilujú o podporu riadenia krajinných prvkov, ktoré majú hlavný význam pre divokú faunu a flóru. Vo svojom druhom odseku tiež spresňuje, že týmito prvkami sú tie prvky, ktoré sú charakterom svojej lineárnej a súvislej štruktúry alebo svojou funkciou odrazových mostíkov dôležité pre migráciu, rozptýlenie a genetickú výmenu voľne žijúcich druhov.

56

Tento článok 10 tak oprávňuje členské štáty prijať opatrenia určené na zlepšenie ekologickej koherencie sústavy Natura 2000, ako to uvádza aj článok 3 ods. 3 smernice 92/43.

57

Z tohto článku 3 ods. 1 pritom vyplýva, že táto sústava má za cieľ zahrnúť nielen „osobitné chránené územia“ prirodzených biotopov a biotopov druhov živočíchov a rastlín vymenovaných v prílohách I a II k tejto smernici, ale aj „osobitne chránené územia“ klasifikované členskými štátmi s cieľom prispieť k ochrane druhov voľne žijúceho vtáctva podľa smernice 79/409, teraz nahradenej smernicou 2009/147.

58

Z toho vyplýva, že opatrenia, ktoré sú členské štáty oprávnené prijať podľa článku 10 smernice 92/43 s cieľom zlepšiť ekologickú koherenciu sústavy Natura 2000, sa môžu týkať tak biotopov, na ktoré sa vzťahuje smernica 92/43, ako aj druhov voľne žijúceho vtáctva, na ktoré sa vzťahuje smernica 2009/147, pričom treba poznamenať, že v tomto poslednom uvedenom prípade majú tieto opatrenia dopĺňať opatrenia uvedené v článkoch 2 a 3 smernice 2009/147.

59

V prejednávanej veci z údajov v návrhu na začatie prejudiciálneho konania uvedených v bodoch 45 a 52 tohto rozsudku vyplýva, že bez toho, aby boli dotknuté overenia, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu, práve toto je cieľom mikrorezervácie, o ktorú ide vo veci samej, a environmentálnych obmedzení uplatniteľných na lesy, ktoré sú s touto mikrorezerváciou spojené, keďže vytvorenie tejto mikrorezervácie a zavedenie týchto obmedzení má pomôcť zabezpečiť ochranu hlucháňa hôrneho (Tetrao urogallus), ktorý je druhom voľne žijúceho vtáka, na ktorý sa vzťahuje smernica 2009/147.

60

Po tretie článok 30 ods. 1 nariadenia č. 1305/2013 spresňuje, ako bolo pripomenuté v bode 43 tohto rozsudku, že cieľom podpory, na ktorú odkazuje toto ustanovenie, je kompenzovať jej prijímateľom ich ďalšie náklady a stratu príjmu v dôsledku znevýhodnení v príslušných oblastiach, ktoré vyplývajú z vykonávania smerníc 92/43, 2000/60 a 2009/147.

61

Z uvedeného ustanovenia jasne vyplýva, že táto podpora môže byť poskytnutá najmä v prípade, keď oblasť oprávnená na platbu v zmysle článku 30 ods. 6 nariadenia č. 1305/2013 znáša znevýhodnenia vyplývajúce z vykonávania smernice 2009/147, ako to uviedli tak lotyšská vláda, ako aj Komisia vo svojich písomných pripomienkach.

62

Uvedená podpora sa teda môže poskytnúť takejto oblasti tak v prípade, že táto oblasť znáša znevýhodnenia vyplývajúce z vnútroštátneho opatrenia na ochranu druhu voľne žijúceho vtáka, ktoré bolo prijaté na základe smernice 2009/147, ako aj v prípade, keď bolo toto opatrenie prijaté na základe článku 10 smernice 92/43, ako bolo uvedené v bode 58 tohto rozsudku.

63

Po štvrté všeobecný cieľ strategickej podpory rozvoja vidieka sledovaný nariadením č. 1305/2013, tak ako je uvedený v článku 1 ods. 1 tohto nariadenia, je najmä konkretizovaný, ako vyplýva z článku 6 ods. 1 uvedeného nariadenia a jeho hlavy III, na ktorú toto posledné uvedené ustanovenie odkazuje, možnosťou členských štátov prijať súbor opatrení na splnenie priorít Únie pre rozvoj vidieka.

64

Medzi tieto opatrenia patrí podpora stanovená v článku 30 nariadenia č. 1305/2013, ktorej osobitným cieľom je, ako uvádza odôvodnenie 24 tohto nariadenia, poskytnúť poľnohospodárom a správcom lesov podporu, aby mohli v dotknutých oblastiach čeliť špecifickým znevýhodneniam vyplývajúcim z vykonávania smerníc Únie, ktorými sa zabezpečuje ochrana prírodných biotopov, biotopov živočíšnych a rastlinných druhov, samotných týchto druhov, ako aj vôd.

65

Z tohto cieľa, ktorý je formulovaný tak, že a priori nevylučuje žiadny druh znevýhodnenia vyplývajúceho z uplatňovania jednej z týchto smerníc, jasne vyplýva, že podpora upravená v uvedenom článku 30 môže byť priznaná najmä v prípade, ak takéto znevýhodnenia vyplývajú v oblasti, v rámci ktorej sa táto podpora požaduje, zo zavedenia environmentálnych obmedzení uplatniteľných na poľnohospodárstvo alebo lesy a prispievajú k zabezpečeniu ochrany druhu voľne žijúceho vtáka, na ktorý sa vzťahuje smernica 2009/147, bez ohľadu na to, či tieto obmedzenia vyplývajú z vnútroštátneho opatrenia prijatého na základe tejto samotnej smernice alebo na základe článku 10 smernice 92/43.

66

Uvedený cieľ teda podporuje výklad článku 30 ods. 6 nariadenia č. 1305/2013, ktorý vyplýva z rôznych textových a kontextových prvkov analyzovaných v bodoch 50 až 62 tohto rozsudku.

67

Pokiaľ súd, ako vyplýva z tvrdení zhrnutých v bode 38 tohto rozsudku, posudzoval aj právne dôsledky, ktoré možno vyvodiť z kompenzačnej alebo odškodňovacej povahy pomoci, o akú ide vo veci samej, vzhľadom na ustanovenia primárneho alebo sekundárneho práva Únie týkajúce sa poskytovania štátnej pomoci, treba na jednej strane pripomenúť, že cieľom článku 30 nariadenia č. 1305/2013, ako sa uvádza v bodoch 43 a 60 tohto rozsudku, je umožniť poskytnutie podpory určenej na kompenzáciu nákladov a straty príjmov, ktoré poľnohospodári a správcovia lesa utrpeli v dôsledku znevýhodnení vyplývajúcich z vykonávania smerníc 92/43, 2000/60 a 2009/147. Kompenzačná alebo odškodňovacia povaha takejto pomoci teda vyplýva zo samotného účelu tejto pomoci, ako ho zamýšľal normotvorca Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. marca 2017, Lingurár, C‑315/16, EU:C:2017:244, body 26 a 28, ako aj z 27. januára 2022, Sātiņi‑S, C‑234/20, EU:C:2022:56, bod 43), a preto nemôže spochybniť jej kvalifikáciu ako pomoc, ktorú možno poskytnúť podľa právnej úpravy Únie týkajúcej sa EPFRV.

68

Na druhej strane z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že táto kompenzačná alebo odškodňovacia povaha nijako nevylučuje, že takúto podporu možno v rozsahu, v akom je financovaná zo štátnych prostriedkov, kvalifikovať ako „štátnu pomoc“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, pokiaľ sú splnené ostatné podmienky na uplatnenie tohto ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. januára 2022, Sātiņi‑S, C‑238/20, EU:C:2022:57, body 40 a 52).

69

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 30 nariadenia č. 1305/2013 sa má najmä vzhľadom na jeho odsek 6 vykladať v tom zmysle, že pomoc požadovaná na mikrorezerváciu vytvorenú v lese na účely dosiahnutia cieľov smernice 2009/147 patrí do pôsobnosti tohto článku 30.

70

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má nariadenie č. 702/2014 vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby sa pomoc, o ktorú požiadal podnik v ťažkostiach na základe nariadenia č. 1305/2013 v súvislosti s mikrorezerváciou vytvorenou v lese na účely dosiahnutia cieľov smernice 2009/147, vyhlásila za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

71

V tejto súvislosti treba na úvod pripomenúť, že pomoc, v súvislosti s ktorou sa vnútroštátny súd pýta Súdneho dvora na výklad nariadenia č. 702/2014, je pomocou, ktorá bola požadovaná na základe článku 30 nariadenia č. 1305/2013. Ide teda o pomoc, ktorú stanovuje právna úprava Únie, konkrétne právna úprava týkajúca sa EPFRV.

72

Táto pomoc však má byť poskytnutá osobám, ktoré o ňu požiadali Úniu nie priamo, ale prostredníctvom členských štátov a na základe nimi predložených programov rozvoja vidieka schválených Komisiou, ako to vyplýva z článku 6 ods. 1 až 3 nariadenia č. 1305/2013, a ako už Súdny dvor konštatoval tak vo vzťahu k tomuto nariadeniu, ako aj vo vzťahu k nariadeniu, ktoré bolo týmto nariadením zrušené a nahradené [pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. marca 2017,Lingurár, C‑315/16, EU:C:2017:244, bod 21, a zo 6. októbra 2021, Lauku atbalsta dienests (Pomoc na začatie podnikateľskej činnosti v poľnohospodárstve), C‑119/20, EU:C:2021:817, body 54 až 56].

73

Tento mechanizmus je sám osebe odrazom rozdelenia zodpovednosti medzi členské štáty a Komisiu, ktorá v súlade s článkom 1 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 vytvára štruktúru podpory Únie pre rozvoj vidieka financovanú z EPFRV [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2021, Lauku atbalsta dienests (Pomoc na začatie podnikateľskej činnosti v poľnohospodárstve), C‑119/20, EU:C:2021:817, bod 57], pričom táto podpora môže mať formu nielen financovania z rozpočtu Únie, ale aj doplnkového financovania zo štátnych zdrojov.

74

Ako vyplýva z bodu 68 tohto rozsudku, toto doplnkové financovanie možno vzhľadom na štátny pôvod zdrojov, ktoré sa v ňom prideľujú, kvalifikovať ako štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, pokiaľ sú splnené ostatné podmienky uplatnenia tohto ustanovenia. Takáto kvalifikácia sama osebe vedie k uplatneniu všetkých relevantných ustanovení práva Únie týkajúcich sa štátnej pomoci, ibaže by sa v danom prípade uvedené financovanie týkalo operácií patriacich do pôsobnosti článku 42 ZFEÚ, pričom v takom prípade je z týchto ustanovení vyňaté v súlade s článkom 81 ods. 2 nariadenia č. 1305/2013.

75

Pokiaľ ide o financovanie z rozpočtu Únie, treba uviesť, že z článku 81 ods. 1 nariadenia č. 1305/2013 a odôvodnenia 56 tohto nariadenia, v zmysle ktorého treba toto ustanovenie vykladať, vyplýva, že normotvorca Únie mal v úmysle, aby sa naň vzťahovalo aj uplatňovanie článkov 107 až 109 ZFEÚ, okrem prípadov, keď sa týka operácií patriacich do pôsobnosti článku 42 ZFEÚ, ako je uvedené v článku 81 ods. 2 uvedeného nariadenia.

76

Táto legislatívna voľba, ktorej cieľom je, ako vyplýva z článku 1 ods. 1 toho istého nariadenia, zabezpečiť koordináciu medzi EPFRV a ostatnými nástrojmi Únie, má za následok, že pomoc na rozvoj vidieka spolufinancovaná zo štátnych zdrojov a zdrojov pochádzajúcich z rozpočtu Únie podlieha v celom rozsahu všetkým relevantným ustanoveniam práva Únie týkajúcim sa štátnej pomoci.

77

K týmto ustanoveniam patria najmä ustanovenia nariadenia č. 702/2014, ktorých výklad vnútroštátny súd žiada v podstate s cieľom zistiť, či sa na pomoc, ktorú podnik v ťažkostiach požadoval na základe článku 30 nariadenia č. 1305/2013 v súvislosti s mikrorezerváciou vytvorenou v lese na účely dosiahnutia cieľov smernice 2009/147, vzťahuje režim výnimky stanovený týmto nariadením.

78

V tejto súvislosti treba v prvom rade konštatovať, že cieľom nariadenia č. 702/2014 je, ako vyplýva z jeho samotného názvu, vyhlásiť určité kategórie individuálnej pomoci poskytnutej v odvetví poľnohospodárstva, lesníckeho odvetvia a vo vidieckych oblastiach za zlučiteľné s vnútorným trhom, a v dôsledku toho ich oslobodiť od všeobecnej oznamovacej povinnosti stanovenej v článku 108 ods. 3 ZFEÚ, pokiaľ táto individuálna pomoc spĺňa všetky podmienky stanovené týmto nariadením (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. mája 2021, Azienda Sanitaria Provinciale di Catania, C‑128/19, EU:C:2021:401, bod 47).

79

Nariadenie o výnimke tejto povahy nevylučuje, že určitá individuálna pomoc, ktorá patrí do niektorej z kategórií uvedených v tomto nariadení, hoci nespĺňa podmienky umožňujúce vyhlásiť ju za zlučiteľnú s vnútorným trhom na základe tohto nariadenia o výnimke, môže byť napriek tomu vyhlásená za zlučiteľnú s vnútorným trhom po špecifickom preskúmaní, pokiaľ bola táto pomoc vopred oznámená Komisii (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. marca 2019, Eesti Pagar, C‑349/17, EU:C:2019:172, body 57, 59, 86 a 87, ako aj z 20. mája 2021, Azienda Sanitaria Provinciale di Catania, C‑128/19, EU:C:2021:401, bod 42).

80

V prejednávanej veci však z rozhodnutia vnútroštátneho súdu nevyplýva, že by bolo takéto predchádzajúce oznámenie vykonané.

81

V druhom rade z článku 1 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 702/2014 v spojení s odsekom 3 písm. a) tohto článku 1 a objasneného v odôvodnení 60 tohto nariadenia vyplýva, že výnimka zavedená uvedeným nariadením sa vzťahuje na pomoc v prospech lesného hospodárstva, vrátane pomoci spolufinancovanej z EPFRV.

82

Nariadenie č. 702/2014 sa teda uplatňuje najmä na pomoc uvedenú v článku 30 nariadenia č. 1305/2013, a najmä na pomoc, ktorá sa podľa tohto ustanovenia požaduje v súvislosti s mikrorezerváciou zriadenou v lese na účely dosiahnutia cieľov smernice 2009/147, ako je pomoc, o ktorú ide vo veci samej.

83

Z toho vyplýva, že na to, aby takáto pomoc mohla byť vyhlásená za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa nariadenia č. 702/2014 a mohla sa na ňu vzťahovať výnimka stanovená v tomto nariadení, musí spĺňať všetky podmienky, ktorým toto nariadenie podriaďuje toto vyhlásenie o zlučiteľnosti.

84

Tieto podmienky však podľa článku 1 ods. 6 uvedeného nariadenia zahŕňajú podmienku, podľa ktorej žiadateľ o takúto pomoc nesmie byť podnikom v ťažkostiach, s výnimkou rôznych výnimiek, z ktorých žiadna nebola v návrhu na začatie prejudiciálneho konania uvedená ako relevantná v rámci sporu vo veci samej, čo však musí overiť vnútroštátny súd.

85

Okrem toho z definície pojmu „podnik v ťažkostiach“ uvedenej v článku 2 bode 14 toho istého nariadenia vyplýva, že tento pojem zahŕňa najmä spoločnosti s ručením obmedzeným, u ktorých došlo k strate viac ako polovice základného imania v dôsledku akumulovaných strát, čo je kritérium, na základe ktorého príslušný vnútroštátny orgán odmietol poskytnúť pomoc, o ktorú ide vo veci samej, ako to vyplýva z vyjadrení v návrhu na začatie prejudiciálneho konania zhrnutých v bode 32 tohto rozsudku.

86

Z toho vyplýva, že nariadenie č. 702/2014 sa má vykladať v tom zmysle, že pomoc v prospech lesného hospodárstva, a konkrétnejšie pomoc, o ktorú podnik v ťažkostiach v zmysle uvedeného článku 2 bodu 14 požiadal na základe článku 30 nariadenia č. 1305/2013 v súvislosti s mikrorezerváciou vytvorenou v lese na účely dosiahnutia cieľov smernice 2009/147, nemôže byť vyhlásená za zlučiteľnú s vnútorným trhom na základe nariadenia č. 702/2014.

87

Vo štvrtom a poslednom rade, keďže sa zdá, že vnútroštátny súd má pochybnosti, pokiaľ ide o platnosť tohto vylúčenia z hľadiska vlastníckeho práva a všeobecných zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality, ako to vyplýva z tvrdení zhrnutých v bode 40 tohto rozsudku, treba najprv uviesť, že z analýzy nariadenia č. 702/2014 vyplýva, že uvedené vylúčenie sa nezakladá na cieli zachovania zdrojov Únie, na základe ktorého si tento súd kladie otázku, či nebolo neprimerane zvýhodnené na úkor tohto práva a týchto dvoch všeobecných zásad.

88

Ako totiž vyplýva z odôvodnenia 16 tohto nariadenia, v ktorom sa objasňuje dôvod vylúčenia podnikov v ťažkostiach z výnimky stanovenej uvedeným nariadením, odhliadnuc od výnimiek uvedených v bode 84 tohto rozsudku, je cieľom tohto vylúčenia zabezpečiť, aby sa každá pomoc, o ktorú takéto podniky požiadajú, preskúmala výlučne a koherentne vzhľadom na súbor osobitných procesných a hmotnoprávnych pravidiel, ktoré boli zavedené s presným cieľom primerane zohľadniť osobitnú situáciu týchto podnikov. Jediným cieľom a dôsledkom uvedeného vylúčenia teda nie je všeobecne zakázať podnikom v ťažkostiach, aby im bola poskytnutá pomoc v prospech lesného hospodárstva, keďže práve naopak takáto možnosť im ostáva otvorená v súlade s týmito pravidlami, ale spôsobiť, že nariadenie č. 702/2014 sa stane neuplatniteľným na túto pomoc, ak o ňu tieto podniky požiadajú.

89

Ďalej treba poznamenať, že cieľom uvedených pravidiel je samo osebe zabezpečiť, aby pomoc, ktorá môže byť poskytnutá podnikom v ťažkostiach, spĺňala podmienky umožňujúce vyhlásiť túto pomoc za zlučiteľnú s vnútorným trhom, pričom treba pripomenúť, že poskytnutie takejto pomoci nie je právom, ktoré majú podniky, keďže poskytnutie štátnej pomoci je v zásade zakázané Zmluvou o FEÚ, ale možnosťou, ktorú majú orgány verejnej moci v prípadoch, keď táto pomoc sleduje jeden z cieľov spoločného záujmu stanovených v článku 107 ods. 3 ZFEÚ a je v súlade s podmienkami, ktoré stanovuje uplatniteľná právna úprava. Z toho najmä vyplýva, že členské štáty síce sú oprávnené poskytovať pomoc spolufinancovanú z EPFRV na základe článku 30 nariadenia č. 1305/2013, nie sú však povinné tak urobiť, ale naopak, disponujú na tento účel mierou voľnej úvahy [pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. októbra 2021, Lauku atbalsta dienests (Pomoc na začatie podnikateľskej činnosti v poľnohospodárstve), C‑119/20, EU:C:2021:817, bod 56; z 27. januára 2022, Sātiņi‑S, C‑234/20, EU:C:2022:56, body 40 a 66, ako aj z 27. januára 2022, Sātiņi‑S, C‑238/20, EU:C:2022:57, bod 36].

90

Táto miera voľnej úvahy sa však musí vykonávať v medziach ustanovení tohto nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. marca 2017, Lingurár, C‑315/16, EU:C:2017:244, bod 18), a v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie (pozri analogicky, pokiaľ ide o financovanie, ktoré môže byť poskytnuté z iného fondu Únie než EPFRV, rozsudok z 27. januára 2022, Zinātnes parks, C‑347/20, EU:C:2022:59, bod 61).

91

Napokon v tejto súvislosti osobitné zaobchádzanie vyhradené pre podniky v ťažkostiach nariadením č. 702/2014 nemožno samo osebe považovať za také, ktoré by mohlo byť porušením vlastníckeho práva zaručeného v článku 17 Charty alebo všeobecných zásad rovnakého zaobchádzania a proporcionality.

92

Na jednej strane totiž Súdny dvor už rozhodol, že keďže vlastnícke právo nie je absolútnou výsadou, jeho výkon môže byť za podmienok stanovených v článku 52 ods. 1 Charty predmetom obmedzenia odôvodneného cieľom všeobecného záujmu uznaného Úniou, akým je obmedzenie vyplývajúce z vnútroštátneho opatrenia prijatého na účely ochrany prírody a životného prostredia podľa smernice 92/43 alebo 2009/147, a to bez toho, aby osoba, ktorej vlastnícke právo podlieha takémuto obmedzeniu, musela byť v každom prípade odškodnená, a najmä aby jej musela byť poskytnutá podpora na základe článku 30 nariadenia č. 1305/2013 (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. januára 2022, Sātiņi‑S, C‑234/20, EU:C:2022:56, body 62 až 66, a z 27. januára 2022, Sātiņi‑S, C‑238/20, EU:C:2022:57, body 32 až 36). Za predpokladu, že by vnútroštátne opatrenie prijaté na účely ochrany prírody a životného prostredia podľa smernice 92/43 alebo 2009/147 malo za následok stratu hodnoty dotknutého pozemku takým spôsobom, že by predstavovalo zbavenie majetku, vlastník tohto pozemku by mal vzhľadom na existenciu situácie uplatňovania práva Únie právo na kompenzáciu v súlade s článkom 17 Charty (pozri, v tomto zmysle, rozsudok z 9. júna 2016, Pesce a i., C‑78/16 a C‑79/16, EU:C:2016:428, body 85 a 86).

93

Na druhej strane okolnosť, že podnikom, ktorých vlastnícke právo je predmetom obmedzenia vyplývajúceho z vnútroštátneho opatrenia prijatého na účely ochrany prírody a životného prostredia podľa smernice 92/43 alebo 2009/147, môže byť poskytnutá pomoc, ktorej zlučiteľnosť s vnútorným trhom závisí od podmienok, ktoré sa líšia v závislosti od toho, či tieto podniky sú alebo nie sú v ťažkostiach, je odôvodnená rozdielnou situáciou, v ktorej sa tieto dve kategórie podnikov nachádzajú z hľadiska práva Únie v oblasti štátnej pomoci.

94

Vzhľadom na hospodárske alebo finančné ťažkosti, ktorým tieto podniky čelia, je odôvodnené podriadiť preskúmanie zlučiteľnosti pomoci, ktorá im môže byť poskytnutá, s vnútorným trhom, osobitnými podmienkami, ktoré umožnia zohľadniť ich ťažkosti a ich možný vplyv (pozri analogicky, pokiaľ ide o neuplatniteľnosť iného nariadenia o výnimke, než je nariadenie č. 702/2014, na podniky v ťažkostiach, rozsudok z 27. januára 2022, Zinātnes parks, C‑347/20, EU:C:2022:59, body 46 až 49 a 57).

95

Okrem toho neuplatniteľnosť výnimky stanovenej nariadením č. 702/2014 na podniky v ťažkostiach sa nezdá byť v rozpore so všeobecnou zásadou proporcionality. Bez ohľadu na jej vhodnosť, ktorá vyplýva z predchádzajúceho bodu tohto rozsudku, ju totiž nemožno považovať za prekračujúcu rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa, ktorý sleduje, keďže, ako bolo uvedené v bodoch 79 a 88 tohto rozsudku, nebráni tomu, aby bola týmto podnikom poskytnutá pomoc v prospech lesného hospodárstva alebo pomoc podnikom v ťažkostiach, ak takáto pomoc spĺňa podmienky stanovené v ustanoveniach práva v oblasti štátnej pomoci, ktoré sú uplatniteľné na takéto podniky.

96

Vzhľadom na všetky tieto úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že nariadenie č. 702/2014 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby sa pomoc, o ktorú podnik v ťažkostiach v zmysle článku 2 bodu 14 tohto nariadenia č. 702/2014 požiadal na základe nariadenia č. 1305/2013 v súvislosti s mikrorezerváciou vytvorenou v lese na účely dosiahnutia cieľov smernice 2009/147, vyhlásila za zlučiteľnú s vnútorným trhom na základe nariadenia č. 702/2014.

97

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto: