–

Asociaţia „Forumul Judecătorilor din România“, v zastúpení: D. Călin a L. Zaharia, splnomocnení zástupcovia,

–

Consiliul Superior al Magistraturii, v zastúpení: M. B. Mateescu, splnomocnený zástupca,

–

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,

–

Európska komisia, v zastúpení: K. Herrmann, I. Rogalski a P. J. O. Van Nuffel, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 a článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ, článku 267 ZFEÚ, článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) a rozhodnutia Komisie 2006/928/ES z 13. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje mechanizmus na zaistenie spolupráce a overovania pokroku v Rumunsku na účely osobitných referenčných kritérií v oblastiach reformy súdnictva a boja proti korupcii (Ú. v. EÚ L 354, 2006, s. 56).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu, ktorého účastníkmi sú Asociaţia „Forumul Judecătorilor din România“ (združenie „Fórum sudcov Rumunska“) a YN na jednej strane a Consiliul Superior al Magistraturii (Najvyššia súdna rada, Rumunsko) (ďalej len „CSM“) na druhej strane vo veci zákonnosti rozhodnutia č. 1348 Útvaru pre sudcov CSM zo 17. septembra 2019, ktorým sa schvaľuje nariadenie o organizácii a priebehu výberového konania na povýšenie sudcov (ďalej len „rozhodnutie č. 1348“).

3

Článok 2 Zmluvy medzi členskými štátmi Európskej únie a Bulharskou republikou a Rumunskom o pristúpení Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii (Ú. v. EÚ L 157, 2005, s. 11; ďalej len „zmluva o pristúpení“), ktorá bola podpísaná 25. apríla 2005 a nadobudla účinnosť 1. januára 2007, v odsekoch 2 a 3 stanovuje:

„2.   Podmienky prijatia a úpravy zmlúv, na ktorých je založená Únia, nevyhnutné so zreteľom na toto prijatie a ktoré sa budú uplatňovať odo dňa pristúpenia do nadobudnutia platnosti Zmluvy o Ústave pre Európu, sú stanovené v akte, ktorý je pripojený k tejto zmluve. Ustanovenia uvedeného aktu tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy.

3.   …

Akty prijaté pred nadobudnutím platnosti protokolu uvedeného v článku 1 ods. 3 na základe tejto zmluvy alebo aktu uvedeného v odseku 2 zostávajú v účinnosti a ich právne účinky sú zachované, pokiaľ nebudú zmenené a doplnené alebo zrušené.“

4

Článok 3 tejto zmluvy znie takto:

„Ustanovenia, ktoré sa týkajú práv a povinností členských štátov a právomocí a príslušnosti inštitúcií Únie ustanovené v zmluvách, ktorých zmluvnými stranami sa stávajú Bulharská republika a Rumunsko, sa uplatňujú vo vzťahu k tejto zmluve.“

5

Článok 4 ods. 2 a 3 uvedenej zmluvy stanovuje:

„2.   Táto zmluva nadobudne platnosť [účinnosť – neoficiálny preklad] 1. januára 2007, ak boli uložené všetky ratifikačné listiny pred týmto dňom.

…

3.   Bez ohľadu na odsek 2 môžu inštitúcie Únie prijať pred pristúpením opatrenia, ktoré sú uvedené… [v článkoch 37 a 38]… protokolu uvedeného v článku 1 ods. 3 Predtým, ako Zmluva o Ústave pre Európu nadobudne platnosť [účinnosť – neoficiálny preklad], sa prijmú takéto opatrenia podľa rovnocenných ustanovení… [v článkoch 37 a 38]… aktu uvedeného v článku 2 ods. 2.

Tieto opatrenia nadobudnú účinnosť iba za podmienky a ku dňu nadobudnutia platnosti [účinnosti – neoficiálny preklad] tejto zmluvy.“

6

Článok 37 Aktu o podmienkach pristúpenia Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. EÚ L 157, 2005, s. 203) stanovuje:

„Ak Bulharsko alebo Rumunsko nevykoná záväzky prijaté v súvislosti s rokovaniami o pristúpení vrátane záväzkov vo všetkých odvetvových politikách, ktoré sa týkajú hospodárskych činností s cezhraničnými účinkami, a spôsobí tým vážne narušenie fungovania vnútorného trhu alebo jeho bezprostrednú hrozbu, môže Komisia do uplynutia obdobia, ktoré nepresahuje tri roky odo dňa pristúpenia, na odôvodnenú žiadosť členského štátu alebo z vlastného podnetu prijať primerané opatrenia.

Opatrenia musia byť proporcionálne, pričom prednosť majú opatrenia, ktoré čo najmenej narušujú fungovanie vnútorného trhu, prípadne uplatňovanie existujúcich odvetvových ochranných mechanizmov. Takéto ochranné opatrenia nesmú byť použité ako prostriedok svojvoľnej diskriminácie alebo skrytého obmedzovania obchodovania medzi členskými štátmi. Ochranná doložka môže byť použitá aj pred pristúpením na základe výsledkov monitorovania a prijaté opatrenia nadobudnú účinnosť prvým dňom pristúpenia, ak nestanovujú neskorší deň. Opatrenia budú zachované iba po bezpodmienečne nevyhnutné obdobie a budú zrušené, keď bude splnený príslušný záväzok. Možno ich však uplatňovať aj po uplynutí obdobia uvedeného v prvom odseku, ak príslušné záväzky neboli splnené. Na základe pokroku dotknutého členského štátu v plnení jeho záväzkov môže Komisia opatrenia vhodne upraviť. Komisia pred zrušením ochranných opatrení včas upovedomí Radu a v tejto súvislosti náležite zohľadní všetky pripomienky Rady.“

7

Článok 38 tohto aktu stanovuje:

„Ak sa v Bulharsku alebo Rumunsku vyskytnú alebo bezprostredne hrozia závažné nedostatky v transpozícii, vykonávaní alebo uplatňovaní rámcových rozhodnutí alebo iných príslušných záväzkov, nástrojov spolupráce a rozhodnutí týkajúcich sa vzájomného uznávania v oblasti trestného práva podľa hlavy VI Zmluvy EÚ a smerníc a nariadení týkajúcich sa vzájomného uznávania v občianskych veciach podľa hlavy IV Zmluvy ES, môže Komisia do uplynutia obdobia, ktoré nepresahuje viac ako tri roky odo dňa pristúpenia, na odôvodnený návrh členského štátu alebo z vlastného podnetu a po porade s členskými štátmi prijať európske nariadenia alebo rozhodnutia zavádzajúce primerané opatrenia a určiť podmienky a spôsoby ich uvedenia do účinnosti.

Tieto opatrenia môžu mať povahu dočasného pozastavenia uplatňovania príslušných ustanovení a rozhodnutí vo vzťahoch medzi… Rumunskom a ktorýmkoľvek iným členským štátom alebo členskými štátmi bez toho, aby tým bola dotknutá úzka justičná spolupráca. Ochranná doložka môže byť použitá aj pred pristúpením na základe výsledkov monitorovania a prijaté opatrenia nadobudnú účinnosť prvým dňom pristúpenia, ak nestanovujú neskorší deň. Opatrenia budú zachované iba po bezpodmienečne nevyhnutné obdobie a budú zrušené, keď budú nedostatky napravené. Možno ich však uplatňovať aj po uplynutí obdobia uvedeného v prvom odseku, pokiaľ tieto nedostatky pretrvávajú. Na základe pokroku dotknutého nového členského štátu v náprave zistených nedostatkov môže Komisia po porade s členskými štátmi opatrenia vhodne upraviť. Komisia pred zrušením ochranných opatrení včas upovedomí Radu a v tejto súvislosti náležite zohľadní všetky pripomienky Rady.“

8

Podľa článku 1 rozhodnutia 2006/928:

„Rumunsko bude každoročne k 31. marcu a po prvýkrát k 31. marcu 2007 podávať Komisii správu o pokroku v plnení jednotlivých referenčných kritérií uvedených v prílohe.

Komisia môže kedykoľvek poskytnúť technickú pomoc prostredníctvom rôznych činností alebo zabezpečovať zber a výmenu informácií týkajúcich sa referenčných kritérií. Navyše môže Komisia na tento účel kedykoľvek zorganizovať odborné misie do Rumunska. V tejto súvislosti poskytnú rumunské orgány potrebnú podporu.“

9

Článok 2 tohto rozhodnutia stanovuje:

„Komisia oznámi Európskemu parlamentu a Rade svoje pripomienky a zistenia týkajúce sa správy Rumunska po prvýkrát v júni 2007.

Po tomto dátume bude Komisia podávať správy podľa potreby a minimálne jedenkrát za každých šesť mesiacov.“

10

Príloha uvedeného rozhodnutia stanovuje:

„Referenčné kritériá pre Rumunsko uvedené v článku 1:

…“

11

Článok 43 Legea nr. 303/2004 privind statutul judecătorilor și procurorilor (zákon č. 303/2004 o postavení sudcov a prokurátorov) z 28. júna 2004 (Monitorul Oficial al României, časť I, č. 826 z 13. septembra 2005) v znení pred nadobudnutím účinnosti Legea nr. 242/2018 (zákon č. 242/2018) z 12. októbra 2018 (Monitorul Oficial al României, časť I, č. 868 z 15. októbra 2018) v odsekoch 1 a 2 stanovoval:

„1.   Povýšenie sudcov a prokurátorov sa uskutočňuje výlučne prostredníctvom výberového konania organizovaného na celoštátnej úrovni v rozsahu voľných pracovných miest existujúcich na vyšších súdoch a odvolacích súdoch alebo prípadne v rámci prokuratúry.

2.   Výberové konanie na povýšenie sudcov a prokurátorov každoročne alebo v prípade potreby organizuje Najvyššia súdna rada prostredníctvom Institutul Naţional al Magistraturii [(Národný inštitút sudcov a prokurátorov)].“

12

Článok 46 tohto zákona stanovuje:

„1.   Výberové konanie na povýšenie pozostáva z písomných skúšok teoretickej a praktickej povahy.

2.   Skúša sa:

3.   Priebeh výberového konania vrátane spôsobu napadnutia výsledkov sú upravené nariadením o organizácii a priebehu výberového konania na povýšenie sudcov a prokurátorov.

…“

13

Zákonom č. 242/2018 sa zmenili najmä články 43 až 46 zákona č. 303/2004 a boli doňho vložené články 461 až 463.

14

Článok 43 zákona č. 303/2004, zmeneného zákonom č. 242/2018 (ďalej len „zmenený zákon č. 303/2004“) stanovuje:

„Výberové konanie na povýšenie sudcov a prokurátorov každoročne alebo v prípade potreby organizuje Najvyššia súdna rada prostredníctvom Národného inštitútu sudcov a prokurátorov.“

15

Článok 44 tohto zákona v odseku 1 stanovuje:

„Sudcovia a prokurátori, ktorí získali známku ‚veľmi dobre‘ pri svojom ostatnom hodnotení, sa môžu zúčastniť na výberovom konaní na mieste do najbližšieho vyššieho profesijného stupňa, ak neboli za posledné tri roky disciplinárne potrestaní a spĺňajú minimálne požiadavky týkajúce sa počtu odpracovaných rokov…“

16

Článok 46 uvedeného zákona v odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1.   Výberové konanie na mieste pozostáva z písomnej skúšky.

2.   Priebeh výberového konania vrátane spôsobu napadnutia výsledkov, ako aj predmety, ktorých sa týka písomná skúška uvedená v odseku 1 podľa špecializácie sudcu alebo prokurátora, sú upravené nariadením o organizácii a priebehu výberového konania na povýšenie sudcov a prokurátorov.

…“

17

Článok 461 zákona č. 303/2004 v odseku 1 stanovuje:

„Skutočné povýšenie sudcov a prokurátorov sa uskutočňuje výlučne prostredníctvom výberového konania organizovaného na celoštátnej úrovni v rozsahu voľných pracovných miest existujúcich na vyšších súdoch a odvolacích súdoch alebo prípadne v rámci prokuratúry.“

18

Článok 462 tohto zákona v odseku 1 stanovuje:

„Na výberovom konaní na skutočné povýšenie na bezprostredne vyšší súd a prokuratúru sa môžu zúčastniť sudcovia a prokurátori, ktorí získali známku ‚veľmi dobre‘ počas svojho posledného hodnotenia, neboli za posledné tri roky disciplinárne potrestaní, získali odbornú kvalifikáciu zodpovedajúcu súdu alebo prokuratúre, do ktorých žiadajú o povýšenie, a v prípade povýšenia do funkcie sudcu odvolacieho súdu, prokurátora na prokuratúre tohto súdu alebo prokurátora na Prokuratúre pri Înalta Curte de Casație si Justiție (Najvyšší a kasačný súd)] skutočne vykonávali svoju funkciu aspoň dva roky na súde alebo prokuratúre hierarchicky nižšieho stupňa.“

19

Článok 463 uvedeného zákona v odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1.   Výberové konanie na skutočné povýšenie spočíva v absolvovaní skúšky zameranej na hodnotenie práce a správania uchádzačov za posledné tri roky.

2.   Postup organizácie a priebehu výberového konania vrátane výberových komisií a ich zloženia, otázok preverovaných v rámci skúšky uvedenej v odseku 1 a spôsob stanovenia a napadnutia výsledkov upravuje nariadenie uvedené v článku 46 ods. 2.

…“

20

Podľa článku 106 písm. f) toho istého zákona:

„Najvyššia súdna rada rozhodnutím uverejneným v Monitorul Oficial al României, časť I, schvaľuje:

…

…“

21

Dňa 17. septembra 2019 prijal Útvar pre sudcov CSM na základe článku 463 ods. 2 a článku 106 písm. f) zmeneného zákona č. 303/2004 rozhodnutie č. 1348, ktorým sa schvaľuje nariadenie o organizácii a priebehu výberového konania na povýšenie sudcov (ďalej len „nariadenie o výberovom konaní na povýšenie sudcov“).

22

Nariadenie o výberovom konaní na povýšenie sudcov stanovuje dve etapy povýšenia: na jednej strane tzv. povýšenie „na mieste“, teda povýšenie do najbližšieho vyššieho profesijného stupňa, ktoré upravuje kapitola II tohto nariadenia; na druhej strane tzv. „skutočné“ povýšenie upravené kapitolou III uvedeného nariadenia, umožňujúce úspešným uchádzačom, ktorí už boli povýšení „na mieste“ a ktorí z tohto dôvodu majú požadovanú profesijnú platovú triedu, aby im bolo skutočne pridelené miesto v rámci súdu vyššieho stupňa.

23

Na výberovom konaní na skutočné povýšenie sa môžu zúčastniť sudcovia, ktorí získali známku „foarte bine“ („veľmi dobre“) pri svojom ostatnom hodnotení, neboli za posledné tri roky disciplinárne postihnutí, pri skončení postupu povyšovania „na mieste“ získali profesijnú platovú triedu potrebnú pre súd, na ktorý žiadajú o povýšenie, a v prípade povýšenia do funkcie sudcu odvolacieho súdu skutočne vykonávali svoju funkciu aspoň dva roky na súde hierarchicky nižšieho stupňa.

24

Zatiaľ čo postup povyšovania „na mieste“ zahŕňa výberové konanie, ktoré sa skladá z písomnej skúšky teoretickej a praktickej povahy, postup „skutočného“ povýšenia sa skladá z hodnotenia práce a správania uchádzačov počas posledných troch rokov činnosti.

25

Toto hodnotenie vykonáva komisia zložená z predsedu príslušného odvolacieho súdu a štyroch členov tohto súdu, ktorí majú špecializáciu zodpovedajúcu oddeleniam, na ktoré sa vedú výberové konania na voľné pracovné miesta, pričom títo členovia sú vymenovaní na návrh riadiacej rady príslušného odvolacieho súdu.

26

Hodnotenie práce uchádzajúceho sa sudcu vychádza z troch kritérií: i) schopnosť analýzy a syntézy, ako aj koherentné vyjadrovanie; ii) jasnosť a logika argumentácie, odôvodnená analýza návrhov a vyjadrení účastníkov konania, dodržiavanie judikatúry Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší a kasačný súd) a odvolacích súdov, a iii) dodržiavanie primeraných lehôt na vybavenie vecí a vypracovanie rozhodnutí. Najvyššia známka hodnotenia práce je 60 bodov, teda najviac 20 bodov za každé z týchto troch kritérií.

27

Dodržanie prvých dvoch kritérií sa zisťuje prostredníctvom analýzy súdnych rozhodnutí vydaných uchádzajúcim sa sudcom počas ostatných troch rokov jeho služby. Táto analýza sa týka vzorky desiatich náhodne vybraných rozhodnutí s použitím počítačovej aplikácie a na základe jednotných kritérií formulovaných hodnotiacou komisiou. Rozhodnutia vybrané na tento účel musia byť relevantné pre odbornú činnosť uchádzača, týkať sa odlišných predmetov a musia byť vydané, pokiaľ je to možné, v rôznych procesných fázach.

28

Okrem takto vybratých rozhodnutí sa zohľadňuje aj odôvodnené stanovisko oddelenia zodpovedajúceho špecializácii uchádzača vyššieho súdu, ako je ten, v ktorom pôsobí. V tejto súvislosti predseda oddelenia osloví sudcov uvedeného oddelenia pri dodržaní dôvernosti vyjadrených stanovísk a zaznamená výsledok v správe, ktorá sa zašle hodnotiacej komisii. Toto stanovisko má len poradný charakter.

29

Pokiaľ ide o tretie kritérium, ktoré sa týka dodržania lehôt, posúdenie sa zakladá na súbore štatistických údajov a iných dokumentov predložených súdom, v ktorom pôsobí uchádzač, a týka sa týchto skutočností: i) pokiaľ ide o prácu uchádzača: počet pojednávaní, počet vecí, na ktorých sa sudca zúčastnil, počet vyriešených vecí, počet vydaných rozhodnutí, počet rozhodnutí bez odôvodnenia v stanovených lehotách, priemerný počet dní prekročenia lehôt, priemerná dĺžka vybavenia vecí uchádzačom, iné činnosti vykonávané uchádzačom pri plnení svojich úloh; ii) pokiaľ ide o činnosť súdu, ktorého súčasťou je oddelenie, v ktorom sudca vykonával svoju činnosť: priemerný počet vecí na sudcu, priemerný počet prítomnosti na pojednávaní, priemerná dĺžka na rozhodnutie podľa druhu veci, priemerný počet rozhodnutí vydaných sudcami a priemerný počet rozhodnutí, ktoré neboli vydané v stanovenej lehote.

30

Výbor posudzuje správanie sudcu, ktorý je uchádzačom, na základe dvoch kritérií: i) vhodnosť postoja voči osobám podliehajúcim súdnej právomoci, advokátom, znalcom a tlmočníkom na pojednávaniach a pri iných odborných činnostiach, vhodnosť použitého tónu, zdvorilosť, chýbajúca nevhodnosť alebo arogancia v správaní, schopnosť riešiť situácie vyskytujúce sa v pojednávacej miestnosti; ii) schopnosť spolupracovať s ostatnými členmi rozhodovacieho zloženia, ako aj správanie a komunikácia s ostatnými sudcami a zamestnancami tak súdu, v ktorom uchádzač pôsobí, ako aj iných súdov, či už sú hierarchicky nadradené, alebo podriadené. Najvyššia známka hodnotenia správania je 40 bodov, teda najviac 20 bodov za každé z týchto dvoch kritérií.

31

Hodnotenie správania uchádzačov podľa dvoch vyššie uvedených kritérií sa zakladá na záznamoch z pojednávaní, pri ktorých uchádzač predsedal rozhodovaciemu zloženiu, stanovisku oddelenia a/alebo prípadne súdu, kde uchádzač pôsobil počas posudzovaného obdobia, údajoch uvedených v jeho profesijnom spise, ako aj na akýchkoľvek iných overiteľných informáciách týkajúcich sa uchádzača.

32

Hodnotiaca komisia si na tento účel vyžiada informácie potrebné na posúdenie správania uchádzača na súdoch, na ktorých uchádzač pôsobil počas posudzovaného obdobia, od Riaditeľstva pre ľudské zdroje CSM a od Inspecția Judiciară (Súdna inšpekcia). Uvedená komisia vyberie vzorku pojednávaní, ktoré viedol uchádzač, a požiada o príslušné záznamy. Okrem toho na účely získania stanoviska oddelenia, alebo, ak neexistuje oddelenie, súdu, v rámci ktorého uchádzač pôsobil, sa oslovia členovia oddelenia alebo súdu, pričom sa dodržiava dôvernosť vyjadrených stanovísk, a výsledok uvedených konzultácií sa zaznamená v podpísanej a datovanej správe obsahujúcej overiteľné skutočnosti.

33

Hodnotiaca komisia na záver hodnotenia vypracuje odôvodnený návrh správy, v ktorom uvedie známky udelené za päť dotknutých kritérií (teda tri kritériá hodnotenia práce a dve kritériá hodnotenia správania), ako aj celkovú známku získanú uchádzačom z najvyššej celkovej známky 100 bodov. Návrh správy sa zašle uchádzačovi, ktorý následne uskutoční pohovor s hodnotiacou komisiou o skutočnostiach zaznamenaných v uvedenom návrhu. Ak má uchádzač námietky voči návrhu správy, musí ich uviesť na tomto pohovore a takisto aj písomne. Na záver pohovoru hodnotiaca komisia preskúma prípadné vznesené námietky a ostatné skutočnosti vyplývajúce z pohovoru a vypracuje odôvodnenú záverečnú hodnotiacu správu, v ktorej uvedie známky získané za každé hodnotené kritérium a celkovú známku. Uvedená správa sa zašle uchádzačovi a CSM.

34

Uchádzač má potom 48 hodín od sprístupnenia výsledkov na to, aby proti známke získanej na základe hodnotenia podal odvolanie na Útvar pre sudcov CSM. CSM preskúma odvolanie vzhľadom na vznesené námietky a dokumenty, z ktorých vychádza hodnotenie. Ak usúdi, že odvolaniu treba vyhovieť, pristúpi k opätovnému posúdeniu uchádzača na základe rovnakých kritérií a rovnakej hodnotiacej stupnice, ako sú tie stanovené pre postup hodnotenia. Ak sa naopak domnieva, že odvolanie sa musí zamietnuť, nepristupuje k novému hodnoteniu uchádzača.

35

Dňa 12. novembra 2019 podali žalobcovia vo veci samej na Curtea de Apel Ploiești (Odvolací súd Ploješť, Rumunsko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, návrh na čiastočné zrušenie rozhodnutia č. 1348 v rozsahu, v akom toto rozhodnutie zmenilo postup účinného povyšovania sudcov na vyššie súdy a odvolacie súdy tak, že predchádzajúce písomné skúšky nahradilo hodnotením práce a správania uchádzačov počas ostatných troch rokov činnosti.

36

Podľa žalobcov vo veci samej sa nový postup vzďaľuje od zásady povyšovania podľa zásluh, pričom sa opiera o svojvoľné a subjektívne posúdenia. Okrem toho zverením prevažujúcej právomoci predsedom odvolacieho súdu má tento nový postup podľa nich za následok podporovanie postojov hierarchickej podriadenosti voči členom vyšších súdov, ktorí majú hodnotiť prácu sudcov uchádzajúcich sa o povýšenie.

37

Podľa žalobcov vo veci samej takáto zmena v postupe povyšovania sudcov môže ohroziť nezávislosť sudcov. Nový postup je podľa nich predovšetkým v rozpore s právom Únie a povinnosťami, ktoré má Rumunsko najmä na základe mechanizmu spolupráce a overovania (ďalej len „MSO“), zriadeného rozhodnutím 2006/928, a správ vypracovaných v rámci tohto mechanizmu.

38

V tejto súvislosti chce vnútroštátny súd na jednej strane vedieť, či MSO a uvedené správy predstavujú akty, ktoré môžu byť predmetom výkladu Súdneho dvora.

39

Na druhej strane má tento súd pochybnosti, pokiaľ ide o zlučiteľnosť systému povyšovania, akým je systém zavedený právnou úpravou dotknutou vo veci samej, so zásadou nezávislosti súdov.

40

Za týchto podmienok vnútroštátny súd rozhodol prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

41

CSM tvrdí, že vnútroštátny súd svojimi prejudiciálnymi otázkami žiada Súdny dvor, aby rozhodol o zákonnosti nového režimu povyšovania sudcov, o ktorý ide vo veci samej, a nie o výklade práva Únie. Súdny dvor preto údajne nemá právomoc rozhodovať o týchto otázkach.

42

Poľská vláda tvrdí, že uvedené otázky patria do oblasti organizácie súdnictva, v ktorej Únia nemá žiadnu právomoc.

43

V tejto súvislosti treba uviesť, že tento návrh na začatie prejudiciálneho konania sa jednoznačne týka výkladu práva Únie, či už ide o ustanovenia primárneho práva (článok 2 a článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ, článok 267 ZFEÚ a článok 47 Charty), alebo ustanovenia sekundárneho práva (rozhodnutie 2006/928).

44

Navyše argumentácia poľskej vlády, pokiaľ ide o to, že Únia nemá právomoc v oblasti organizácie súdnictva, v skutočnosti súvisí so samotnou pôsobnosťou, a teda s výkladom ustanovení primárneho práva Únie, ktorých sa týkajú položené otázky, a tento výklad zjavne patrí do právomoci Súdneho dvora podľa článku 267 ZFEÚ.

45

Súdny dvor už totiž rozhodol, že hoci organizácia súdnictva v členských štátoch patrí do právomoci týchto štátov, stále platí, že pri výkone tejto právomoci sú členské štáty povinné dodržiavať povinnosti, ktoré im vyplývajú z práva Únie (rozsudok z 18. mája 2021, AsociaţiaForumul Judecătorilor din România a i., C‑83/19, C‑127/19, C‑195/19, C‑291/19, C‑355/19 a C‑397/19, EU:C:2021:393, bod 111, ako aj citovaná judikatúra).

46

Vzhľadom na už uvedené Súdny dvor má právomoc odpovedať na položené otázky.

47

CSM spochybňuje prípustnosť prvej a druhej otázky z dôvodu, že odpovede na ne jasne vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora.

48

CSM okrem toho tvrdí, že tretia a štvrtá otázka sú neprípustné, keďže výklad práva Únie požadovaný vnútroštátnym súdom nijako nesúvisí s existenciou sporu vo veci samej. Tretia otázka totiž podľa nej vychádza z nesprávneho opisu postupu povyšovania sudcov, o ktorý ide vo veci samej, a pokiaľ ide o štvrtú otázku, účinné povyšovacie konanie sudcov nie je vôbec v rozpore s odporúčaniami formulovanými Komisiou v jej správach vypracovaných v rámci MSO.

49

Pokiaľ ide v tejto súvislosti jednak o to, že správny výklad práva Únie je v prejednávanej veci tak zjavný, že nie je nijaký priestor na primerané pochybnosti, stačí pripomenúť, že hoci takáto okolnosť môže v prípade jej zistenia priviesť Súdny dvor k rozhodnutiu prostredníctvom uznesenia na základe článku 99 rokovacieho poriadku, rovnaká okolnosť nemôže brániť vnútroštátnemu súdu, aby položil prejudiciálnu otázku, ani nemá za následok neprípustnosť takto položenej otázky (rozsudok z 21. decembra 2021, Euro Box Promotion a i., C‑357/19, C‑379/19, C‑547/19, C‑811/19 a C‑840/19, EU:C:2021:1034, bod 138, ako aj citovaná judikatúra).

50

V dôsledku toho sú prvá a druhá otázka prípustné.

51

Okrem toho z ustálenej judikatúry vyplýva, že pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzí na vlastnú zodpovednosť a ktorých správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o prejudiciálnej otázke položenej vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi okolnosťami potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené (rozsudok z 21. decembra 2021, Euro Box Promotion a i., C‑357/19, C‑379/19, C‑547/19, C‑811/19 a C‑840/19, EU:C:2021:1034, bod 139, ako aj citovaná judikatúra).

52

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vnútroštátny súd prejednáva spor o zákonnosti vnútroštátnej právnej úpravy týkajúcej sa režimu povyšovania sudcov. Práve pochybnosti, ktoré má uvedený súd v súvislosti so zlučiteľnosťou tohto režimu s požiadavkou nezávislosti vyplývajúcou z článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ a článku 47 Charty, ako aj s rozhodnutím 2006/928 pritom viedli tento súd k tomu, aby sa obrátil na Súdny dvor s otázkami týkajúcimi sa výkladu týchto ustanovení práva Únie. Tretia a štvrtá otázka teda súvisia s existenciou sporu vo veci samej. Pokiaľ ide o argumentáciu CSM, ktorou spochybňuje prípustnosť týchto otázok, týka sa vecnej odpovede, ktorá sa na ne musí poskytnúť.

53

Z vyššie uvedeného vyplýva, že aj tretia a štvrtá otázka sú prípustné.

54

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či rozhodnutie 2006/928 predstavuje akt prijatý inštitúciou Únie, ktorý môže byť predmetom výkladu Súdneho dvora podľa článku 267 ZFEÚ, či toto rozhodnutie, pokiaľ ide o jeho právnu povahu, obsah a časové účinky, patrí do pôsobnosti zmluvy o pristúpení, a napokon, či požiadavky uvedené v správach vypracovaných Komisiou v rámci MSO sú pre Rumunsko záväzné.

55

Ako správne uviedli združenie „Forumul Judecătorilor din România“, CSM a Komisia, odpoveď na prvú otázku jasne vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, najmä z bodov 1 a 2 výroku rozsudku z 18. mája 2021, AsociaţiaForumul Judecătorilor din România a i. (C‑83/19, C‑127/19, C‑195/19, C‑291/19, C‑355/19 a C‑397/19, EU:C:2021:393).

56

Na prvú otázku treba teda odpovedať tak, že rozhodnutie 2006/928 predstavuje akt prijatý inštitúciou Únie, ktorý môže Súdny dvor vykladať podľa článku 267 ZFEÚ. Pokiaľ ide o právnu povahu, obsah a časové účinky tohto rozhodnutia, patrí do pôsobnosti zmluvy o pristúpení. Referenčné kritériá uvedené v prílohe k uvedenému rozhodnutiu majú zaručiť, že Rumunsko bude rešpektovať hodnotu právneho štátu zakotvenú v článku 2 ZEÚ, a sú preň záväzné v tom zmysle, že je povinný prijať primerané opatrenia na splnenie týchto kritérií, pričom musí v súlade so zásadou lojálnej spolupráce uvedenou v článku 4 ods. 3 ZEÚ náležite zohľadniť správy vypracované Komisiou na základe toho istého rozhodnutia, najmä odporúčania formulované v týchto správach.

57

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 2 ZEÚ a článkom 47 Charty vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna právna úprava týkajúca sa režimu povyšovania sudcov musí zaručiť dodržiavanie zásady nezávislosti súdov.

58

Ako bolo pripomenuté v bode 45 tohto rozsudku, hoci organizácia súdnictva v členských štátoch patrí do právomoci týchto štátov, stále platí, že pri výkone tejto právomoci sú členské štáty povinné dodržiavať povinnosti, ktoré im vyplývajú z práva Únie. Okrem toho bolo rozhodnuté, že článok 19 ZEÚ, ktorý konkretizuje hodnotu právneho štátu uvedenú v článku 2 ZEÚ, zveruje vnútroštátnym súdom a Súdnemu dvoru úlohu zaručovať plné uplatňovanie práva Únie vo všetkých členských štátoch, ako aj súdnu ochranu práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci z tohto práva vyplývajú (rozsudok z 21. decembra 2021, Euro Box Promotion a i., C‑357/19, C‑379/19, C‑547/19, C‑811/19 a C‑840/19, EU:C:2021:1034, bod 217).

59

Samotná existencia účinného súdneho preskúmania na účely dodržania ustanovení práva Únie je inherentnou súčasťou právneho štátu. V tomto zmysle a ako stanovuje článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ, členským štátom prináleží stanoviť pre osoby podliehajúce súdnej právomoci v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, prostriedky nápravy a konania potrebné na zabezpečenie ich práva na účinnú súdnu ochranu. Zásada účinnej súdnej ochrany práv jednotlivcov vyplývajúcich z práva Únie, na ktorú sa odvoláva článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ, predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, ktorá vychádza z ústavných tradícií spoločných členským štátom, bola zakotvená v článkoch 6 a 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 a v súčasnosti je potvrdená v článku 47 Charty (rozsudok z 21. decembra 2021, Euro Box Promotion a i., C‑357/19, C‑379/19, C‑547/19, C‑811/19 a C‑840/19, EU:C:2021:1034, bod 219, ako aj citovaná judikatúra).

60

Z toho vyplýva, že každý členský štát musí podľa článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ zabezpečiť, aby orgány, ktoré v zmysle práva Únie ako „súdne orgány“ môžu rozhodovať o otázkach týkajúcich sa uplatňovania alebo výkladu tohto práva, a z tohto dôvodu patria do jeho systému opravných prostriedkov v oblastiach, na ktoré sa právo Únie vzťahuje, spĺňali požiadavky účinnej súdnej ochrany, pričom toto ustanovenie sa týka „oblastí, na ktoré sa vzťahuje právo Únie“ bez ohľadu na okolnosti, za akých členské štáty uplatňujú toto právo v zmysle článku 51 ods. 1 Charty (rozsudok z 21. decembra 2021, Euro Box Promotion a i., C‑357/19, C‑379/19, C‑547/19, C‑811/19 a C‑840/19, EU:C:2021:1034, bod 220, ako aj citovaná judikatúra).

61

Na zabezpečenie toho, aby takýto súd bol schopný zabezpečiť účinnú súdnu ochranu, ktorá sa vyžaduje podľa článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ, je prvoradé zachovanie jeho nezávislosti a nestrannosti, ako to potvrdzuje článok 47 druhý odsek Charty, ktorý medzi požiadavkami súvisiacimi so základným právom na účinný prostriedok nápravy uvádza prístup k „nezávislému“ súdu (rozsudok z 29. marca 2022, Getin Noble Bank, C‑132/20, EU:C:2022:235, bod 93 a citovaná judikatúra).

62

Ako Súdny dvor opakovane zdôraznil, táto požiadavka nezávislosti a nestrannosti súdov, ktorá je inherentnou súčasťou výkonu úlohy rozhodovať ako súd, patrí do podstaty práva na účinnú súdnu ochranu a základného práva na spravodlivý proces, ktoré má zásadný význam ako záruka ochrany všetkých práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie, a zachovania spoločných hodnôt členských štátov uvedených v článku 2 ZEÚ, najmä hodnoty právneho štátu (rozsudok z 29. marca 2022, Getin Noble Bank, C‑132/20, EU:C:2022:235, bod 94 a citovaná judikatúra).

63

Záruky nezávislosti a nestrannosti vyžadované podľa práva Únie stanovujú ako požiadavku existenciu pravidiel, najmä pokiaľ ide o zloženie orgánu, menovanie, funkčné obdobia, ako aj dôvody zdržania sa hlasovania, vylúčenia pre zaujatosť a odvolania jeho členov, ktoré umožňujú odstrániť akékoľvek oprávnené pochybnosti vo vnímaní osôb podliehajúcich súdnej právomoci, pokiaľ ide o neovplyvniteľnosť uvedeného orgánu vonkajšími činiteľmi a jeho neutralitu vo vzťahu k protichodným záujmom (rozsudok z 29. marca 2022, Getin Noble Bank, C‑132/20, EU:C:2022:235, bod 95 a citovaná judikatúra).

64

V tejto súvislosti je dôležité, aby sudcovia boli chránení pred vonkajšími zásahmi alebo tlakmi, ktoré by mohli ohroziť ich nezávislosť a nestrannosť. Pravidlá týkajúce sa postavenia sudcov a výkonu ich sudcovskej funkcie musia predovšetkým umožniť vylúčiť nielen akýkoľvek priamy vplyv vo forme pokynov, ale aj formy vplyvu, ktoré sú viac nepriame a ktoré by mohli ovplyvniť rozhodnutia dotknutých sudcov, a tým vylúčiť absenciu dojmu nezávislosti alebo nestrannosti týchto sudcov, ktorá by mohla narušiť dôveru, ktorú musí súdnictvo v demokratickej spoločnosti a v právnom štáte vzbudzovať u osôb podliehajúcich súdnej právomoci (rozsudok z 29. marca 2022, Getin Noble Bank, C‑132/20, EU:C:2022:235, bod 96 a citovaná judikatúra).

65

Predovšetkým musí byť zaručená a zachovaná nezávislosť sudcov nielen vo fáze ich vymenovania, ale tiež, ako uviedol generálny advokát v bode 46 svojich návrhov, počas celej ich kariéry, a to aj v rámci postupov povyšovania, pretože postupy povyšovania sudcov sú súčasťou pravidiel vzťahujúcich sa na postavenie sudcov.

66

Je teda nevyhnutné, aby hmotnoprávne podmienky a procesné pravidlá, ktorými sa riadi prijímanie rozhodnutí o skutočnom povýšení sudcov, boli také, aby u osôb podliehajúcich súdnej právomoci nemohli po vymenovaní dotknutých osôb vyvolať oprávnené pochybnosti, pokiaľ ide o neovplyvniteľnosť dotknutých sudcov vonkajšími činiteľmi a ich neutralitu vo vzťahu k jednotlivým záujmom, o ktorých rozhodujú (pozri analogicky rozsudok z 29. marca 2022, Getin Noble Bank, C‑132/20, EU:C:2022:235, bod 97 a citovanú judikatúru).

67

V dôsledku toho treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 2 ZEÚ a článkom 47 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna právna úprava týkajúca sa režimu povyšovania sudcov musí zaručiť dodržiavanie zásady nezávislosti súdov.

68

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 2 ZEÚ a článkom 47 Charty vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej je režim povyšovania sudcov na súd vyššieho stupňa založený na hodnotení práce a správania dotknutých osôb, ktoré vykoná komisia zložená z predsedu tohto súdu vyššieho stupňa a jeho členov.

69

Najskôr treba pripomenúť, že podľa judikatúry Súdneho dvora členský štát nemôže zmeniť svoju právnu úpravu tak, aby to viedlo k zníženiu ochrany hodnoty právneho štátu, ktorá je konkretizovaná najmä v článku 19 ZEÚ. Členské štáty sú teda povinné dbať na to, aby nedošlo z hľadiska tejto hodnoty k znižovaniu úrovne ich právnej úpravy v oblasti organizácie súdnictva, tým, že sa zdržia prijímania pravidiel, ktoré by ohrozili nezávislosť sudcov (rozsudky z 20. apríla 2021, Repubblika, C‑896/19, EU:C:2021:311, body 63 a 64, ako aj z 21. decembra 2021, Euro Box Promotion a i., C‑357/19, C‑379/19, C‑547/19, C‑811/19 a C‑840/19, EU:C:2021:1034, bod 162 a citovaná judikatúra).

70

Ako bolo pripomenuté v bode 64 tohto rozsudku, sudcovia musia byť chránení pred vonkajšími zásahmi alebo tlakmi, ktoré by mohli ohroziť ich nezávislosť a nestrannosť. Najmä pravidlá upravujúce povyšovanie sudcov musia predovšetkým umožniť vylúčiť nielen akýkoľvek priamy vplyv vo forme pokynov, ale aj formy vplyvu, ktoré sú viac nepriame a ktoré by mohli ovplyvniť rozhodnutia dotknutých sudcov, a tým vylúčiť absenciu dojmu nezávislosti alebo nestrannosti týchto sudcov, ktorá by mohla narušiť dôveru, ktorú musí súdnictvo v demokratickej spoločnosti a v právnom štáte vzbudzovať u osôb podliehajúcich súdnej právomoci

71

Ak teda členský štát zavedie nový režim povyšovania sudcov, treba dbať na to, aby hmotnoprávne podmienky a procesné postupy, ktorými sa riadi prijímanie rozhodnutí o povýšení v rámci tohto režimu, boli také, že u osôb podliehajúcich súdnej právomoci nemôžu vyvolať oprávnené pochybnosti, pokiaľ ide o neovplyvniteľnosť dotknutých sudcov vonkajšími činiteľmi a ich neutralitu vo vzťahu k protichodným záujmom po povýšení dotknutých osôb.

72

Vyjadriť sa k tejto otázke v danom prípade prislúcha vnútroštátnemu súdu, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, po tom, čo v tejto súvislosti pristúpi k požadovanému posúdeniu. Treba totiž pripomenúť, že článok 267 ZFEÚ neumožňuje Súdnemu dvoru uplatniť právne normy Únie na konkrétny prípad, ale iba vyjadriť sa k výkladu Zmlúv a aktov prijatých inštitúciami Únie. V súlade s ustálenou judikatúrou však Súdny dvor môže v rámci súdnej spolupráce stanovenej v tomto článku 267 ZFEÚ na základe okolností uvedených v spise podať vnútroštátnemu súdu prvky výkladu Únie, ktoré môžu byť pre tento súd užitočné pri posudzovaní účinkov daného ustanovenia tohto práva (rozsudok z 18. mája 2021, AsociaţiaForumul Judecătorilor din România a i., C‑83/19, C‑127/19, C‑195/19, C‑291/19, C‑355/19 a C‑397/19, EU:C:2021:393, bod 201, ako aj citovaná judikatúra).

73

Pred preskúmaním hmotnoprávnych podmienok a procesných pravidiel, ktorými sa riadi prijímanie rozhodnutí o povýšení, ako sú stanovené právnou úpravou dotknutou vo veci samej, treba pripomenúť, že podľa informácií vnútroštátneho súdu je postup povyšovania sudcov, o ktorý ide vo veci samej, rozdelený na dve fázy. Prvá fáza, označovaná ako „povýšenie na mieste“, vychádza z úspešného absolvovania písomných skúšok určených tak na overenie teoretických vedomostí uchádzačov, ako aj ich praktických schopností. Druhá fáza, označovaná ako „skutočné povýšenie“, ktorá umožňuje povýšeným uchádzačom, aby boli skutočne pridelení na súd vyššieho stupňa, vychádza z hodnotenia ich práce a správania počas posledných troch rokov služby.

74

V rámci tejto druhej fázy vykonáva hodnotenie hodnotiaca komisia, ktorej členov určí Útvar pre sudcov CSM. Na úrovni jednotlivých odvolacích súdov sa uvedená komisia skladá z predsedu daného súdu a štyroch jeho členov, ktorých špecializácia musí zodpovedať špecializácii voľného pracovného miesta. Týchto štyroch členov vyberá Útvar pre sudcov CSM na základe návrhu riadiaceho orgánu odvolacieho súdu (ktorého členom je predseda tohto súdu).

75

Hoci zásah orgánu, akým je uvedená hodnotiaca komisia, do postupu skutočného povyšovania sudcov môže v zásade prispieť k spochybneniu tohto postupu, je ešte potrebné, aby tento orgán sám poskytoval záruky nezávislosti, v dôsledku čoho je potrebné konkrétnejšie preskúmať podmienky, za ktorých sú jeho členovia vymenovaní, a spôsob, akým konkrétne plní svoju úlohu (pozri analogicky rozsudok z 20. apríla 2021, Repubblika, C‑896/19, EU:C:2021:311, body 66 až 68).

76

V prejednávanej veci, pokiaľ ide o podmienky vymenovania členov hodnotiacej komisie, treba zdôrazniť, že táto komisia sa skladá výlučne zo sudcov vymenovaných na návrh príslušného kolégia odvolacieho súdu, ktoré je zložené zo sudcov.

77

Okrem toho, ako uviedol generálny advokát v bodoch 62, 65 a 66 svojich návrhov, skutočnosť, že niektorí sudcovia vykonávajú kontrolu nad pracovnou činnosťou svojich kolegov, sama osebe neznamená, že by existoval potenciálny problém nezávislosti sudcov. Keďže samotní členovia hodnotiacej komisie sú ako sudcovia povinní predložiť záruky svojej nezávislosti, v zásade spĺňajú požiadavku pripomenutú v bode 75 tohto rozsudku a vzhľadom na ich funkcie sa zdajú byť spôsobilí posúdiť odborné zásluhy svojich kolegov.

78

Okrem toho vnútroštátny súd uvádza, že nový postup môže viesť ku koncentrácii právomocí v rukách niektorých členov tejto hodnotiacej komisie, konkrétne predsedov odvolacích súdov, ktorá im môže priznať rozhodujúci vplyv na výsledok postupu skutočného povyšovania. Tak by to mohlo byť najmä v prípade, ak sa ukáže, že títo členovia kumulujú viacero funkcií, ktoré môžu ovplyvniť pracovný život a služobný postup uchádzačov o povýšenie, napríklad tým, že sú poverení pravidelným hodnotením ich práce a zároveň preskúmavaním rozsudkov, ktoré vydali, v odvolacom konaní.

79

Hoci nemožno vylúčiť, že takáto situácia by mohla ovplyvniť spôsob, akým uvedený hodnotiaci výbor konkrétne plní svoju úlohu v zmysle bodu 75 tohto rozsudku, takáto koncentrácia právomocí, aj keby sa preukázala, by sa však nemala považovať za nezlučiteľnú s článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom ZEÚ (pozri analogicky rozsudok z 11. mája 2023, Inspecţia Judiciară, C‑817/21, EU:C:2023:391, bod 54).

80

Bolo by totiž ešte potrebné preukázať, že uvedená koncentrácia právomocí môže v praxi sama osebe alebo v spojení s inými faktormi ponúknuť osobám, ktorých sa týka, schopnosť ovplyvniť smerovanie rozhodnutí dotknutých sudcov, a tým spôsobiť nedostatok nezávislosti alebo dojem zaujatosti týchto sudcov, čo by mohlo narušiť dôveru, ktorú musí súdnictvo v demokratickej spoločnosti a právnom štáte vzbudzovať u osôb podliehajúcich súdnej právomoci.

81

Spis, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, však neobsahuje nič, čo by mohlo preukázať, že prípadná koncentrácia právomocí by sama osebe mohla v praxi viesť k takejto spôsobilosti ovplyvňovania, ani nič iné, čo by v spojení s uvedenou koncentráciou právomocí mohlo vyvolávať také účinky, ktoré by boli u osôb podliehajúcich súdnej právomoci spôsobilé vyvolať pochybnosti o nezávislosti povýšených sudcov.

82

Vnútroštátnemu súdu, ktorý ako jediný má všetky relevantné informácie, teda prislúcha, aby vykonal posúdenie v tejto súvislosti.

83

Pokiaľ ide o hmotnoprávne podmienky, ktorými sa riadi prijímanie rozhodnutí o skutočnom povýšení, a osobitne o hodnotiace kritériá, ktoré uplatňuje hodnotiaca komisia, treba na jednej strane uviesť, že predpokladom pripustenia do postupu skutočného povyšovania je úspešné zloženie písomných, teoretických a praktických skúšok v rámci postupu povyšovania „na mieste“, ktorých relevantnosť žalobcovia vo veci samej zrejme nespochybňujú. Na druhej strane, ako uviedol generálny advokát v bode 72 svojich návrhov, právna úprava dotknutá vo veci samej jasne stanovuje kritériá, ktoré sa zdajú byť relevantné na účely posúdenia odborných zásluh uchádzačov.

84

Pokiaľ ide teda o hodnotenie práce uchádzačov, je založené na kritériách týkajúcich sa ich schopností analýzy a syntézy, jasnosti a logiky ich argumentácie, dodržania judikatúry vyšších súdov a ich spôsobilosti rozhodovať v primeranej lehote. Čo sa týka posúdenia správania uchádzačov, zakladá sa v podstate na kritériách týkajúcich sa správania uchádzačov pri plnení svojich úloh tak vo vzťahu ku kolegom, ako aj k osobám podliehajúcim súdnej právomoci a ich schopnosti dbať na riadny priebeh pojednávaní.

85

Okrem toho sa zdá, že tieto kritériá sú predmetom objektívnych posúdení na základe overiteľných skutočností. Pokiaľ ide o hodnotenie práce uchádzačov, hodnotiaca komisia sa opiera najmä o vzorku desiatich súdnych rozhodnutí vydaných uchádzačom, vybratých náhodne a na základe jednotných kritérií. Pokiaľ ide o hodnotenie správania sa uchádzačov, posudzuje sa najmä s ohľadom na profesijný spis uchádzača, ako aj na záznamy z pojednávaní, čo tiež vedie k tomu, že skutočnosti zohľadnené v rámci tohto hodnotenia sú overiteľné.

86

Zdá sa teda, že skutočnosti zohľadnené na účely týchto hodnotení sú dostatočne rôznorodé a overiteľné, čo vedie k obmedzeniu rizika, že postup skutočného povyšovania bude mať diskrečný charakter. Okolnosť, že hodnotiaca komisia môže prípadne zohľadniť odôvodnené stanoviská vydané oddelením, v ktorom dotknutý uchádzač zasadá v čase, keď prebieha toto konanie, ako aj oddelením súdu vyššieho stupňa zodpovedajúcim jeho špecializácii, sa nezdá spôsobilé spochybniť túto analýzu, pokiaľ takéto odôvodnené stanoviská môžu objasniť hodnotiacej komisii odborné zásluhy tohto uchádzača z hľadiska jeho práce alebo správania.

87

Pokiaľ ide o procesné pravidlá, ktorými sa riadi prijímanie rozhodnutí o skutočnom povýšení, treba uviesť, že po ukončení konania hodnotiaca komisia vypracuje odôvodnenú správu, v ktorej uvedie pridelené známky za každé z dotknutých kritérií, ako aj celkovú známku získanú uchádzačom. Okrem toho, ak má uchádzač námietky proti tejto správe, môže ich predložiť na pohovore s hodnotiacou komisiou, ako aj písomne. Uchádzač má nakoniec k dispozícii lehotu 48 hodín od uverejnenia výsledkov na podanie odvolania proti známke, ktorú dostal, na Útvar pre sudcov CSM. Tento útvar preskúma, či je nevyhnutné nové posúdenie, a v prípade potreby sám pristúpi k tomuto posúdeniu.

88

Za týchto podmienok a najmä vzhľadom na povinnosť odôvodnenia, ktorá prináleží hodnotiacej komisii, ako aj na možnosť podať odvolanie proti jej posúdeniam, sa nezdá, že by procesné podmienky, ktorými sa riadi prijímanie rozhodnutí o skutočnom povýšení, mohli ohroziť nezávislosť sudcov povýšených na základe tohto konania. V konečnom dôsledku však prislúcha vnútroštátnemu súdu, ktorý jediný má právomoc rozhodnúť o skutkovom stave a jediný má priamu vedomosť o uvedených procesných pravidlách, aby overil, či je to skutočne tak.

89

V dôsledku toho treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 2 ZEÚ a článkom 47 Charty vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej je režim povyšovania sudcov na súd vyššieho stupňa založený na hodnotení práce a správania dotknutých osôb, ktoré vykoná komisia zložená z predsedu tohto súdu vyššieho stupňa a jeho členov, pokiaľ hmotnoprávne podmienky a procesné pravidlá, ktorými sa riadi prijímanie rozhodnutí o skutočnom povýšení sudcov, sú také, že u osôb podliehajúcich súdnej právomoci nemôžu po vymenovaní dotknutých osôb vyvolať oprávnené pochybnosti, pokiaľ ide o neovplyvniteľnosť dotknutých sudcov vonkajšími činiteľmi a ich neutralitu vo vzťahu k jednotlivým záujmom, o ktorých rozhodujú.

90

Touto otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má rozhodnutie 2006/928 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá mení režim povyšovania sudcov, ak Komisia v správach vypracovaných na základe tohto rozhodnutia nevydala žiadne odporúčanie týkajúce sa takejto zmeny.

91

Treba pripomenúť, že podľa článku 1 rozhodnutia 2006/928 Rumunsko každoročne podáva Komisii správu o pokroku uskutočnenom pri dosahovaní každého z referenčných kritérií uvedených v prílohe tohto rozhodnutia a že cieľom prvého z týchto referenčných kritérií je najmä „zabezpečiť transparentnejšie a účinnejšie súdne konanie“.

92

V tejto súvislosti z judikatúry pripomenutej v bode 56 tohto rozsudku vyplýva, že referenčné kritériá uvedené v jeho prílohe majú zaručiť, že Rumunsko bude rešpektovať hodnotu právneho štátu uvedenú v článku 2 ZEÚ, a sú pre tento členský štát záväzné v tom zmysle, že je povinný prijať primerané opatrenia na splnenie týchto kritérií, pričom musí v súlade so zásadou lojálnej spolupráce uvedenou v článku 4 ods. 3 ZEÚ náležite zohľadniť správy vypracované Komisiou na základe uvedeného rozhodnutia, najmä odporúčania formulované v týchto správach.

93

Ako však uviedol generálny advokát v bode 83 svojich návrhov, ani rozhodnutie 2006/928, ani odporúčania uvedené v správach vypracovaných na jeho základe nemajú za cieľ stanoviť dotknutému členskému štátu presný model organizácie jeho súdneho systému. Ako totiž vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora citovanej v bode 45 tohto rozsudku, organizácia súdnictva v členských štátoch patrí do právomoci týchto členských štátov, s výhradou dodržania práva Únie pri jej výkone.

94

Ako v prejednávanej veci vyplýva z pripomienok Komisie a ako uviedol generálny advokát v bode 81 svojich návrhov, Komisia vo svojich správach vypracovaných na základe rozhodnutia 2006/928 neuviedla žiadny konkrétny problém ani nevyjadrila žiadne odporúčanie, čo sa týka režimu povyšovania sudcov, o ktorý ide vo veci samej.

95

V kontexte, o aký ide vo veci samej, hoci dotknutý členský štát musí v súlade so zásadou lojálnej spolupráce zohľadniť správy Komisie na základe rozhodnutia 2006/928, a najmä odporúčania, ktoré sú v nich formulované, neexistencia odporúčania nemôže byť v žiadnom prípade považovaná za prekážku výkonu právomoci dotknutého členského štátu v oblasti organizácie súdnictva.

96

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že rozhodnutie 2006/928 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá mení režim povyšovania sudcov, ak Komisia v správach vypracovaných na základe tohto rozhodnutia nevydala žiadne odporúčanie týkajúce sa takejto zmeny.

97

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto: